31. schôdza

Príjemný podvečer už, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2017 je v porovnaní s tou z predchádzajúceho roka oveľa rozsiahlejšia. V predloženej správe sa pravidelne uvádza aktuálny stav v prideľovaní a využívaní frekvencií, v prideľovaní a odnímaní licencií, o registrácii retransmisie programových služieb, ale najmä, a zrejme to aj vás bude najviac zaujímať, na 60 stranách správa informuje o takmer 300 podnetoch, ktoré prišli na radu a týkali sa najmä obsahu vysielania. Keďže jedna sťažnosť neraz obsahovala podnety aj na viacerých vysielateľov, respektíve týkala sa sťažnosti na viac odvysielaných príspevkov, v jednej sťažnosti bolo dokonca až 26 podnetov, tak to číslo je podstatne vyššie, ako som pred chvíľou uviedla. Sem treba ešte pripočítať aj vybavovanie vyše 300 žiadostí v rámci info zákona.
Aby vám tieto čísla prípadne niečo hovorili, ono by bolo dobré si prípadne aj, nebudem to ja tu detailne hovoriť, nalistovať na strane 205 našu správu, kde je konkrétne číselne vyrátané, koľko na tých najväčších vysielateľov prišlo sťažností, či je to oproti tomu roku 2016 viac alebo menej, takže sa sústredím iba na tých najväčších vysielateľov. Najviac sťažností bolo na RTVS, podstatne menej o 1/3 na TV JOJ, Markízu, o 2/3 na TA3 a na iné programové služby bolo len 16 podnetov. Na niektorých vysielateľov vôbec žiadna sťažnosť neprišla.
Čo sa v porovnaní spred minulým rokom zmenilo, bol obsah podnetov. Najväčší počet sťažností smeroval na objektivitu a nevyváženosť spravodajských a publicistických programov. Sťažovatelia citlivo reagovali na absenciu presnosti, vecnosti, nevyváženosti a nestrannosti. Tu by som chcela len veľmi krátko uviesť, že pri podnetoch na obsah vysielania posudzuje Rada pre vysielanie a retransmisiu výlučne celkové vyznenie, hoci sťažnosti chodia na výber tém, na výber hostí, dramaturgiu, pravdivosť, ale posudzovanie tohto konkrétneho, čo som spomínala, je výhradne v kompetencii vysielateľa. Rada posudzuje, či informácie boli prezentované objektívnym a nestranným spôsobom. Väčšina podnetov bola síce vyhodnotená ako neopodstatnená, ale to neznamená, že bez výhrad. Keďže najviac sťažností bolo za minulý rok na RTVS, postupovali sme podnety Rade RTVS a na vedomie aj generálnemu riaditeľovi. Je výlučne v ich kompetencii zvážiť, do akej miery sa stotožnia s pripomienkami rady.
Medzi sťažnosťami sú aj podnety, ktoré prechádzajú z jedného roka do ďalšieho. Našťastie nie ich je veľa, ale vo vzťahu k rozhodovacej činnosti rady to môže vyvolávať nespokojnosť sťažovateľov. Spomeniem len tak na ilustráciu, možno aj na pripomenutie jeden spravodajský príspevok odvysielaný v komerčnej televízii ešte v marci 2015. Na radu prišlo v priebehu niekoľkých hodín po odvysielaní 73 e-mailových sťažností. Len tak v krátkosti, išlo o redaktora, ktorý kritizoval staručkého doktora z požitia alkoholu počas ordinačných hodín, pretože mal neistú chôdzu. Ukázalo sa, že nepožil alkohol, doktor zdôvodnil neistú chôdzu - a lieky to aj dokázali - bolesťami kĺbov. Rada sa veľmi dôsledne zaoberala týmto množstvom sťažností, konštatovala porušenie zákona a rozhodla o sankcii odvysielať pred spravodajskou reláciou trikrát, tri dni po sebe, oznam o porušení zákona. Vysielateľ tak neurobil, hoci mu to káže zákon a požiadal súd o preskúmanie správnosti rozhodnutia rady. Pojednávanie dodnes nie je ani len vytýčené.
