31. schôdza

Ďakujeme, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pán poslanec Suchánek. Končím možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja by som sa zastavil pri tej jednej veci o tej zastaralej technike. Keď je technika staršia ako dvadsať rokov, tak takáto technika už väčšinou tým pacientom škodí. Myslím si, že tak, ako by sa mali určiť ceny prístrojov a sledovať vývoj cien, tak takisto by sa mali sledovať parametre prístrojov a po určitom období by sa tieto prístroje mali, mali vyradiť, pretože tie prístroje sú aj morálne, ale aj fyzicky už potom nielenže za svojím zenitom, oni už potom môžu tým pacientom ozaj škodiť. Takže si myslím, že aj na tomto by malo ministerstvo zapracovať. S tým teda ozaj veľmi súhlasím.
S jednou vecou, s ktorou z tej rozpravy tvojej, Janka, nesúhlasím, je, že ten platový automat je problémom. Ja si myslím, že ten platový automat vyriešil určitý problém a zastabilizoval, zastabilizoval počet lekárov alebo vôbec aj pracovníkov. A ja by som to chápal a aj si myslím, že to tak treba chápať, ten platový automat treba chápať ako minimálnu mzdu, pretože keby sa toto nebolo udialo, tak tých lekárov dneska nebudeme mať dosť. A by si sa čudovala, keby si zistila, koľko lekárov má výrazne vyššie, vyššie platy, ako sú v tomto platovom automate. Dokonca sú to lekári, ktorí majú niekoľkonásobne vyššie platy. To znamená, že teda riaditeľ má aj dnes páku na to, aby tých dobrých odmeňoval a na druhej strane, ak niekto nespĺňa ani to na ten, na tú minimálnu mzdu, tak s tým lekárom sa môže rozlúčiť. Takého lekára určite nepotrebuje.
Takže ja si o tom platovom automate nemyslím, že je to škodná vec. Bola to dobrá vec, v určitej dobe to veľmi zastabilizovalo a keď tí riaditelia budú mať viacej zdrojov, tak budú môcť potom aj viac diferencovať. Takisto nielen u lekárov, ale aj u zdravotných sestier.

S reakciou pani poslankyňa Cigániková.

Raz, dva, ide. (Povedané s úsmevom.) Ďakujem. Sa mi páči, keď opozícia diskutuje s opozíciou. Myslím to naozaj teraz, lebo však s kým iným by sme diskutovali, že?
Tak, Alan, poviem teda aspoň tebe, tá prvá časť, súhlas. Máme to mimochodom tiež v reforme, absolútny súhlas, ale myslím si, že tie ceny by mali byť odporúčané a nie teda dané nejak pevne zákonom, to vieš. A čo sa týka platového automatu, vieš, ono to je vec názoru. Ja mám pocit, že hovoríš o lekároch, ja hovorím aj o sestrách. Ja mám pocit, že platový automat spôsobil to, že neoplatí sa snažiť, lebo jednoducho stanovil také odmeny, na ktoré v sumáre tie nemocnice nemajú. Veď táto správa je toho dôkazom. Často na ne nemajú peniaze tí riaditelia nemocníc. Tým pádom nie je priestor odmeniť niekoho, kto sa viac snaží. Tak načo by si to robil? A pokiaľ teda hovoríš, že tí kvalitnejší teda majú, sú lepšie odmenení, ja neviem, nemám túto skúsenosť, nemám takúto spätnú väzbu, ale čo mám, je spätná väzba od sestier a tam toto neplatí. Tie sestry sú preto vyhoreté a ja si myslím, že toto bráni nejakým spôsobom, takýto príkaz a ten nedostatok peňazí.
Jaj, a to je dôležité, ja som totiž hovorila hlavne o tom, že sa to spravilo ako politické opatrenie, ako nákup hlasov, doslova politická korupcia, reklama a na základe toho teda niekto síce získal možno hlasy, ale nedal na to financie. Tie nemocnice na to nemajú peniaze a spôsobuje to následne tieto, tieto prostriedky. Čiže to je na diskusiu, že či automat áno, alebo nie. Ale určite sa zhodneme, že ak povie, povedia politici, že áno, tak by na to mali aj nejaké finančné prostriedky použiť alebo dať teda.
Takže odo mňa toľko a ďakujem ti za reakciu.

Ďakujem. Ďalšia v rozprave - pani poslankyňa Grausová a medzitým dovoľte, aby som privítal na balkóne žiakov Základnej školy Ďumbierska v Banskej Bystrici a členov Euroatlantického centra v Banskej Bystrici. Vitajte! (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, vážené štyri kolegyne poslankyne a desať kolegov poslancov (reakcia z pléna), desať, teraz prišiel, ja som vás rátala (povedané so smiechom). Dobre.
