31. schôdza

Ďakujem pekne. Áno, tiež som pri čítaní týchto pasáží si spomenul na to stretnutie, ktoré sme mali koncom minulého roka a na tú debatu. Ako ja vôbec si myslím, že tento materiál je veľmi dobrý materiál podkladu na to, aby sme sa mohli pozrieť hlbšie do jednotlivých oblastí. Je to hlas nezávislého, nezávislej organizácie, je to Najvyšší kontrolný úrad, ktorý by mal mať svoje dôležité postavenie v demokratickej spoločnosti a mali by sme požívať voči nemu veľký rešpekt, keď prináša takéto závery. A naozaj prinášam to ako konštruktívny podklad do debaty, kde potrebujeme, a my ako opoziční, si myslím, že plníme si v tom tú úlohu, že poukazujeme na to a sme ochotní prinášať aj riešenia a proste záleží nám naozaj na tom, aby tento štát fungoval lepšie, pretože vidíme, že toto je naozaj jasné zrkadlo a to zrkadlo nehovorí nič pekné. Nič pekné, a to som vybral pasáže. Vy ste tu hovorili o zdravotníctve, sú tu pasáže z dopravy. Verím, že kolegovia ešte vystúpia. A toto je jasný signál.
A ja to hovorím aj z hľadiska toho demokratického zriadenia, že toto je snemovňa poslancov, kontrolujeme vládu a takéto správy nemôžeme brať na ľahkú váhu, pretože jasne hovoria o tom, ako vláda disponuje s prostriedkami, ktoré jej boli zverené a vidíme, že vôbec si nepočína dobre. Takže o to viacej je toto silnejší apel aj z úst Najvyššieho kontrolného úradu.
Ďakujem.

Dobrý deň. Kolegovia, kolegyne, pán predseda, pán predsedajúci, dnes už bolo veľa čísiel, ale ja si dovolím vystúpiť práve k REPAS-u. Takže v prvom rade chcem povedať na správu NKÚ, že teraz ju kritizujeme z pozície opozície, ale nesmieme zabúdať, že keď raz budeme my vládnuť, tak si musíme brať tieto závery k srdcu a naozaj ich zapracovať do svojich ministerstiev. To je pravdivé a to je hodné toho, aby sme si vážili nezávislý úrad, ktorý spravujú teda odborníci. A ja verím, že nie v tom zmysle, že chcú poškodiť jednej alebo druhej strane, ale že chcú naozaj vylepšovať veci na Slovensku.
Ja som sa zamerala na REPAS, keďže sa venujem sociálnej oblasti, a teda posledný rok a posledné aj dva roky v podstate vždy riešime to, že je málo pracovnej sily do automobilového priemyslu a to všetko vlastne chceme riešiť duálnym vzdelávaním, resp. rekvalifikáciou. Keďže to je jeden z nosných nástrojov ministerstva práce, práve vaša kontrola by mala dať takú barličku, ako sa uberáme, alebo akým smerom teda ideme v rámci vzdelávania práve nezamestnaných ľudí. Včera vyšla v rámci Štatistického úradu, vyšli počty ľudí, ja som to hovorila už aj vlastne v poznámke mojej faktickej, že 600-tisíc ľudí na Slovensku sa nachádza na hranici chudoby a 20 % je ohrozených práve detí. Ak rodičia nemajú zamestnaných rodičov je veľká pravdepodobnosť, že sa dostávajú do chudoby.
A preto nástroj rekvalifikácie v našom štáte musí byť spravovaný spravodlivo, musí byť odborne, a teda musíme sa priamo zamerať na adresnosť, ktorú potrebujeme v rámci krajiny vyriešiť. Keďže vieme, že aj oproti minulému roku sa opäť roztvorili nožnice medzi západom a východom krajiny, musíme si povedať, že počet dlhodobo nezamestnaných nám výrazným spôsobom neklesá. A ak ste si prečítali správu NKÚ, tak môžme hovoriť, že efektívnosť národného projektu REPAS, ktorý je zameraný na rekvalifikácie ľudí, je nižšia ako 50 %. Pán generálny riaditeľ Valentovič síce tvrdí, že je to 52,23 % a považuje to za pozitívny výsledok, ak to porovnáva s inými krajinami, ale ak sa pozrieme na ďalšie veci, ktoré teda NKÚ v tejto správe poukazuje, hovoríme na to, že rekvalifikácie, ktoré vedieme, nevedú ku kvalitným pracovným miestam. Mám na mysli, že tvoríme dohody. To znamená, nie je to trvalé pracovné miesto napríklad aj pre dlhodobo nezamestnaných ľudí a navyše nás stoja nemalé peniaze. A ďalším, tretím problémom je, že sú teda nie moc zamerané efektívne práve pre dlhodobo nezamestnaných, ktorých potrebujeme dostať do pracovného procesu.
