26. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 12. marca 2018 a gestorský výbor do 13. marca 2018.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, pán Farkašovský a pani poslankyňa Petrík.
Prvá je prihlásená pani navrhovateľka, nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, pred 29 rokmi zavítala do našej krajiny, zavítalo slovo demokracia. Lenže demokracia, to nie je niečo, čo môžeme nechať ležať úhorom a myslieť si pritom, že všetko bude v poriadku. Nie, nebude.
Demokracia je totiž cestou, každodenným bojom a takýto zápas v súčasnosti prebieha aj v našej krajine, v našej spoločnosti. Je to boj za názorovú pluralitu v médiách a táto pluralita dostáva v posledných dňoch takpovediac po nose. Nemusíme ísť ďaleko. Stačí, keď si otvoríme Ústavu Slovenskej republiky, a zistíme, že právo na informácie je zaručené, cenzúra sa zakazuje a každý má právo informácie aj vyhľadávať. A práve tieto práva sa nám poniektorí snažia teraz a v tejto dobe vziať.
Na začiatok mi ale dovoľte takú menšiu odbočku k verejnoprávnym médiám. Vždy, keď sa chceli antidemokratické sily dostať k moci, začali ovládať médiá. Veľmi dobre si pamätáme, aké boje prebiehali napríklad v ’68. roku, boj o rozhlas, v Prahe o Československý rozhlas. Všetci veľmi dobre vieme, ako sa dnes k médiám správajú mocní v Maďarsku, v Poľsku, pomaly v Čechách. Na Slovensku si z nich očividne ideme brať príklad. Ak niekto hovorí o tom, že Slovensko je ešte ako-tak ostrovom demokracie v našom stredoeurópskom priestore, tak minimálne z pohľadu slobody médií to pomaly prestáva platiť. Nemôže sa stať, že nejakému politikovi sa znepáči relácia, napíše si status a okamžite pán riaditeľ RTVS začne konať. Rušia sa a reorganizujú relácie, prepúšťajú sa ľudia a ja začínam len čakať, kedy opäť príde niečo podobné ako Fašírka, známa to hlásna trúba mečiarizmu. Neuvedomujú si pritom, že verejnoprávne médiá sú tu pre všetkých. Pre všetkých občanov, ktorí si poctivo platia koncesionárske poplatky. A práve mocní ľudia z koalície by si radi uzurpovali tieto médiá do svojej moci a využívali ich ako nástroj propagandy.
A teraz už k nášmu návrhu zákona, ktorý predkladáme. Považujeme totiž za nutné, aby sme okrem verejnoprávnych médií poctivo kontrolovali aj vlastníctvo súkromných médií. Máme mnoho príkladov v zahraničí, kedy sa médiá koncentrovali v rukách oligarchu, prípadne skupiny a aj napriek prísahe o nezasahovaní do tvorby sa tak v mnohých prípadoch stalo a tieto médiá prestali slobodne fungovať. Nemusíme sa prioritne rozprávať len o koncentrácii médií v rukách domácich skupín, ale mementom by nám mali byť aj ďalšie príklady zo zahraničia, kedy tu bola snaha prostredníctvom médií ovplyvňovať fungovanie štátu a boli tu aj zreteľné zásahy zvonka a snahy o ovplyvňovanie volieb.
Ak nám už toto nestačí na to, aby sme sa zamysleli, kto všetko vlastní médiá na Slovensku a ako nimi chce ovplyvňovať verejnú mienku, tak potom už neviem. Je možné, že sme sa tak trochu upokojili, že tu máme internet, digitálny priestor neuveriteľnej slobody, ale zároveň aj nástrah. Viete, sama som človek, ktorý veľa cestuje po regiónoch, po krajine, na ktoré už častokrát nielenže zabudla vláda, ale aj líšky tam už zabudli dávať dobrú noc. A práve títo bežní, poctiví ľudia neprijímajú informácie z facebookov, nečítajú online médiá, ale mienkotvorné sú pre nich televízia, rádio a prípadne nejaké printové média. Práve týmto ľudom nesmieme zobrať možnosť tvoriť si vlastný názor vďaka slobodným médiám.