Vážený predseda Najvyššieho kontrolného úradu, chcem sa venovať v tejto rozprave kontrolnej akcii Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, verejné financie a majetok zdravotníckych zariadení. Kontrolná akcia - verejné financie a majetok zdravotníckych zariadení - bola do plánu kontrolnej činnosti NKÚ zaradená na základe vyhodnotenia identifikovaných rizík v oblasti zdravotníctva. Ako najvýznamnejšie riziká boli vyhodnotené tie, ktoré sa týkajú stratového hospodárenia nemocníc, nehospodárnosti pri zabezpečovaní tovarov a služieb v zdravotníckych zariadeniach, ako aj plnenie povinností pri správe majetku štátu.
Na oddlžovanie ústavných zdravotných zariadení v dôsledku ich stratového hospodárenia sa už v minulosti vynaložilo 1 423 miliónov eur, to znamená 1 miliarda 423 miliónov eur. Vláda Slovenskej republiky v septembri 2017 schválila oddlženie nemocníc do sumy 585 miliónov eur, čo dohromady bude reprezentovať sumu 2 008 miliónov eur, to znamená 2 miliardy 8 miliónov eur.
Najvyšší kontrolný úrad v rámci kontroly "verejné financie a majetok zdravotníckych zariadení" rozčlenil kontrolnú akciu do troch častí: nemocnice, zdravotné poisťovne a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Poďme k tým nemocniciam.
Ako hlavné príčiny deficitného hospodárenia nemocníc určil NKÚ Slovenskej republiky:
1. nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami. Táto časť bola dôkladne spracovaná a jej závery sú akceptovateľné.
2. zmluvné vzťahy medzi ústavnými zdravotníckymi zariadeniami a zdravotnými poisťovňami.
Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že výška úhrady, rozsah a finančný objem poskytovanej zdravotnej starostlivosti je závislý od vzájomnej dohody. Rozsah a podmienky dohodnutej, teda zazmluvnenej zdravotnej starostlivosti sa tak menia v čase, absentujú jasné pravidlá stanovenia cien, čo spôsobuje, že ceny za niektoré zdravotnícke výkony nepokrývajú všetky náklady spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a ceny za iné výkony prinášajú neprimeraný zisk. Nezohľadňovanie a tým aj neuhrádzanie nákladov na poskytnuté zdravotné výkony považuje NKÚ za jednu z hlavných príčin zadlžovania sa nemocníc. Aj keď kontrola Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky nedostatky v tejto oblasti považuje za jednu z hlavných príčin deficitného hospodárenia nemocníc, vo všetkých troch čiastkových správach venovaných nemocniciam aj v záverečnej správe sa venuje tomuto problému nedostatočne a nevyvodzuje z toho žiadne dôsledky. Podrobnejšie sa týmto obchodným vzťahom medzi poisťovňami a poskytovateľmi mal Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky zaoberať kontrolou v zdravotných poisťovniach a na ministerstve zdravotníctva. Poďme teraz k tým zdravotným poisťovniam.
Cieľom kontroly v zdravotných poisťovniach nebol, cieľ kontroly, pardon, nebol naplnený, v zdravotných poisťovniach nebol naplnený z dôvodu osobitného pohľadu súkromných poisťovní na údaje požadované NKÚ Slovenskej republiky, od NKÚ. Informácie o stratégii nákupu zdravotnej starostlivosti, o cenách, ako aj o benchmarkingu považujú zdravotné poisťovne Dôvera a Union za svoje know-how a preto nemohli vraj byť použité pri spracovaní výsledkov z kontrol. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky negatívne hodnotí odmietavý postoj súkromných poisťovní k predloženiu niektorých údajov potrebných pre naplnenie cieľa kontroly.
Na základe týchto skutočností NKÚ identifikoval riziko nekontrolovateľnosti verejných zdrojov v súkromných zdravotných poisťovniach. Pri konštatovaní NKÚ, že organizácia, ktorej štát zveril do správy verejné zdroje a kde je platiteľom za svojich poistencov zo štátneho rozpočtu, odmietne predložiť údaje o spôsobe použitia týchto zdrojov pre naplnenie cieľa kontroly, ktorá sa koná vo verejnom záujme, sa pýtam, či žijeme v právnom štáte. Najvyšší kontrolný úrad totiž namiesto toho, aby použil § 259 zákona 300/2005 Z. z. Trestného zákona a týchto opovážlivcov poslal do väzenia, sa zmohol iba na toto konštatovanie: "Cieľ kontroly v zdravotných poisťovniach nebol naplnený z dôvodu osobitného pohľadu súkromných poisťovní na údaje požadované Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky.".