Sú také tri úrovne, a to je kvalita pracovných miest a udržateľnosť týchto pracovných miest. Ak budú postavené na dohode, tak môžme sa rozlúčiť aj s trinástymi dôchodkami, aj zastropovaním a tak ďalej, pretože cez odvody nám vlastne do systému sa nenalejú peniaze, a preto práve tento nástroj rekvalifikácií má byť urobený pravde a má byť urobený tak, aby sme v rámci preškoľovania ľudí sa zamerali práve na to, aby tie ich pracovné miesta boli dlhodobo udržateľné, nielen nastavené bodaj bolo.
Druhá vec sú rekvalifikácie, ktoré sú zamerané podľa požiadaviek trhu práce. Dnes momentálne nám horí automobilový priemysel, ale ak sa pozriete na krivku, bude problém so sestrami, s pomocným personálom v rámci služieb, či už zdravotníckych alebo sociálnych služieb. Tam nikto nerekvalifikuje tých ľudí. Nikto sa nesnaží získať tie opatrovateľky spätne. A preto teda si myslím, že aj je oprávnené to, čo v tej správe vlastne bolo napísané, že máme problém nielen teda s tým, že koľko je úspešnosť, ale máme problém vlastne s jednotlivými kurzami a s priebehom kontrolného obdobia, keďže sa menilo až trikrát a v konečnom dôsledku sa nezmenilo nič, pretože tak nastavený systém, ako je dnes, čo chcú, tak na to sa rekvalifikujú, je podľa mňa nesprávny a vyhadzujeme tým peniaze do vzduchu.
Tretia vec je, že sa nezamerávame v rámci aj rekvalifikácie na takzvané celoživotné vzdelávanie ako takú podpornú barličku, v súvislosti vlastne napríklad to môžem udávať so starnutím obyvateľstva a teda každopádne sa nie celkom efektívne venujeme dlhodobej nezamestnanosti verzus rekvalifikácie týchto ľudí.
Ak sa pozrieme, tak z celkového počtu 326 314 poistencov Sociálnej poisťovne, ktorým vznikla prvá registrácia v nej, bolo 205 938 ľudí zamestnaných na dohodu. To znamená, do systému, čo sa týka dlhodobej udržateľnosti. V rámci odvodov nám to bude škrípať a nehovoriac o tom, že tí ľudia sa nám spätne môžu dostať na úrady práce a náklady na týchto ľudí sa nám neskutočne predražia.
Čo sa týka možno nejakého sprísnenia posudzovania týchto rekvalifikácií, tam v podstate zatiaľ nemám vedomosť, aby na základe správy NKÚ došlo k nejakej zmene. To znamená, tieto kurzy si vyberajú teda nezamestnaní podľa toho, ako, o aký majú záujem, čo si myslím, že by sme mali naozaj triezvo nastaviť a uberať sa týmto smerom. Týmto chcem vlastne poukázať na neefektívnosť kompetenčných kurzov realizovaných cez projekt Kompas a následné zaraďovanie uchádzačov o zamestnanie do kompetenčných kurzov realizovaných cez úrady práce, kde plnú sumu kurzu v konečnom dôsledku uhrádza štát.
Projekt REPAS plus rekvalifikačné kurzy, ktoré si vyžadujú akreditáciu, čiže akreditované kurzy, akreditáciu vtedy vydáva ministerstvo školstva, vedy a výskumu a Kompas ako kompetenčné kurzy, ktoré si nevyžadujú akreditáciu, neakreditované kurzy, poskytovateľ kompetenčného kurzu má vydané iba oprávnenie na vykonávanie vzdelávania dospelých, vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti alebo obdobných služieb zahŕňajúce vzdelávanie uchádzača o zamestnanie. Mnohokrát v tom systéme sa nachádzajú rôzne, rôzne teda kurzy.