Môžeme polemizovať o tom, či je zákaz krížového vlastníctva médií nastavený správne, aj keď náš aktuálny návrh je len o zefektívnení dôslednosti dodržiavania už platného zákona. Nedá mi však nepovedať a možno nezareagovať aj na viacerých vydavateľov, s ktorými som komunikovala a ktorí kritizovali zákaz krížového vlastníctva. Musíme povedať, že vo voľnom trhu a pulze dnešnej doby je vytváranie mediálnych domov a prepájanie redakcií prvkov ekonomickým. Vidíme, že sa to deje v médiách veľkých i lokálnych. Má to však svoje ale. Chcem tým povedať, že zákon o zákaze krížového vlastníctva médií nie je len o tom, či finančná skupina vlastniaca denník a iné médiá môže kúpiť rádio či televíziu, sú to aj príklady miestnych občasníkov a lokálnych televízií.
My poslanci Národnej rady však máme byť v prvom rade strážcami demokracie. A pri správaní vlastníkov veľkých médií a často, žiaľ, tých mestských ešte väčšmi sa čoraz častejšie pri tomto rozblikávajú kontrolky. Priestor na uvoľnenie zákazu krížového vlastníctva tak, žiaľ, nevidím, ba práve naopak. Ak teraz počúvame, že finančná skupina vlastniaca azda najväčšie vydavateľstvo printových titulov sa s podporou financií podniku z nedemokratickej krajiny chce snažiť ovládnuť našu domácu najsledovanejšiu televíziu, výstražné svetlo sa ide zblázniť.
Demokracia musí mať svoje pravidlá, aby demokraciou zostala. A my sme, vážení kolegovia, jej strážcami.
Ďakujem.

Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne na faktické uzatváram možnosť prihlásenia.
Pán poslanec Kollár.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, tento náš, váš návrh zákona určite podporíme, je to rozumné riešenie, aj keď sa, aj keď si myslím, že pre Slovensko už je neskoro. Dnes sám som vlastníkom jedného média elektronického, mal som predtým viacej. A dá sa to krásne poschovávať na rôzne eseročky, na kamarátov a na konci dňa to aj tak združíte dokopy. Dnes, dá sa povedať, mediálny trh ovládajú dve skupiny. Sú to dve oligarchické skupiny. Je to J&T a Penta. Na jednej strane bola absolútna koncentrácia, ešte dokonca kúpili Nový čas a teraz ovládajú kompletne celé printy, za chvíľku sa dostanú k televízii Markíza, to je jedna skupina.
Druhá skupina je J&T, to viete dobre, tam majú tri alebo štyri rádiá, ktoré aj tak majú v kope, aj keď je tento zákon už dneska v platnosti, cez to všetko to majú v kope, všetci o tom vieme, nič s tým nedokážeme robiť, lebo ten zákon je taký, že dá sa obísť. Bohužiaľ, pokiaľ nesprísnieme, maximálne nesprísnime tieto podmienky. V Amerike by to rozbili, by to dokázali, by donútili to rozpredať, aby ten nejaký orgán na to dohliadol, aby to nemohlo byť koncentrované v jedných rukách. Pokiaľ niečo takéto neurobíme, tak len toto budú len také kozmetické, ja si myslím, úpravy, ale cez to všetko za to zahlasujem, lebo každý krok k vylepšeniu situáciu, situácii treba podporiť, a určite ho podporíme aj my.
Cez to všetko si myslím, že je to veľmi zlé, keď tieto dve skupiny ovládajú vlastne celý mediálny trh a môžu si s nami robiť absolútne, čo chcú. Keď si povedia, že vy ako politik ste zlý, tak z vás toho zlého urobia. Keď si z nejakého lajdáka povedia, že urobia z neho premiéra, no tak bude premiérom, veľmi nahrubo povedané.