Zákon 300/2005 Trestného zákona v § 259 ods. 1 hovorí: "Kto uvedie nepravdivé alebo hrubo skresľujúce údaje alebo zatají povinné údaje o závažných skutočnostiach vo výkaze, v hlásení, vo vstupných údajoch vkladaných do počítača alebo v iných podkladoch, slúžiacich na:
a) štatistické zisťovanie v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody,
b) evidenciu zamestnancov v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody,
c) kontrolu účtovníctva,
d) kontrolu použitej dotácie, subvencie alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu štátneho fondu, z rozpočtu vyššieho územného celku alebo z rozpočtu obce,
e) určenie ceny majetku alebo kurzu cenného papiera pri jeho prevode alebo prechode na inú osobu,
f) konkurz, vyrovnanie, reštrukturalizáciu alebo oddlženie, alebo
g) zápis do Obchodného registra alebo katastra nehnuteľností, evidencie motorových vozidiel alebo iného registra podľa osobitného predpisu,
potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.".
Vyhodnotenie kontroly Najvyššieho kontrolného úradu v zdravotných poisťovniach a u poskytovateľoch ústavnej zdravotnej starostlivosti z hľadiska uzatvárania zmluvných vzťahov medzi týmito subjektami, zdravotné poisťovne, teda to je vyhodnotenie NKÚ, zdravotné poisťovne nepredložili NKÚ požadované doklady z dôvodu, že pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti zneužívajú svoje dominantné postavenie na trhu a na základe kartelových dohôd nanucujú poskytovateľom v zmluvách ceny na základe dohody a nie na základe ekonomicky oprávnených nákladov poskytovateľov, čím porušujú zákon.
Zákon o cenách hovorí, paragraf, zákon 18/1996 o cenách: "§12 Osobitné ustanovenia pri dohadovaní cien:
(1.) Neprimeranú cenu nesmie dohodnúť
a) predávajúci a kupujúci pri predaji alebo nákupe tovaru, pri vývoze a spätnom dovoze toho istého tovaru, na ktorý sa poskytujú dotácie zo štátneho rozpočtu, alebo prostriedky štátnych fondov, alebo na ktorý sa poskytuje finančná pomoc zo zahraničia alebo z Európskej únie,
b) predávajúci v dominantnom postavení podnikateľa pri predaji tovaru.
(2.) Za neprimeranú cenu u predávajúceho podľa ods. 1 sa považuje dohodnutá cena, ktorou sa výrazne presahujú ekonomicky oprávnené náklady alebo primeraný zisk.
(3.) Za neprimeranú cenu u kupujúceho podľa ods. 1 sa považuje dohodnutá cena, ktorá výrazne nedosahuje ekonomicky oprávnené náklady.
(4.) Ustanovenie odsekov 1 až 3 sa vzťahuje aj na cenu obchodného alebo sprostredkovateľského výkonu.
(5.) Ak predávajúci, ktorým je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, poskytuje tovar odplatne, nemôže dohodnúť cenu, ktorá nedosahuje náklady rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie na výrobu tohto tovaru, ak osobitný predpis neustanovuje inak.".
Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti tým, že nemôžu prestať poskytovať zdravotnú starostlivosť, sú vo vydierateľnom postavení a uzatvárajú so zdravotnými poisťovňami nevýhodné zmluvy, čím porušujú zákon 18/1996, zákon o cenách, v takom rozsahu, že je naplnená skutková podstata trestného činu.
Ďalej o správe, paragraf, zákon 278 o správe majetku štátu, § 3 ods. 2: "Správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.".
Zákon 300/2005, zákon, Trestný zákon, § 237: "Kto inému spôsobí malú škodu tým, že poruší všeobecným záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky." Kto, teda "odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha trestný čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu, alebo z osobitného motívu, odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak okrem odseku 1:
a) spôsobí značnú škodu alebo závažnejším spôsobom konania.
(4) Odňatím, slobody na 10 až 15 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v ods. 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu alebo
b) ako člen nebezpečného zoskupenia.".
Teraz ideme ku kontrole na ministerstve zdravotníctva.
Kontrolou NKÚ bolo zistené, že štát sa v minulosti vzdal regulácie cien zdravotných výkonov v ústavnej aj ambulantnej starostlivosti. Platobný mechanizmus je výlučne v réžii poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a zdravotnej poisťovne. Kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu bolo zistené, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nezasahovalo do zmluvných vzťahov medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v jeho pôsobnosti a zdravotnými poisťovňami a ani nerokovalo so zdravotnými poisťovňami v mene svojich podriadených organizácií. Uzatváranie zmlúv bolo vo výlučnej kompetencii príslušných zdravotníckych zariadení. Reguláciu cien podľa § 4a zákona 18/1996 ministerstvo zdravotníctva za definovaných podmienok môže uplatniť, ale nemusí. Regulácia stanoví len maximálnu možnú cenu a preto táto oblasť v zmluvných vzťahoch medzi poskytovateľmi a poisťovňami nie je prioritná. Čo je však dôležité a čím sa národný kontrolný úrad vôbec nezaoberal, je to, že ministerstvo zdravotníctva je cenový orgán. Ministerstvo zdravotníctva je povinné ustanoviť podmienky pre dohodovanie cien, určovať rozsah cenovej evidencie, určovať zásady cenovej kontroly, vykonávať cenovú kontrolu a uskutočňovať konanie vo veciach porušenia cenovej disciplíny, zabezpečovať informačný systém pre potreby vyhodnocovania vývoja cien, regulácie cien, cenovej kontroly a konať vo veciach porušenia cenovej disciplíny, informovať verejnosť vo výsledkoch konaní vo veciach porušenia cenovej disciplíny v celom rozsahu výkonov zdravotnej starostlivosti a vo všetkých segmentoch zdravotnej starostlivosti.
