31. schôdza

Pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne, že ste ako jeden z mála prečítali moje meno správne, že som Vaľová. Ja sa vôbec na to neurážam, už som tu niekoľko rokov a jedni čítajú Valová, druhí Vaľová, ja už to tak chcem nadniesť, lebo už naozaj nebuďme osobní, lebo..., lebo si myslím, že netreba. Trebárs že by sme sa trošku usmievali a treba, aby sme veci brali tak, by som povedala, profesne. Takže ja sa na to neurážam a volajú ma kolegovia Vaľová, Valová, kadejako. Beriem to už tak, že je to tak, že každý si to nejakým spôsobom prečíta alebo povie, nie je to podstatné, ale každý vie, že sa jedná o mňa.
Chcela by som sa spýtať pani, pani ombudsmanky, reagujem, že či pracuje na rovnakých prípadoch, ako pracuje pani ombudsmanka pre telesne postihnutých, či má to nejak v programe, že čo má táto ombudsmanka, má aj táto, alebo či nejak, keď sa požiadajú, tak spolupracujú. Lebo mne to trošku také pripadá, že a táto urobila toto, a prečo vy ste ten istý prípad nerobila. Ja mám pocit, že keď mám aj ja na úrade a dám, niečo zadám jednému človeku, tak nemusím to zadať aj druhému, aj tretiemu, lebo celý úrad by potom pracoval na jednej veci, takže verím tomu. A potom takisto, beriem, áno, stávajú sa prípady, treba ich riešiť, treba možno zájsť aj do zákona. Ja som si prečítala, že tam navrhujete dokonca aj zmeniť zákony na ministerstve školstva. Treba zmeniť aj zákony, od toho sme tu my, čo povedala pani kolegyňa Zimanová, dúfam, že ju správne prečítam (povedané so smiechom), Zimenová.
Takže ale jednu vec ešte chcem povedať, nehnevajte sa, vykríknuť, toto je problém, urobiť z toho mediálne faux pas a potom to nechať. Ja keď počúvam, že ste riešila, pani komisárka, od novembra do mája ste vyriešila prípady, ja to viem, pretože naozaj ísť do hĺbky prípadu a dôjsť k riešeniu cez toľké inštitúcie niekoľko, niekoľko mesiacov trvá. Ale najlepšie je to, že vykríknem: „Aha, a tu zhorel dom a za toto môže tento!“ Ale potom ten druhý musí ten dom postaviť, urobiť a to je ten systém práce a to je ten systém práce, o ktorom tu nikto nehovorí, aký je náročný.

Ďakujem pani poslankyni Vaľovej – a ja už som sa to naučil –, takže ďalšia v poradí, pani poslankyňa Blahová.

Ďakujem veľmi pekne. No je paradoxom, že pri tom, že nás tu pani Tomanová učí o zákonoch, sama o nich nič nevie, JD PR platí, vy ste vo svojom prejave povedali, že dieťa sa volá Miška. Keby vás kolegyňa nezastavila, poviete celú jej diagnózu aj so školou, meno dieťaťa, ja nerozumiem, ako vy vôbec môžete robiť v takejto citlivej oblasti, keď tuto pred svedkami a na záznam ste schopná porušovať pred nami zákon. To je neuveriteľné, jednoducho neuveriteľné!
A ešte jedno by som vás chcela upozorniť, ak ste si mysleli, že máte záverečnú reč, nemáte, vy ste mali reagovať teda zrejme na predrečníkov, ale ešte vás tá záverečná reč čaká, takže ešte raz sa zoznámime s našimi nedostatkami, ale my sme teda čakali nejakú vašu sebareflexiu a dúfam, že sa jej dočkáme raz.
Ďakujem.

Ďalšia v rozprave, pani poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči.

