26. schôdza

Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku aj v legislatívnych pravidiel tvorba, tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 13. marca 2018. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa. Vyhlasujem všeobecnú... A, pán poslanec Mizík, nech sa páči. Takže končím možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Mizík. (Reakcie z pléna.)
Vy môžte kedykoľvek, už sme to dneska mali, pán Bugár tu dal školenie. To znamená, vy ste jediný prihlásený, a nech sa páči, vy môžte vystúpiť.

Takže, dámy a páni, ako som už povedal v úvodnom slove, podstatou novely rokovacieho poriadku, ktorú naša strana predkladá, je zabezpečenie používania štátnej hymny Slovenskej republiky tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Konkrétne chceme, aby štátna hymna v rokovacej sále zaznela ihneď po otvorení každej schôdze Národnej rady, teda nielen na začiatku volebného obdobia, prípadne na začiatku roka, tak ako tomu bolo napríklad aj tohto roku.
Na prvý pohľad ide možno o nejakú malú a čisto symbolickú zmenu, no v skutočnosti je závažná, ak si uvedomíme význam štátnej hymny a najmä stav, v akom sa Slovenská republika dnes nachádza. V prvom rade si musíme uvedomiť, že štátna hymna, teda pieseň Nad Tatrou sa blýska je jedným zo štátnych symbolov Slovenskej republiky a jej postavenie zakotvené priamo v čl. IX ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Štátna hymna však nie je len nejakou formálnou náležitosťou ústavy. Štátna hymna je predovšetkým kultúrnym dedičstvom a odkazom našich predkov, dedičstvo štúrovcov, našich národných velikánov, bez ktorých práce a boja by bola nemysliteľná aj existencia súčasnej druhej Slovenskej republiky, a bez osobností, ako boli Ľudovít Velislav Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Janko Kráľ, Ján Francisci, ale aj autor našej štátnej hymny Janko Matuška, bez všetkých týchto osobností by sme tu možno dneska vôbec nesedeli. Bez nich by sme už ako národ možno ani neexistovali. Štátna hymna Slovenskej republiky ale je v podstate odkazom celého slovenského národa naprieč jeho históriou, pretože jej melódia má korene v ľudovej piesni, ktorá sa po stáročia spievala na našom krásnom Slovensku.
Štátna hymna Slovenskej republiky má však peknú nielen melódiu, vyvierajúci z našich národných tradícií, ale má predovšetkým mimoriadne aktuálne slová. Slová, ktoré aj dnes tnú do živého. Boj za oslobodenie Slovenska sa totiž neskončil štúrovcami, ale pokračuje dodnes, hoci už proti iným nepriateľom slovenskej štátnosti ako vtedy. Slová „Zastavme ich bratia, veď sa oni stratia, Slováci ožijú“ platia dnes viac ako kedykoľvek predtým a možno to je dôvodom toho, prečo sa našej štátnej hymne niektorí odporcovia slovenskej suverenity, prečo by sa jej radi zbavili alebo jej používanie obmedzili na minimálnu úroveň. Preto sme presvedčení, že postavenie štátnej hymny Slovenskej republiky nemôže byť len symbolické a formálne, ale musí sa primerane premietnuť do reálneho, politického a spoločenského života, obzvlášť do života najvyšších štátnych orgánov, akým je aj Národná rada Slovenskej republiky ako jediný ústavodarný a zákonodarný orgán na Slovensku.
Pre každého Slováka a vôbec pre každého lojálneho občana našej vlasti, ktorý má zdravý rozum, ktorý ešte nestratil svoju česť a nezradil svoju vlasť, sú hymna, ako aj ostatné štátne symboly niečo nedotknuteľné, niečo sväté, niečo, čo musí mať dôstojné miesto v našej spoločnosti. Naši predkovia pod vedením Ľudovíta Štúra bojovali za našu slobodu, bojovali za naše oslobodenie, bojovali za Slovensko a za náš národ pod bielo-modro-červenými vlajkami pod pečaťami s dvojkrížom a za spevu piesne, ktorá je dnes našou štátnou hymnou.
