26. schôdza

Pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči, môžte reagovať.

Ja by som chcela zareagovať na tú poznámku o, o tom, situácii medializovanej, kde došlo k týraniu a nezákonnému spôsobu zabitia psa.
To je vlastne príklad absolútneho zlyhávania našej spoločnosti, polície a ostatných orgánov štátnej správy a tá nevymožiteľnosť alebo ľahostajnosť k právu je, žiaľ, na mnohých frontoch absolútne zlá, a ale, ale týmto zákonom nezmeníme úplne, nezabránime takýmto, takýmto počinom. Tam treba začať, aby začala polícia a prokuratúra a iné orgány konať, avšak presne, ako povedal pán kolega Baránik, je to apel na ľudí a na celú spoločnosť, aby sme vlastne začali aj vnímať zviera a správanie sa k zvieraťu inak.
Tu by som ešte chcela aj podotknúť to, čo povedal Martin Poliačik, tak Slovenská republika v minulosti pristúpila k Dohovoru Rady Európy o ochrane spoločenských zvierat, okrem jediného, jediného bodu, ktorý bol vlastne v preambule, že zviera je cítiaca bytosť. Vlastne prijatím tohto zákona sa zaradíme do kultúrnej spoločnosti, do Európy, kde je už tento status zvieraťa jasne zadefinovaný, a myslím si, že je úplne normálny a namieste.
Takže ďakujem vám veľmi pekne za vaše pripomienky a pevne verím, že aj za stranu SMER a MOST - HÍD a SNS sa nájdu ľudia, poslanci, ktorí tento návrh zákona podporia a pomôžu aj pani ministerke pôdohospodárstva k tomu, aby bola mobilizovaná, doplniť túto legislatívu o ďalšie legislatívne normy, ktoré ju pomôžu naplniť do praxe.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Simon. Pani poslankyňa, nemôžte mať faktickú poznámku, lebo pani poslankyňa Zemanová reagovala už na faktické. Ďakujem za porozumenie.
Nech sa páči, pán poslanec Simon.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, aj keď pán Baránik, kolega Baránik hovoril o tom, že hlasovanie o tomto návrhu zákona ukáže, že kto aký má vzťah k zvieratám a podobne, či ho podporí, alebo nie, ja musím povedať, že tento návrh zákona nepodporím. A vysvetlím... A pokúsim sa ho vysvetliť prečo.
Dnes slovenské právne prostredie pozná psa ako vec. Keď pes prestane byť objektom práva, ale stane sa subjektom práva, meníme celý, celú filo..., ale, Martin, meníme celú filozofiu. V tej chvíli, čo tam je napísané, nie je doriešené, ako sa bude kvalifikovať prípad, keď niekto ukradne psa. Bude to krádež psa alebo bude to únos psa? Je možné nad tým, nad tým sa pousmiať, ale ja som sa zamýšľal aj nad tým, čo pani ministerka dala do medzirezortného pripomienkového konania. Ideme meniť. Keď... V akom zmysle ten pes nebude vecou?
Čokoľvek dnes urobia so psom, či už ho týrajú, chovajú ho v neprimeraných podmienkach, čo spĺňa kritérium týrania, a súhlasím s tým, že je to treba riešiť a treba ho potrestať. Ale to dneska, kolegyne, pani kolegyne, kolegovia, my to máme v zákone, ale my to potrebujeme, aby to polícia a Štátna veterinárna a potravinová správa v plnej miere dodržiavala, aby sa to uplatňovalo. Keď meníme objekt, meníme to, že zviera neni vec, tak ako pýtam sa, ako trošku ironizujem, ako naozaj, niektorí z vás, aj ja som chovateľ psa. Budem sa pýtať svojho psa, či môžem zaňho zaplatiť daň? Lebo potom má aj práva a povinnosti. Ako to je filozofická otázka. Ja chápem, ale to je otázka, ako, ako vnímame slovenské právne prostredie, lebo my do slovenského právneho prostredia týmto spôsobom ideme dávať niečo, do podoby ako subjektu práva miesto objektu práva. To znamená, že keď niekto unesie, ukradne psa, tak to už nebude krádežca, to už bude únosca? A keď to polícia bude vyšetrovať, tak bude s akým výsledkom, bol to samoúnos, lebo pes ušiel? Však sme už, aj prezidentov syn sa uniesol sám v tejto krajine! Ako je možné sa nad tým pousmiať, ale meníme celú filozofiu slovenského právneho prostredia. Ako pri tom, pri všetkej úcte, nemám žiadne výhrady voči tomu, aby sme sprísnili, zefektívnili celý systém starostlivosti alebo nakladania so zvieratmi. Nie je mojím, mojou snahou, aby sme toto zabránili, toto treba zefektívniť, lebo naozaj, niektorí to zneužívajú, urobili si z toho biznis a je to, je v tejto, v tejto oblasti je treba zakročiť. Súhlasím.
Ale tým, že zmeníme, že zviera nie je vec, a to znamená, že nie je objektom práva, ale bude subjektom práva, tak potom ako ho môžte vy ako, alebo ja ako ho môžem vlastniť, psa? Objekt práva nikto nemôže vlastniť. Meníme celú filozofiu, ktorá do slovenského právneho prostredia nie je dobre zasadený, nie je dobre naformulovaný. Akákoľvek, akýkoľvek copyright z Českej republiky, z iných štátov nie je možné an bloc zobrať a povedať, že to patrí aj do slovenského právneho prostredia. Toto je tento problém!
A práve preto, ja vás veľmi pekne poprosím, ani tento návrh, ani ten, ktorý pripravovala pani ministerka, ktorá je v súčasnej podobe, ešte neuzrelo svetlo sveta, ako nie je dané, nie je dané do vlády, neprišlo do parlamentu. V tejto podobe, aby sme si veľmi zvážili, či chceme slovenské právne prostredie takýmto spôsobom rozbiť.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými štyria, ešte aj pán... (reakcia z pléna), aha, dobre, takže štyria. Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.
Pani poslankyňa Antošová, znovu vám nefunguje karta. Skúste vybrať, zasunúť...