Dobrý deň, pani komisárka, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, toľko emócií, a pritom si treba zo všetkého zobrať naozaj tú objektivitu, či všetko funguje tak, ako by sme chceli, a či sme urobili všetko preto, čo sme mohli. Ja by som teda povedala moje podnety, ako vnímam teda vašu správu, resp. čo mi v nej chýba, a tiež možno nejaké podnety alebo aj otázky, ktoré mám na vás.
Čo sa týka vašej správy, tak štruktúra správy neprináša dostatočne identifikáciu, odkiaľ prichádzajú podnety, a teda geografickú oblasť, odkiaľ to je. Vieme dobre, že v rámci SPO-čky majú na východe iný charakter problémov, napríklad čo sa týka chudoby, kdežto na západe krajiny sú skôr problémom závislosti detí od drog. To znamená, bolo by fajn, keby vaša správa mala túto danosť, a vedeli by sme aj na základe toho, alebo teda ministerstvá jednotlivé, zaviesť či už prevenciu, alebo teda dané opatrenia práve vzhľadom na lokalizovanie, kde tie problémy máme.
Tiež sa mi javí, že uzatvárate podnety bez dosledovanosti následnej nápravy, taktiež vaše, chýba mi také intenzívnejšie pripomienkovanie legislatívy, alebo teda iniciovanie novej legislatívy voči jednotlivým ministerstvám, alebo to nemáte zapracované v správe, potom je potrebné, aby aj tieto sme sa náležitosti dozvedeli.
Čo sa týka takých podnetov, mne chýbal, ak ste rozoberali, a teda ste hovorili aj minulého roku, aj tohto roku hovoríte o problémoch detských domovov, kde ste vlastne hovorili o tom, aká je tam starostlivosť, aké problémy vyvstávajú práve z detských domov a v starostlivosti o deti, ktoré sa tam nachádzajú.
A chýba mi krok B, a teda preto by som prijala, aj teda aby ste zamerali svoju pozornosť aj k náhradnej rodinnej starostlivosti ako teda alternatíva práve k detským domovom. A tiež pozornosť zamerať na referáty, poradenstvá a psychologických služieb v rámci úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Keďže vieme, že aj ste sa sama vlastne dotkli tej problematiky, že, že je, ak sa rodičia rozvádzajú, tak následne každý hovorí tú svoju pravdu. A z našich podnetov zase vieme, že sú to poddimenzované pracoviská, kde majú slabšiu hodinovú dotáciu práve k jednotlivým rodinám a potom vlastne musí len SPO-čka pracovať v rámci tak, takých problémov medzi rodičmi, čiže náhradná rodinná starostlivosť, referáty poradenstva a psychologických služieb.
Čo sa týka vlastne vašej správy, tak hovoríte o zabezpečovaní stravovania detí s dostatočnou výživnou hodnotou, stravovania v školách. Odznelo tu už veľa vecí, chlebík bezlepkový, nebezlepkový, ja sa skôr chcem zamerať na to, že máme vysoký podiel detí, až 20 % detí je chudobných, v hmotnej núdzi sa nám nachádza 63-tisíc detí, a teda dostupná strava pre takéto deti je väčšinou, ak sa nachádzajú v hmotnej núdzi, len vtedy v školách, ak je tam nadpolovičná väčšina, tak vtedy je vlastne tá strava dostupná za jedno euro na celý mesiac a podobne. Čiže ak sú deti, práve deti so špeciálnymi potrebami integrované alebo vzdelávané v rámci inkluzívneho vzdelávania, problém na tých bežných školách je práve to, že väčšina detí tam nie je v hmotnej núdzi, a teda deti nemajú zabezpečené ani ten jeden obed denne a potom ťažko od nich požadovať nejaké, nejaké výkony v oblasti výchovy a vzdelávania. Čiže bolo by fajn sa pozrieť aj na túto problematiku stravovania, nielen na doplnkové stravovanie v školských bufetoch, a problémy, ktoré, ktoré ste vyčítali, lebo osobne si myslím, že v 21. storočí, ak sa dieťa nenaje ani raz denne, tak je to hanba nás dospelých, že tak to funguje. A keďže ste detská ochrankyňa práv, tak určite je namieste, aby ste dotiahli takéto podnety, a aj pre jednotlivé ministerstvá, aby sa problematikou riešenia chudoby detí zaoberali.
