26. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ako spolupredkladateľ, samozrejme, plne podporujem. A jedna vec ma mrzí v tej verzii, ktorá je, vlastne ešte stále čaká na vládu a to je, že pani ministerka, alebo teda celý rezort nešli napríklad českou cestou, a že namiesto zmeny definície, ktorú my predkladáme, lebo nemáme celý ten legislatívny aparát, ktorý by to vedel dokončiť, nespravili vlastne už zapracovanie tej novej definície do všetkých častí Občianskeho zákonníka, kde, kde to je potrebné. Ja som si vedomý toho, že neskôr po prijatí tejto novely bude potrebné, aby na úrovni ministerstva spravodlivosti vlastne všetky časti, ktoré sa týkajú zaobchádzania so zvieratami, zapracovali tú novú definíciu tak, ako to urobili Česi vo svojom Občianskom zákonníku pred pár rokmi, ale dobrá správa je, že vlastne na tej základnej definícii už je dnes zhoda, lebo takisto ako definujeme my zviera pre slovenskú legislatívu, tak je zadefinované aj v pripravovanom materiáli ministerky pôdohospodárstva, a ak teraz parlament novú definíciu odhlasuje, tak ako je tu daná, tak sa tým nijakým spôsobom nezbrzďuje proces prijímania všetkej ostatnej potrebnej legislatívy toho ohláseného balíka, ktorý pani ministerka chce do parlamentu priniesť.
Takže verím tomu, že keďže na tej definícii sme sa vlastne aj s rezortom pôdohospodárstva zhodli, tak nič nebráni tomu, aby teraz nová definícia prešla, a všetko ostatné, čo sa týka legislatívy k ochrane zvierat, už je potom na pleciach rezortu pôdohospodárstva.
Ďakujem.

Ja by som chcela zareagovať na tú poznámku o, o tom, situácii medializovanej, kde došlo k týraniu a nezákonnému spôsobu zabitia psa.
To je vlastne príklad absolútneho zlyhávania našej spoločnosti, polície a ostatných orgánov štátnej správy a tá nevymožiteľnosť alebo ľahostajnosť k právu je, žiaľ, na mnohých frontoch absolútne zlá, a ale, ale týmto zákonom nezmeníme úplne, nezabránime takýmto, takýmto počinom. Tam treba začať, aby začala polícia a prokuratúra a iné orgány konať, avšak presne, ako povedal pán kolega Baránik, je to apel na ľudí a na celú spoločnosť, aby sme vlastne začali aj vnímať zviera a správanie sa k zvieraťu inak.
Tu by som ešte chcela aj podotknúť to, čo povedal Martin Poliačik, tak Slovenská republika v minulosti pristúpila k Dohovoru Rady Európy o ochrane spoločenských zvierat, okrem jediného, jediného bodu, ktorý bol vlastne v preambule, že zviera je cítiaca bytosť. Vlastne prijatím tohto zákona sa zaradíme do kultúrnej spoločnosti, do Európy, kde je už tento status zvieraťa jasne zadefinovaný, a myslím si, že je úplne normálny a namieste.
Takže ďakujem vám veľmi pekne za vaše pripomienky a pevne verím, že aj za stranu SMER a MOST - HÍD a SNS sa nájdu ľudia, poslanci, ktorí tento návrh zákona podporia a pomôžu aj pani ministerke pôdohospodárstva k tomu, aby bola mobilizovaná, doplniť túto legislatívu o ďalšie legislatívne normy, ktoré ju pomôžu naplniť do praxe.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, aj keď pán Baránik, kolega Baránik hovoril o tom, že hlasovanie o tomto návrhu zákona ukáže, že kto aký má vzťah k zvieratám a podobne, či ho podporí, alebo nie, ja musím povedať, že tento návrh zákona nepodporím. A vysvetlím... A pokúsim sa ho vysvetliť prečo.
Dnes slovenské právne prostredie pozná psa ako vec. Keď pes prestane byť objektom práva, ale stane sa subjektom práva, meníme celý, celú filo..., ale, Martin, meníme celú filozofiu. V tej chvíli, čo tam je napísané, nie je doriešené, ako sa bude kvalifikovať prípad, keď niekto ukradne psa. Bude to krádež psa alebo bude to únos psa? Je možné nad tým, nad tým sa pousmiať, ale ja som sa zamýšľal aj nad tým, čo pani ministerka dala do medzirezortného pripomienkového konania. Ideme meniť. Keď... V akom zmysle ten pes nebude vecou?