Keby si ministerstvo zdravotníctva plnilo svoje povinnosti, nebolo by potrebné oddlžovať ústavné zdravotnícke zariadenia vo výške 2 008 miliónov eur, čiže vo výške 2 miliárd 8 miliónov eur.
Nebudem už čítať zákon o cenách pre krátkosť času, ale ešte áno. Paragraf 18/1996 zákon o cenách, teda zákon v § 20 hovorí:
"(1) Pôsobnosť v oblasti cien vykonávajú tieto cenové orgány: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky; b) ministerstvo ustanovuje podmienky pre dohodovanie a reguláciu cien podľa tohto zákona, rozhoduje vo veciach regulácie cien, určuje rozsah cenovej evidencie, určuje zásady cenovej kontroly, vykonáva cenovú kontrolu a uskutočňuje konanie vo veciach porušenej cenovej disciplíny. Zabezpečuje informačný systém pre potreby vyhodnocovania vývoja cien, regulácie cien, cenovej kontroly a konania vo veciach porušenia cenovej disciplíny a informuje verejnosť o výsledkoch konaní vo veciach porušenia cenovej disciplíny.".
Záver.
1. Zmluvy medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi ústavnej zdravotnej starostlivosti sa neuzatvárajú na základe ekonomicky oprávnených nákladov poskytovateľov v zmysle § 2 ods. 3 písm. a) zákona 18/1996, ale cenou na základe dohody, čím sa porušuje § 3 zákona 278/1993 o správe majetku štátu § 2 a § 12 zákona 18/1996 zákona o cenách.
Keďže ministerstvo zdravotníctva neurčilo záväzný postup pri tvorbe ceny u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, neexistuje u poskytovateľov jednotný postup pri evidovaní a vykazovaní nákladových položiek a tým kalkulácie ceny, čo neumožňuje objektívne porovnávanie jednotlivých zariadení a ich organizačných útvarov, ako konštatuje NKÚ v čiastočnej správe verejné financie a majetok zdravotníckych zariadení. Nečinnosť ministerstva zdravotníctva spôsobila, že nie je možné podľa NKÚ určiť, akú úlohu v tomto negatívnom pomere výnosov a nákladov zohrávajú objektívne - napríklad štruktúra zdravotníckych služieb - a akú subjektívne faktory, napríklad neefektívny manažment. Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi u poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti má za následok podľa NKÚ. V priebehu kontrolovaného obdobia vzrástla hodnota záväzkov kontrolovaných subjektov o 351 miliónov 958-tisíc eur, teda vzrástli viacej ako dvojnásobne. V roku 2015 dosiahli výšku 673 miliónov 660-tisíc eur, čo predstavuje 125,44 % majetku kontrolovaných subjektov. Nemožnosť ani jednoduchej reprodukcie majetku. Vysoký stupeň opotrebovania zdravotníckej techniky. Jedna tretina techniky s nulovou zostatkovou hodnotou, dve tretiny obstaranej pred rokom 2011, čo sú vysoké náklady na opravy a údržbu.
Dôsledky nízkej stavebnej činnosti sa odrážajú v zlom stave budov a stále rastúcich potrebách na opravu a údržbu. Ďalší dôsledok z výšky záväzkov u poskytovateľoch ústavnej starostlivosti je to, že dodávatelia tovarov a služieb ústavným zdravotníckym zariadeniam si do ceny započítajú prirážku za riziko oneskorených platieb, penalizácia a exekúcie zo strany dodávateľov, poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti nakupujú tovary a služby nie u najlacnejšieho dodávateľa, ale u toho, kto je za týchto podmienok ochotný obchodovať. Faktúry sa preplácajú podľa účinnosti, tlaku alebo iných motivácií dodávateľa a nie podľa poradia vzniknutého záväzku. Nejasnosť takýchto obchodných vzťahov vytvára vysoko korupčné prostredie bez možnosti dokázať, či išlo, v prípade predražených nákupov či išlo o nutnosť udržať prevádzku zariadenia za každú cenu, alebo či išlo o úmysel obohatiť sa. Preto vzhľadom na vyššie uvedené žiadam od pána predsedu NKÚ odpoveď na nasledovné otázky:
1. Ak zodpovední pracovníci zdravotných poisťovní nepredložili niektoré údaje potrebné na naplnenie cieľa kontroly NKÚ v tých organizáciách, prečo predseda NKÚ nepodal na nich trestné oznámenie v zmysle § 259, 300 zákona, Trestného zákona?