Čo sa týka predchádzania úrazov, tak píšete, že teda na váš podnet sa zaviedli, sa zaviedla, zaviedol taký moment, že zamestnanci odborníci by mali spĺňať zdravotnícke vzdelanie pre deti do 3 rokov. Ja len chcem upozorniť, že s deťmi do 3 rokov sa pracuje aj v iných službách, a teda je to aj, sú to aj iné zariadenia aj v rámci služby včasnej intervencie, ktorá má ambulantnú formu, aj tam sa nachádzajú deti, ktoré sú mladšie ako 3 roky. Čiže pozrieť sa aj na tento problém.
Čo sa týka oblasti šikanovania, tak v podstate opisujete prípady, nejaké riešenia sa tam ukazovali, videla som, že teda, neviem, či to bolo na váš podnet, ale teda hovoríte o metodickom pokyne a usmernení v rámci spolupráce s ministerstvom školstva. Tam by bolo vhodné zmonitorovať, a teda aj zmerať, aký efekt tento metodický materiál prináša reálne, či to nie je len papier pre papier a či jednotlivé školy naozaj vykazujú, že v týchto školách sa šikanuje, lebo vidíme aj mediálne výstupy v rámci vlastne toho šikanovania, a je pravdou, že to hanba školy, oni sa k tomu nechcú priznávať a jednotlivé školy sa snažia tento problém ututlať. Čiže je to z vašej pozície aj dôležitý moment, aby sa tento metodický pokyn, bol teda aj dosledovaný, monitorovaný a merateľný.
Tiež sa chcem opýtať, posielali ste aj list v rámci detského a mládežníckeho diskusného fóra, na ktoré vám odpovedalo 150 záujemcov, či ste podľa toho zamerali vlastne tie miesta, kde navštívite tie problematické, problematické lokality, kde teda sa tá šikana nachádza.
A tiež sa chcem opýtať, lebo ste neposlali ten list aj ZMOS-u, keďže tvrdíte, že sú zriaďovateľmi škôl, a teda oni môžu ďalej podávať túto informáciu, aká bola spätná väzba, teda koľko obcí a miest sa vám na tento váš podnet vyjadrilo, a či si myslíte, že existuje ešte aj iná, efektívnejšia cesta, ako zapojiť práve aj tých zriaďovateľov v boji proti šikane na základných školách.
Taktiež hovoríte, že je pošta, pošta prijíma listy bezplatne, a teda koľko ste takýchto bezplatných listov dostala ako podnety.
Taktiež sa zastavím pri, pri tom prípade, kde bola šikanovaná žiačka so zdravotným znevýhodnením, ale skôr sa zameriam na súvislosť s posudzovaním podnetu. Ste sa obrátili na ministerstvo vnútra s požiadavku o súčinnosť pri riešení kyberšikany formou vytvorenia národného projektu. Ako to dopadlo a akú účasť vlastne v tom budete zohrávať vy ako komisárka a tiež aká bude dosledovanosť následných krokov?