Následne na to rada začala konanie za neodvysielanie oznamu a vysielateľovi uložila sankciu 30-tisíc eur, po 10-tisíc za každý jeden neodvysielaný oznam. Na príslušný súd putovala ďalšia žaloba, tentoraz o preskúmanie výšky sankcie a tiež čakáme na pojednávanie. Sedemdesiat tri sťažovateľov tak ani po troch rokoch nevie, aký osud stihol ich kritické podnety a niet div, že ich pohľad na činnosť rady môže byť aj kritický.
Ďalšia neuzavretá vec je tentoraz na Ústavnom súde v súvislosti s kvótami na slovenskú hudbu. Čakáme na rozhodnutie Ústavného súdu, je pre nás veľmi dôležité, pretože koncom roka by sa rada mala už opäť po tretíkrát zaoberať žiadosťami vysielateľov o výnimky. Napriek týmto príkladom konštatujem, že počet súdnych sporov v minulom roku klesol. Domnievam sa, že by to mohlo byť aj preto, že rada začala klásť oveľa väčší dôraz na výchovnú zložku, nie represívnu. Zvolili sme rôzne formy stretávania sa na verejných zasadaniach, konzultácie, analyzovanie našich rozhodnutí, analyzovanie monitoringov, plánovaných aj náhodných. Žiadali sa, žiadajú sa vysielatelia na vypočutia pred radou, kde si vzájomne vyjasňujeme stanoviská. Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych tvorcov si naše rokovania dokonca nahráva a jej členovia si teda aj bez účasti na rokovaní prerokúvané sťažnosti v redakčných kolektívoch vyhodnocujú, analyzujú.
Čo považujem za veľmi dobrý krok, ktorý sme urobili na jeseň minulého roka na požiadanie lokálnych a regionálnych vysielateľov, sme asi pre šesťdesiatich z nich usporiadali workshop k najčastejším porušeniam zákona, samozrejme aj s názornými ukážkami odvysielaných príspevkov, za ktoré sa konštatovalo porušenie zákona, boli udelené aj sankcie a myslíme si, že tie názorné príklady sú veľavravnejšie ako čítanie a vysvetľovanie zákona.
V súvislosti s legislatívnym rámcom o praktických obmedzeniach cezhraničného vysielania sme na vyjasnenie situácie usporiadali panelovú diskusiu. Je toho dosť, čo by sa mohlo a malo zlepšiť v našej práci, veľa si sľubujeme od novej európskej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách a v súčasnosti sa už finišuje na poslednej fáze jej znenia. Od novej európskej smernice sa bude odvíjať aj novela zákona č. 308/2000, keďže mediálne prostredie sa za osemnásť rokov od prijatia zákona značne zmenilo. Štyria naši kolegovia sú členmi pracovnej skupiny na ministerstve kultúry, ktorá sa podieľa na rekodifikácii právnej regulácie audiovizuálnych mediálnych služieb.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, toľko naozaj len telegraficky o našej minuloročnej činnosti z tej obsiahlej skoro 300-stranovej správy o činnosti, s ktorou sme sa podrobne zaoberali na výbore pre kultúru a médiá, prípadne, ak budú rozsiahlejšie vaše nejaké otázky alebo konzultácie, radi ich s vami predebatujeme na Palisádoch 36, kde sme sa pred rokom presťahovali.
Takže ďakujem vám za pozornosť.

Prosím člena výboru pre kultúru a média poslanca Karola Farkašovského, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2017, ktorú pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 967 z 29. marca 2018 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Súčasne poveril výbor predložiť informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady.
Výbor Národnej rady prerokoval správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2017 a odporučil ju Národnej rade uznesením č. 92 z 3. mája 2018 schváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade schváliť správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2017. Po druhé, vysloviť súhlas, aby predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu pani Marta Danielová správu uviedla a mohla vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Súčasne ma výbor určil za spravodajcu a poveril, aby som informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výbore. Prerokovaná informácia k správe bola schválená uznesením gestorského výboru č. 95 zo dňa 3. mája 2018.
Pán predseda, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jedna pani poslankyňa. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem veľmi pekne. Tento príspevok bude pre mňa trošku zvláštny, lebo mnohé z vecí, o ktorých v ňom budem hovoriť, budú technické, takže budú trošku aj pre mňa predstavovať španielsku dedinu, ale sú to poznámky a pripomienky, s ktorými sa na mňa obrátili odborníci a z ktorých som vyčítala, že digitálny zákon a vôbec vysielanie retransmisie tiež nie je zrovna oblasť, kde by všetko fungovalo dobre a s kostolným poriadkom a považujem za svoju povinnosť tlmočiť tieto pripomienky v nádeji, že zaujmú aspoň odborníkov.