2. Ak cieľ kontroly v zdravotných poisťovniach nebol naplnený z dôvodu osobitného pohľadu súkromných poisťovní na údaje požadované NKÚ, čím NKÚ identifikoval riziko nekontrolovateľnosti verejných zdrojov v súkromných zdravotných poisťovniach, ako mohol predseda NKÚ pripustiť ukončenie kontrolnej akcie v poisťovniach? Ako mohol NKÚ v zdravotných poisťovniach kontrolu ukončiť záznamom, citujem: "Z kontrol vykonaných v zdravotných poisťovniach boli vypracované záznamy, pretože v kontrolovanej oblasti neboli zistené porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, keď aj z čiastkových výsledkov kontroly vyplynulo, že zdravotné poisťovne porušujú zákon o cenách."
Ďalšia. Po štvrté. Štvrtá otázka. Prečo ústavné zariadenia neboli zaviazané Najvyšším kontrolným úradom dodržiavať zákon 18/1996 zákon o cenách a neboli upozornené, že sa dopúšťajú trestného činu v zmysle § 237 zákona 300/2005 Trestného zákona?
5. Prečo NKÚ nezaviazal Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky k plneniu si úlohy cenotvorného orgánu, keď sám konštatoval, že ministerstvo rezignovalo na túto dôležitú úlohu so všetkými katastrofálnymi dôsledkami pre systém verejného zdravotného poistenia a sekundárne na štátny rozpočet?"
Ja ak dovolíte, ja by som... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Ďakujem veľmi pekne.

Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
To už nie je rozprava, toto, len chcem povedať, že ja som pánu predsedovi, prepáčte, poslala v tomto znení list. Takže ja dúfam, že mi odpovie. Poslala som ho vopred, neviem, či ste ho už dostali a čakám, prosím, odpoveď.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami nikto.
Ďalší v rozprave - pán poslanec Suchánek.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážení prítomní, chcel by som sa vyjadriť k správe NKÚ, teda k správe o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2017. Musím povedať, že už aj minuloročná a aj tohtoročná správa je kvalitatívne na úplne inej úrovni, ako to bývalo predtým. A mapuje skutočné problémy, prichádza so skutočnými argumentami. Ja by som sa chcel venovať oblasti zdravotníctva a tiež teda musím povedať, že nálezy aj závery sú veľmi dobré.
Táto správa hovorí o systémových problémoch zdravotnej politiky štátu a ako prvý uvádza spôsob hospodárenia nemocníc. Čiže ako prvý systémový problém vidí spôsob hospodárenia nemocníc. Konštatuje, že nemocnice hospodária stratovo, tak ako štátne, teda príspevkové, tak aj nemocnice, ktoré patria samospráve. Príčinu v tomto hospodárení, stratovom, vidí v tvorbe a schvaľovaní nereálnych rozpočtov, čiže už a priori si tieto nemocnice postavia nereálny rozpočet, ktorý potom, samozrejme, nevedia, nevedia dodržovať. Keďže ho nedodržujú, tak potom nikto ani, a dopredu už vedia, že ho nebudú dodržovať, tak potom už dopredu aj vedia, že nebudú vyvodzovať ani žiadne sankcie. Ak aj príde ku kontrole finančného riadenia, tak táto kontrola je len formálna a nemá žiadne dopady na ďalšie fungovanie. Čiže je tu absencia manažérskeho prístupu a absencia uplatňovania controlingu.
Riadenie u súkromníkov samozrejme prebieha ináč. Tie súkromné, súkromné nemocnice sú riadené ako sieť, majú a vyžadujú teda tvrdé dodržiavanie plánov a mám správy, že takéto, takýto controlling, či sa dodržiava plán, prebieha na týždennej báze. Ak na týždennej báze riaditeľ neplní plán, tak má problém a musí vysvetľovať prečo. Ak to, ak na nasledujúci týždeň sa to zopakuje, tak ten problém už je hodne veľký a ak sa to opakuje častejšie, alebo nebodaj to trvá mesiac, tak ten problém je taký veľký, že v podstate je jasné, že tohoto riaditeľa vymenia.
