26. schôdza

Ja chcem povedať, že tento návrh podporím. Myslím si, že má svoj význam a nesie v sebe istú dávku efektivity. Desaťročné funkčné obdobie je zrejme dostatočné na to, aby riaditeľ ponúkol vo svojej práci to najlepšie, čo vie. Tento návrh zákona hovorí o tom, že je transparentný a demokratický, pokiaľ ide o plán pri voľbe riaditeľa školy. To znamená, že ten súčasný riaditeľ školy môže opäť vstúpiť do toho, aby mohol ďalších desať rokov pôsobiť ako riaditeľ, ale bude musieť svoju funkciu obhájiť.
Takže v tomto prípade máte môj súhlas.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán Žarnay, pri všetkej úcte k vám, ja vás nejdem napádať, ale chcem tlmočiť názor našeho klubu, nebudeme môcť tento návrh váš zákona podporiť z jasných dôvodov, ktoré tunák už aj povedala pani Smolíková. Máme za to, že nemôžme vyliať s vaničkou aj novorodenca. To znamená, že vy máte asi jedno, nejaký jeden alebo dva prípady nejaké, nejaké markantné, ktoré vás asi k tomuto viedli. Ale je to ojedinelý prípad, ktorý, na základe ktorého ste sa rozhodli tento návrh zákona predstaviť tuná v pléne, ale myslím si, že je tunák tisíce dobrých učiteľov, naozaj riaditeľov škôl, ktorí, ktorí si tú prácu vykonávajú zodpovedne, a bola by veľká škoda takýchto fakt naozaj dobrých manažérov alebo aj dobrých učiteľov, ktorí aj, aj učia zároveň, nielenže sú riaditelia, tak bolo by škoda takýmto návrhom zákona ich zastaviť, aj keď boli, by mali už dve obdobia za sebou, ako vy spomínate, tých desať rokov.
Ja si pamätám, keď ja som chodil do školy, mal som tri-štyrikrát, teda bavíme sa o nejakých 10-15 rokoch, stále ten istý riaditeľ počas celej zédeešky a nemali sme pocit, že by to bol nejaký zlý riaditeľ, alebo že by mal sa len preto, že niečo tomu, tej škole odovzdal, mali by sme ho vymeniť. Súhlasím aj s pánom Mizíkom, takisto ako to pomenoval, tí ľudia nemusia byť vždy vyhorení a potrestať všetkých tých šikovných len kvôli 2-3 nejakým nespratníkom, na ktorých asi máte ťažké srdce, by bola veľká, veľká chyba.
Takže ešte raz, pri všetkej úcte k vám, tento návrh zákona náš klub nepodporí.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Žarnay, vy si uvedomujete, že čo by ste spôsobil, keby tento váš zákon prešiel, v našej spoločnosti? Pretože to, čo, to, čo vy navrhujete, by neplatilo len pre riaditeľov škôl, ale by mohol vzniknúť precedens pre všetky typy zamestnaní u nás na Slovensku. To znamená, že by sa mohlo povedať, že aj vy ako poslanec môžete byť len dve funkčné obdobia. A ktokoľvek iný, primár alebo, alebo policajný riaditeľ, alebo akékoľvek odvetvie. Starostovia, povieme im, môžete kandidovať len dvakrát. Viete si predstaviť, čo by to spôsobilo v Slovenskej republike?
