31. schôdza

Nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová, s faktickou poznámkou.

Pani kolegyňa, to, že tento návrh zákona bol dosť v slabej miere prerokovávaný so samosprávou, je, bola aj jedna z mojich výtok, ktorú som mala pri príprave tohto zákona. A napriek tomu, že ZMOS sa k nemu vyjadril, tak v analytickej časti sa hovorí o tom, že nie je známe číslo v počte psov, ktoré vlastne na Slovensku sú registrované, a pritom si myslím, že mohlo ísť o veľmi jednoduchý list na všetky obce a mestá, aby udali číslo psov, ktoré registrujú na svojich daňových úradoch, pretože daň je jedna zo základných, a myslím si, že dobre evidovaných, príjmov na strane obcí a miest. Toto číslo do dnešného dňa nemáme, čo, si myslím, že ak by sme ho vedeli, možno nebol by, by nebolo 100 %, pretože iste sa nájdu aj nezaregistrovaní psi, a je možné, že táto povinnosť nejakým spôsobom tú, tie rozdiely odhalí, ale to je jedna z vecí, čo v analytickej časti tohto zákona chýbalo, lebo sa niektoré veci nedali dobre posúdiť.
Ďalšiu vec, ktorú mám ako výhradu v rámci prípravy zákona v tej analýze, tak to potom ešte poviem v rozprave.
Ale súhlasím s tým, že v rámci aj tohto registra, tieto registre by mali byť previazané, a obec aby v nich mala priamo prístup a možnosť dohľadávať informácie, a v mojom pozmeňujúcom návrhu sa hovorí aj o tom, aby obec bola jedna z tých subjektov, ktorej by sa mohol poskytnúť aj úplný výpis, a to by malo byť tiež jedno z opatrení pre množiteľov v prípade, že na území obce bude identifikované podozrenie, že takýto nejaký chovateľ, že sa tam vyskytuje, tak aby obec vedela... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, pán poslanec Simon.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dovoľte, aby som vystúpil v rozprave ešte raz, lebo to, čo tu odznelo aj z úst pána Bernaťáka, tých 350 nosníc a podobne, by som opravil.
Áno, európska legislatíva niekde tam hovorí o 350 kusoch nosníc pri povinnosti označovať vajíčka. Do... Od, do 350 kusov nie je povinnosť označovať vaj..., označovať vajíčka z chovu. Neustále, vrátim sa, tento zákon pôvodne o veterinárnej starostlivosti bol prioritne postavený na to, aby postihoval oblasť, ktorá produkuje potraviny, teda tí, ktorí produkujú na trh. Tí, ktorí produkujú pre seba, pre vlastnú potrebu, tých sme, tí neboli riešení. Teraz je to zásadná otázka, že všetky tie babičky, ktoré majú tie sliepky, 1, 2, 3, 10, to je jedno, ich dostaneme pod kontrolu a pôjde tam veterina a bude tam kontrolovať a budú mať túto povinnosť. Keď ju nesplnia, tak im hrozíte s pokutou do 400 euro. Fajn, urobte to, ja vám držím palce, nech to prejde. Dajte prvej babičke 400 euro, urobte to, ja vás prosím o to. Schváľte to tak, ako je, a keď prvá babička dostane 400 euro, tak v tej chvíli uvidíte, čo ten zákon v tejto podobe znamená. Štátna veterinárna a potravinová správa neúmerne sa chce rozširovať. Nechápem, prečo chceme ísť do takýchto oblastí a prečo chceme kontrolovať.
Keď už chcete mať takýto chov tých vajíčok, lebo to je, píše sa tam o kure domácej produkujúcej vajcia na ľudskú potrebu, tak prečo tam nedáte aj brojlerový chov tých sliepok, teda kohútov, ktoré je produkcia hydinového mäsa pre ľudskú potrebu. Tak ho tam dajte. Dajte tam aj tie zajace. Prečo len tie sliepky s vajíčkami? Ja len poukazujem na tú absurdnosť toho návrhu zákona.
A rovnako, rovnako nechápem, prečo chceme kontrolovať, či niekto, fyzická osoba, ako a čím kŕmi svoje zvieratá a svoje psy, keď je to pre vlastnú spotrebu. A toto považujem za nesmierne nemiestne a zlé riešenie.
Ale dovoľte, aby som vystúpil a aj reagoval na môjho predrečníka Martina Poliačika, že sú ľudia, ktorí chovajú zvieratá, a my ich nevieme, rozmnožujú tie spoločenské zvieratá a predávajú. Martin, vieme sa zhodnúť, že väčšina tých ľudí predáva tie šteňatá do zahraničia? (Reakcia z pléna.) Končia v zahraničí. Akonáhle šteňa končí v zahraničí alebo opúšťa toto územie, podľa slovenskej legislatívy musí mať, musí byť začipované. Ergo je zapísané v centrálnej evidencii drobných, teda spoločenských zvierat. To nemôže byť elementárne veľký problém, aby polícia, daňový úrad požiadal správcu registra, aby im poskytol informácie, kto a koľko spoločenských zvierat zaregistroval, koľko čipov bolo vydaných. Akonáhle to urobia, tak vedia prísť a prekontrolovať, či to bolo zdanené, nezdanené, lebo je to predmetom obchodovania. Dá sa skontrolovať, či sa s tým nepodniká, lebo to je činnosť za účelom zisku. Keď nezaplatil daň, tak ho treba postihnúť aj za daň. Keď ho začneme, začneme takéhoto chovateľa postihovať aj z týchto právnych predpisov, ktoré on porušuje, tak my takéhoto nelegálneho chovateľa dostaneme do pozície, že sa stane normálnym podnikateľom, na ktorého by sa tento návrh zákona už aj v dnešnej dobe, sa vzťahoval a mal by schváliť. To je tá oblasť, ktorú tu hovoríš, že mám štyri fenky, ktoré mám legálne a desať mám v pivnici. Ale potom pýtajme si od veterinárov, že keď predáva tie šteňatá, čo dneska máme, lebo je povinnosť to začipovať aj dnes, tak si pýtajme od nich údaje a použime ich na tie účely, na ktoré máme. Problém je v jednom, problém je, problém je inde, že my neriešime, nechceme riešiť skutočný problém týmto zákonom, my len ho, my len ho mochlíme, ale nechceme ho riešiť. Lebo keby sme ho chceli riešiť, tak ho riešime takým spôsobom, aby sme ho skutočne vyriešili. Lebo akonáhle niekto predáva a predá ho viac ako za 1 920 euro, tak musí podať z toho, musí z toho zaplatiť daň. Keď nezaplatí, je to podvod. Tí, ktorí rozmnožujú a načierno to robia a robia to tak, že pomaly týrajú tie zvieratá, tak úplne to tak neni.
A, pán kolega Bernaťák, spomínali ste na, na mňa v reakcii, že som sa zle vyjadril a nemal som pravdu pri zákone o nájmoch, ktoré bolo schválené v novembri. Dovoľte mi, aby som na túto otázku aj vám, aj pani ministerke zodpovedal zajtra počas mimoriadnej schôdze pri odvolávaní pani ministerky, a ukážem vám skutočne na dokladoch, dokumentoch, že kto a akú tu mal pravdu.
Ďakujem pekne.

Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Bernaťák.

Pán poslanec Simon, ja naozaj nemám chuť ani nejak sa hádať, alebo nejak riešiť nejaké vzájomné iné názory, či už na predmetný návrh, alebo na 504. Len teda aké dokumenty, to je čistý fakt. Takže naozaj nechcem, nechcem zbytočne zachádzať do, do detailov ohľadne 504 a ani ohľadne tohto, čo ste pred chvíľkou hovorili o tých babičkách.
Ja vás môžem ubezpečiť aj za pani ministerku, ministerstvá aj za Slovenskú národnú stranu, že v žiadnom prípade nikto, nikto pokutovať nejaké babičky nechce a ani nebude, a ak náhodou by takýto nejaký návrh tu bol, tak určite Slovenská národná strana bude proti tomu. Takže ja ubezpečujem všetky babičky, aby pokojne spávali a aby sa nedali vystrašiť takýmito zbytočnými poplašnými správami.
Ďakujem.

Pán poslanec Poliačik.

Zsolt, dve veci. Prvá vec, predaj šteniat je oslobodený od dane. To je jedna z mála výnimiek, ktoré na Slovensku stále platia. Ja nechápem, kvôli čomu, komu sa podarilo to vylobovať, ale to je jeden z bazálnych dôvodov, prečo je zo Slovenska hundenmafie ako nám hovoria v Rakúsku a v nemecky hovoriacich krajinách. Prečo tu vzniklo to eldorádo, lebo na začiatku nikto nespravil skríning toho trhu, a rozmohlo sa tu tak, že dnes s tým máme taký obrovský problém. Množitelia vyrástli na tom, že z predaja šteniat sa na Slovensku neplatili dane. To znamená, že neboli zaujímaví pre daňovú ani colnú kontrolu.
Samozrejme, že keby tu bolo, bolo plošné čipovanie zavedené skôr, mimochodom, skús si pozrieť naspäť hlasovanie o tom pozmeňováku, keď sa rušilo plošné čipovanie, drtivá väčšina ľudí v tejto sále bola vtedy za, ja som bol jeden z mála ľudí, ktorí boli proti zrušeniu čipovania napriek tomu, že to nebolo veľmi populárne. Ale keby sme tu mali komunikáciu medzi colnou správou a registrom, keby ten register bol dobre obsluhovaný, keby v ňom riadne boli dané dáta, tak mnohé s tých problémov, ktoré dneska riešime, by sme neriešili. No len jednoducho tieto veci boli akútne zanedbané a dnes máme obrovský počet psov na uliciach, máme premnožených psov v osadách, máme plné útulky, máme plné stanice záchytné a jednoducho s tým musíme niečo robiť.
A áno, viem si predstaviť, že by sa to dalo nastaviť inak, ale nemám na to taký dosah, jako by som si predstavoval, že by som ho mať mohol. Takže môžem teraz akurát tak súhlasiť s najbližším možným dobrým riešením a to je práve tento zákon.