Ja som si napríklad vybrala v jednej obci, kde máme rómske etnikum, napríklad. Názov kurzu, ktorý sa volá "Ako sa nestratiť na trhu práce". Vzdelávali ich deväť dní. Stálo to, stálo to pre dvadsať uchádzačov 7 891 eur 20 centov a išlo o dlhodobo nezamestnaných Rómov, ktorí sa veľmi ťažko uplatňujú na trhu práce. Takmer osem tisíc eur, a ak sa nám takýto typ vlastne kurzov opakuje, je jasné, že to je neefektívne. Samozrejme som si zisťovala aj, koľko v rámci REPAS-u boli zamestnaní na trhu práce na trvalý pracovný pomer. Tak zo 45 319 uchádzačov ich bolo umiestnených na trh práce 10 198. Ak si zobereme do úvahy aj to, čo som hovorila pred chvíľou, napríklad ten jeden konkrétny kurz, vidíme, že sa nám to uberá nie takým smerom, akým by sme chceli, pretože skutočne budeme mať problém s udržaním dôchodkového systému a preplatenej dlhodobej starostlivosti a preto potrebujeme mať ekonomiku v kondícii a musíme mať kvalitné pracovné miesta. Rekvalifikácie musia byť zamerané na to a nesmieme vlastne ubiehať úplne iným smerom.
Pýtala som sa tiež, aké percento dlhodobo nezamestnaných sa umiestnilo v opatrovateľských službách. (Zaznievanie zvukov časomeru.) To by bolo tiež zaujímavé. To vám dám... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo. Pani Gaborčáková, však ste vy z východu. Hovorili ste o REPAS-e a dlhodobo nezamestnaných ľuďoch. Museli ste si všimnúť, že rekvalifikovať nerekvalifikovateľných ľudí, zvlášť dlhodobo nezamestnaných asociálov, ktorí sú často mentálne retardovaní, je nemožné. Pre nich je jediná vhodná alternatíva aktivačné práce. To znamená krompáč, lopata, fúrik a sekera. Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne za vystúpenie v rozprave. Veľmi dobre a veľmi, veľmi dobre vybraná téma REPAS-u. Strašne často sa hovorí, že však vzdelávajme, vzdelávajme, celoživotné vzdelávanie. A nemyslí sa na tú efektívnosť. NKÚ v správe hovorí toto: "Táto kontrolná akcia opätovne poukázala na zlyhávanie controllingu štátnych orgánov, pretože preverovaný projekt obsahoval len štatistické ukazovatele typu počet záujemcov, počet vyškolených a podobne.". Katastrofa, úplná katastrofa. A toto sa netýka len REPAS-u, ale vo vzdelávaní množstva projektov a nielen vo vzdelávaní. Pozrime sa na to nešťastné pôdohospodárstvo, že čím sa tam meral vlastne úspech a užitočnosť pre spoločnosť? Počtom obdarovaných farmárov? Alebo čím? To je neuveriteľné, že toto stále držíme v spoločnosti. Klobúk dole aj pred NKÚ, že presne toto identifikoval. Veľký problém je to a som presvedčený, že pokiaľ ten sektor alebo tie organizácie, alebo v tomto prípade ÚPSVaR nevedia spoločnosť presvedčiť o tom, že robia efektívne projekty, tak nemajú vôbec dostať peniaze, pretože ich berieme tým, čo platia dane, a to sú nielen bohatí oligarchovia, ale sú to aj slušní a chudobní ľudia. Ďakujem.

Ďakujem kolegom za pripomienky. Ja by som len predsa dočítala to, čo teda som dostala ako odpoveď. Ja som sa pýtala na otázku, aké percento dlhodobo nezamestnaných sa umiestnilo v opatrovateľských službách po rekvalifikačnom opatrovateľskom kurze cez projekt REPAS? Z celkového počtu 10 664 uchádzačov o zamestnanie podporených cez projekt REPAS, ktorí absolvovali rekvalifikačné kurzy zamerané na opatrovateľskú starostlivosť, bolo 2 765 uchádzačov o zamestnanie umiestnených na trhu práce. Z nich bolo 922 dlhodobo nezamestnaných. To znamená, z 10 922 na pomocné práce, a keďže nám starne obyvateľstvo, kľudne do tohto systému by sme týchto ľudí mohli postupne dostať. Čiže to sú reálne veci a ja sa opieram vždy o fakty a o to, že ide mi o to, aby sme vedeli zabezpečiť do budúcnosti v našom štáte dlhodobú starostlivosť o chronicky chorých a teda, aby sme nezruinovali dôchodkový systém. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, ja som zvažovala chvíľu, že či vystúpiť alebo nevystúpiť a ja som si ako tému vybrala cestovný ruch asi z celkom pochopiteľných dôvodov. Zaujalo ma tam totižto niekoľko vecí, o ktorých sa už v poslednej dobe veľa hovorí a z praxe to asi mnohí aj poznáme a preto som o tom trošku chcela hovoriť viac.