Netvrdím, že váš názor nemá ratio, ale jednoducho sa treba na to pozrieť trošku z takého širšieho hľadiska. Pre strom nevidíte celý les. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. My sme sa v jednej analýze zaoberali primárne, samozrejme, politickým, ale predsa len limitovaním verejných funkcií, kedy sme vychádzali zo skúsenosti s americkým prezidentom. A tu by som sa možno rád opýtal, ako je tento návrh myslený. Je to tak ako v prípade amerického prezidenta, čo v praxi znamená, že keď má dve funkčné obdobia za sebou, už nikdy viac nemôže byť americkým prezidentom? Alebo je to teda tak, že si potom musí dať povinne jedno funkčné obdobie pauzu a môže prípadne opäť kandidovať, lebo v takom prípade to dáva zmysel. Presne takto to máme nastavené aj v akademickom prostredí na vysokých školách, ste spomínali dekanov a rektorov. To isté platí pre prodekanov, prorektorov. A ukazuje sa, že to má istým spôsobom také ozdravné účinky, pretože ten dekan alebo ten rektor si častokrát vychováva svojho perspektívneho nástupcu. Takže to ratio tam je a mne sa zdá tento návrh ako, ako zrozumiteľný, len som si chcel ujasniť, že ako je to teda s tou limitáciou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za všetky pozitívne, ale i negatívne reakcie na tento návrh zákona. Skúsim v krátkosti na niektoré reagovať.
Pani poslankyňa Smolíková, môžem vás ubezpečiť, že tento návrh zákona absolútne nevychádza z nejakých mojich negatívnych osobných skúseností, a keď som ho pripravoval, absolútne ani myšlienka neskrsla, nejaká spomienka na to, čo som prežil na strednej škole, na ktorej som učil. Ja dennodenne sledujem reakcie či na Facebooku, či mi prichádzajú emaily od učiteľov, či príbehy, ktoré zverejňujem, prepustených učiteľov a riaditeľov škôl a podobne a tieto, tieto tento návrh vychádza z reálnych skúseností iných ľudí, iných kolegov učiteľov na Slovensku.
Preto si nemyslím a tým reagujem aj na pána Kollára, poslanca Kollára, že by to bola otázka 2-3 prípadov, ktoré sa na Slovensku stali. Týchto prípadov je množstvo, ale treba, treba ísť možno viacej do škôl, pýtať sa učiteľov, a nie dozvedať sa o týchto prípadoch cez médiá alebo len niekde v poslaneckom pléne.
Taktiež chcem povedať ešte na adresu, možno som nezodpovedal všetko, čo sa pýtala pani poslankyňa Smolíková, ale tu nejde o nejakú, nejakú, nejaký trest pre dobrých riaditeľov škôl. Predsa dobrý riaditeľ školy, ktorý vedie školu desať rokov, môže ísť potom, ak chce, robiť riaditeľa na inú školu. To neznamená, že automaticky končí vo funkcii a už nebude môcť kandidovať. Ale to som práve sa snažil, pani, pani Smolíková, vysvetliť, že ak chceme vytvoriť na Slovensku nejaký konkurenčný trh medzi školami, tak aj toto je spôsob ako školy budú bojovať o dobrých riaditeľov. Pretože ak škola v meste vie, že tam skončil na inej škole dobrý riaditeľ, ktorého si chceme pritiahnuť, je dobrý manažér, tak ho budeme ťahať k sebe, aby prišiel na našu školu robiť riaditeľa. (Reakcia z pléna.) Ako keď budú voľby o päť rokov? Jednoducho voľby, voľby, riaditeľ školy má desať rokov funkčné obdobie a o päť rokov krát dva, čiže desať rokov.

Ak dovolíte, ja ešte len dokončím, čo som nestihol vo faktickej poznámke.
Teda že nejde o trest, o žiaden trest pre dobrých riaditeľov, naopak, je to šanca pre dobrých riaditeľov, aby mohli využiť svoje schopnosti, a buď päť rokov pokračovať ďalej v roli učiteľa na tej istej škole, alebo ísť kandidovať po desiatich rokoch na inú školu a pomôcť ďalšej škole pri jej rozvoji. Ja neviem, prečo ste zástancovia myšlienky, že riaditeľ, ktorý je desať rokov na nejakej škole, tak tam musí zotrvať už do konca svojho života alebo ďalších pätnásť rokov. Prečo by sa nemohol uchádzať o miesto riaditeľa na inej škole a pomôcť jej manažovať ju? (Reakcia z pléna.) Áno. Ale rada školy je iná kapitola, o ktorej nebudem radšej teraz hovoriť a budeme hovoriť asi až na ďalších schôdzach, pri iných návrhoch zákona.
