26. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Pamula, volil si rozumné, uvážlivé slová a bolo to primerane kultivované parlamentné vystúpenie. Dostal si nato otázku, čo urobila SNS v tejto vláde. Myslím si, že my budeme mať čo dať do rozpočtu a do odpočtu pre našich voličov na rozdiel od kolegov z ĽSNS. Narážam tu aj na efektívnosť, ktorú si spomenul vo svojom vystúpení, na efektívnosť práce poslancov. Je to obľúbená formulácia niektorých alebo viacerých opozičných politikov. Ja by som na toto margo len podotkol, že nie počet návrhov, ktoré predkladáte do pléna, je rozhodujúci, ale efektivita v mojom vnímaní, a ubezpečujem vás, že aj vo vnímaní voličov, je v tom, koľko vašich návrhov je prijatých a uvedených do života. A tu, dovoľte, aby som citoval kolegu Matoviča, veľká nula. Takže tak nemýľme pojem efektivity s niečím iným, s účelovým vyjadrením a s účelovým vysvetľovaním.
Rovnako chcem podporiť to, čo si hovoril o komunikácii. Ak má prejsť nejaký návrh, nestačí ho dať do pléna, treba prísť na poslanecké výbory, treba komunikovať s poslancami a získavať ich podporu.
A na záver dovoľte mi netradičný záver, predstaviť sa. Volám sa Karol Farkašovský, to špeciálne pre pani Grausovú, ktorá v poslaneckej hyperaktivite a hyperkreativite zrejme zabudla a skomolila moje meno.
Ďakujem.

Pán poslanec Pamula, môžte reagovať na faktické.

Ďakujem veľmi pekne. Kolegyne, kolegovia, som veľmi rád, že ste reagovali na moje vystúpenie. Ja som sa hneď v prvých minútach ospravedlnil za to, že som nemohol vystúpiť, že som nemohol reagovať k tým zákonom, ktoré ste predkladali. Nechcel som to zneužiť, hej, ale, ale k tomu, k tomu predkladanému zákonu teraz za dve minúty naozaj neviem, neviem, čo povedať.
Čo sa týka vašich vystúpení, áno, s niektorými sa viem stotožniť, vieme o nich rozprávať, vieme diskutovať. Expresívne výrazy, ja si myslím, že sem nepatria, že sú, sú niekde na úplne inej úrovni, takže môj, môj, moje také posolstvo pre, pre všetkých vás, ktorí ste naozaj reagovali. Slovenská národná strana, tak ako Karol Farkašovský povedal, bude mať čo, s čím sa pochváliť na konci volebného obdobia. Máme len 8,5 %. Môžeme, môžeme žiadať od koaličných partnerov len to, na čo máme nárok. To je, to je celé, ktoré, ktoré naozaj vie pochopiť určite každý.
A čo sa týka, že či opozičné prejdú-neprejdú. Tak ako kolega Farkašovský povedal, treba komunikovať. Prečo, prečo opoziční poslanci predkladajú ako na bežiacom páse niektoré zákony, ktoré sú aj nezmyselné? Možnože myšlienka by tam bola, ale nech odkomunikujú to s ministerstvami. Neodkomunikujú to s ľuďmi, ktorých sa to týka. Jedným zákonom môžu narušiť ďalších päť zákonov, ktoré, ktoré znepríjemnia život bežnému človeku. Takže to je z mojej strany o komunikácii.
Ono je veľmi ľahko, ja som, ja mám pripravených možno 15 zákonov, ktoré, ktoré stoja. Komunikujem s ministerstvami. Myslíte si, že to je jednoduché aj koaličnému poslancovi presadiť nejaký zákon? Po tých ministerstvách chodiť a tú mašinériu a tú byrokraciu ovplyvniť?
Ďakujem veľmi pekne.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Marian Kotleba.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, celý deň dnes, ale teda najmä včera celý rokovací deň sa rozprávalo o tom, akým veľmi negatívnym spôsobom ovplyvňujú podmienky života ľudí, momentálne teda teraz na západnom Slovensku, skupiny cudzích robotníkov, ktorí tam čiastočne legálne, vo veľkej miere však nelegálne sa dostávajú kvôli práci cez rôzne pochybné agentúry.