Jedna z vecí, ktorá sa, ktorá sa vytýka cestovnému ruchu a teda podporeným projektom predovšetkým v cestovnom ruchu, je, že sa predkladajú žiadosti o finančný príspevok, kde sa deklaruje zámer prispievať ku komplexnosti, a to nielen svojej alebo teda svojej, ako aj miesta pôsobenia, teda tej destinácie. Po ukončení projektov sa obyčajne tento úmysel ukazuje ako nereálny. To vyplýva z výsledkov. Príspevok ku komplexnosti bol nízky. Tak takto to hovorí správa.
Až 42 % subjektov z celkového počtu oslovených žiadateľov má veľmi nízku mieru inovatívnosti a zároveň sa nerozvíja žiadna forma skúmanej spolupráce. Dve tretiny subjektov tvoria poskytovatelia ubytovacích a stravovacích služieb, ktorí majú tento typ, ktorí majú pre tento typ spolupráce veľmi dobré predpoklady, no nie sú využité.
V správe sa hovorí okrem iného, že mali by sa vyberať konkurencieschopní prijímatelia, ktorí nie sú ohrození finančnou nestabilitou, dokážu zafinancovať investíciu a zhodnocovať vložený kapitál. V opačnom prípade prostriedky podpory nesplnili predpokladaný zámer a je riziko, že podporení prijímatelia nebudú po čase pôsobiť v danom odvetví.
Okrem toho, okrem týchto faktorov je tu ešte jeden ďalší faktor. Účelnosťou podporených projektov by sa malo skúmať aj to, do akej miery sú prístupné pre všetkých. To znamená, opäť budem hovoriť o bezbariérovosti. Neviem, nakoľko na vašom úrade máte odborníkov na bezbariérovosť a nakoľko dokážete skúmať tento faktor, ale už to začína byť naozaj tragédia, že na žiadnom mieste nedokážeme dostať požadované závery. Všetci vieme, že tá bezbariérovosť sa nedodržuje, napriek tomu nemáme žiadne relevantné výsledky. A tak sa obávam, že aj napriek tomu, že asi vaše kapacity sú obmedzené a vaše možnosti, myslím si, že aj toto bude ďalší problém, ktorý bude treba riešiť aj na vašom úrade.
Chcela by som ešte zacitovať tuto pár viet zo stratégie rozvoja cestovného ruchu do roku 2020, ktorá bola schválená uznesením vlády v roku 2013 a kde sa píše, že v nadväznosti na služby cestovného ruchu je potrebné uviesť, že celosvetovým trendom je odstraňovanie všetkých bariér a vytváranie podmienok pre ľudí s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, čomu sa prispôsobuje aj legislatíva Európskej únie vo všetkých oblastiach poskytovania služieb. Z výsledkov monitoringu v tom čase vyplynulo, že 48 % ubytovacích zariadení porušovalo vyhlášku ministerstva životného prostredia z roku 2002, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Keď nemali k dispozícii výťah, ktorý by dopravil nielen osoby bez postihnutia, ale predovšetkým osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie na zvýšené podlažia. Okrem toho 45,6 % ubytovacích zariadení nezabezpečilo ani elementárne požiadavky pre takto znevýhodnených občanov, t. j. bezbariérový prístup do zariadení. Pritom zabezpečenie bezproblémového prístupu a pohybu týchto osôb by dnes malo byť už samozrejmosťou. Toľko z tej stratégie. A ja som si pozrela zoznam kontrolovaných subjektov, ktorý je v jednej z príloh a hneď prvý subjekt, ktorý dostal 6 miliónov eur, v podstate prijímateľ, je to len možno 3, 4, 5 rokov dozadu, tento prijímateľ je dnes už zrušený. Na Finstate sa už ani nenachádza.
Ďalší subjekt, ktorý dostal nejaké finančné prostriedky. Konatelia sú konateľmi inej spoločnosti, ktorá je v strate 5,3 milióna eur. Ďalší subjekt, s tým mám zase osobné skúsenosti, síce hotel má bezbariérovú izbu, ale je naozaj ťažko dostupná. Ja naozaj nerozumiem, pre koho sa robí tá prístupnosť, len na okrasu a nie je, nie sú nejako účelne zabezpečené tie priestory. To znamená, že nespĺňajú často tú spomínanú vyhlášku. Toto sú všetko len naozaj len na prvé pozretie príklady, ktoré proste by sme mali nachádzať po veľmi dlhom hľadaní. Ja som ich našla úplne-že na prvý šup. Preto by som bola rada, keby sa táto téma naozaj nepodceňovala.