Ale pozrime sa teraz na to, ako s našimi štátnymi symbolmi, ako s týmto dedičstvom našich predkov a národných velikánov zachádzame dnes. Pretože zachádzanie, práve zachádzanie so štátnymi symbolmi je odrazom toho, aký máme vzťah, ako zachádzame s našou štátnosťou, suverenitou, samostatnosťou a nezávislosťou, ktorú reprezentujú práve štátne symboly. Je všeobecne známe, že verejné inštitúcie, obzvlášť prezident, vláda, ale aj parlament majú veľmi ľahostajný prístup k našim národným dejinám a symbolom. Celé to zašlo až tak ďaleko, že slovenské úrady sú doslova zaplavené cudzími symbolmi Európskej únie. Vlajky Európskej únie, ktoré my nenazveme inak ako okupačné handry, lebo nič iné ani nie sú, vejú na budovách našich ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy, ale nájdeme ich aj na obecných úradoch v tej najzapadnutejšej dedine. Napokon pozrite sa okolo seba, tieto handry nájdeme aj priamo tu v rokovacej sále Národnej rady a nájdeme ich tu preto, aby nám pripomínali otrocké a ponižujúce postavenie Slovenska vo vzťahu k Európskej únii, vyjadrené dokonca aj v našej ústave, ktorá hovorí, že právne predpisy Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Sú tu preto, aby nám pripomínali fakt, že o všetkých zásadných politických otázkach nerozhodujeme my poslanci tu na Slovensku, tu v Národnej rade, ale že o nich rozhodujú cudzinci, byrokrati a západné mocnosti v Bruseli. Hoci sa možno niekomu zdá, že táto degradácia štátnych symbolov nič neznamená, opak je pravdou.
Ruka v ruke s tým, ako sa naše štátne symboly stávajú pomaly len nejakým doplnkom k symbolom Európskej únie, je čoraz väčšie obmedzovanie suverenity Slovenskej republiky a to aj napriek tomu, že práve suverenita je pre prežitie a prosperitu národa kľúčová. Namiesto toho, aby sme na Slovensku posilňovali nezávislosť, samostatnosť a sebestačnosť, naším členstvom v Európskej únie, únii tieto hodnoty likvidujeme. Čoraz viac sa presadzuje myšlienka európskej integrácie a federalizácie spojená v konečnom dôsledku s úplnou likvidáciou štátnej suverenity Slovenskej republiky, a to až do takej miery, že dnes už aj najvyšší ústavní činitelia hovoria o tom, že by sme mali byť súčasťou tzv. jadra Európskej únie, čo v praxi znamená byť súčasťou spojených štátov európskych ako federálneho štátu, v ktorom už viac nebudú mať miesto nezávislé národné európske štáty. Namiesto nich bude o všetkom zásadnom v spoločnosti rozhodovať výlučne cudzia moc, a to ešte vo väčšej miere, ako je tomu doteraz. Vzhľadom na to sme presvedčení, že musíme vrátiť používanie štátnych symbolov do reálneho spoločenského života, pretože štátne symboly sú jednoducho výrazom našej suverenity, ktorú chcú protislovenské sily zlikvidovať. Chceme, aby Národná rada Slovenskej republiky ako najvyšší štátny orgán bola vzorom a príkladom aj pre ostatné štáty a verejné inštitúcie a ukázala slovenským občanom aj zahraničiu, že politická nezávislosť Slovenska od akejkoľvek cudzej moci je jej prioritou a najvyšším národným a štátnym záujmom.
Páni poslanci, som presvedčený o tom, že kto nemá vzťah k našej štátnej hymne, tomuto veľkému dedičstvu a odkazu našich predkov, komu prekáža, aby znela pred každou schôdzou, komu prekáža, aby sme sa, aby sme aj jej v konečnom dôsledku vrátili dôstojné miesto v našej spoločnosti, nemá vzťah ani k Slovensku a jeho štátnosti. Pamätajte na to pri hlasovaní o našom návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickými poznámkami traja poslanci.
Pán poslanec Pčolinský.