Počúvali sme o tom, že dokonca inšpektorát práce, ktorý je štátna organizácia, inštitúcia, úrad zriadený práve na to, aby mal dohľad nad týmito pracovnými vecami, si nevie niekedy vďaka korupcii, vďaka nejakej neefektívnosti s týmto poradiť, že jednoducho my nemáme prehľad ako štát, nemajú prehľad kompetentné orgány o tom, kde koľko akých cudzincov je, kde koľko akých cudzincov robí, kde tí cudzinci nerobia, kde proste sú, nie sú, jednoducho nie je v tom prehľad, cudzinecká polícia má prehľad iba o tej časti, ktorých sa im podarí nejakým spôsobom zachytiť alebo ktorí sa sami prihlásia, a že tieto tendencie, a na tom sa zhodli unisono opoziční aj vládni poslanci, sa prehlbujú a je potrebné to nejakým spôsobom riešiť a nájsť mechanizmus, ktorý by na jednej strane pomohol zamestnávateľom sa vyrovnať s nedostatkom, alebo teda deklarovaným nedostatkom pracovnej sily, ale na druhej strane pomohol aj teda zaviesť nejaký poriadok, systém, režim do toho kontrolovania alebo do tej evidencie tých cudzincov, tak aby sa nestávalo to, že sa budú vytvárať čoraz väčšie cudzinecké nejaké enklávy, ktoré budú nielenže brať obyvateľom Slovenskej republiky prácu, ale budú aj výrazným zdrojom zhoršenia bezpečnostného prostredia.
No a práve s pohľadom na perspektívu udržania úrovne bezpečnostného prostredia a úrovne bezpečnosti života, zdravia, majetku, ale aj verejného poriadku v Slovenskej republike predkladáme túto našu novelu, ktorej cieľom nie je, ako tu už kolegovia povedali, plniť slovenské väznice, ale ktorej cieľom je veľmi silným a jasným spôsobom vyslať do sveta signál, že Slovenská republika nie je vhodná tranzitná krajina pre akýchkoľvek ilegálnych imigrantov, nie je vhodná krajina pre akékoľvek pokusy pašeráckych skupín. Jednoducho náš zámer je vytvoriť silný a jasný odstrašujúci prostriedok pre ľudí, ktorí si doteraz myslia, že cez Slovensko si môžu ten pašerácky biznis robiť nerušene a v podstate absolútne beztrestne.
Taktiež si myslíme a sme presvedčení o tom, že ak štát má tak otvorenú cudzineckú politiku, ktorá umožňuje v podstate beztrestné ilegálne prekračovanie štátnych hraníc krížom-krážom, hore-dole opakovaným spôsobom, tak naozaj nemôžme už hovoriť o nejakej úrovni ochrany štátnych hraníc, ale hlavne nemôžme hovoriť o nejakej úrovni ochrany štátnych hraníc, ale hlavne nemôžme hovoriť o nejakej úrovni už aj na tom, na tom význame tej štátnej suverenity. Pretože aké sú to hranice, aký je to štát? Čím je, čím je vymedzený, čím je vyčlenený, ak môže ktokoľvek prísť na naše územie, ktokoľvek prísť na naše územie a v podstate bez platných dokladov oprávňujúcich na vstup alebo pobyt na území Slovenskej republiky, ten človek jednoducho tým, že sem príde, nič nespácha? Nič nespácha.
Ja sa pýtam, aké oprávnenia potom majú aj príslušníci Policajného zboru napríklad? Aké oprávnenia, keď ten človek, ktorý sem nelegálne príde napríklad s úmyslom, s úmyslom organizovať nejakú pašerácku trestnú činnosť alebo inú, inú protiprávnu aktivitu, tým, že príde, čo by sa inak dalo kvalifikovať ako štádium prípravy toho trestného činu, tak v podstate pácha iba priestupok a Policajný zbor je jednoducho, policajti, radoví príslušníci s tým nemôžu nič spraviť ani v prípade, ani v prípade, že prídu do priameho kontaktu s takýmto človekom.
Je to, je to možno omnoho vážnejšia situácia, ako si teraz niektorí z nás chcú pripustiť, omnoho vážnejšia. A ja teraz aj po tej debate, ktorá tu bola pred chvíľkou, ja neútočím ani na vládnu koalíciu, ani na konkrétne kluby alebo strany, alebo poslancov, ja hovorím všeobecne, pretože naším cieľom pri predkladaní alebo pri vytváraní tejto novely nebolo sa nejako vymedziť voči, ja neviem, vládnym stranám, ale nájsť efektívny spôsob na to, akým, akým nejakým prostriedkom môžme ochrániť Slovensko ešte predtým, kým táto situácia si nevyžiada následky. Lebo keď si vyžiada následky vo forme takých následkov, ktoré dnes poznáme, žiaľ, čoraz častejšie z celej západnej Európy, tak potom to už bude neskoro. Potom už bude neskoro plakať nad tým, že koľko nevinných ľudí bolo zranených, nebodaj zabitých pri nejakom útoku dakde v nákupnom centre v Bratislave alebo v Košiciach, pričom dôslednou ochranou štátnych hraníc alebo odradením, odradením týchto ľudí od, od pokusu použiť Slovensko ako tranzitnú krajinu tým, že by boli vystavení tomu riziku trestného činu, sme sa mohli takýmto útokom v budúcnosti vyhnúť.