Rovnako by som pár slov chcela povedať v podstate v rovnakom duchu aj k zariadeniam sociálnym služieb, resp. k detským domovom, ktoré tak isto potrebujú rôzne investície, časté investície do kapitálových výdavkov a keď teda sa bavíme o vynakladaní finančných prostriedkov, tak často sa na túto oblasť zabúda. A aj v detských domovoch sa píše, alebo v správach o detských domovoch sa píše, že naozaj sú nedostatočne finančne kryté a teda predovšetkým sú to tieto kapitálové výdavky, to znamená, že zariadenia nemajú na chod zariadenia a tým pádom, samozrejme, aj tie deti v tých zariadeniach nemajú potrebné vybavenie.
To isté sa týka aj zariadení sociálnych služieb. My síce prikazujeme, aby boli zariadenia bezbariérové, no naozaj nikto toto nekontroluje, nikto nevie, čo to má znamenať a nikto nikdy nebude zatiaľ vedieť zabezpečiť, aby tí ľudia, ktorí v tých zariadeniach sociálnych služieb žijú a ktorí tieto sociálne služby využívajú, aby mali naozaj dôstojné podmienky a aby vôbec boli, bolo to prostredie, v ktorom žijú, aby bolo z nejakých finančných prostriedkov kryté.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa z tohto miesta krátko poďakoval pánovi predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu za energiu, prácu, nasadenie a naozaj aj kvalitu, ktorú tento úrad prináša a keď sa hovorí o kríze inštitúcií v Slovenskej republike, tak dovolím si tvrdiť, že NKÚ je funkčný úrad a naozaj je verný svojmu poslaniu. Aspoň k takémuto presvedčeniu som došiel.
Ja sa venujem oblasti dopravy. Ja len by som vypichol pár vecí a dal pár príkladov a tým skončím. Bolo povedané, že ministerstvo dopravy vynakladá prostriedky neefektívne a neúčelne najmä na, takým spôsobom, že externe zadáva činnosti, ktoré by mali byť robené internými zamestnancami. Toto je naozaj obrovský problém, ktorý vnímame na ministerstve dopravy, že sa doslova roztápajú, rozplývajú odborné kapacity. Ostávajú na ministerstve takí tí poslušní podpisovači a všetka tá odborná práca je robená externými, externými firmami, čo je, samozrejme, obrovský priestor pre púšťanie žilou rozpočtu ministerstva, no a ako uvidíme, tie výsledky nie sú ani veľmi dobré, pokiaľ ide o kvalitu práce tých externých firiem.
Pripomeňme si, že konštatuje Najvyšší kontrolný úrad obrovský nárast, keď z 51-tisíc eur sme sa dostali na externé právne služby na takmer 918-tisíc eur. Obrovské prostriedky idú na to, aby sa ministerskí úradníci, alebo možnože aj vedenie ministerstva aby si krylo chrbát a naozaj tá atmosféra, ktorá tam je na ministerstve, hovorí o tom, s viacerými som sa rozprával, že takí tí ochotní podpisovači alebo možnože aj ešte zamestnanci, ktorí tam pracujú, si nedovolia nič urobiť bez toho, že by sa nekryli zľava, sprava nejakými právnymi dokumentami, lebo majú pocit, že jednou nohou sú v base a preto sa kryjú. A samozrejme takí tí, čo nie sú ochotní pritakávať a súhlasiť s tým, čo sa na ministerstve deje, tak potom odchádzajú a kritizujú už len zboku.
Dajme si pár príkladov, čo skonštatovali z Najvyššieho kontrolného úradu. Výskumný ústav dopravný, akciová spoločnosť, súkromná firma má podpísané s ministerstvom dopravy rámcové zmluvy raz na 3 milióny, raz na 5 miliónov. Zdalo by sa, že keď má v názve výskumný, tak asi, asi naozaj tej problematike veľmi dobre do hĺbky rozumejú a ponúkajú naozaj to najkvalitnejšie. Ale Najvyšší kontrolný úrad hovorí, že tie činnosti, čo robí VÚD, nemajú charakter ani výskumu, ani vedeckej práce a konštatuje, že ide o bežné činnosti, ktoré má vykonávať ministerstvo dopravy alebo Slovenská správa ciest, alebo NDS-ka so svojimi zamestnancami. Stačilo by naozaj dať energiu do zabezpečovania kvality vlastných interných zamestnancov a nie vyvážať túto prácu v takýchto miliónových balíkoch von z ministerstva. Takže toto považujeme za veľký problém.