To znamená, že skutočne niečo s tým musíme urobiť, ale aby sme dokázal, aby ten štát mal taký nástroj, aby to vedel rozbiť. Lebo dneska sa to dá obísť, a keď si zoberiete, akým spôsobom fungujú, tak to sú veľké, veľké domy, ktoré nás, naozaj s nami hýbu ako s krabičkami. Takže tento návrh zákona podporíme.
Ďakujem.

Pán poslanec Farkašovský.
Aha, ospravedlňujem sa, s reakciou pani poslankyňa, ale nech sa..., môžte, pán poslanec, ísť k pultu.

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. Áno, myslím si však , že naozaj sa treba aspoň pokúsiť rozvíriť túto zdanlivo, zdanlivo pokojnú hladinu, treba začať konať okamžite a treba začať niečo pre to robiť. A myslím, že práve ten, tento náš zákon je takým krokom, ale možno sa to rozvíri aj vo verejnej mienke, možno sa niečo stane a pokúsime sa prvým krokom.
Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, o médiách sa nie nadarmo hovorí, že sú siedmou veľmocou. Samozrejme, majú obrovský vplyv na verejnú mienku, na postoje, na názory ľudí, až po ich správanie a kúpyschopnosť. Práve preto sú magnetom pozornosti aj veľkých korporácií a sú príťažlivé pre veľké korporácie, ktoré sa primárne venujú úplne inej činnosti, ale mediálny biznis je pre nich zaujímavý.
Samozrejme, krížové vlastníctvo médií, to nie je len špecificky slovenská téma. Je to téma celoeurópska, ba môžem povedať celosvetová. O tom, že je to celoeurópska téma svedčí aj to, že aktuálne sa tejto téme venujú aj na pôde Európskej únie a pripravujú určité novely, pokiaľ ide o legislatívu a zamedzenie krížovému vlastníctvu médií. Je to však veľmi ťažká úloha. Treba povedať, že dôsledok krížového vlastníctva médií poznáme všetci alebo si to vieme predstaviť na znížení plurality názorov, ovplyvnení objektívnosti, pravdivosti, dokonalosti, úplnosti informácií a podobne.
Treba však povedať aj to, že nielen tento návrh existuje momentálne, v tej legislatívnej podobe, ale existuje aj platná legislatíva na Slovensku, a to zákon č. 308/2000 Z. z. Áno, časovo ide o pomerne bradatý zákon, 17-ročný, ale to neznamená, že by nebol funkčný. Pochopiteľne, zákony sa robia nie pre zákony samotné, ale zákony sa robia preto, aby boli prospešné a účinné pre ľudí, nie naopak. Opačný postup by bol zlý. Nechcem tým povedať, že tento zákon je úplne najlepší, ale treba vidieť, že existuje a je to zákon o vysielaní a retransmisii. Ako všetci určite dobre viete, máme Radu pre vysielanie a retransmisiu, ktorá je kontrolným orgánom, a jednak nastavuje všeobecné aj špecifické pravidlá a má kompetencie tieto pravidlá kontrolovať a vymáhať prípadný postih na porušovateľoch tejto legislatívy. Samozrejme, že má svoje diery, povedané v úvodzovkách, netvrdím, že nie je možné ho vylepšiť, ale zákon teda má slúžiť tomu, aby sa zamedzilo toto krížové vlastníctvo. Súčasná situácia je taká, že zákon vlastne sleduje a vyhodnocuje majetkové a personálne prepojenie vysielateľov navzájom, vysielateľov a vydavateľov periodickej tlače a vysielateľov a prevádzkovateľ multiplexov. Samozrejme, rada má kompetenciu v prípade porušenia tejto legislatívy vyvodiť náležité dôsledky, a to v podobe odňatia licencie, čo je teda najtvrdší trest, dokonca tvrdší, ako keby to bola finančná pokuta. Zákon takisto vyžaduje súhlas Rady pre vysielanie a retransmisiu v prípade predaja obchodného podielu nad 50 %, nad 