Ale aj štát má možnosti, aby svoje nemocnice riadil ako sieť. Ministerstvo už v tom spravilo nejaké prvé kroky a urobilo organizáciu alebo zložku organizácie, ktorá má na starosti svoje podriadené zložky. Nie tak dávno, asi pred mesiacom sme sa dozvedeli, že práve riaditeľ týchto podriadených zložiek abdikoval zo svojej funkcie. Zatiaľ, zatiaľ tam nebol dosadený nikto na to, aby to trvalo viedol a bolo by veľmi zaujímavé vedieť dôvody, prečo tento riaditeľ z tejto funkcie odstúpil.
Ďalším systémovým problémom podľa NKÚ v zdravotnej politike štátu je rozsah a spôsob uhrádzania zdravotníckych výkonov poisťovňami. Náklady na zdravotnú starostlivosť sú vyššie, ako úhrada poisťovňami. Štátne nemocnice majú náklad 122 eur na 100 eur výkonu alebo teda príjmu. Súkromné nemocnice majú 98 eur na 100 eur príjmu. Čiže ukazuje sa, že tie súkromné nemocnice vedia s týmto hospodáriť. Veľkú úlohu tu ovšem hrá aj štruktúra výkonov a kvalita manažmentu. Je veľká škoda, že keď sa aj v štátnom sektore objaví veľmi dobrý manažér, tak štát nemá záujem si ho udržať a mohli by sme byť aj, mohli by sme aj menovať napríklad bývalého riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorému robil štát alebo teda politická, určité politické spektrum, ktoré sa dostalo do vlády, také problémy, že to radšej vzdal a odišiel zo štátneho sektora. No nakoniec ako to dopadlo? Súkromný sektor po ňom skočil a mnoho rokov využíval jeho schopnosti. Nakoniec tento človek tam získal nové skúsenosti, pretože predtým nepôsobil v zdravotníctve, získal skúsenosti v zdravotníctve, štát zatiaľ stále nemá záujem, aby jeho skúsenosti využil.
K tomu by som chcel povedať, že niektoré ceny, ktoré platia poisťovne nemocniciam, proste ani nezohľadňujú ekonomicky oprávnené náklady. To znamená, že aj tá najlepšie hospodáriaca nemocnica za túto platbu nedokáže tento výkon zrealizovať. A zas naopak, niektoré výkony sú tak nadhodnotené, že, a to je práve ten potom paradox, že tieto hrozienka alebo tieto čerešničky boli zo štátneho sektoru sprivatizované, tak tie potom tvoria neprimeraný zisk. A počuli sme už o tom, že niektoré, niektoré súkromné zariadenia mali EBITDA okolo 40 % aj viac. Jednalo sa o laboratóriá, ale aj o CT, emerká a ešte prípadne ďalšie, napríklad aj dopravná služba alebo záchranná zdravotná služba.
Tu je jeden obrovský problém, a to problém v tom, že poisťovňa, ktorá hradí poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za túto starostlivosť, určuje aj cenu. No keby sme si predstavili, že budeme chodiť do Tesca nakupovať a pri tej pokladni povieme, že za toto som vám ochotný zaplatiť len toľkoto, za toto toľkoto, proste by som si ja určoval cenu, tak na tom mojom nákupe by to Tesco určite, určite stratilo. Ak by toto robili všetci, tak celý reťazec Tesca by veľmi rýchlo skrachoval. No a takto funguje naše zdravotníctvo, pretože ten, kto platí, ten aj určuje cenu, ktorú za to zaplatí. A to je veľká chyba a základný problém.
Regulátorom by malo byť ministerstvo zdravotníctva, a ten, kto stanovuje ceny, by mal byť práve tento regulátor, aby tie ceny boli primerané, ale aby neboli len v prospech niekoho. Z výsledkov kontroly NKÚ vyplývajú doporučenia tak pre vládu, pre ministerstvo zdravotníctva, ale aj pre Národnú radu Slovenskej republiky.
Ministerstvo zdravotníctva musí prijať opatrenia, ako riadiť svoje nemocnice ako sieť. Niečo v tom už ministerstvo spravilo a začalo benchmarkovať ceny, spravilo spoločné obstarávanie napr. na cétečká, na emerká, na postele, plánuje aj ďalšie, ale to ešte nestačí. Ministerstvo zdravotníctva musí zaviesť ako regulátor aj jednotnú metodiku, aby sa dali porovnávať jednotlivé nemocnice, aby sa dali porovnávať jednotlivé oddelenia a musí zaviesť tvrdý controlling až nielen na úroveň nemocníc, ale aj na úroveň jednotlivých oddelení.
No ale úplne to najdôležitejšie, čo musí ministerstvo zdravotníctva vo svojich štátnych nemocniciach zaviesť, to je kvalitné výberové konania na riaditeľov. Výberové konania za posledných rok a pol, keď som si mapoval, tak sa ukázalo, že tých výberových konaní sa zúčastňoval jeden uchádzač, maximálne dvaja a keď som to potom sledoval ďalej, tak väčšinou mi z toho vyplývalo, že ten druhý bol skôr len také krovie alebo v podstate krovie pre toho prvého, pretože to už bolo dopredu jasne dané, kto to vyhrá.