Alebo sa pozrime na tie právne služby, že je tam tím právnikov na ministerstve dopravy, povedzme, že 9 zamestnancov aj s riaditeľom, ktorí za roky 2013 až 2016 spolu dostali pol milióna eur. Ale firma AKMG má, bolo mu uhradené od roku 2015, 2016 na základe realizačných zmlúv 1,1 milióna eur. No a pozrime sa teda aspoň na jednu tú analýzu, že čo teda tá drahá právna kancelária priniesla. Tak napríklad právna analýza posudzujúca uzatvorenie dodatku k zmluve o dopravných službách vo verejnom záujme, aby nedošlo k diskriminácii iných dopravcov, tak táto právna analýza potvrdzovala už prijatý balíček opatrení v osobnej železničnej doprave. Čiže neprišli na nič nové, len potvrdili to, čo už bola realita. Ale ministerstvo dopravy práve za túto analýzu zaplatilo 73-tisíc eur.
Alebo iný príklad. Atlas pasívnej infraštruktúry, kde bolo firme KPMG zaplatené za vypracovanie štúdie a táto štúdia bola vypracovaná až po realizácii verejného obstarávania, keď už bol známy víťaz, ktorý to ide dodávať. Samozrejme, že bolo tej firme zaplatené 154 688,40 eura. No a čo sa dialo potom? Ministerstvo dopravy a výstavby v máji 2017 roku postup zadávania zákazky toho atlasu pasívnej infraštruktúry zrušilo. Čiže môžme povedať, že peniaze vyhodené do luftu alebo do vzduchu.
Presuňme sa do verejného prístavu v Bratislave. Bolo treba urobiť analýzu za 517 860 eur. A čo konštatuje NKÚ, že v dokumentoch sa opakovane vyskytujú identické časti Ctrl+C, Ctrl+V. Finalizácia sektorovej analýzy vodnej dopravy za sumu 71 820 eur bola rozsahom pridaných aktualizácií finančne nadhodnotená.
Alebo si dajme ešte posledný príklad. Štúdia realizovateľnosti zavedenia jednotného štandardu cestovných poriadkov verejnej dopravy. Veľakrát to znie honosne, komplikovane. Bolo teda sa treba zamerať na to, že ako urobiť nejaký jednotný štandard. A tak teda sa pustili firmy, externé, do práce, za 175 140 eur. A keď už bola, bolo vyplatené, tak sa zistilo, že v súčasnosti neexistuje príslušná legislatíva ani konkrétne postupy pre možnosť vstupu štátu v tejto problematike štandardizácie, evidencie a poskytovania cestovných poriadkov. A na základe tejto analýzy za 175-tisíc eur nebol realizovaný žiaden projekt, ktorý by bol na štúdiu realizovateľnosti priamo napojený.
Toto sú len niektoré príklady toho, akým spôsobom táto nekompetentná vláda narába s verejnými zdrojmi. A dovolím si teda tvrdiť, že naozaj tí, ktorí nám vládnu, používajú verejné zdroje len na prečerpanie týchto prostriedkov na účty rôznych súkromných externých firiem možno svojich známych, možno svojich známych ich známych a podobne, ale určite nehľadáme Hodnotu za peniaze. Určite nehľadáme ten najlepší záujem v prospech občana Slovenskej republiky.
Ja môžem akurát povedať, že som rád, že tí odborníci odídení z tých ministerstiev, ktorí rozumejú veciam a sú kritickí, z tohto štátu neodchádzajú. Že pokladajú za svoju stavovskú česť ostať a našou úlohou ako opozičných politikov nie je nič iné, len týchto ľudí oslovovať, združovať a veriť, že príde deň, keď opäť budú postavení na piedestál, keď opäť raz budú ministerstvá riadené odborne a keď opäť raz charakter, morálka a odbornosť dostanú prím v riadení štátu.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia. Trochu zmením tému. Rád by som sa vo svojom vystúpení trochu povenoval problematike kontroly samospráv, kontroly územnej samosprávy, konkrétne, konkrétne samosprávy na úrovni, na úrovni obci a úplne konkrétne na úrovni tých najmenších obcí.
Kontroly samospráv sa dotýkajú viaceré časti správy o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Špecifickou je téma pripravenosti na tzv. e-Government, čiže elektronický výkon verejnej správy, kde kontrola NKÚ konštatovala nepripravenosť tretiny samospráv, ktoré neboli k 1. novembru 2016, keď sa tá kontrola uskutočnila, pripravené vykonávať verejnú moc elektronicky a aj pri tejto kontrole, a teraz zacitujem: "sa previl vzťah medzi dosiahnutými výsledkami a veľkosťou konkrétnej samosprávy. Väčšie samosprávy dosahovali lepšie výsledky najmä z dôvodu lepšieho financovania informačných technológií a vyspelosti procesov na podporu elektronizácie".