Čokoľvek dnes urobia so psom, či už ho týrajú, chovajú ho v neprimeraných podmienkach, čo spĺňa kritérium týrania, a súhlasím s tým, že je to treba riešiť a treba ho potrestať. Ale to dneska, kolegyne, pani kolegyne, kolegovia, my to máme v zákone, ale my to potrebujeme, aby to polícia a Štátna veterinárna a potravinová správa v plnej miere dodržiavala, aby sa to uplatňovalo. Keď meníme objekt, meníme to, že zviera neni vec, tak ako pýtam sa, ako trošku ironizujem, ako naozaj, niektorí z vás, aj ja som chovateľ psa. Budem sa pýtať svojho psa, či môžem zaňho zaplatiť daň? Lebo potom má aj práva a povinnosti. Ako to je filozofická otázka. Ja chápem, ale to je otázka, ako, ako vnímame slovenské právne prostredie, lebo my do slovenského právneho prostredia týmto spôsobom ideme dávať niečo, do podoby ako subjektu práva miesto objektu práva. To znamená, že keď niekto unesie, ukradne psa, tak to už nebude krádežca, to už bude únosca? A keď to polícia bude vyšetrovať, tak bude s akým výsledkom, bol to samoúnos, lebo pes ušiel? Však sme už, aj prezidentov syn sa uniesol sám v tejto krajine! Ako je možné sa nad tým pousmiať, ale meníme celú filozofiu slovenského právneho prostredia. Ako pri tom, pri všetkej úcte, nemám žiadne výhrady voči tomu, aby sme sprísnili, zefektívnili celý systém starostlivosti alebo nakladania so zvieratmi. Nie je mojím, mojou snahou, aby sme toto zabránili, toto treba zefektívniť, lebo naozaj, niektorí to zneužívajú, urobili si z toho biznis a je to, je v tejto, v tejto oblasti je treba zakročiť. Súhlasím.
Ale tým, že zmeníme, že zviera nie je vec, a to znamená, že nie je objektom práva, ale bude subjektom práva, tak potom ako ho môžte vy ako, alebo ja ako ho môžem vlastniť, psa? Objekt práva nikto nemôže vlastniť. Meníme celú filozofiu, ktorá do slovenského právneho prostredia nie je dobre zasadený, nie je dobre naformulovaný. Akákoľvek, akýkoľvek copyright z Českej republiky, z iných štátov nie je možné an bloc zobrať a povedať, že to patrí aj do slovenského právneho prostredia. Toto je tento problém!
A práve preto, ja vás veľmi pekne poprosím, ani tento návrh, ani ten, ktorý pripravovala pani ministerka, ktorá je v súčasnej podobe, ešte neuzrelo svetlo sveta, ako nie je dané, nie je dané do vlády, neprišlo do parlamentu. V tejto podobe, aby sme si veľmi zvážili, či chceme slovenské právne prostredie takýmto spôsobom rozbiť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. No, Zsolt, na bývalého ministra akože dosť veľký trapas, musím povedať, lebo vyhlásiť, že zmenou definície sa stane zviera subjektom práva, je, je, že ak, to ja som akože absolvent systematickej filozofie, ale, ale viem, že tak ľahko to nejde.
Tie zviera nenadobúdajú nové práva ako ich nositelia, oni sa stávajú v podstate vecou sui generis, to znamená, že to je vec so špeciálnymi vlastnosťami, ku ktorej tak treba pristupovať. A to, že má špeciálne vlastnosti, to je popísané v tej definícii, a síce že je to cítiaca bytosť a treba sa tak ku nej správať vo všetkých situáciách, kedy je to potrebné zohľadniť. To znamená, že zviera sa stále môže kupovať, zviera sa stále môže predávať, zviera sa za určitých okolností môže zabiť, ale je to, ale je pri tom treba prihliadať k tomu, že ako cítiaca bytosť, ktorá dokáže cítiť bolesť a iné pocity, by nemala pri tom trpieť. To je celé. A my tu neobjavujeme teraz Ameriku ani teplú vodu, ako toto je, toto je že definícia klasická, ktorá je vo väčšine legislatívnych systémov väčšiny európskych krajín. My sme dokonca jedna z posledných, keď nie posledná, čo túto definíciu v zákone nemá.
