31. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dovoľte, aby som vystúpil v rozprave ešte raz, lebo to, čo tu odznelo aj z úst pána Bernaťáka, tých 350 nosníc a podobne, by som opravil.
Áno, európska legislatíva niekde tam hovorí o 350 kusoch nosníc pri povinnosti označovať vajíčka. Do... Od, do 350 kusov nie je povinnosť označovať vaj..., označovať vajíčka z chovu. Neustále, vrátim sa, tento zákon pôvodne o veterinárnej starostlivosti bol prioritne postavený na to, aby postihoval oblasť, ktorá produkuje potraviny, teda tí, ktorí produkujú na trh. Tí, ktorí produkujú pre seba, pre vlastnú potrebu, tých sme, tí neboli riešení. Teraz je to zásadná otázka, že všetky tie babičky, ktoré majú tie sliepky, 1, 2, 3, 10, to je jedno, ich dostaneme pod kontrolu a pôjde tam veterina a bude tam kontrolovať a budú mať túto povinnosť. Keď ju nesplnia, tak im hrozíte s pokutou do 400 euro. Fajn, urobte to, ja vám držím palce, nech to prejde. Dajte prvej babičke 400 euro, urobte to, ja vás prosím o to. Schváľte to tak, ako je, a keď prvá babička dostane 400 euro, tak v tej chvíli uvidíte, čo ten zákon v tejto podobe znamená. Štátna veterinárna a potravinová správa neúmerne sa chce rozširovať. Nechápem, prečo chceme ísť do takýchto oblastí a prečo chceme kontrolovať.
Keď už chcete mať takýto chov tých vajíčok, lebo to je, píše sa tam o kure domácej produkujúcej vajcia na ľudskú potrebu, tak prečo tam nedáte aj brojlerový chov tých sliepok, teda kohútov, ktoré je produkcia hydinového mäsa pre ľudskú potrebu. Tak ho tam dajte. Dajte tam aj tie zajace. Prečo len tie sliepky s vajíčkami? Ja len poukazujem na tú absurdnosť toho návrhu zákona.
A rovnako, rovnako nechápem, prečo chceme kontrolovať, či niekto, fyzická osoba, ako a čím kŕmi svoje zvieratá a svoje psy, keď je to pre vlastnú spotrebu. A toto považujem za nesmierne nemiestne a zlé riešenie.
Ale dovoľte, aby som vystúpil a aj reagoval na môjho predrečníka Martina Poliačika, že sú ľudia, ktorí chovajú zvieratá, a my ich nevieme, rozmnožujú tie spoločenské zvieratá a predávajú. Martin, vieme sa zhodnúť, že väčšina tých ľudí predáva tie šteňatá do zahraničia? (Reakcia z pléna.) Končia v zahraničí. Akonáhle šteňa končí v zahraničí alebo opúšťa toto územie, podľa slovenskej legislatívy musí mať, musí byť začipované. Ergo je zapísané v centrálnej evidencii drobných, teda spoločenských zvierat. To nemôže byť elementárne veľký problém, aby polícia, daňový úrad požiadal správcu registra, aby im poskytol informácie, kto a koľko spoločenských zvierat zaregistroval, koľko čipov bolo vydaných. Akonáhle to urobia, tak vedia prísť a prekontrolovať, či to bolo zdanené, nezdanené, lebo je to predmetom obchodovania. Dá sa skontrolovať, či sa s tým nepodniká, lebo to je činnosť za účelom zisku. Keď nezaplatil daň, tak ho treba postihnúť aj za daň. Keď ho začneme, začneme takéhoto chovateľa postihovať aj z týchto právnych predpisov, ktoré on porušuje, tak my takéhoto nelegálneho chovateľa dostaneme do pozície, že sa stane normálnym podnikateľom, na ktorého by sa tento návrh zákona už aj v dnešnej dobe, sa vzťahoval a mal by schváliť. To je tá oblasť, ktorú tu hovoríš, že mám štyri fenky, ktoré mám legálne a desať mám v pivnici. Ale potom pýtajme si od veterinárov, že keď predáva tie šteňatá, čo dneska máme, lebo je povinnosť to začipovať aj dnes, tak si pýtajme od nich údaje a použime ich na tie účely, na ktoré máme. Problém je v jednom, problém je, problém je inde, že my neriešime, nechceme riešiť skutočný problém týmto zákonom, my len ho, my len ho mochlíme, ale nechceme ho riešiť. Lebo keby sme ho chceli riešiť, tak ho riešime takým spôsobom, aby sme ho skutočne vyriešili. Lebo akonáhle niekto predáva a predá ho viac ako za 1 920 euro, tak musí podať z toho, musí z toho zaplatiť daň. Keď nezaplatí, je to podvod. Tí, ktorí rozmnožujú a načierno to robia a robia to tak, že pomaly týrajú tie zvieratá, tak úplne to tak neni.