Náš návrh je o to zaujímavejší, si dovolím povedať, že skoro navlas rovnaký mechanizmus použila vláda Maďarska pri ochrane suverenity Maďarska s týmto istým cieľom. A výsledok, výsledok nebol pochybný, ale výsledok bol takmer stopercentný. To znamená pokles, pokles pokusov o použitie Maďarska ako tranzitnej krajiny bol veľmi výrazný. Bol veľmi výrazný. Už to tu niektorí z kolegov hovorili, že postavenie toho zadržiavacieho plotu nemalo zďaleka taký účinok ako zavedenie tejto právnej úpravy do Trestného zákonníka v Maďarsku.
Sme presvedčení, že ak niečo, čo prinieslo jasný výsledok u našich južných susedov, ktorí sú v podstate na nerozlíšenie od Slovenskej republiky, čo sa týka kultúry, nejakých historických, historických podkladov aj súčasnej situácie, však dlho sme mali aj spoločnú históriu, ak to fungovalo, ak to fungovalo v Maďarsku, tak možnože nie na 100 %, ale na 90 % by takýto mechanizmus bol funkčný aj pri ochrane Slovenskej republiky pred, pred vstupom ilegálnych imigrantov, alebo pred teda tou aktivitou zo strany rôznych pašerákov a pašeráckych skupín.
Takisto sme presvedčení, že je to nie právo, ale je to povinnosť republiky, povinnosť štátu chrániť svoje teritórium a tým aj chrániť svojich občanov, tým, že jasne zadefinuje, že jasne zadefinuje, že nelegálny vstup alebo nelegálne zdržiavanie sa na území republiky bude trestným činom. Pre tých, ktorí, nebodaj, si myslia, že chceme znova obnoviť tie colnice a tie čakacie doby, tak musím povedať, že v absolútnom, absolútne nie. Nikde v našom návrhu takéto niečo neni ani spomenuté, pretože náš návrh sa nijakým spôsobom nedotkne občanov členských štátov Európskej únie ani tých ľudí, ktorí majú z nejakého titulu vydaný akýkoľvek doklad, ktorý ich bude oprávňovať ku vstupu alebo k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky. Náš návrh je exkluzívne, exkluzívne zamierený na tých, ktorí sa na územie Slovenskej republiky dostanú ako ilegáli, ktorí cez Slovensko chcú ako cez tranzitnú krajinu prejsť ako ilegáli a ktorí buď nespĺňajú požiadavky na uchádzača o azyl, alebo z nejakých dôvodov sa ani ako uchádzači o azyl pri zadržaní políciou po splnení tých medzinárodných podmienok nenahlásia.
