26. schôdza

Pán poslanec, samozrejme aj v mene vedenia vám prajeme všetko dobré, hlavne pevné zdravie.
Pán poslanec Pčolinský? Aj vy oslavujete? (Smiech v sále.)

60 ešte nie. Pán predsedajúci, ja by som vás chcel poprosiť, aby ste do budúcna nekomentovali vzťahy v našej rodine. Ďakujem. (Smiech v sále.)

Nechcite zažiť to, keď začnem komentovať. (Povedané so smiechom.) A fakt sa do toho nestarám, pardon.
Takže vyhlasujem prestávku do 17.20 hod. a budeme pokračovať v prerušenej rozprave k Občianskemu zákonníku, kde ešte vystúpi pán poslanec Dostál a pani poslankyňa Zemanová.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v schôdzi Národnej rady. Myslím, že o slovo požiadal pán spravodajca, pokiaľ som si vnímal, a takisto aj pani navrhovateľka, takže nech sa páči.
Zaujmite miesta, pokračujeme.

(Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, tlač 834.)

Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, dovolil som si prihlásiť sa ako spravodajca, lebo by som rád reagoval na, na vystúpenie pána poslanca Zsolta Simona, a keďže aj ja som teda..., ja som absolvoval štúdium práva, v rámci toho aj štúdium rímskeho práva, tak viem, že podľa rímskeho práva zviera je vec, tak to bolo dlhé, dlhé roky, a ak tu pán poslanec Baránik hovoril o tom, že slovenské právo bolo súčasťou uhorského práva, resp. žiadne slovenské právo nebolo kedysi, a už dlhé desaťročia sa slovenské právo vyvíjalo potom v 20. storočí ako súčasť československého práva, teda zároveň s českým právom, tak je rovnako aj fakt, že slovenské právo vychádza z rímskeho práva podľa, ktorého zvieratá boli veci.
Nuž ale podľa rímskeho práva boli vecami aj otroci alebo deti v otcovskej moci. Spoločnosť a s ňou aj právo sa, sa vyvíjajú a to, čo bolo považované za vec v rímskom práve, už nie všetko z toho dnešným právom je považované za, za vec. Čiže aj keď si ctíme rímske právo ako zdroj nášho práva a našej právnej tradície, nemôžeme to preberať v úplne v tej podobe, v akej sa právom riadili starí Rimania. Ale k vystúpeniu pána poslanca Zsolta Simona by som ešte jednu vec chcel podotknúť, že keď kritizujeme nejaký návrh zákona, tak je dobré v rozprave sa vysporiadať nielen s nejakým tým heslom, pod ktorým je ten návrh zákona uvádzaný, ale aj s obsahom toho zákona, s tým, čo je napísané v paragrafovom znení. Lebo áno, tento návrh zákona je predávaný pod heslom Zviera nie je vec a jeden by si z toho odvodil, že, že to znamená, že, že zviera sa stáva z objektu práva subjektom práva, že získava práva, aké majú osoby, teda ľudia. Nuž ale ten zákon, a teda asi nebolo veľmi ťažké si ho prečítať, lebo ja ho tu teraz celý prečítam a nebudeme tu veľmi dlho.
Ten zákon znie:
„Čl. I
Za § 119 sa vkladá nový § 119a, ktorý znie:
§ 119a
Živé zviera má zvláštny význam a hodnotu ako zmyslami obdarený živý tvor. Živé zviera nie je vec a ustanovenia o veciach sa na živé zviera použijú primerane len v rozsahu, ktorý neodporuje jeho povahe.
Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2018.“
Nech čítam, ako čítam, nikde v tomto texte sa nepíše o tom, že zviera je subjektom práva, že zviera má rovnaké alebo podobné práva ako ľudia. Tak neviem, neviem, potom z čoho vychádzalo to vystúpenie. Samozrejme, že je možné diskutovať o tom, či táto definícia tak, ako je tam napísaná, je tá najlepšia, či tam zahrnúť všetky zvieratá alebo, alebo iba niektoré zvieratá, či to, či to bližšie, bližšie definovať. To je všetko v poriadku, tieto diskusie. Ale stavať to tak, že zákon, ktorý sa predáva pod značkou Zviera nie je vec, robí zo zvierat ako objektov práva, zviera ako subjekt práva, jednoducho nie je pravda.