A, pán kolega Bernaťák, spomínali ste na, na mňa v reakcii, že som sa zle vyjadril a nemal som pravdu pri zákone o nájmoch, ktoré bolo schválené v novembri. Dovoľte mi, aby som na túto otázku aj vám, aj pani ministerke zodpovedal zajtra počas mimoriadnej schôdze pri odvolávaní pani ministerky, a ukážem vám skutočne na dokladoch, dokumentoch, že kto a akú tu mal pravdu.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Simon, ja naozaj nemám chuť ani nejak sa hádať, alebo nejak riešiť nejaké vzájomné iné názory, či už na predmetný návrh, alebo na 504. Len teda aké dokumenty, to je čistý fakt. Takže naozaj nechcem, nechcem zbytočne zachádzať do, do detailov ohľadne 504 a ani ohľadne tohto, čo ste pred chvíľkou hovorili o tých babičkách.
Ja vás môžem ubezpečiť aj za pani ministerku, ministerstvá aj za Slovenskú národnú stranu, že v žiadnom prípade nikto, nikto pokutovať nejaké babičky nechce a ani nebude, a ak náhodou by takýto nejaký návrh tu bol, tak určite Slovenská národná strana bude proti tomu. Takže ja ubezpečujem všetky babičky, aby pokojne spávali a aby sa nedali vystrašiť takýmito zbytočnými poplašnými správami.
Ďakujem.

Zsolt, dve veci. Prvá vec, predaj šteniat je oslobodený od dane. To je jedna z mála výnimiek, ktoré na Slovensku stále platia. Ja nechápem, kvôli čomu, komu sa podarilo to vylobovať, ale to je jeden z bazálnych dôvodov, prečo je zo Slovenska hundenmafie ako nám hovoria v Rakúsku a v nemecky hovoriacich krajinách. Prečo tu vzniklo to eldorádo, lebo na začiatku nikto nespravil skríning toho trhu, a rozmohlo sa tu tak, že dnes s tým máme taký obrovský problém. Množitelia vyrástli na tom, že z predaja šteniat sa na Slovensku neplatili dane. To znamená, že neboli zaujímaví pre daňovú ani colnú kontrolu.
Samozrejme, že keby tu bolo, bolo plošné čipovanie zavedené skôr, mimochodom, skús si pozrieť naspäť hlasovanie o tom pozmeňováku, keď sa rušilo plošné čipovanie, drtivá väčšina ľudí v tejto sále bola vtedy za, ja som bol jeden z mála ľudí, ktorí boli proti zrušeniu čipovania napriek tomu, že to nebolo veľmi populárne. Ale keby sme tu mali komunikáciu medzi colnou správou a registrom, keby ten register bol dobre obsluhovaný, keby v ňom riadne boli dané dáta, tak mnohé s tých problémov, ktoré dneska riešime, by sme neriešili. No len jednoducho tieto veci boli akútne zanedbané a dnes máme obrovský počet psov na uliciach, máme premnožených psov v osadách, máme plné útulky, máme plné stanice záchytné a jednoducho s tým musíme niečo robiť.
A áno, viem si predstaviť, že by sa to dalo nastaviť inak, ale nemám na to taký dosah, jako by som si predstavoval, že by som ho mať mohol. Takže môžem teraz akurát tak súhlasiť s najbližším možným dobrým riešením a to je práve tento zákon.