Čo sa týka problematiky, následne, ak sme sa už dotkli tej žiačky, tak problematiky integrovaného vzdelávania, teda inkluzívneho vzdelávania. Komisárka ako, ste kontaktovala ako komisárka, ste kontaktovala riaditeľku školy a žiadala ste ju, aby poskytla asistenta učiteľa pre dieťa, a teda či vidíte priestor aj z vašej pozície, sa zaoberá týmto problémom nejako hlbšie, lebo je to problém viacerých škôl, že teda nemajú asistentov alebo nechcú prideľovať asistentov, a čo by ste zo svojej pozícii vedeli ako iniciatívu spraviť, a tiež by som sa opýtala na tú diagnostiku detí zo špeciálnymi potrebami. To znamená, že či v tejto záležitosti máte nejaké predrokovania alebo rokovania v rámci ministerstva školstva, a ako to vidíte, teda tam by som určite videla pri deťoch, ktoré sú inkluzívne vzdelávané alebo sú integrované, aby sa počas štúdia rediagnostikovali, a teda že či, či je teda zhoda, a čo vlastne vy navrhujete v rámci takých podnetov pre ministerstvo školstva a ministerstvo práce.
Tiež ste mali podnet, čo sa týka psychického šikanovania, kedy vlastne škola v podstate neuznala, že nejde o psychické šikanovanie, čo by ste navrhovali ako také systémové riešenia, práve keď ste videli ten konkrétny problém, že jednoducho ťažko presvedčiť tú školu, že, že naozaj ide o, o psychické šikanovanie, a ako nastaviť, aby akceptovali, že sa v ich školách nachádza psychické šikanovanie, čiže ako to odhaľovať, ako priznávať a ako vplývať preventívne.
Čiže asi toľko by som chcela z môjho podnetu. Určite, určite sa môžme oháňať tým, kto má akú pravdu, ale dôležité je, aby sme sa zamýšľali, ako veci posúvať, ako riešiť problémy, ktoré sa reálne dotýkajú tých najzraniteľnejších, a to sú deti.
Ďakujem.

S faktickou poznámkou, pán poslanec Mizík, končím možnosť prihlásiť sa, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Pani Gaborčáková, trošku ste ma zarazili, pretože ste povedali, keď sa dieťa nenaje, je to hanba nás dospelých.
Ja si myslím, že je to v prvom rade hanba rodičov. Prečo by som sa ja dospelý, resp. bývalý učiteľ mal hanbiť za asociála, ktorý nedá dieťaťu najesť, lebo svoje častokrát veľké dávky prepije, resp. pregambluje alebo ho o ne oberie miestny úžerník z osady. A tiež ste povedali, že do ško..., že školy sa hanbia za šikanu. No ja si myslím, že školy nehanbia za to, že je tam šikana a aktívne to riešia. Riešil som to aj ja ako učiteľ a vám môžem povedať, že na políciu som chodil častejšie ako do kostola.

Ďakujem. S reakciou nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka, nech sa páči.

Nebudem sa vracať ku kompetenciám. Ďakujem pánovi poslancovi Mizíkovi, pretože v žiadnom prípade sa nedá povedať, ani jedna škola sa nepodieľa nejakým alebo neprispieva nejakým laxným spôsobom, všetky školy, ktoré sme oslovili, a oslovili sme ich prostredníctvom zriaďovateľov, a to cez, Združenie miest a obcí bolo iba prostredníkom, cez obecné noviny a podobne sme vyzvali a popísali sme listy na všetky obce, na zriaďovateľov a prosili sme ich, aby sme stali v rámci stop šikany, aby sa stali spolupracujúcimi, navrhli sme program, ako to riešiť. Čiže neriešilo to Združenie miest a obcí Slovenska.
Naposledy som bola v Bratislave, v Petržalke na jednej škole a musím povedať, pani riaditeľka, dokonca táto škola je tým výnimočná, že má špeciálnych pedagógov, že má psychológa, že má, by som povedala, aj a..., dokonca poradila si aj, aj s asistentom pedagóga, ktorý, ktorý zaria..., zabezpečil.
Ja som sa stretla s mnohými prípadmi obce, kde obec namiesto rezortu školstva rieši v podstate asistenta učiteľa, ktorý je nevyhnutný v tých prípadoch, aby teda pomáhal dieťaťu zvládnuť jednak kolektív, ale aby pomáhal zvládnuť aj celkovú situáciu vo vzťahu k učiteľom.