Spočiatku sú len také dve, dva postrehy takého technického charakteru, je to skôr taká otázka na strane 43, je taká zvláštna tabuľka, kde sa v texte spomína vlastne jediná firma Towercom, ktorá šíri televíziu cez terestriál, čiže vzduchom a nespomenuli sa menšie lokálne firmy, ktoré majú vysielače, pričom najväčšia je nitrianska firma AVIS, potom sú tu GeCom a ďalšie menšie firmy, ktoré majú lokálne vysielače, ale v tabuľke to číslo vlastne sa len odhaduje a tak isto v tabuľke vraj nie je uvedená technológia DVB-S, čiže satelitný prenos, ktorý je prakticky lídrom na Slovensku. Takže tie čísla by mali vraj byť tiež okolo jeden milión a chýbajú. Takže je tu taká otázka, že či nemá Skylink na Slovensku registrovanú retransmisiu, azda. Alebo teda ho Rada neeviduje. Ale sú tu aj iní poskytovatelia satelitu ako freeSAT, Telekom, Digi, Pantelio a ďalší.
A potom na strane 170, tam, kde začínajú štatistiky ohľadom pokrytia územia signálom, sú tam uvedené najprv rozhlasové služby a neskôr televízne služby od strany 183. A je zaujímavé, že pri rozhlasových službách, ktoré sú z hľadiska biznisu nie až také zaujímavé, sú informácie celostné. Ale k televízii chýba tabuľka s pridelenými frekvenciami. Akoby na tej strane 195 je nejaká diera a začína nová kapitola. Rada síce asi nerieši frekvencie. Má to na starosti Telekomunikačný úrad, teleoff. Ale možno je to len nejaká teda chyba.
Celkovo teda, ako sme počuli, tie informácie sa väčšinou týkajú pokút, podnetov občanov, problémov v reklamách a podobne. Takže ono tie technické veci, ktoré teraz budem spomínať, sú možno nie až tak na mieste, ale využijem túto príležitosť, lebo si uvedomujeme, že problémom bude zrejme skôr ten Telekomunikačný úrad, ktorý má všetky kompetencie a rozhodovania. Ale teda tým jadrom môjho príspevku je to, že ľudia z branže, vlastne vysielatelia, odborníci, upozorňujú, že celý digitálny zákon je písaný pre Towercom. A táto firma rozhoduje, aké frekvencie sa budú využívať a aké televízne stanice sa na Slovensku pozerať. O vlastníckej štruktúre Towercomu sa verejnosť dozvedela z rozhovoru bývalej šéfky Fondu národného majetku Anny Bubeníkovej s Jaroslavom Haščákom v spise Gorila. V roku 2006 sa podľa tohto spisu rozprávalo o predaji Rádiokomunikácií, čo bol vtedy odštepný závod pološtátneho Slovak Telekom-u. A po predaji sa premenovala na Towercom, čo je firma, ktorá dodnes zarába na šírení televízneho a rozhlasového vysielania.
Je aj verejným tajomstvom, že za Towercomom stojí J&T. Tvrdí to teda spis Gorila. Ale tvrdil to napríklad po niekoľko rokov aj bývalý šéf Telekomunikačného úradu, ktorý sa opieral o osobné rozhovory s manažérmi firmy, a to už citujem z vtedajšej tlače z roku 2012, že "ide o zverejnené informácie, ktorý tvrdil, že mu to povedal aj partner J&T Martin Fedor, ktorý je teda iba menovcom nášho kolegu poslanca Martina Fedora, vtedy z SDKÚ. Ale tento pán Martin Fedor bol zaťom poslanca SMER-u Dušana Muňka. Najviac pripomienok k digitalizácii podľa vyjadrení pána riaditeľa Telekomunikačného úradu, vtedajšieho, pána Máčaja, mal v tom čase envirorezort, vraj, ktorý s tým síce nič nemal, no štátnym tajomníkom tam bol práve pán Muňko. Pripomínal tiež, že podľa zákona nesmie byť medzi šíriteľom signálu a televíziou majetkové prepojenie, pričom J&T má podiely v TV JOJ.". Toľko citácia.
