26. schôdza

Vážené kolegyne a kolegovia, štátna hymna Nad Tatrou sa blýska je štátny symbol, je to náš štátny symbol. Pokiaľ sa nemýlim, hymna sa má používať v praxi a prax sa má aplikovať kde inde, ako v prvom rade v zákonodarnom zbore Slovenskej republiky. Iste je dôležité použiť ju aj na športových podujatiach, ale Národná rada je podľa mňa väčšia priorita. Tento náš návrh zákona dávame preto, lebo v minulosti sme už raz dali tento návrh v rámci procedurálneho návrhu. Bolo to zamietnuté. Zamietla to aj SNS, ktorá má v názve slovo slovenská. Aké divotvorné uvažovanie vtedy mali jej poslanci, to nevie nik. Dokonca nič slovenské na nej nenachádzala ani ich bývalá členka Anna Malíková, dokonca jej bývalá predsedníčka. Dúfam, že im moje slová otvoria oči. Dokážte, že ste vlastenci a že sa Anča Malíková mýlila. O poslancoch slovenskej arabskej strany nepochybujem, oni majú radšej modrú handru so žltými hviezdičkami. Boli by najradšej, keby im k tej modrej handre hrala americká hymna, a potešil by ich svojou prítomnosťou americký prezident v zastúpení pre Slovensko Andrej Kiska, náš lietajúci Čestmír. Je smutné, že ma nemôžu počuť, myslím tým hlavne extrémistov v prvom rade.
Vážení poslanci, oslovujem tých, ktorí majú v sebe slovenské srdce a ctia si štátne symboly, aby zahlasovali za náš návrh. Obraciam sa dokonca na normálnych členov SMER-u, SNS a OĽANO. Nepolitikárčite, teraz sa ukáže, kde máte srdce. Teraz to bude alfa a omega obsahu vášho myslenia.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickými poznámkami štyria poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Drobný, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Stando, dobre si povedal. Ja len zopakujem, že slovenská hymna vznikala v časoch revolučných rokov 19. storočia. Prišla do doby, keď vytúžená slovenská štátnosť bola príliš ďalekou budúcnosťou. Dnes tú vytúženú štátnosť máme, sny našich predkov sa v tejto veci naplnili. Je preto namieste venovať tie necelé dve minúty na začiatku otvorenia schôdze Národnej rady Slovenskej republiky našej hymne. Venovať tú chvíľku času zároveň aj ako spomienku na tých, ktorí svojím celoživotným dielom postavili základy, na ktorých stojí naša dnešná štátnosť. Spomienka na ich dielo a osudy by nás mali všetkých, všetkých malo motivovať, aby sme chránili našu štátnosť, pretože ona je dielom generácie našich predkov.

Pán poslanec Mazurek.

Presne tak ako si spomínal, Stano, máme tu poslancov tzv. Slovenskej národnej strany, aj keď už dnes nikto kto nie je úplne naivný, neverí, že je tam ešte čosi národné ostalo, ale som naozaj zvedavý, ako bude slovenská, tzv. národná strana hlasovať pri návrhu záko..., pri návrhu zákona, ktorý mení rokovací poriadok tým spôsobom, aby sa pred každou schôdzou Národnej rady zahrala štátna hymna. Ja si neviem predstaviť, žeby boli proti alebo sa zdržali, to, to jednoducho by už zapreli aj tie posledné zvyšky toho názvu, ktoré ešte majú, pretože, ako vieme, oni radi menia rokovací poriadok, ich pán predseda kapitán sa stará o všetko možné, o odznačiky, malinovky, horalky, grafy, obrázky, ale keď ide o štátnu hymnu, zrazu má nejaký problém.
Tak ja som veľmi zvedavý, či poslanci Slovenskej, opakujem, národnej strany si zachovajú ešte aspoň tie posledné kúsky cti a zahlasujú ako správni, hrdí Slováci, alebo opäť ukážu, že sú len zapredaní farizeji, ako to vidíme už na všetkých ostatných ich hlasovaniach.

Pán poslanec Kotleba.

Stano, mňa pri tvojom vystúpení napadli dve také myšlienky, že ak sa v tomto štáte nič radikálne nezmení a ten kurz vládnej politiky naozaj dnes nezačne byť znova aspoň trochu pronárodný, vlastenecký, tak nie sme ďaleko od doby, kedy aj za zaspievanie štátnej hymny budú ľudí prenasledovať, trestne stíhať a neskôr zatvárať, a možnože, aj keď teraz sa to niekomu zdá ešte predčasné a príliš také sci-fi, tak potom si spomeňte na tie slová o pár rokov.
Ale napadla ma aj jedna pozitívna myšlienka, a síce tá, že v rokovacom poriadku Národnej rady je zakázané prinášať do pléna, do rokovacej miestnosti predmety, ja neviem, plagáty všetko možné, čo je tam v tom rokovacom poriadku upravené, ale nie je z neho, nie je z nej zakázané vynášať nejaké predmety, a tak, tak, že čo by sa stalo, keby sme tie handry okupačné chytili a odniesli stadeto, a v podstate to nie je ani porušenie rokovacieho poriadku a možnože, možnože by sa nakoniec by sa tu našla v tomto pléne časť poslancov, ktorí by si povedali, že bez tých handier modro-žltých je to tu omnoho krajšie a že tá slovenská vlajka získa dôstojnejšie miesto a bude aj priestor na to, aby sa rozvinula. Lebo takto zvinutá zástava môže kdekoľvek, ale v Národnej rade by mala byť rozvinutá tak, ako sa patrí na štátny symbol, a nie len tak postavená a zavesená, že z nej vidno iba fragment.

Pán poslanec Farkašovský.

Ďakujem pekne. Ja určite nebudem používať slová typu farizej alebo okupačné vlajky a podobne, okupačné handry presnejšie. Chcem povedať len toľko, že kolegovia z ľavej strany vytiahli také dve ľúbivé témy a dobre sa počúvajúce témy, aj predošlá bola zaujímavá najmä z hľadiska voličov alebo občanov, ktorí majú podobné názory, ale ničím exaktným nepodporili to, čo tvrdili v predošlej rozprave, ale k téme hymna.
Nemyslím si, že máte právo pochybovať o vrúcnom vzťahu k slovenskej štátnej hymne u poslancov Slovenskej národnej strany. Myslím si, že každý z nás má svoj intímny vzťah, ktorý prejavuje tak, ako uzná za vhodné. Nie je nutné kričať, nie je nutné biť sa do pŕs, ale môže to človek prežívať intímne a veľmi emocionálne aj sám bez nejakých veľkých vonkajších príznakov.
No a pokiaľ ide o použitie štátnych symbolov a slovenskej hymny, rád by som kolegov na ľavej strane upozornil, že používanie štátnej hymny, používanie štátnych symbolov je predsa zakotvené v protokole. To nie sú veci, ktoré sa majú používať hocikde, hocikedy a hocikým.

Pán poslanec Mizík, nech sa páči, reakcia.