Tiež chcem povedať, tiež chcem povedať, že tento návrh podporoval aj váš bývalý minister Plavčan, takisto ho podporoval aj váš bývalý minister školstva Čaplovič. (Reakcie z pléna.) Áno, pozrite si to aj v médiách. Dokonca sa už malo ministerstvo tým zaoberať a pripravovať návrh zákona. Tento návrh , návrh podporujú aj odbory, ako som citoval pána Ondeka. Tento návrh podporuje aj Slovenská komora učiteľov, aj keď s tou úpravou, že by po dvoch funkčných obdobiach rada školy mohla ešte trojpätinovou väčšinou rozhodnúť, že ak naozaj dosahovala škola vynikajúce výsledky, tak ten riaditeľ môže pokračovať ďalej. Ale nie je to výplod mojej fantázie a nie je to výplod opozičného politika, ktorý prišiel s nezmyselným návrhom zákona do parlamentu. Riešilo sa to už viackrát, aspoň teda boli nejaké tézy, ako by sa to mohlo riešiť. Neviem, či priamo nejakou prípravou zákona, ale boli to aj vaši ministri vašej vlády.
Ja až na záver chcem povedať, že vôbec som sa nesnažil, ako sa mi to niekto z nás snažil povedať, že škatuľkujem, že všetkých riaditeľov hádžem do jedného vreca. Naopak, vážim si všetkých dobrých riaditeľov stredných, základných škôl na Slovensku, ktorí si naozaj odmakali, ktorí vedia školy riadiť, ktorí nerobia bosing na školách. Nikdy som nepovedal, pán Mizík, že, alebo niekto, kto mi sa snažil pripísať, že by väčšina riaditeľov robila bosing na svojich školách. Nie, určite, že sú riaditelia, ktorí bosing nerobia, ale možno sú riaditelia, ktorí bosing nerobia, ale ich škola žije v stereotype, máme žiakov, nič nerobíme, však nejako prežijeme štyri rokov, päť rokov a uvidí sa, čo bude ďalej. Prečo by na tieto školy nemohli prísť noví, začínajúci, mladší kolegovia alebo riaditelia z iných škôl, ktorí by tú školu posunuli na vyšší stupeň? Takže nie je to generalizovanie a nie je to paušalizovanie všetkých riaditeľov na Slovensku. Nikdy som to nepovedal a vážim si všetkých riaditeľov, dobrých riaditeľov na Slovensku. Asi toľko.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predseda, milé kolegyne, milí kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Viera Dubačová, Simona Petrík a Miroslav Beblavý.
Cieľom nášho návrhu zákona je zabrániť možnej koncentrácii moci v médiách. Práva úprava už dnes zakazuje tzv. krížové vlastníctvo médií, príklady z aplikačnej praxe však ukazujú na jej obchádzanie. Dôvodom je predovšetkým nedostatočné znenie právnej úpravy, ktorá nepredpokladá úplné odkrytie vlastníckej štruktúry médií. Aktualizačným momentom pre podanie návrhu zákona boli zverejnené informácie o možnom vstupe finančných skupín s vlastníctvom printových médií do priestoru významných stredoeurópskych mediálnych staníc. Práve nedostatočné znenie právnej úpravy by tento vstup umožnil so všetkými z toho vyplývajúcimi rizikami, najmä vo vzťahu k politickým právam a slobodám, ktoré zaručuje Ústava Slovenskej republiky, ako aj príslušné medzinárodné zmluvy. Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem.
A zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 12. marca 2018 a gestorský výbor do 13. marca 2018.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, pred 29 rokmi zavítala do našej krajiny, zavítalo slovo demokracia. Lenže demokracia, to nie je niečo, čo môžeme nechať ležať úhorom a myslieť si pritom, že všetko bude v poriadku. Nie, nebude.