Ďakujem pekne za slovo. Chcela by som ešte doplniť svoje vystúpenie v úvode tejto rozpravy. Áno, štát sa rozhodol riešiť situáciu na Slovensku, ktorá je veľmi nelichotivá, čo sa týka obchodovania a, by som povedala, nehumánneho zaobchádzania sa so zvieratmi, explicitne so psami pri obchodovaní a množení, a ako filozofiu ste si zobrali, že teda napomôže tomu čipovanie. No ja si to nemyslím, ale teda bola to vaša, vaša voľba, že toto je riešenie.
Prečo si to nemyslím? No lebo nie je toto povinné v rámci Európskej únie. V Európskej únii, v iných krajinách tieto problémy, ktoré máme tu na Slovensku, nie sú. To znamená, nie je kardinálnym problémom vzniknutej situácie u nás doma to, že nemáme povinne zavedené čipovanie. To chcem povedať, aby to tu odznelo a bolo jasné. Nuž, ale teda dobre. Ste pri moci, ste sa rozhodli, že toto je tá cesta, či si ju vylobovali veterinári alebo kto, že teda budú mať nejaký príjem, alebo tí výrobcovia čipov, to je jedno, jedno, jedno. Skrátka máme tu takýto návrh zákona, o ktorom ste presvedčení, že teda napomôže riešiť situáciu, možno v istej časti, časti áno, ale za podmienky, že bude upravené tie ustanovenia, na ktoré som poukázala svojimi pozmeňujúcimi, pozmeňujúcimi návrhmi. V inom prípade to vlastne bude len ďalšie povinnosti, ktoré, ktoré nebudú mať nejaký výrazný efekt.
Ešte ďalšiu vec, ktorú by som, na ktorú by som chcela poukázať. Často sa, v tejto rozprave viacerí moji predrečníci argumentovali zdôvodnenie registrácie čipovanie psov z titulu besnoty. A aké to bude fajn, že budeme vedieť o zvieratách v registri, že pes bol naozaj za..., za..., teda bol zaočkovaný proti besnote, a aké to bude bezpečné a prijateľné, a v prípade, že teda dôjde ku kontaktu s takýmto psom, tak deti nebudú musieť podstupovať takúto nejakú nepríjemnú liečbu. To, čo vytýkam návrhu zákona alebo spracovateľom, je aj tá analytická časť, ktorá je doložená k návrhu zákona, kde chýbajú dáta. Tak ako som povedala vo faktickej svojej poznámke, že pre mňa nepochopiteľne a že do dnešného dňa ste si tie dáta nevyžiadali, hoci som na to poukazovala už pred mesiacmi, kedy sme prvýkrát o tejto, o tejto téme hovorili, že uvádzate v analýze, že počty zvierat nie sú známe. No podľa mňa sú známe, lebo sú jasne evidované minimálne tie, za ktoré sa platí daň za psa na obciach a mestách, a myslím si, obce a mestá to majú na 90 % podchytené. Môže sa stať naozaj, že nejaký nelegálny množitelia na tajnáša majú ďalšieho psíka, ktorého neplatia, ale minimálne ten údaj, keby ste si dali tú námahu a vyžiadali si ju od obcí a od miest, tak ste ju mohli mať veľmi, veľmi rýchlo, pretože to na jeden klik, myslím si, že by vám vedeli povedať.
No a čo sa týka tej, tej besnoty. Ja som na túto tému hovorila aj na výbore. Bol tam pán štátny tajomník Csicsai, ktorý teda nezdieľal so mnou tento názor. No tak som si dala, som si dala tú námahu a namiesto vás som urobila prácu a urobila som analýzu výskytov besnoty a analýzu, koľko, koľko kontaktov človeka bolo zaevidovaných po kontakte zvieraťa besným alebo podozrivým z besnoty. Za zdroj som si zobrala Národné centrum zdravotníckych informácií, Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky z roku 2016. Chcem o tom hovoriť, nie že chcem bagatelizovať riziko ochorenia besnoty, ktoré je naozaj veľmi, ak k tomu dôjde, veľmi vážnym ochorením, smrteľným, a som presvedčená, že aj keď budeme mať túto evidenciu a potvrdí sa, že ten kontakt s besným zvieraťom nejaký akože bol, tak nie, ešte nemusí byť stopercentne, že aj ten veterinár urobil naozaj záznam, a či náhodou to neklamal vo svojich zápisoch, a že tú liečbu pre istotu asi ten pohryzený absolvuje. Treba si povedať, že to nie je žiadna dráma. Je to ambulantná liečba, ktorej celá liečba stojí 150 eur, čiže nie je to ani nejaká liečba, ktorá by enormne zaťažila rozpočet, ale nie, chcem povedať, že nerobme to. Nie.