A na mieste bývalého ministra by som tíško sedel a šúchal nohami, že som to nespravil, a nie tu ešte zo seba robiť, no minimálne neznalého veci, musím povedať.

Tak ja by som tiež sa zavenoval tomu, čo tu kolega hovoril v tom zmysle, že Slovensko je nejaký taký špeciálny prípad, že transponovanie nejakých riešení napríklad z Českej republiky, že to je úplne niečo nevídané a že si musíme, my tu na Slovensku tu máme niečo špeciálne. No moment, Slovensko má spoločnú históriu práva s Českou republikou minimálne takých 150 rokov, s výnimkou toho, že Slovensko patrilo do sféry uhorského práva, avšak to bolo vždycky korelované aj s rakúskym občianskym zákonníkom. A teda tvrdiť, že Slovensko je nejaká špeciálna krajina, ktorej v prípade prijatia takejto úpravy hrozí nebezpečenstvo, že by mohli napríklad psy nadobúdať nejaké práva, je výsmech a mám podozrenie, že toto celé plynie z nejakých takých, by som povedal zvrátených, musím až povedať, predstáv, že by takáto úprava, ktorá je absolútne bežná v každej krajine civilizovaného sveta, že by mohla viesť len na Slovensku k tomu, že by niekto dostal nápad, že sa bude sobášiť so psom. A tomto to celé je, obávam sa, len si to povedzme na rovinu. Alebo poprípade sú tam špeciálne záujmy nejakých tých množiteľov, ktorí využili túto zvrátenú teóriu na to, aby ich záujmy, tak ako dnes sú, aby zostali zachované. Toto musíme odmietnuť.

Ďakujeme pekne za slovo. Mnohé povedali už kolegovia predo mnou, ale ja skúsim spomenúť jednu vec, ktorá, ktorá je práve jednou veľkou absurditou v prípade, že ten pes dnes je vec. A to je napríklad, si predstavte situáciu, že nájdem niekde na parkovisku zavretého psa v lete, v teple v nejakom aute. Predpokladám, že v tom aute po hodine-dvoch môže byť takých slušných 70 stupňov, ten pes môže byť dehydrovaný. Ten, ten, tá vec, pes môže byť dehydrovaný, môže dostať úpal, môže mu naozaj ďalšie takéto zotrvanie v tom zatvorenom aute spôsobiť aj smrť, a pokiaľ my na toho psa budeme pozerať ako na vec, ktorý má istú hodnotu, a v prípade, že ten pes je napríklad že z útulku, tak jeho hodnota zrejme veľmi vysoká nebude, možno bude akurát tak hodnotou vakcíny, ktorú som do toho psa investovala, a nebudem môcť na záchranu tohto psa, ono to v podstate ani nebude záchrana psa, ono to bude asi snaha o predídenie vzniknutej škody, nebudem môcť nejakým spôsobom to auto otvoriť, možno rozbiť okno na tomto aute, pretože spôsobím väčšiu škodu, ako škoda, ktorej tou novou škodou predídem. A toto je naozaj absurdita, ktorá vyplýva z dnes postaveného zákona, že ten pes je vec. A verte mi, ja mám psa, už je to asi môj piaty pes v živote a verte mi, že môj pes rozhodne vec nie je.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, pán Simon, ja neviem, čudujem sa, na čo takéto vystúpenie. Možno tomu naozaj veríte.
V tom prípade je, ja to vidím rovnako, ako, ako hovoril kolega Poliačik a Baránik, a ja sa len teda chcem opýtať, ak tomu tak veríte, či už ste dal okolitým štátom, a teda desiatkam iných štátov vedieť o tejto strašnej veci, ktorú majú vo svojej legislatíve, lebo teda keď je to taký, taký závažný problém, že teraz nemôžme odhlasovať, že zviera je viac ako vec, tak asi by o tom mali vedieť, lebo neviem, či prežijú dozajtra.
A chcem len povedať, že táto legislatíva nie je len o psoch, priatelia, je to o všetkých zvieratách, to teda treba podotknúť, aj keď väčšina z nás sú práve psičkári, ale pes nie je jediný, ktorý v tejto krajine trpí, a to práve pre ten postoj časti spoločnosti a k... a k... a je to preto, lebo majú vedomosť, že sa im v podstate nič nemôže stať a že nemáme ani len precedens, že by sa niečo také mohlo, mohlo udiať.