V ďalšej časti správy sa hovorí o kontrolách vykonaných na podnet na základe podnetu občanov, ktoré sa týkali hospodárenia, nakladania majetku v menších obciach. Správa hovorí o piatich takýchto kontrolách a konštatuje na základe ich výsledkov, že väčšina podnetov je oprávnená a týka sa problémov, na ktoré NKÚ upozorňuje pravidelne. Spravidla sa týkajú nedodržiavania zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a územnej samosprávy, nespoľahlivosti finančného výkazníctva, porušovania jednotlivých ustanovení zákona o majetku obcí, porušovania zákona o verejnom obstarávaní, nedostatočnej činnosti obcí ako správcov daní a nedostatočného vnútorného kontrolného systému.
Je pochopiteľne pravda, že problémy v oblasti nakladania s majetkom, v oblasti použitia svojich financií majú nielen malé obce, má ich aj štát, o tom hovorili viacerí kolegovia predo mnou. Majú ich samozrejme aj väčšie mestá. Ten väčší objem finančných prostriedkov samozrejme, že nie je žiadnou zárukou toho, že sa financie vynakladajú hospodárne, efektívne a transparentne. A aj keď pri tom spomínanom e-Governmente to, že mestá alebo väčšie mestá majú väčší balík prostriedkov na zabezpečenie elektronického výkonu moci, nemusí vždy znamenať iba to, že technicky sú na tom formálne lepšie, ale niekedy aj to, že je väčší priestor pre divné obstarávania a pre zneužitie tých prostriedkov. A napokon aj správa konštatuje v tom druhom aspekte v hospodárení, že napríklad také Košice mali veľmi vážne problémy s hospodárením. Z tej kontroly krajských miest tam z hľadiska objemu finančných prostriedkov vyšli veľmi závažné zistenia a najväčšie problémy alebo objemovo najväčšie problémy práve vo vzťahu ku Košiciam, ktoré sú druhé najväčšie mesto na Slovensku a ktoré v čase, ktorého sa kontrolné zistenia týkajú, viedol Richard Raši, ktorý bol za odmenu za takýto spôsob narábania s verejnými prostriedkami povýšený na, z primátora krajského mesta na podpredsedu vlády.
Ale chcel by som sa vrátiť k tým menším obciam, ktorým sa venuje intenzívne aj Združenie občanov miest a obcí Slovenska, ZOMOS, ktorého som tiež členom a ktoré rieši práve prípady veľmi zlého hospodárenia obcí a malých obcí a zneužívania moci, pretože tie kontrolné zistenia majú dva aspekty vo vzťahu k malým obciam. Jeden aspekt spočíva v tom, že malé obce jednoducho majú menej zdrojov, majú slabšie kapacity nedokážu si, nedokážu si zabezpečiť prostriedky na plnenie si základných samosprávnych funkcií a väčšinu, väčšinu svojich zdrojov minú na svoju vlastnú prevádzku. Ale problém malých obcí a aj tie, o ktorých hovoria zistenia Najvyššieho kontrolného úradu, majú aj iný aspekt.
Ten druhý aspekt spočíva v zneužívaní moci, v rozkrádaní, v korupcii, ktoré sa v tých menších obciach deje doslova na hulváta. To, čo sa na úrovni štátnych podnikov alebo ministerstiev deje všelijakými sofistikovanými schémami, keď manželky štátnych nominantov nakupujú a predávajú pozemky a haly a podobné, podobné nehnuteľnosti, kde naozaj musí mať človek nejaké zákulisné informácie dostať nejaký typ alebo veľmi hlboko premyslieť nejakú, nejakú schému, ako sa to deje, tak v týchto menších obciach naozaj sa dejú veci typu, že starosta si nechá posielať miestne dane na svoj vlastný účet miesto toho, aby ich príslušné subjekty platili, platili na účet obce, alebo starosta bez súhlasu zastupiteľstva založí kultúrny dom, ktorým má ručiť za nejakú pôžičku, ktorá ale reálna nie je, pretože tie peniaze z pôžičky, z pôžičky neprídu a obec to nie je schopná, schopná splácať. Príde o kultúrny dom, má dlhy také, ako žiadna obec na Slovensku v pomere k svojmu majetku. Dostane sa do nútenej správy.