Ja chcem poukázať na to, že viacerí predrečníci ste sa rozprávali o tom, že aké, aké to bude skvelé, keď to budeme mať, lebo tie riziká tých informácií budeme mať na stole. No tak aby sme vedeli, o čom hovoríme. V roku 2016 bolo hlásených 975 ohrození besnotou po kontakte osôb so zvieraťom besným alebo podozrivým. Pohryzenie zvieraťom podozrivým z besnoty bolo 20-krát. Ale v roku 2016 nebol zo skupiny zoonóz hlásený ani jeden prípad ochorenia na besnotu. V roku 2015 hlásených bolo 937 ohrození besnotou po kontakte osôb so zvieraťom podozrivým z besnoty, z toho 24 prípadov, teda neviem, či, z čoho, ale teda 24, či z toho alebo či plus, ale 24 prípadov poranení divoko žijúcim alebo túlavým zvieraťom, kde teda ohrozenie besnotou pri pobyte v zahraničí v 11, bolo to v 11 krajinách. Najčastejšie tieto prípady sú, keď prídu ľudia z Thajska, bolo to 5 prípadov a 5 prípadov v Indonézii. Tieto ohrozenia zväčša boli po, po uhryznutí alebo pri kontakte so zvieraťom v zahraničí, explicitne teda sa tam viackrát opakuje práve Thajsko.
V roku 2014 bolo nahlásených 1 010 prípadov a v roku 2014 neboli hlásené žiadne takéto ochorenia na vymenované sú tam tá skupina zoonóz a besnota. Podobne aj v roku 2013, kde bolo hlásených 880 ohrození besnotou po kontakte osôb, a 9-krát išlo o ohrozenie besnotou pri pohryzení zvieraťom v zahraničí.
Čiže áno, ten efekt zrejme je dôsledok výsledkom pravidelného očkovania psov, ktoré sa realizuje na Slovensku prostredníctvom obcí a miest, pravdepodobne aj ako pozitívny dôsledok dohody štátu s veterinármi o nejakej tej prijateľnej cene za očkovanie a veľakrát aj obce prispievajú v rámci hromadného očkovania proti besnote a taktiež, samozrejme, aj vakcinácia líšok a iných zvierat voľne žijúcich, že teda besnota naozaj na Slovensku sa darí udržať v norme, a, samozrejme, toto je dobré a s týmto treba ďalej pokračovať.
To, čo som chcela povedať, je, že naozaj máme tu návrh zákona. V podstate sme trochu pritlačení, pritlačení k múru s týmto návrhom s tým, že ste spojili dva zákony, to znamená veterinárny zákon a zákon Občiansky zákonník, ktorý definuje, že zviera nie je vec, čo je teda významným takým deklaratívnym momentom pre celú spoločnosť. Predkladáte návrh zákona veterinárneho, ktorý toto rieši vašou filozofiou, avšak tie argumenty niektoré, ktoré používate, naozaj neboli odborné, resp. odborné argumenty chýbali. A explicitne na tie, ktoré som ukázala, že by ste si z jednoduchých dát tú prácu, námahu mohli dať, aby, aby tie argumenty boli na stole a aby sa tu nehovorilo o tom v podstate v oblakoch a tým pádom sa aj nafukovali tieto argumenty ako, ako dôkaz správnosti vašich riešení.