Tieto citácie som uviedla len pre osvieženie pamäte, ktorá je na Slovensku naozaj krátka, ale tie hlavné zákony, teda problémy, ktoré má odborná obec, ktorá ma na toto upozornila s digitálnym zákonom, sa týkajú hlavne toho, že digitálny zákon vlastne poveruje jedinú firmu, a to Towercom, aby riešil svojvoľne prechod z analógového vysielania na digitálne vysielanie na Slovensku. Po druhé, ten zákon je napísaný tak, že nepredpokladal, aby vznikali malé lokálne konkurenčné firmy. Za ďalšie, ten zákon je písaný s ohľadom, že nebudú existovať kódované televízie, teda komerčné poskytovanie programovej ponuky, ktorú by si platili klienti abonenti. Je písaný tak, že štát si určí firmu a štát bude podľa požiadaviek a určení platiť prostredníctvom RTVS určenej firme. Ďalej upozorňujú, že vo všetkých kultivovaných krajinách tento prechod reguloval štát a aj technologicky navrhoval štát, ktorú technológiu a kódovanie si vyberie, ale na Slovensku toto rozhodnutie ponechal na Towercom.
No a tu sa stretávame s problémom, že Towercom si vybral z obchodného hľadiska tú najhoršiu a najstaršiu technológiu. Z pohľadu Towercomu síce najvýhodnejšiu, pretože táto najstaršia technológia má najväčšie pokrytie a funguje aj na televíznych prijímačoch, obrazne povedané z čias Márie Terézie. Ale tým pádom ju môže sledovať štatisticky to najväčšie možné množstvo ľudí. Pre štát je to však to najhoršie riešenie, pretože frekvencie, ktoré pridelil Towercomu, boli prakticky okamžite vyčerpané a takto Towercom zabránil vstupu aj alternatívnych poskytovateľov alebo vstupu menších televízií do terestriálu.
Mám tu na to aj konkrétne paragrafy, ktorými to dokazujú, ale v podstate tá otázka toho najhoršieho možného technického riešenia, tak tu budú práve tie technické údaje, ktoré dúfam, že vás neunudia, ale prečítam ich. Doslova sa píše, že použitá technológia Towercomu DVB-T šírka pásma 20 megabitov za sekundu používa najstaršie kódovanie MPEG-2, pričom do jednej frekvencie jedného toho multiplexu sa zmestí len päť televízií, a to v štandardnom rozlíšení. Už keby sa použilo to staré DVB-T, ale s novšou technológiou MPEG-4, tak už vtedy by sa do jednej frekvencie zmestilo osem kanálov v tomto rozlíšení. Napríklad v Českej republike štát určuje postup prechodu na najnovšie systémy a koordinuje dátumy a technológie. Tak je to aj v Rakúsku, Maďarsku a Ukrajine. Používa sa najnovšia technológia DVB-T2, šírka pásma už 35 megabitov plus 50 % a najnovšie kódovanie H.265, pričom v tejto kombinácii je na jednu frekvenciu a jeden multiplex možné umiestniť až 20 televíznych kanálov na jeden multiplex. Čiže ak Towercom disponuje štyrmi frekvenciami, dokázal by teoreticky distribuovať až 80 kanálov v štandardnom rozlíšení. A pri takejto efektivite by bolo Slovensko lídrom televíznym v regióne, ale nestalo sa tak, pretože Towercom nepotreboval byť líder a nepotrebuje robiť veci pre ľudí. Towercom potrebuje štátu ukázať, aké je to drahé, náročné a vytiahnuť čo najväčšie poplatky zo štátu cez RTVS, aby RTVS platilo práve jemu a už nikomu inému. Ten digitálny zákon totiž prikazuje tú frekvenciu využívať povinne na 60 %, inak o ňu firma príde, preto zvolili tak staré kódovanie, aby čo najrýchlejšie vyčerpali všetky, všetky frekvencie. Tie frekvencie sa musia ďalej koordinovať s okolitými krajinami, čiže je ich nedostatok a je to veľmi veľká devíza Slovenska, ale ten, kto sa k frekvencii dostane, je v podstate, v podstate hrdina.