To znamená, náš návrh je absolútne v súlade s medzinárodnými normami v tejto oblasti, ktoré Slovenská republiky už dnes dodržiava, ale má veľmi exaktne a presne stanoviť postup okrem iného aj teda príslušníkov Policajného zboru pri narábaní s takýmito ľuďmi.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec bol posledný, ktorý bol prihlásený ústne do rozpravy, ale do rozpravy ešče ša, sa hlási pán navrhovateľ.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo. No nedá mi reagovať na to všetko, čo tu bolo povedané, a využijem práve tú možnosť, že som navrhova..., jedným z navrhovateľov tohto zákona a môžem si dovoliť vystúpiť ešte v rámci rozpravy a nebudem reagovať ako napríklad zbabelec Matovič, ktorý si svoje posolstvá nechá až do záverečného slova, kde naňho poslanci, jeho politickí oponenti nemajú možnosť reagovať, a nemôže sa tak konfrontovať s tým, čo by mu chceli povedať, a práve preto dávam možnosť aj tu poslancom SNS, ale aj všetkým ostatným opätovne reagovať a vyjadriť sa k tomu, či to, čo som už, či už povedal vo faktickej poznámke, kde som presne konkretizoval niektoré z prípadov, na základe ktorých môžme usudzovať, že historické osobnosti Slovenskej národnej strany by sa nielenže hanbili za činy vášho súčasného predsedu, ale otvorene by proti nim bojovali, čo je jednoducho pravda. Ja si neviem predstaviť našich národných dejateľov, ako hovoria, že tu nikto nebude kritizovať islam alebo ho popierať. Viete, to, ono je to ťažké urážať sa, alebo resp. ťažké je to pre nás nekritizovať vás takým spôsobom, aby vás to neurazilo, alebo kritizovať vás takýmto spôsobom, aby vás to neurazilo, aby ste sa jednoducho necítili dotknutí, ale my vás, na vás neútočíme ako na osoby, neurážame vás, nehovoríme vám nejakými hanlivými vecami. Nebudeme sa vyjadrovať tak ako tu prítomný, teda neprítomný Matovič, ktorý tu vystupuje a hovorí o bielej spodine a podobných výrazoch. Viete, to z úst poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko nikdy počuť nebudete. Ale keď vám hovoríme o faktických veciach, že tá kauza s kapitánskymi výložkami, alebo jako som spomínal, s tým vyslaním slovenských vojakov na ruské hranice, to vrhá na Slovenskú národnú stranu tak obrovskú zlobu, že sa nemôžete ani len diviť, že takáto veľká kritika z našich radov voči vám vyskakuje. Tak sa s tým jednoducho musíte nejakým spôsobom zmieriť alebo si to obhájiť.
Viete, a vy ste prišli s tým, že vás máme rešpektovať, nemáme takto útočiť, ale neobhájili ste ani jednu z týchto vecí, ktoré som tu spomenul, pretože keď ste čestný človek, keď ste inteligentný človek a ste predovšetkým presvedčený národniar s úprimnou láskou v srdci k svojej vlastnej vlasti, tak to nedokážete obhájiť, pretože naozaj činy vášho predsedu sa obhájiť nedajú, a ako som spomínal, či resp. ako spomínali kolegovia, veď to, čo on predvádza na tlačovkách, tie neustále útoky voči našej strane, voči jednotlivým konkrétnym osobám, voči Marianovi Kotlebovi, voči mne, voči Stanislavovi Mizíkovi, veď viete, keby sme takto správali my ako on, tak to, to by proste nemalo žiadnu úroveň, a to je váš predseda, bohužiaľ, tak to jednoducho je, toto je realita, musíte si to priznať, a keď nie, tak ho vymeňte nejakým spôsobom, lebo zase sme počuli, že pán Andrej Danko má veľkú záľubu v demokracii a vaše štruktúry sú veľmi demokratické a nemusíte sa báť o to, že by váš názor v rámci štruktúr nebol vypočutý. No nie? Veď tie vaše úsmevy hovoria za všetko (povedané so smiechom), takže vieme, o čom hovoríme.
Každopádne hovorili ste aj o tom, že úspechy našej strany budú posudzované podľa toho, koľko našich návrhov bolo prijatých. Ja vám poviem, že aj keby celý náš poslanecký klub prišiel za pánom Dankom, ktorý vám všetkým rozkazuje, a po, na kolenách by vás prosil o to, aby ste zahlasovali za nejaký z našich návrhov, o ktorých ste tu povedali, že sú aj dobré, že s nimi súhlasíte, tak by ste za nich nezahlasovali a vy to sami dobre viete (povedané so smiechom).
A to isté platí pri slovenskej arabskej strane, pri OĽANO, jednoducho oni za naše návrhy nebudú hlasovať z princípu, aj keď ich mali sami v programe, veď ste to videli. To zníženie poslancov zo 150 na 100, SaS-ka to mala v programe, robila o tom referendum, ale nepodporia nás. Tak mi povedzte, ako môžete povedať, že koľko bolo prijatých návrhov, nejakým spôsobom indikuje o úspechoch politickej strany v parlamente, keď žiadna iná politická strana s ňou nechce spolupracovať. A aj napriek tomu, ako sme povedali, aj keď váš predseda tak útočí, keď nás tak dehonestuje, snaží sa nás napádať a množstvo iných ľudí z koalície, my hlasujeme aj za koaličné návrhy, stačí len, že sú dobré, že sa s nimi vieme stotožniť. Povieme si, že áno, sú prijateľné pre Slovensko, môžu pomôcť slovenským občanom a nemáme s tým problém. My sa totiž dokážeme odosobniť od týchto osobných sporov a postaviť si ako prioritný záujem práve blaho občanov Slovenskej republiky, čo vy jednoducho nedokážete, možnože dokážete, ale zase nemôžete. A o tom to celé je! Jednoducho, keď chcem pracovať v prospech slovenského národa, som poslanec Národnej rady, mám slobodnú vôľu, ako sa píše v ústave a ako som tu sľuboval na ústavu, tak zahlasujem podľa toho, čo mi srdce a rozum káže. Ale vy tú slobodnú vôľu nemáte, viete. A to zase nie sú nejaké dehonestujúce urážky alebo niečo podobné, ale sú to fakty a vy to sami dobre viete.