A ešte sa stávali aj také veci, že riaditeľ, ktorý musel z jedného pracoviska odísť, lebo boli nejaké problémy, ktoré nezvládal, tak nakoniec bol určený a menovaný v inej nemocnici za riaditeľa a nakoniec aj tam musel skončiť, pretože to tam nedokázal, nedokázal viesť. Čiže takéto politické nominácie sú veľkou škodou a preto práve tie štátne nemocnice veľmi, veľmi zle hospodária. A ak dokáže súkromník angažovať kvalitných manažérov, ktorí mu to dokážu dobre riadiť, tak aj štát by to dokázal a si myslím, že to aj musí dokázať.
Druhú skupinu, ktorú vidí NKÚ, že treba riešiť, je to vzťah poskytovateľov a poisťovní. Ja už som sa o tom niečo zmieňoval, ale je to otázka systému cenotvorby. Musí byť definovanie oprávnených ekonomických nákladov na konkrétne jednotlivé výkony. A tu vidí NKÚ príčinu deficitného hospodárenia nemocníc a myslím si, že je to veľká pravda. K tomu samozrejme bude potrebné aj sfunkčniť zavedenie DRG systému aj zdravia, lebo doteraz sa o tom len uvažovalo, dlho sa to pripravovalo, aj tak to nebolo dostatočne pripravené, takže tie výsledky budú až neskôr.
Ale aby som ešte povedal ďalšiu vec, je veľmi zlá alokácia zdrojov v slovenskom zdravotníctve. A práve preto sú nemocnice u nás nedofinancované. V Českej republike na počet obyvateľov ako má Slovensko, sú zdroje do zdravotníctva okolo 500-tisíc až 1 miliardu eur vyššie, ako u nás na Slovensku.
A teraz poďme k tej alokácii zdrojov, alebo ešte kúsok sa vrátim k skrytému dlhu nemocníc, alebo k takému, by som povedal presnejšie, k investičnému dlhu našich nemocníc. Pred voľbami 2016 sa rozprávalo o tom, že taký skrytý dlh v našich nemocniciach tým, že sa do nich neinvestovalo, že zdravotníctvo bolo podfinancované a začalo to ešte ministrom Soboňom, ktorý kedysi povedal, že keď mu 50 % zdrojov, keď ich nikdy nemal, tak mu nemôžu chýbať, a tam sa to celé začalo, tak sa hovorilo, že ten skrytý dlh je okolo jeden, 1,5 miliardy. Keď súčasné vedenie, alebo teda, keď nové vedenie v roku 2016 na ministerstve zdravotníctva si mapovalo, aký je asi ten skutočný skrytý dlh slovenských nemocníc, tak im vyšlo, že je to niekde na úrovni 3,7 miliardy. Keď konzervatívni odborníci toto hodnotili, tak tvrdili, že ten skrytý dlh je až na úrovni 9 miliárd. Keď si uvedomíme, že v podstate od toho, ako Slovensko začalo samostatne existovať a vždycky sme mali proti Čechom menšie príjmy do zdravotníctva, tak si myslím, že tá hodnota okolo 9 miliárd je ďaleko presnejšia.
A teraz k tej alokácii zdrojov. Na lieky a zdravotnícke pomôcky v Slovenskej republike išlo 35,7 % zdrojov, na samotné lieky 26,5 % zdrojov. V Rakúsku išlo na lieky v tom istom porovnávanom období 12,1 %, trikrát menej. V Českej republike 19,7 %, v podstate o polovicu menej. V Poľsku 21,6 %, jedine v Maďarsku išlo viac.
Keď si zoberieme, aké zdroje idú na neodkladnú zdravotnú starostlivosť v slovenských nemocniciach, neodkladná zdravotná starostlivosť, to sú tie najakútnejšie, najurgentnejšie, ale aj finančne najdrahšie stavy v nemocniciach. Slovensko vynaložilo iba 23,8 % z celkových zdrojov na zdravotníctvo. Je to najmenej v Európskej únii. Česká republika dala 29,1 %, Poľsko 33,4 %, Rakúsko 34,1 %. To znamená, že proti Rakúsku sme dali o 10 % menej. To je v percentách, nie v nominále, to je v percentách. Dôsledkom toho a samozrejme tých starých dlhov sú chátrajúce nemocnice, rastúci investičný dlh, chýbajú zdroje samozrejme aj na tú liečbu, aj na investície, prístroje a tak ďalej a potom, samozrejme, aj na platy sestier a iných zdravotníckych pracovníkov.