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
96.
Už je, už je.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
97.
Dobre, takže piati.
Pán poslanec.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. No, Zsolt, na bývalého ministra akože dosť veľký trapas, musím povedať, lebo vyhlásiť, že zmenou definície sa stane zviera subjektom práva, je, je, že ak, to ja som akože absolvent systematickej filozofie, ale, ale viem, že tak ľahko to nejde.
Tie zviera nenadobúdajú nové práva ako ich nositelia, oni sa stávajú v podstate vecou sui generis, to znamená, že to je vec so špeciálnymi vlastnosťami, ku ktorej tak treba pristupovať. A to, že má špeciálne vlastnosti, to je popísané v tej definícii, a síce že je to cítiaca bytosť a treba sa tak ku nej správať vo všetkých situáciách, kedy je to potrebné zohľadniť. To znamená, že zviera sa stále môže kupovať, zviera sa stále môže predávať, zviera sa za určitých okolností môže zabiť, ale je to, ale je pri tom treba prihliadať k tomu, že ako cítiaca bytosť, ktorá dokáže cítiť bolesť a iné pocity, by nemala pri tom trpieť. To je celé. A my tu neobjavujeme teraz Ameriku ani teplú vodu, ako toto je, toto je že definícia klasická, ktorá je vo väčšine legislatívnych systémov väčšiny európskych krajín. My sme dokonca jedna z posledných, keď nie posledná, čo túto definíciu v zákone nemá.
A na mieste bývalého ministra by som tíško sedel a šúchal nohami, že som to nespravil, a nie tu ešte zo seba robiť, no minimálne neznalého veci, musím povedať.

Pán poslanec Baránik.

Tak ja by som tiež sa zavenoval tomu, čo tu kolega hovoril v tom zmysle, že Slovensko je nejaký taký špeciálny prípad, že transponovanie nejakých riešení napríklad z Českej republiky, že to je úplne niečo nevídané a že si musíme, my tu na Slovensku tu máme niečo špeciálne. No moment, Slovensko má spoločnú históriu práva s Českou republikou minimálne takých 150 rokov, s výnimkou toho, že Slovensko patrilo do sféry uhorského práva, avšak to bolo vždycky korelované aj s rakúskym občianskym zákonníkom. A teda tvrdiť, že Slovensko je nejaká špeciálna krajina, ktorej v prípade prijatia takejto úpravy hrozí nebezpečenstvo, že by mohli napríklad psy nadobúdať nejaké práva, je výsmech a mám podozrenie, že toto celé plynie z nejakých takých, by som povedal zvrátených, musím až povedať, predstáv, že by takáto úprava, ktorá je absolútne bežná v každej krajine civilizovaného sveta, že by mohla viesť len na Slovensku k tomu, že by niekto dostal nápad, že sa bude sobášiť so psom. A tomto to celé je, obávam sa, len si to povedzme na rovinu. Alebo poprípade sú tam špeciálne záujmy nejakých tých množiteľov, ktorí využili túto zvrátenú teóriu na to, aby ich záujmy, tak ako dnes sú, aby zostali zachované. Toto musíme odmietnuť.

Pani poslankyňa Kiššová.

Ďakujeme pekne za slovo. Mnohé povedali už kolegovia predo mnou, ale ja skúsim spomenúť jednu vec, ktorá, ktorá je práve jednou veľkou absurditou v prípade, že ten pes dnes je vec. A to je napríklad, si predstavte situáciu, že nájdem niekde na parkovisku zavretého psa v lete, v teple v nejakom aute. Predpokladám, že v tom aute po hodine-dvoch môže byť takých slušných 70 stupňov, ten pes môže byť dehydrovaný. Ten, ten, tá vec, pes môže byť dehydrovaný, môže dostať úpal, môže mu naozaj ďalšie takéto zotrvanie v tom zatvorenom aute spôsobiť aj smrť, a pokiaľ my na toho psa budeme pozerať ako na vec, ktorý má istú hodnotu, a v prípade, že ten pes je napríklad že z útulku, tak jeho hodnota zrejme veľmi vysoká nebude, možno bude akurát tak hodnotou vakcíny, ktorú som do toho psa investovala, a nebudem môcť na záchranu tohto psa, ono to v podstate ani nebude záchrana psa, ono to bude asi snaha o predídenie vzniknutej škody, nebudem môcť nejakým spôsobom to auto otvoriť, možno rozbiť okno na tomto aute, pretože spôsobím väčšiu škodu, ako škoda, ktorej tou novou škodou predídem. A toto je naozaj absurdita, ktorá vyplýva z dnes postaveného zákona, že ten pes je vec. A verte mi, ja mám psa, už je to asi môj piaty pes v živote a verte mi, že môj pes rozhodne vec nie je.
Ďakujem.