A teraz hovorím o obci Turá v okrese Levice, ktorá bola vypichnutá v správe NKÚ ako zvláštny príklad. Hovorím o tom aj preto, pretože minulý rok počas jedného z výjazdov už spomínaného združenia obcí, Združenia občanov miest a obcí Slovenska, ZOMOS, som sa aj ja mal možnosť stretnúť s vtedy zastupujúcim starostom alebo zástupcom starostu pánom Valkovským a informovať sa o katastrofálnej situácii v tej obci, kde môžete si to prečítať aj v tej správe, aké všetky nedostatky a teda ak si nejaké nedostatky v hospodárení obce a s nakladaním s jej majetkom možno predstaviť, tak v obci Turá sa toto všetko, toto všetko dialo.
Obec Turá v tom období, keď som tam bol, zrovna nemala starostu, pretože ten starosta, ktorý to spôsobil, Jozef Bogár v dôsledku odsúdenia prišiel o mandát starostu. Pripravovali sa nové predčasné voľby a výsledkom tých nových predčasných volieb bolo, že si občania zvolili za starostku jeho manželku, ktorá v tom čase, keď sa všetky tie nešváry diali, mu robila účtovníčku. Čiže niekedy je to naozaj zložité, zvlášť v týchto malých obciach a teda veľmi oceňujem, že NKÚ v správe, v závere, v tej časti o samosprávach odporúča ministerstvu vnútra opätovne sa zaoberať myšlienkou ďalšej etapy reformy územnej samosprávy, nakoľko sa neustále potvrdzuje skutočnosť, že menšie obce nedokážu zabezpečiť výkon pôsobnosti v potrebnom rozsahu a zároveň v nich zlyhávajú vnútorné kontrolné mechanizmy.
Ak bude priestor v záverečnej reči, tak mňa by zaujímalo, pán predseda, aj ako bývalý predstaviteľ samosprávy, aké má predstavy o tom, ako by bola uskutočniteľná tá ďalšia etapa reformy verejnej správy, pretože ja som tiež presvedčený, že bez municipalizácie komunálnej reformy a spájania obcí sa väčšina týchto problémov nebude dať efektívne riešiť, teda tých problémov v malých obciach, o ktorých hovoríme. Ale zaujímalo by ma, či vidíte aj nejaké cesty systémových riešení zefektívnenia kontroly v súčasnom stave, teda čo sa týka postavenia hlavných kontrolórov, ich činnosti alebo možnože silnejšieho postavenia Najvyššieho kontrolného úradu vo vzťahu k obciam a čo my pre to môžme urobiť z pohľadu parlamentu a legislatívy, lebo opäť to viem z praxe, že niekedy zúfalí ľudia v tých obciach vidia v NKÚ jedinú záchranu, pretože tie vnútorné kontrolné mechanizmy veľmi často zlyhávajú.
Ďakujem za pozornosť.

Jak to, že sa nebudú dať riešiť tieto problémy? Tomu nerozumiem. Veď to je všetko trestná činnosť. Keby sme mali políciu, tak tá vybaví jedného alebo dvoch takýchto fešákov a tým to prestane, ale keďže my políciu tu máme len na to, aby udržiavala tento režim, tak toto prekvitá ďalej.

Kolega Baránik, ja samozrejme, že súhlasím. Keby orgány činné v trestnom konaní fungovali iným spôsobom, ako fungujú u nás, tak možno by tie veci vyzerali inak, aj keď tá miera vymožiteľnosti práva je rovnako veľký problém, ako problém rozdrobenosti, rozdrobenosti obcí s tým, že práve ten prípad Turej napríklad, napríklad svedčí o tom, že ten starosta bol niekoľkokrát odsúdený. Vždycky dostal podmienku, pretože orgány, orgány činné v trestnom konaní usúdili, že podmienka stačí na, stačí na prevýchovu. Takže mňa by naozaj zaujímalo, samozrejme, že niečo je vec represie a niečo je vec, niečo je vec nastavenia kontrolných systémov, ale nízka vymožiteľnosť kontroly povedzme na úrovni hlavných kontrolórov, kontrolórov je problémom. Takže možno by ma napríklad, napríklad zaujímal aj teda názor pána predsedu na tú ostatnú novelu zákona o obecnom zriadení, ktorá umožnila, umožnila starostom ukladať úlohy hlavným kontrolórom, proti čomu aj samotní hlavní kontrolórovia (pozn. red.: správne má byť "kontrolóri") protestovali, pretože to vnímali ako oslabenie, oslabenie svojho postavenia. Takže či to nejako reflektujete aj vy.