Keď som hovorila o prípade, ktorý je uvedený na str. 42, znovu zdôrazňujem, ten prípad nebol ukončený a bol doriešený definitívne 18. mája, t. j. v uplynulý piatok, kedy sme zabezpečili asistenta pedagóga, školu pre dieťa, kde bude navštevovať školu, asistenta pedagóga aj pre, pre ďalší, ďalší školský rok, dokonca dieťa chceli preradiť na inú školu, dať do nižšieho ročníka a podobne.
Vrátim sa ešte ku šikane, o ktorej tu hovorila pani poslankyňa Gáborčáková (pozn. red.: správne „Gaborčáková“), ak, dúfam, že hovorím správne meno, ospravedlňte ma prosím, ak som ho spotvorila, nechcela by som to robiť, ja viem, že veľa ľudí je na to citlivých.
V každom prípade škola pochybila v tom, že sa jednalo o šikanovanie, dá sa povedať, reprezentanta juniora, ale už nie juniora, žiaka, lebo je žiak, reprezentanta žiaka, ktorý z hľadiska vykonávania športovej činnosti jednoznačne skladal aj nejakú prísahu, ako sme sa dozvedeli zo športového klubu, a vlastne on bol šikanovaný a on bol predmetom šikany. Dokonca iba jedenkrát sa neovládol a aj to neudrel, ani, ani nenapadol. Ale ten chlapec, hovorím o tom prípade, ktorý ste spomínali, ktorý vlastne šikanoval a šikanoval psychicky, a to nie len svojho spolužiaka športovca, ale aj deti z nižších ročníkov. A škola nepostupovala tak, ako mala, že by potrestala obidvoch rovnako, potrestala iba jedného. Potrestala iba športovca. Naviac tento prípad sme odstupovali aj orgánom činným v trestnom konaní. Zastávam názor, že tam mal a má čo činiť aj orgán. Nemáme zatiaľ vyjadrenie.
Vrátim sa k jednej veci a to, hovorili ste o referátoch psychologických, poradenských a psychologických služieb na úradoch práce. Ja presne viem, koľko tam zamestnávajú, že tam zamestnávajú 80 psychológov a podobne. Ale ešte keď som predkladala správu za rok 2016, som informovala o liste, kde sme sa obracali na ministra práce, na generálneho riaditeľa ústredia práce a hovorili sme o tom, že je potrebné posilniť právomoci sociálnych pracovníkov, že je potrebné rozšíriť ich kompetencie, že je potrebné materiálovo a technicky dovybavovať tieto referáty, pretože naviac títo ľudia slúžia služby, pretože majú nepretržite tiež linku k dispozícii, ktorá je síce len na telefóne, ale bývajú v práci do desiatej hodiny a podobne. Musím hovoriť, že je to veľmi biedne z hľadiska nejakého ich odmeňovania. Hovorila som o tom, že treba riešiť odmeňovania. Sú to jediní ľudia, ktorí vedia dať relevantnú správu o sociálnej situácii dieťaťa súdom, resp. iným inštitúciám, ktoré je prepotrebné.