Záverom by som, pani ministerka, vás chcela poprosiť, aby ste si pozreli tie návrhy, návrhy, pozmeňovacie návrhy, ktoré som predložila. Verím, že sa s nimi viacerými budete môcť stotožniť v prípade, že by došlo ozaj k tomu, že jeden z niektorých z tých bodov je neprijateľný a z tohto titulu by ste ako celok odporučili nehlasovať, tak som pripravená o tom hovoriť a prípadne ten problematický niektorý bod vyňať na samostatné hlasovanie, aby tie zásadné body, ktoré vylepšujú ten zákon, mohli prejsť a vylepšili zákon proti množiteľom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja len upresním k môjmu prechádzajúcemu vystúpeniu, samozrejme, že ten zákon, ktorý vrátil pán prezident, nebol len môj, dávali sme ho spolu, vždy som rád, keď aj ostatní kolegovia uvádzajú všetkých, ktorí sa na niečom podieľali, tak rád to aj ja opravím.
Ešte raz, zákon, ktorý máme dnes na stole, je výsledkom práce mnohých ľudí v parlamente aj mimo neho. Som rád, že v tejto rozprave neprišiel žiadny návrh, ktorý by ho významne ničil. Toho som sa popravde trochu bál, ale že mám tu možnosť dávať poslednú faktickú poznámku, som rád, že všetky návrhy v podstate sú plus-mínus kozmetické, zásadné veci v tom zákone ostali. Tie, ktoré tam predtým chýbali, tam síce nie sú, nevieme ich tam teraz doplniť, ale to už bude mať na starosti potom rezort a nasledujúce vlády.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovolím si tak na záver pár postrehov, ktoré som mal možnosť zachytiť počas tejto rozpravy, ktorá bola ozaj dosť značne rozšírená, ani som nerátal s tým, že toľkí sa do nej zapoja. Ale na druhej strane treba si uvedomiť, od každého, že, a povedať to považujem to za potrebné z tohto miesta, že ten zákon bol pripravovaný v dobrej viere. Pretože niektoré vystúpenia tu smerovali aj k tomu, ako keby niekto sa tu snažil týmto zákonom dosiahnuť dačo si, čo nie je celkom kóšer, a verte mi, že to tak nie je. Práve pravý opak je toho, pretože týmto zákonom alebo novelizáciou tohto zákona sa dosiahlo veľa vecí a problémov, ktoré boli nahromadené za uplynulé obdobie. Aplikuje sa tu aj nejaká legislatíva Európskej únie a chcem povedať, že pri príprave tohto zákona sedela dvakrát skupina odborníkov z ministerstva pôdohospodárstva včetne pani ministerky, pána Bíreša, zástupcovia Národnej rady, celej koalície, kde sa prejednávali veci, ktoré boli problémové, veci, ktoré sa ukazovali, že jednoducho budú nepriechodné, a dokázali sa tieto záležitosti na základe tejto rozpravy vyriešiť.
Len tak v krátkosti spomeniem, poďakovať treba ústavnoprávnemu výboru a pánovi, konkrétne pánovi poslancovi Kresákovi, čo sa týka vstupu veterinárov. Je potrebné ozaj zobrať si na vedomie, že sa tuná upravili a skrátila sa lehota v prípade odchytu psov, vyriešili vyriešili sa problémy pre obce v záležitosti, čo sa týka útulkov a karanténnych staníc atď., atď., poplatkov za čipovanie, mohol by tom toho tuná veľmi veľa hovoriť.
Chcem ozaj z tohto miesta, nemám to vo zvyku, ale povedať, že z pozície poslancov z opozície vidím, že toto jednoznačne pochopil pán poslanec Poliačik. Sa mi páči jeho prístup a vidím, že dokáže hodiť cez hlavu niekedy to stranícke tričko, tak ako on povedal, že pri tých zvieratách je potrebné ozaj sa vedieť voľajakým spôsobom dohodnúť, aby sa dosiahol ten cieľ, ktorý je potrebný. Toto nehovorím, pretože aby som tuná to obrátil na voľákysi politický, politické smerovanie, ale hovorím to preto, lebo je mi to sympatické, pretože má pravdu, pozorne som ho počúval a viem, o čom hovorí a hovoril, pretože ja takisto som psičkár, psíkov mám a jednoducho viem, viem o čom to je.