Takže toto sú také postrehy z pohľadu lokálnych poskytovateľov, ktorí fungujú často na hrane zákona, pretože ten zákon im okrem iného hádže aj mnohé iné polená pod nohy. Sú držaní vlastne pod krkom, obrazne povedané, cez tento zákon, ktorý je vyslovene šitý na jedného monopolného poskytovateľa. Z pohľadu toho monopolu sú to možno malichernosti, ale z pohľadu práve lokálnych poskytovateľov, ktorí podnikajú v tejto oblasti, sú to veľké veci, otázky prežitia a podmienok, ku ktorým ich zákon tlačí. Nie je zdravé, aby tu bol na jednej strane jeden obrovský štátom a zákonmi zaštítený monopol a na tej druhej strane drobní lokálni poskytovatelia, ktorí stále musia balansovať na hrane zákona. A keď sa ozvú, tak musia byť vlastne poľahky zašliapnutí.
Takže záverom len toľko. Ja som chcela, aby tu odzneli tieto pripomienky, aby tu odznelo, že netreba zabúdať na to, že aj v tejto oblasti, ktorej väčšina smrteľníkov, ako ja, nerozumie a možno práve preto je obrovský priestor na to, aby sa obohacovali len niektorí jednotlivci na úkor občanov.
Takže aby som to len zhrnula, sú to také otázky, resp. skôr výkričníky, ako sa vôbec J&T dostali k celému biznisu, aké polená sú hádzané pod nohy súkromným poskytovateľom a konkurencii, aké prostriedky sa na to používajú, zastaralá technológia, ktorá vyhovuje monopolu, lebo priam technicky bráni tomu, aby sa táto konkurencia zabezpečila? Úprimne povedané neviem, čo s tým vlastne z tohto miesta. Chcela som len, aby to tu odznelo pre pamäť, aby sa na to nezabudlo. A verím, že raz keď nastane priaznivá situácia, zmení sa vláda, tak sa zmenia aj podmienky pre fungovanie aj lokálnych poskytovateľov.
Ďakujem.

Na vystúpenie pani poslankyne žiadna faktická. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka?
Krátko, nech sa páči.

Ak dovolíte, naozaj, len krátko zareagujem, pretože to sú tak výsostne technické veci, že naozaj k tomu sa neviem vyjadriť, ako majetkové pomery, ako sa kto dostal k biznisu. Ale určite naši v kancelárii na rade si prepíšu celé vaše vystúpenie, čo je v našich silách, určite posunieme, aj keď sa bude teraz tvoriť nový zákon. Niektoré veci sa tam môžu posúdiť. To, že upriamujete, aby sme venovali väčšiu pozornosť lokálnym a regionálnym vysielateľom, robíme to, my sa s nimi naozaj často stretávame a práve dnes sme mali verejné vypočutie dvadsiatich dvoch na pridelenie voľných frekvencií, o ktorých my vieme, len keď nám úrad dá zoznam, že tieto sa uvoľnili, buď sme odňali licenciu alebo sa sami vzdali, alebo iné problémy. My neskúmame dôvody, prečo sa vzdávajú licencií, frekvencií. Už je ich naozaj tak málo, že majú čo robiť, aby sa k tým, v tom frekvenčnom pásme už toho nie je veľa. Ale vždy na tom vypočutí sa prikláňame k lokálnym vysielateľom, pokiaľ je to možné, pretože ľuďom je to vysielanie, ten obsah v tom regióne veľmi blízky, dožadujú sa ho. A myslím si, že aj dosť úzko spolupracujeme. Ale vždy pri prideľovaní frekvencií napríklad vychádzame z toho, aký je prínos do vysielania. Že aj keď povedzme koľkokrát sa stalo, že sme frekvenciu nepridelili, pretože žiadny žiadateľ nás nepresvedčil, že bude prínosom vo vysielaní, že bude tam len hrať hudbu. No takých programov je veľa. Ale ten prínos vo vysielaní, to nám ukladá aj zákon, takže k tomu sa prikláňame. No a zajtra budeme rozdeľovať frekvencie, takže neviem ako vypočutie dopadlo. Takže to k tým frekvenciám.
Ale to, čo ste spomínali, aj Towercom a RTVS, to necháme na posúdenie odborníkom. Ale som vďačná za tie podnety, ktoré určite rozanalyzujú naši odborníci.
Ďakujem.