Demokracia je totiž cestou, každodenným bojom a takýto zápas v súčasnosti prebieha aj v našej krajine, v našej spoločnosti. Je to boj za názorovú pluralitu v médiách a táto pluralita dostáva v posledných dňoch takpovediac po nose. Nemusíme ísť ďaleko. Stačí, keď si otvoríme Ústavu Slovenskej republiky, a zistíme, že právo na informácie je zaručené, cenzúra sa zakazuje a každý má právo informácie aj vyhľadávať. A práve tieto práva sa nám poniektorí snažia teraz a v tejto dobe vziať.
Na začiatok mi ale dovoľte takú menšiu odbočku k verejnoprávnym médiám. Vždy, keď sa chceli antidemokratické sily dostať k moci, začali ovládať médiá. Veľmi dobre si pamätáme, aké boje prebiehali napríklad v ’68. roku, boj o rozhlas, v Prahe o Československý rozhlas. Všetci veľmi dobre vieme, ako sa dnes k médiám správajú mocní v Maďarsku, v Poľsku, pomaly v Čechách. Na Slovensku si z nich očividne ideme brať príklad. Ak niekto hovorí o tom, že Slovensko je ešte ako-tak ostrovom demokracie v našom stredoeurópskom priestore, tak minimálne z pohľadu slobody médií to pomaly prestáva platiť. Nemôže sa stať, že nejakému politikovi sa znepáči relácia, napíše si status a okamžite pán riaditeľ RTVS začne konať. Rušia sa a reorganizujú relácie, prepúšťajú sa ľudia a ja začínam len čakať, kedy opäť príde niečo podobné ako Fašírka, známa to hlásna trúba mečiarizmu. Neuvedomujú si pritom, že verejnoprávne médiá sú tu pre všetkých. Pre všetkých občanov, ktorí si poctivo platia koncesionárske poplatky. A práve mocní ľudia z koalície by si radi uzurpovali tieto médiá do svojej moci a využívali ich ako nástroj propagandy.
A teraz už k nášmu návrhu zákona, ktorý predkladáme. Považujeme totiž za nutné, aby sme okrem verejnoprávnych médií poctivo kontrolovali aj vlastníctvo súkromných médií. Máme mnoho príkladov v zahraničí, kedy sa médiá koncentrovali v rukách oligarchu, prípadne skupiny a aj napriek prísahe o nezasahovaní do tvorby sa tak v mnohých prípadoch stalo a tieto médiá prestali slobodne fungovať. Nemusíme sa prioritne rozprávať len o koncentrácii médií v rukách domácich skupín, ale mementom by nám mali byť aj ďalšie príklady zo zahraničia, kedy tu bola snaha prostredníctvom médií ovplyvňovať fungovanie štátu a boli tu aj zreteľné zásahy zvonka a snahy o ovplyvňovanie volieb.
Ak nám už toto nestačí na to, aby sme sa zamysleli, kto všetko vlastní médiá na Slovensku a ako nimi chce ovplyvňovať verejnú mienku, tak potom už neviem. Je možné, že sme sa tak trochu upokojili, že tu máme internet, digitálny priestor neuveriteľnej slobody, ale zároveň aj nástrah. Viete, sama som človek, ktorý veľa cestuje po regiónoch, po krajine, na ktoré už častokrát nielenže zabudla vláda, ale aj líšky tam už zabudli dávať dobrú noc. A práve títo bežní, poctiví ľudia neprijímajú informácie z facebookov, nečítajú online médiá, ale mienkotvorné sú pre nich televízia, rádio a prípadne nejaké printové média. Práve týmto ľudom nesmieme zobrať možnosť tvoriť si vlastný názor vďaka slobodným médiám.