No a čo sa týka tých ostatných slov oponentov, asi to bol len pán Klus, ktorý si pomýlil legálnych imigrantov s nelegálnymi, ale to sa jednoducho pri ňom stáva, jemu stáva, ale každopádne vyčítať nám, že chceme nejakým spôsobom napĺňať slovenské väznice, je opätovne, ako vravím, úplne mimo misu, pretože keby tých 78 nelegálnych imigrantov, ako som spomínal v rozprave, vedelo, že tým, že prechádzajú cez Slovensko, páchajú trestný čin, tak by sem ani možno nešlo, a toto je naším zámerom. My nechceme sa spoliehať na to, že Slovensko je chudobná krajina a nebudú chcieť žiadni imigranti sem prísť, zostávať a brať tu sociálne dávky. Ale už len to, že cez našu krajinu, cez náš štát, naše štátne územie prechádzajú, je veľmi nebezpečné, viete, a s tým nemôžete nesúhlasiť. Jednoducho, keď sa sem, keď sa cez nás bude valiť, povedzme 100, 200, 300 alebo aj 10-tisíc imigrantov, tak to predstavuje obrovskú hrozbu. Ale tým, že by sme prijali takýto návrh zákona, zamedzili by sme možnostiam, že by takáto situácia niekedy v budúcnosti vznikla, a toto je celý ten zmysel toho, o čo sa v tomto návrhu snažíme, a určite nikto z vás nemôžete namietať, ak chceme zvýšiť sadzby, trestné sadzby pre prevádzačov, ktorí cez naše územie týchto nelegálnych imigrantov prevážajú.
Takže nemôžete proste povedať, že tento návrh, návrh zákona je zlý, že ho nemôžete podporiť, pretože sa s ním nestotožňujete, ale nemôžete ho podporiť, pretože tu prítomný Andrej Danko vám to jednoducho nedovolí. Toto je pravda.
Toľko asi z mojej strany, keď nie sú žiadne reakcie.
Ďakujem.

Reakcia, s faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásenia.
Pán poslanec Pamula.

Pán kolega, vyzval ste ma alebo vyzval ste nás na, na nejaké, nejaké veci, alebo na nejaké príklady. Viete, spomenul ste tu aj, aj výložky Andreja Danka, čo sa týka, čo sa týka prezentácie, ja si myslím, že vidíme, vidíme vo svete, môžeme si zapnúť telku, môžeme pozerať o tom, môžeme pozerať rôzne, rôzne dokumentárne filmy alebo správy zo sveta, keď bolo tu už aj spomenuté, o bozkávaní povedzme americkej vlajky. Bolo tu spomenuté o..., nejaké iné, iné takéto prejavy a ja si myslím, že novinári to prekrútili a úplne zbytočne zosmiešnili predsedu Národnej rady a predsedu Slovenskej národnej strany, pretože keď to tak cíti, že je hrdý na to, že je vojak, že je členom slovenskej armády, tak tie výložky pobozká. A aký je v tom rozdiel, keď Američan pobozká svoju vlajku? Aký je v tom rozdiel, keď predseda Národnej rady pobozká povedzme výložky? Asi si ich váži, asi si ich ctí. Prečo porovnávame niečo a vynášame rozsudky úplne niekde inde. Je to iné? Je to presne to isté. Ja si myslím, že ak má tú úctu k slovenskej armáde, tak to spravil a bolo to správne, podľa mňa to bolo správne a nemá sa za čo hanbiť. A tá dehonestácia jeho osoby, to bolo už len také, také vyvrcholenie, možno aj niektorých ľudí, ktorých naozaj nezaujíma slovenský národ, slovenská, slovenská armáda.
Ďakujem veľmi pekne.

Vďaka.
Pán poslanec Kotleba.