Takže ja nemám dôvod dehonestovať sociálneho pracovníka. Ja netvrdím, že aj tam sa neseknú a neurobia, ale v prípadoch, kde sme boli vstúpení do konania a kde sme, dá sa povedať, v spolupráci aj so sociálnymi kurátormi detí, ktoré sa zúčastňujú týchto konaní, tak jednoznačne možno povedať, že ja si nepamätám jeden, jedno súdne konanie, tento rok ich bolo 63, minulý rok si nepamätám, ich bolo cez 40, pozriem sa hore na mojich kolegov a tie súdy ešte stále prebiehajú, pretože je to množstvo odvolaní, žiadaní ďalších dôkazných dokumentov, ale je to množstvo podávaných neodkladných opatrení zo strany jedného, druhého, zo strany inštitúcií a podobne. A na to sú ďalšie odvolania, čiže to je more konaní. Za rok sa zúčastníme v jednom prípade 5-6 konaní, takže to nie je, nie je také jednoduché. Áno, stane sa, že nepríde kolízny opatrovník na rokovanie súdu, stane sa. Ale vy si musíte uvedomiť, že je tam nesmierna fluktuácia z hľadiska odmeňovania. Upozorňovala som na to - a poviem - aj listom zo dňa 16. mája 2016, kde som upozorňovala predstaviteľov rezortov, že je potrebné robiť. Viem, že sa koná, viem že sa posilňujú, mala som naposledy rokovanie s ústredím práce, s generálnym riaditeľom a námestníkom dva týždne vo štvrtok dozadu, kde jednoznačne posilnili, dali mi podklady k tomu, kde sa posilnili práve úseky sociálnoprávnej ochrany.
Ja dnes môžem povedať, pani kolegyňa, že vzhľadom na činnosť, ktorú vykonávajú, vykonáva Úrad práce v Trebišove jednak vo vzťahu k chatrčovej osade, ale jednak k problematike ochorenia, a vy viete, o čom hovorím, syfilisu, by potreboval tento úrad posilniť podľa môjho odhadu minimálne o 5 sociálnych pracovníkov. Tam pracuje celý tím, sú pravidelné, nie každý mesiac uskutočňované koordinačné stretnutia všetkých zúčastnených, 29. sa zúčastňujeme aj my, ja sa zúčastňujem za úrad komisára, pretože tam spolupôsobíme.
Viete, je veľmi jednoduché povedať to alebo tamto, a vrátim sa k dievčatku, ktoré bolo šikanované aj zo strany svojím spôsobom pedagógov, ako sme to zistili na hod..., nechcem to nazvať šikana. A teraz sa ospravedlňujem skutočne tej pani učiteľke a dokonca aj pani riaditeľke na škole, pretože neni to šikana zo strany pedagógov, je to skôr, skôr problém nezvládavania problematiky, pretože majú, samozrejme, väčší počet žiakov, problémy, ktoré nastávajú, a bez skutočne odborníkov v danej oblasti, ja hovorím o špeciálnom pedagógovi, psychológovi a asistentovi dieťaťa, nie je možné zvládnuť integrované vzdelávanie.
Ešte sa vrátim, pani kolegyňa, je diametrálny rozdiel medzi integrovaným vzdelávaním a inkluzívnym vzdelávaním. Bola by som veľmi rada, keby fungovalo aspoň integrované vzdelávanie, a zatiaľ nehovorím, no to je hudba budúcnosti.
V spolupráci s pani Stavrovskou máme jednoznačne stanovené a povedané, ktoré veci odstupuje ona nám a ktoré nechávame my u nej, aby ich oni vybavovali vo svojej pôsobnosti. Čiže vlastne aj tuto sú stanovené nejaké pravidlá. Sú niektoré veci, napríklad inkluzívne vzdelávanie, kde riešime súčasne a spoločne a za spoločných návštev a podobne. Takže viete, nejakým spôsobom odsudzovať zamestnancov Úradu komisára pre deti absolútne nie je namieste. Máme nepretržitú 24-hodinovú službu, kde deti volajú a každý deň má iný zo zamestnancov aj nočnú službu a zdvíha telefóny.
Zhodnou okolností, včera, keď som tu sedela vo večerných hodinách, o 19.00 hod., tak mi volalo dieťa, ktoré potrebovalo okamžite pomoc. Takže skúste sa pozerať na to, že riešime rôzne prípady.