Poslankyňa Zemanová.

Ďakujem pekne za slovo. Chcela by som ešte doplniť svoje vystúpenie v úvode tejto rozpravy. Áno, štát sa rozhodol riešiť situáciu na Slovensku, ktorá je veľmi nelichotivá, čo sa týka obchodovania a, by som povedala, nehumánneho zaobchádzania sa so zvieratmi, explicitne so psami pri obchodovaní a množení, a ako filozofiu ste si zobrali, že teda napomôže tomu čipovanie. No ja si to nemyslím, ale teda bola to vaša, vaša voľba, že toto je riešenie.
Prečo si to nemyslím? No lebo nie je toto povinné v rámci Európskej únie. V Európskej únii, v iných krajinách tieto problémy, ktoré máme tu na Slovensku, nie sú. To znamená, nie je kardinálnym problémom vzniknutej situácie u nás doma to, že nemáme povinne zavedené čipovanie. To chcem povedať, aby to tu odznelo a bolo jasné. Nuž, ale teda dobre. Ste pri moci, ste sa rozhodli, že toto je tá cesta, či si ju vylobovali veterinári alebo kto, že teda budú mať nejaký príjem, alebo tí výrobcovia čipov, to je jedno, jedno, jedno. Skrátka máme tu takýto návrh zákona, o ktorom ste presvedčení, že teda napomôže riešiť situáciu, možno v istej časti, časti áno, ale za podmienky, že bude upravené tie ustanovenia, na ktoré som poukázala svojimi pozmeňujúcimi, pozmeňujúcimi návrhmi. V inom prípade to vlastne bude len ďalšie povinnosti, ktoré, ktoré nebudú mať nejaký výrazný efekt.
Ešte ďalšiu vec, ktorú by som, na ktorú by som chcela poukázať. Často sa, v tejto rozprave viacerí moji predrečníci argumentovali zdôvodnenie registrácie čipovanie psov z titulu besnoty. A aké to bude fajn, že budeme vedieť o zvieratách v registri, že pes bol naozaj za..., za..., teda bol zaočkovaný proti besnote, a aké to bude bezpečné a prijateľné, a v prípade, že teda dôjde ku kontaktu s takýmto psom, tak deti nebudú musieť podstupovať takúto nejakú nepríjemnú liečbu. To, čo vytýkam návrhu zákona alebo spracovateľom, je aj tá analytická časť, ktorá je doložená k návrhu zákona, kde chýbajú dáta. Tak ako som povedala vo faktickej svojej poznámke, že pre mňa nepochopiteľne a že do dnešného dňa ste si tie dáta nevyžiadali, hoci som na to poukazovala už pred mesiacmi, kedy sme prvýkrát o tejto, o tejto téme hovorili, že uvádzate v analýze, že počty zvierat nie sú známe. No podľa mňa sú známe, lebo sú jasne evidované minimálne tie, za ktoré sa platí daň za psa na obciach a mestách, a myslím si, obce a mestá to majú na 90 % podchytené. Môže sa stať naozaj, že nejaký nelegálny množitelia na tajnáša majú ďalšieho psíka, ktorého neplatia, ale minimálne ten údaj, keby ste si dali tú námahu a vyžiadali si ju od obcí a od miest, tak ste ju mohli mať veľmi, veľmi rýchlo, pretože to na jeden klik, myslím si, že by vám vedeli povedať.
No a čo sa týka tej, tej besnoty. Ja som na túto tému hovorila aj na výbore. Bol tam pán štátny tajomník Csicsai, ktorý teda nezdieľal so mnou tento názor. No tak som si dala, som si dala tú námahu a namiesto vás som urobila prácu a urobila som analýzu výskytov besnoty a analýzu, koľko, koľko kontaktov človeka bolo zaevidovaných po kontakte zvieraťa besným alebo podozrivým z besnoty. Za zdroj som si zobrala Národné centrum zdravotníckych informácií, Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky z roku 2016. Chcem o tom hovoriť, nie že chcem bagatelizovať riziko ochorenia besnoty, ktoré je naozaj veľmi, ak k tomu dôjde, veľmi vážnym ochorením, smrteľným, a som presvedčená, že aj keď budeme mať túto evidenciu a potvrdí sa, že ten kontakt s besným zvieraťom nejaký akože bol, tak nie, ešte nemusí byť stopercentne, že aj ten veterinár urobil naozaj záznam, a či náhodou to neklamal vo svojich zápisoch, a že tú liečbu pre istotu asi ten pohryzený absolvuje. Treba si povedať, že to nie je žiadna dráma. Je to ambulantná liečba, ktorej celá liečba stojí 150 eur, čiže nie je to ani nejaká liečba, ktorá by enormne zaťažila rozpočet, ale nie, chcem povedať, že nerobme to. Nie.