55 % dokonca, a to oznámením a platnosťou dva roky pri televíziách a jeden rok pri rozhlase a rádiách od udelenia licencie. Pravdou je, že rada má svoju právomoc kontrolovať vlastníctvo médií len do prvého stupňa. Problém vzniká tam, keď ide o predaj obchodných podielov aktuálnym držiteľom licencií smerom ďalej. Tam už kompetencia rady nesiaha a tam dochádza presne k tomu vytvoreniu toho krížového vlastníctva, to je už neprehľadné ani pre radu, a dokonca ani pre samotnú verejnosť. A tam začína, začína to nebezpečné ovplyvňovanie verejnej mienky. Pozorne som si ale prečítal ten váš návrh, ktorý spočíva v tom, že žiadatelia o udelenie licencií vlastne vstúpia do registra partnerstiev alebo partnerstva s verejným sektorom. Dobre som to povedal. Register partnerstva s verejným sektorom. Lenže v tejto podobe, v akej to predkladáte vy, má to svoju racionálnu podstatu, ale ak to premietneme do reality, do praxe, vlastne tento register bude plniť iba informatívnu úlohu. Dostanú, či rada, alebo verejnosť, informáciu o tom, kto je potenciálne tým konečným vlastníkom daného média. Dôležité však je, aby, aby sme vedeli zakročiť proti krížovému vlastníctvu. Na to je jednak Protimonopolný úrad, čo sa týka tej biznis stránky mediálneho podnikania, a na to ale je určená Rada pre vysielanie a retransmisiu. Takže informatívnu funkciu váš návrh splní, ale postráda to tú výkonnú silu, tú exekutívnu silu a tú by sme mali posilniť práve v prípade Rady pre vysielanie a retransmisiu, lebo to považujem za systémové riešenie, posilniť kompetenciu Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Nevylučujem aj nejakú spojitosť trebárs registráciou do tohto partnerského vzťahu s verejným sektorom, ale určite si myslím, že by bola schodnejšia a omnoho efektívnejšia cesta posilniť právomoci rady, aby tá rada mohla preniknúť do štruktúry vlastníkov nielen na tej prvej úrovni, na tej najzákladnejšej, toho žiadateľa o licenciu, ale aby mohla pokračovať trebárs vo svojej investigatívnej práci, ak to nazvem takto v úvodzovkách, vo svojej investigatívnej práci a dopátrať sa aj v budúcnosti pri potenciálnom prevode obchodných podielov toho, kto je vlastne ten úplný konečný vlastník, tá špička tej pyramídy. Takže skôr vidím cestu nie v tomto partnerstve, ktoré informatívne O. K., v pohode, ale vidím cestu posilniť právomoci a kompetencie Rady pre vysielanie a retransmisiu. To je zatiaľ asi jeden z najúčinnejších krokov, ktorý môžeme urobiť, a podotýkam na začiatku som spomínal tú európsku legislatívu na pôde Európskej únie sa diskutuje veľmi živo o tejto téme, lebo to nie je len slovenské špecifikum, to som tiež povedal na začiatku, čiže je to celoeurópske a celosvetové špecifikum a dokonca prvého polroku 2018 má byť dokončená smernica Európskej únie v tejto súvislosti, ktorá, samozrejme, bude podliehať ešte schváleniu národnými parlamentami a dáva široký priestor aj národným legislatívam, aby zaujali k tomu definitívne stanovisko.
Takže ja to beriem pragmaticky. Z vášho pohľadu je to informatívne dobrý návrh, ale myslím si, že by sme ho mali možno aj spoločnými silami dopracovať do tej podoby, že posilníme právomoci a kompetenciu Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Ďakujem pekne.

S reakciou na vystúpenie pána poslanca tri faktické, uzatváram možnosť prihlásenia.
Pán poslanec Kollár.