Môžeme polemizovať o tom, či je zákaz krížového vlastníctva médií nastavený správne, aj keď náš aktuálny návrh je len o zefektívnení dôslednosti dodržiavania už platného zákona. Nedá mi však nepovedať a možno nezareagovať aj na viacerých vydavateľov, s ktorými som komunikovala a ktorí kritizovali zákaz krížového vlastníctva. Musíme povedať, že vo voľnom trhu a pulze dnešnej doby je vytváranie mediálnych domov a prepájanie redakcií prvkov ekonomickým. Vidíme, že sa to deje v médiách veľkých i lokálnych. Má to však svoje ale. Chcem tým povedať, že zákon o zákaze krížového vlastníctva médií nie je len o tom, či finančná skupina vlastniaca denník a iné médiá môže kúpiť rádio či televíziu, sú to aj príklady miestnych občasníkov a lokálnych televízií.
My poslanci Národnej rady však máme byť v prvom rade strážcami demokracie. A pri správaní vlastníkov veľkých médií a často, žiaľ, tých mestských ešte väčšmi sa čoraz častejšie pri tomto rozblikávajú kontrolky. Priestor na uvoľnenie zákazu krížového vlastníctva tak, žiaľ, nevidím, ba práve naopak. Ak teraz počúvame, že finančná skupina vlastniaca azda najväčšie vydavateľstvo printových titulov sa s podporou financií podniku z nedemokratickej krajiny chce snažiť ovládnuť našu domácu najsledovanejšiu televíziu, výstražné svetlo sa ide zblázniť.
Demokracia musí mať svoje pravidlá, aby demokraciou zostala. A my sme, vážení kolegovia, jej strážcami.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, tento náš, váš návrh zákona určite podporíme, je to rozumné riešenie, aj keď sa, aj keď si myslím, že pre Slovensko už je neskoro. Dnes sám som vlastníkom jedného média elektronického, mal som predtým viacej. A dá sa to krásne poschovávať na rôzne eseročky, na kamarátov a na konci dňa to aj tak združíte dokopy. Dnes, dá sa povedať, mediálny trh ovládajú dve skupiny. Sú to dve oligarchické skupiny. Je to J&T a Penta. Na jednej strane bola absolútna koncentrácia, ešte dokonca kúpili Nový čas a teraz ovládajú kompletne celé printy, za chvíľku sa dostanú k televízii Markíza, to je jedna skupina.
Druhá skupina je J&T, to viete dobre, tam majú tri alebo štyri rádiá, ktoré aj tak majú v kope, aj keď je tento zákon už dneska v platnosti, cez to všetko to majú v kope, všetci o tom vieme, nič s tým nedokážeme robiť, lebo ten zákon je taký, že dá sa obísť. Bohužiaľ, pokiaľ nesprísnieme, maximálne nesprísnime tieto podmienky. V Amerike by to rozbili, by to dokázali, by donútili to rozpredať, aby ten nejaký orgán na to dohliadol, aby to nemohlo byť koncentrované v jedných rukách. Pokiaľ niečo takéto neurobíme, tak len toto budú len také kozmetické, ja si myslím, úpravy, ale cez to všetko za to zahlasujem, lebo každý krok k vylepšeniu situáciu, situácii treba podporiť, a určite ho podporíme aj my.
Cez to všetko si myslím, že je to veľmi zlé, keď tieto dve skupiny ovládajú vlastne celý mediálny trh a môžu si s nami robiť absolútne, čo chcú. Keď si povedia, že vy ako politik ste zlý, tak z vás toho zlého urobia. Keď si z nejakého lajdáka povedia, že urobia z neho premiéra, no tak bude premiérom, veľmi nahrubo povedané.
To znamená, že skutočne niečo s tým musíme urobiť, ale aby sme dokázal, aby ten štát mal taký nástroj, aby to vedel rozbiť. Lebo dneska sa to dá obísť, a keď si zoberiete, akým spôsobom fungujú, tak to sú veľké, veľké domy, ktoré nás, naozaj s nami hýbu ako s krabičkami. Takže tento návrh zákona podporíme.
Ďakujem.