Janka Kiššová mi zobrala veľmi dobrý príklad so psom v aute, tiež som ho chcela povedať, ale o tom prípade, ktoré hovoril, o ktorom hovoril kolega, toho huskyho, ktorého naozaj zjedli v osade, takisto tento psík bol najdúch, ktorého si rodina s malým dieťaťom adoptovala z útulku a roky s nimi žil. Vy, pán Simon, hovoríte, že vy tiež chováte psa. No niektorí z nás ho majú dokonca ako člena rodiny. To malé dieťa s tým psom vyrastalo, tí manželia ho ľúbili doslova, a niekto im ho zjedol? A nebude ten človek potrestaný, pretože ten pes má hodnotu pár korún, ako možno, naozaj neviem, lebo je to najdúch, lebo nemá hodnotu pred, v legislatíve a na Slovensku. Je to hrozné. Úplne iné by to bolo, ak by bol definovaný ako živá, cítiaca bytosť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, ja si myslím, že v tejto sále nikto nepochybuje o tom, že tu nemáme radi zvieratá, práve naopak. Ako tu už bolo viackrát povedané (zaznievanie gongu), ešte v roku 2017 ministerstvo pôdohospodárstva predložilo zákon, kde sme ho tak ľudovo nazvali, že zviera nie je vec. Ja sa tiež veľmi čudujem pánovi Simonovi za tie jeho výroky, ale, samozrejme, je to jeho vec, je to jeho názor, ale nemôžem naozaj s tým súhlasiť.
Ale zároveň by som chcela poprosiť aj kolegov a kolegyne teda ešte o trochu trpezlivosti, pretože pokiaľ ja mám informácie, tak ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré vlastne pripravuje ten pôvodný návrh zákona, postupuje presne tak, ako postupovať má. Totižto komunikuje s odbornou, ale aj širokou verejnosťou, a pokiaľ teda mám informácie, trvá to naozaj tak dlho, ako to tu bolo povedané, ale nie preto, že by sa nerobilo, ale preto, že veľmi dlho prebieha medzirezortné pripomienkové konanie, lebo tento zákon naozaj nie je jednoduchý. Všimnite si, koľko len z nás ľudí sa prihlási do debaty, do diskusie a v podstate nemáme všetci rovnaký názor. Dokonca ani opozícia sa v tomto, ako vidíme, nevie zjednotiť v tomto názore na tento zákon.
Takže poprosila by som ešte o troška trpezlivosti, pretože máme záujem na tom, aby tento zákon bol naozaj urobený dobre a aby sme sa zaň nemuseli hanbiť, a ešte raz podotýkam, pán Simon, zviera nie je vec.
Ďakujem.

Začnem od konca. Pani kolegyňa, dnes akékoľvek zviera, aj hospodárske zvieratá sú kategorizované alebo z hľadiska zákona sú vnímané ako vec, ktorú môžte vlastniť. Ja sa bavím o vnímaní a posudzovaní v zmysle zákona.
To ako pani kolegyňa Cigániková správne pomenovala, tento zákon nerieši spoločenské zvieratá, nerieši psy, nerieši mačky. Rieši svine, myši, potkany, všetko, čo žije, všetky zvieratá. Všetky tieto zvieratá dáme do jednej kategórie, lebo nie sú vyňaté z tejto definície. Tá definícia je nedostatočná a nekomplexná. A práve preto má tú svoju chybu a práve, práve preto sa to nedá premietnuť niekde inde.
A, kolegyne, kolegovia, prebrať z Českej republiky a použiť to, keby sme toto zaviedli a definovali, že len spoločenské zvieratá, psy, mačky a čo ešte, tak možnože by sa s tým dalo súhlasiť, a v akých prípadoch. Ale tak, ako je to nadefinované v tejto podobe, je to chorý a zlý zákon, ktorý je nekomplexný a nedostatočne naformulovaný. Keď chcete, máte tam napísané psy? Máte tam všetko, tak ako pani kolegyňa Cigániková povedala, aj myši, aj potkany, všetko.

Dúfam, že mi to nebudete zazlievať, pán predsedajúci, ale dovolím si to, čo už tu párkrát bolo zvykom, poblahoželať k narodeninám nášmu kolegovi Eugenovi Jurzycovi, ktorý oslavuje 60 rokov, a popriať mu teda všetko dobré.
(Potlesk.)