Ja chcem poukázať na to, že viacerí predrečníci ste sa rozprávali o tom, že aké, aké to bude skvelé, keď to budeme mať, lebo tie riziká tých informácií budeme mať na stole. No tak aby sme vedeli, o čom hovoríme. V roku 2016 bolo hlásených 975 ohrození besnotou po kontakte osôb so zvieraťom besným alebo podozrivým. Pohryzenie zvieraťom podozrivým z besnoty bolo 20-krát. Ale v roku 2016 nebol zo skupiny zoonóz hlásený ani jeden prípad ochorenia na besnotu. V roku 2015 hlásených bolo 937 ohrození besnotou po kontakte osôb so zvieraťom podozrivým z besnoty, z toho 24 prípadov, teda neviem, či, z čoho, ale teda 24, či z toho alebo či plus, ale 24 prípadov poranení divoko žijúcim alebo túlavým zvieraťom, kde teda ohrozenie besnotou pri pobyte v zahraničí v 11, bolo to v 11 krajinách. Najčastejšie tieto prípady sú, keď prídu ľudia z Thajska, bolo to 5 prípadov a 5 prípadov v Indonézii. Tieto ohrozenia zväčša boli po, po uhryznutí alebo pri kontakte so zvieraťom v zahraničí, explicitne teda sa tam viackrát opakuje práve Thajsko.
V roku 2014 bolo nahlásených 1 010 prípadov a v roku 2014 neboli hlásené žiadne takéto ochorenia na vymenované sú tam tá skupina zoonóz a besnota. Podobne aj v roku 2013, kde bolo hlásených 880 ohrození besnotou po kontakte osôb, a 9-krát išlo o ohrozenie besnotou pri pohryzení zvieraťom v zahraničí.
Čiže áno, ten efekt zrejme je dôsledok výsledkom pravidelného očkovania psov, ktoré sa realizuje na Slovensku prostredníctvom obcí a miest, pravdepodobne aj ako pozitívny dôsledok dohody štátu s veterinármi o nejakej tej prijateľnej cene za očkovanie a veľakrát aj obce prispievajú v rámci hromadného očkovania proti besnote a taktiež, samozrejme, aj vakcinácia líšok a iných zvierat voľne žijúcich, že teda besnota naozaj na Slovensku sa darí udržať v norme, a, samozrejme, toto je dobré a s týmto treba ďalej pokračovať.
To, čo som chcela povedať, je, že naozaj máme tu návrh zákona. V podstate sme trochu pritlačení, pritlačení k múru s týmto návrhom s tým, že ste spojili dva zákony, to znamená veterinárny zákon a zákon Občiansky zákonník, ktorý definuje, že zviera nie je vec, čo je teda významným takým deklaratívnym momentom pre celú spoločnosť. Predkladáte návrh zákona veterinárneho, ktorý toto rieši vašou filozofiou, avšak tie argumenty niektoré, ktoré používate, naozaj neboli odborné, resp. odborné argumenty chýbali. A explicitne na tie, ktoré som ukázala, že by ste si z jednoduchých dát tú prácu, námahu mohli dať, aby, aby tie argumenty boli na stole a aby sa tu nehovorilo o tom v podstate v oblakoch a tým pádom sa aj nafukovali tieto argumenty ako, ako dôkaz správnosti vašich riešení.
Záverom by som, pani ministerka, vás chcela poprosiť, aby ste si pozreli tie návrhy, návrhy, pozmeňovacie návrhy, ktoré som predložila. Verím, že sa s nimi viacerými budete môcť stotožniť v prípade, že by došlo ozaj k tomu, že jeden z niektorých z tých bodov je neprijateľný a z tohto titulu by ste ako celok odporučili nehlasovať, tak som pripravená o tom hovoriť a prípadne ten problematický niektorý bod vyňať na samostatné hlasovanie, aby tie zásadné body, ktoré vylepšujú ten zákon, mohli prejsť a vylepšili zákon proti množiteľom.
Ďakujem pekne.