To, čo ste sa dotýkali, že problém rodičov, 70 % problémov je vo vzťahu k rodičom detí, ktorí používajú dieťa, svoje dieťa ako zbraň, ako zbraň a bojujú medzi sebou, verte mi, v každom prípade. V prvom kroku sa snažíme dosiahnuť rodičovskú dohodu. A ešte jedna vec. Ja nikdy, nikdy nezastupujem ani jedného z rodičov, vždy zastupujem výlučne dieťa. Problematika, to, že sa prikláňate na stranu jedného rodiča alebo druhého rodiča, nikdy nehájite záujem dieťaťa, je tu u vás v parlamente. A musím hovoriť aj o tom, nikdy sme nezverejnili okrem toho, vrátim sa k tomu jednému prípadu, čo mi vytkla pani, pani Blahová, beriem to do úvahy, že teda som skoro zverejnila a zverejnila som meno Miška, ale Miška ma nikdy nepožiadala o to, aby bola anonymizovaná. Miška verejne hovorí o tom, že sú poškodzované jej práva. Miška má zachovaný intelekt, dobre sa učí, samozrejme, že má svoje problémy. Ale nevidím dôvod, aby sa tento problém nedoriešil tak, ako sme ho pozitívne doriešili. V mnohých prípadoch dokonca obce, starostovia obcí nám prispievajú na mzdy alebo vôbec hradia mzdu asistenta pedagóga, len aby to dieťa bolo integrované v škole. Takže a nemyslím si, že to je namieste, toto sme doriešili a nemám problém doriešiť všetky kontrolné úlohy, ktoré sme robili s rezortom školstva. Môžem vám prisľúbiť, že do konca roka budeme mať zriadený monitoring, ktorý bude kontrolovať prijaté opatrenia a vyhodnocovať opatrenia, ktoré boli v jednotlivých oblastiach prijaté.
Ale v tejto súvislosti by som povedala jednu vec. Je potrebné aj z vašich, z vašej strany zvážiť, čo skutočne chcete, aby sme riešili. Pretože ak zoberiem, že tento rok nás čaká monitoring zhruba 160 škôl, 100 zariadení ako takých sociálnoprávnej ochrany, zariadení školských, reedukačných, hovorím, a zariadení sociálnych služieb, tak musíte vedieť, že aj to je náročná práca, a pritom nehovorím o otvorených spisoch, nehovorím o vstupovaní do súdnych konaní a podobne.
Takže bola by som veľmi rada a ešte jedno, náš zákon a naša správa obsahuje aj to, že sme vstupovali jednak do koncepčných materiálov, ktoré boli predkladané, vstupovali sme a navrhovali sme novelu zákona 448, novelu zákona 447, ktorá sa dotýkala konkrétnych detí. Hovorila som o tom pritom pri uvádzaní, tak tí, samozrejme, že sa týkala, a novela 448 sa týka aj doplnenie zdravotníckeho pracovníka alebo povinnosť zamestnávať sociálneho pracovníka vo všetkých typoch zariadení v rámci sociálnych služieb, kam patrí aj krízová intervencia, a zamestnávať ich z toho dôvodu, že tam máte tie deti, teda poviem že to sú bývalé jasličky, ale, ale je to v súčasnosti zariadenie pre deti do 2 rokov veku života, a teda starostlivosť. Ale musím povedať, máte tam deti od 6 mesiacov, to dieťa nevie komunikovať a potrebujú tam jedného odborníka, ktorý vie svojím spôsobom a zistí a upozorní na to, že zdravotný stav dieťaťa sa mení.
Ak je ten zdravotný stav už totálne zmenený a je problém a dieťa sa dostáva do ťažkého záchvatu a podobne, s vysokou horúčkou, vtedy už je neskoro. Takže tento problém sme oddiskutovali tak na rezorte školstva, ako aj na rezorte zdravotníctva. Čiže zastávam názor, že vy ste tu kompetentní na to, aby ste to do zákona 448 presadili. Taktiež navrhovali sme ministerstvu práce vstúpiť do posudkovej činnosti, pokiaľ ide o zákon 447 .
To je z mojej strany zatiaľ všetko.