Ďakujem pekne. Pán kolega, chcem len povedať za klub SME RODINA, že tento návrh určite podporíme, pretože podľa môjho názoru je absolútne prirodzené, že na začiatku rokovania každej schôdze, pripomínam schôdze, nie rokovacieho dňa, by mala znieť štátna hymna. Je to, je to úplne normálne a malo by to byť samozrejmosťou a tiež som veľmi zvedavý, ako budú hlasovať poslanci Slovenskej národnej strany.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Grausová, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Keď už nič iné, mali by sme si zobrať príklad zo Spojených štátov amerických, ktorý si veľmi vážia svoje symboly, svoju zástavu a svoju hymnu, ktorú hrajú pri každej príležitosti. Dokonca aj poslanec tohoto parlamentu, Národnej rady Slovenskej republiky, zahraničný agent Osuský má americkú hymnu ako zvučku, ako zvonenie vo svojom mobile. Takže ja dúfam, že aspoň toľko úcty a lásky by mal mať aj k slovenskej hymne. Štátna hymna, teda tá naša hymna je jedným zo štátnych symbolov Slovenskej republiky a jej suverenity, a teda úplne prirodzene do nášho zákonodarného orgánu patrí. Patrí sem tak ako štátny znak, ktorý tu máme pred sebou, a patrí aj ako štátna, naša štátna zástava.
Keď hymna hrá na športových podujatiach, o to viac by mala znieť aj v parlamente Slovenskej Národnej rady, možno by sa tým dokonca zvýšila aj kultúra rokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Pán poslanec Kotleba.

Rasťo, veľmi pekne si to povedal, ja ťa ešte doplním v pár veciach.
Áno, je to maximálne prirodzené a niečo, čo mozog obyvateľov Slovenskej republiky nevie pochopiť, ako je možné, že na začatí schôdzí, na začiatku schôdze Národnej rady, zákonodarného zboru, nehrá štátna hymna ako jeden zo štátnych symbolov.
Vidíme aj teraz v týchto dňoch, aká obrovsky dôležitá alebo obrovský dôležitý je význam štátnej hymny ako symbolu štátu, symbolu národa, čo robia s Ruskou federáciou. Ruskej federácii alebo ruskej výprave na olympijských hrách okrem mnohých ďalších vecí zakázali aj používať štátnu hymnu. Používať štátnu hymnu, a to práve kvôli tomu, že tým, ktorí ich nenávidia, vadí štátna hymna ako symbol ruského národa, ako symbol ruského štátu. A presne o tom štátna hymna je.
Tiež ťa doplním v tom, že my sme sami čakali, že prirodzene s touto iniciatívou vyjde Slovenská národná strana ako strana vláda a ako strana, ktorá si ešte v názve hovorí o tom, že je strana národná. A len keď sme dva roky čakali a k ničomu sme a ničoho sme sa nedočkali, tak sme s tým vyšli my, lebo jednoducho je najvyšší čas, aby v tomto procese globalizácie a v tomto procese odnárodňovania sme aspoň symbolicky ho zmiernili, tento proces, s tým, že tu v Národnej rade bude znieť štátna hymna. Keď môže znieť na začiatku každého zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja, kde som ju zaviedol aj bez úpravy rokovacieho poriadku, a postupne sa ju naučili viacerí poslanci kraja spievať, prečo by nemohla zaznieť tu.
A už iba k tým okupačným európskym handrám, to nebolo ani za Hitlera, aby okupačné handry viseli na každom úrade, tak ako je to dnes.

Ďalší v rozprave pán poslanec Mizík, nech sa páči.