Ďakujeme, pán poslanec.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem pekne. Chcem tiež zareagovať na diskusiu, ktorá tu odznela, a, samozrejme, vysvetliť, hlavne pánu Simonovi, ako je zákon predložený, ako je mienený.
A hovorím, je prakticky identický ako ten, ktorý už prešiel medzirezortným pripomienkovacím konaním v rámci toho komplexného zákona, ktorý ministerka Matečná predložila do MPK v auguste minulého roka. A preto tento článok, ktorý v rámci celého toho komplexu zákonov, ktorým, ktorým ona navrhovala ako zmenu, prešiel aj diskusiou, bola tam aj osobitná pripomienka Konferencie biskupov Slovenska, ktorá, predpokladám, že mala tú istú obavu, ako ste vy tu vyslovili v pléne a bola vyslovená, vysvetlená.
Chcem vám zdôrazniť, pes sa..., alebo zviera sa nestáva subjektom práva, ale zostáva objektom práva, tak ako bolo povedané, na vzťahy k nemu sa primerane použijú ako ustanovenia o veci. Čiže definuje sa živé zviera ako bytosť obdarená, obdarená zmyslami schopnosť vnímať okolie, ale zároveň sa vymedzuje, že živé zviera nie je vecou v zmysle chápania hnuteľných a nehnuteľných vecí definované v Občianskom zákonníku v súčasnosti, avšak špecifikuje špeciálne postavenie živého zvieraťa ako predmetu, ako predmetu občianskoprávnych vzťahov. To znamená, že toto ustanovenie zviera vyníma síce z definície bežnej veci avšak v niektorých prípadoch ako kúpa, darovanie, dedenie sa budú na živé zviera primerane vzťahovať ustanovenia o veciach.
Naša legislatíva umožňuje v súčasnosti veľké utrpenie zvierat, ignoruje medzinárodný dohovor Rady Európy o ochrane spoločenských zvierat, ktoré okrem iného zvieraťu priznáva legislatívny status cítiaca bytosť, a jedine náš právny poriadok charakterizuje zviera len ako vec. Hovorí o tom aj čl. 13 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý hovorí tiež o tom, že treba v rámci presadzovania zákona poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a tak ďalej, dopravy, prepravy, vnútorného trhu dbať aj na požiadavky blaha zvierat ako cítiacich, cítiacich bytostí.
Táto otázka je riešená aj napríklad na úrovni Európskeho dohovoru o ochrane spoločenských zvierat, ktorý bol prijatý ešte v roku 1986 a vlastne ho ratifikovali skoro všetky krajiny Európskej únie, dokonca európskeho kontinentu. A dokonca aj niektoré, ktoré sú mimo tohto spoločenstva. Slovenská republika prevzala prakticky všetko z tohto dohovoru do svojho právneho poriadku okrem preambuly, ktoré, v ktorej v tomto dohovore bolo definované, že zviera ako cítiaca bytosť.
Chcela by som podotknúť aj vysvetliť pani poslankyni Antošovej, ktorá spomínala zákon, ktorý pripravuje pani ministerka Matečná, vyzývala k trpezlivosti. No, áno, na jednej strane trpezlivosť je namieste, ale otáľanie už nie. A tento zákon je, bol súčasťou toho balíka, ktorý pani ministerka predkladala, ona si ho do svojho balíka prevzala z predchádzajúcich návrhov, čo je absolútne správne. Ale si myslím, že je absolútne správne, že aj v rámci toho otáľania my sme zase ten jeden článok toho zákona vyňali, pretože tento nebol predmetom rozporov v rámci medzirezortného pripomienkovacieho konania. Bola tam len jedna jediná otázka, ktorá sa, ktorá bola vysvetlená. Takže nič by nemalo brániť tomu, aby tento vyňatý článok z toho balíka pani Antošovej, pani ministerky Matečnej mohol byť schválený.
Pán poslanec Simon, spomínali ste ironicky, že no tak teraz tuná budeme, budeme dbať na myši, potkany a, neviem, nejaké takého ďalšie zvieratá. No myslím si, že ani tie by nemali byť úmyselne nejako týrané. Ale, samozrejme, na tie sa nevzťahuje Občiansky zákonník, pretože aj ochrana sa týka hlavne spoločenských zvierat. Ochrana hospodárskych zvierat je veľmi dobre ošetrená aj v súčasnom právnom poriadku, aj v medzinárodnom práve. Ochrana voľne žijúcich zvierat je taktiež veľmi dobre ošetrená v zákone o ochrane prírody a dokonca aj na úrovni medzinárodných dohovorov ohľadom ochrany niektorých špecifických druhov. To znamená, na voľne žijúce zvieratá v našej krajine sa vzťahuje množstvo zákonov a relatívne dobrých. Okrem týchto, čo som spomenula, je to aj zákon o poľovníctve a rybárstve, a teda aj medzinárodné dohovory.
Chcem vám pripomenúť aj § 1 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o tom, aby sa zbavili tej obavy, že či naozaj zviera my tu nebodaj nechceme definovať ako, ako subjekt práva, pretože Občiansky zákonník upravuje občianskoprávne vzťahy, prísne napĺňanie občianskych práv a slobôd a najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva. Občianky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. To znamená, v žiadnom prípade zviera sa nestáva občanom, aby vstupoval do nejakého ako subjekt práva. Zostáva objektom práva aj primerane vo vzťahu k vlastníctvu, avšak má špecifické postavenia ako cítiaca bytosť. A bola by som veľmi rada, aby sme si toto uvedomili naprieč tohto pléna, a ten, túto drobnú, ale veľmi zásadnú zmenu Občianskeho zákonníka spoločne podporili.
Ďakujem vám pekne.

Ďakujem. Do rozpravy nie je prihlásený už nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pani navrhovateľka? Nie, ďakujem.
Pán spravodajca, nech sa páči.

Navrhujem hlasovať o návrhu zákona v utorok o 11.00 hod.