Slovensko má druhé najvyššie výdavky v Európskej únii na doplnkové služby. Myslí sa tým laboratóriá, doprava, záchranná zdravotná služba. Priveľa nás stojí aj správa a administrácia celého zdravotníckeho systému. Slovensko vydáva 4,2 %, štvrté najdrahšie v Európe, štvrtý najdrahší sme v tomto. Česi dávajú na túto administráciu a správu o tretinu menej. Preto sa potom nemôžme čudovať, že chýba obnova nemocníc, spôsobuje to vysoké náklady, pretože máme neefektívne kúrenie, utekajú nám teplá cez okná, atď., atď. a máme potom aj neekonomické prevádzky. A práve preto, ako už som aj hovoril, sú to objektívne príčiny, prečo výnosy nepostačujú na krytie nákladov. Pretože máme najnižší príjem na akútnu zdravotnú starostlivosť.
Pokiaľ by sme porovnali odkladnú zdravotnú starostlivosť, tam sme približne porovnateľní aj s Českou republikou, aj s Rakúskom, aj s Maďarskom.
Takže vychádza nám, že budeme musieť robiť niečo s liekovou politikou, s nákladmi na správu, a toto presunúť do neodkladnej zdravotnej starostlivosti, pretože bez tohoto sa naše nemocnice nemôžu zlepšiť ani vybavením ani rekonštrukciou, a potom, samozrejme, ani platmi.
Slovensku chýba katalóg výkonov. Za toto je zodpovedné ministerstvo zdravotníctva. Od Slovenskej lekárskej komory cez špecialistov atď. už veľmi dlho po tomto kričia. Boli sme na pozvanie českého zdravotníckeho výboru parlamentu v Čechách a boli sme aj v Nemocnici Motole. Momentálne riaditeľ nemocnice Motole je bývalým ministrom, ktorý bol donedávna ministrom zdravotníctva. Povedal nám, že slovenské zdravotníctvo má takéto veľké problémy preto, že nemá úhradovú vyhlášku. Česká úhradová vyhláška, to je práve to, čo hovoríme my, to je ten katalóg výkonov a ceny a platby za starostlivosť, a práve preto, že to stanovujú poisťovne. V Čechách to nestanovujú poisťovne.
Takže sme si mysleli, že keby sme aspoň toto mali, to, čo už majú v Čechách. Na to pozvanie toho výboru, tam sme boli asi pred tromi týždňami. Teraz som bol minulý týždeň na veľkom kongrese, medzinárodnom, ktorý robilo naše ministerstvo zdravotníctva s českým, kde Česi už vyjadrujú nespokojnosť s takýmto, s takýmto ekonomickým modelom hradenia zdravotníckych služieb a volajú po ďaleko progresívnejších, modernejších, zameraných na kvalitu. To ukazuje, že máme za Českou republikou, a nehovorím o ostatných krajinách, nielen obrovský skrytý dlh v nemocniciach, ale aj ďalší, ďalší obrovský dlh, a to v tom, že nemáme víziu, nemáme lídrov a samozrejme potom zlyháva realizácia.
Zatiaľ ďakujem.

Ďakujem. S faktickou poznámkou jedna pani poslankyňa. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Červeňáková, nech sa páči.

Ďakujem. Vážení kolegovia, kolegyne, ja by som len chcela povedať, kontrola NKÚ bola venovaná zariadeniam, ktoré vlastnia alebo majú prenajaté súkromní vlastníci, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, nemajú však rovnaké podmienky preplácania výkonov, ako už bolo uvedené aj v správe, aj moji predrečníci už o tom hovorili. Ale napríklad v komunitnej starostlivosti, agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, Všeobecná zdravotná poisťovňa im kumuluje tri až štyri výkony do jedného výkonu. Ďalej limity, ktoré majú, vysoko prekračujú a dlhodobo ich nemajú preplácané. Nemajú platenú dopravu k pacientovi, ako jediní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nemajú preplácanú dopravu k pacientovi. Ďalej, čo sa týka takisto ošetrovateľských domov, majú problém s preplácaním zdravotných výkonov, licencované sestry majú problémy s uzatváraním zmlúv s poisťovňami. Je to veľmi smutné, lebo táto zdravotná starostlivosť je oveľa lacnejšia, ako sú poskytovatelia v nemocniciach. Poisťovne si určujú cenu, akú budú platiť za výkon. Ďalej špecializované ambulancie, všeobecné ambulancie majú ozaj takisto problém s preplácaním výkonov, čo sa týka poskytovania zdravotnej starostlivosti. Porušuje sa tu zákon o tvorbe ceny poskytovania zdravotnej starostlivosti. Kde to vlastne spejeme? Ideme dopredu, alebo desať krokov dozadu? Všeobecné, proste poisťovne určujú ceny. Je to smutné? Nie je to smutné? Keď vlastne ministerstvo zdravotníctva je zodpovedné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)