Bližšie odborne k veciam zrejme sa vyjadrí pani ministerka, čas tiež už nemáme tak dlhý, aby som sa mohol dlhšie tu rozhovoriť, tak jednoducho chcem vám povedať a poďakovať za celý tento prístup, ktorý bol veľmi ťažký, a myslím si, že v niektorých prípadoch aj troška s obavami sme pristupovali k niektorým veciam, lebo nie vždycky bola súlad a súhlas v daných veciach, ktoré bolo potrebné riešiť aj medzi nami, ale keď sa dajú hlavy dohromady, tak sa dá všetko spraviť.
Čiže zatiaľ z mojej strany všetko.

Pán kolega, nepokazme to nakoniec, prosím, ostaňme pri tom, že nemáme sa radi, ale ťaháme za ten istý provaz, jak hovoria bratia a sestry v Čechách, ale jednu vec chcem povedať.
Mne sa páči, že, že tá rétorika sa posúva, myslím si, že, že to je jedna z vecí, ktorá v aj iných témach v slovenskej politike by sa mohla postupne diať, lebo zákon ako tento nastavuje vlastne ako keby novú paradigmu v tom, ako sa rozprávame o niektorých problémoch. Ja som si tu za ochranu zvierat za posledných 9 rokov naozaj vypočul kadečo a vypočul som si to aj od ľudí, ktorí budú hlasovať s veľkou pravdepodobnosťou v najbližších dňoch za tento zákon. A beriem, že s politickou vôľou a zhodou môžme nastaviť aj novú úroveň diskusie, lebo nás to aj civilizačne niekde posúva.
A ja dúfam, že to nebude len v tejto téme, že sa civilizačne potom aj v iných témach dokážeme posunúť ďalej.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, ja to tiež nechcem pokaziť na záver, takže chcem naozaj všetkým poďakovať bez ohľadu na politické tričká, že síce viedla sa tu miestami trošku iskrivá diskusia, ale myslím si, že veci, ktoré boli aj otvorené, sme si odkonzultovali, prípadne upravili tak, aby naozaj tento zákon bol schválený naprieč širokým politickým spektrom. Ja teda chcem aj poďakovať pani ministerke hlavne a ministerstvu pôdohospodárstva, pretože naozaj tento zákon rieši veci, ktoré sa tu dlhodobo na Slovensku neriešili. Pani ministerka našla tú odvahu a tú guráž túto problematiku otvoriť a vyriešiť a ja len na záver dodám, že som stopercentne presvedčený, že pani ministerka v piatok o 11.00 hod. na hlasovaní tu bude a že tento zákon prejde.
Ďakujem veľmi pekne.

Ešte raz ďakujem veľmi pekne za možnosť záverečného slova v tomto, k tomuto zákonu. Ja musím povedať otvorene, že zákon sme pripravovali nie sami, tak ako je už zvyklosťou dva roky na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Všetky zákony, ktoré pripravujeme, pripravujeme jednak s našimi odbornými sekciami, jednak s našimi inštitúciami, ktoré patria do nášho rezortu, jednak so všetkými samosprávami, jednak s občianskymi združeniami, ktoré boli prítomné pri kreovaní tohto zákona, a musím povedať aj napriek tomu, že boli prítomní, tak v medzirezortnom pripomienkovom konaní bolo veľmi veľa, veľmi veľa otvorených otázok a my sme každé jedno rozporové konanie s tým, ktorí mali zásadné pripomienky, sme to prerokovali a snažili sme sa naozaj uplatniť v zákone to, čo by bolo všeobecne prístupné. Ale nájsť konsenzus, tak ako ste to vy hovorili, to je to umenie a to je to čaro, ktoré tu máme.
Možnože ma tak mrzí tak troška, pani Zemanová dosť obšírne hovorila a ja budem možnože reagovať na niektoré jej pripomienky. Dostala taktiež pozvanie na rozporové konania a neprišli ste. Takže inokedy kľudne, kedykoľvek, my sme veľmi otvorené ministerstvo opozičným, koaličným partnerom práve preto, aby naozaj zákony boli všeobecne platné a prijateľné pre, pre všetkých ľudí, ktorí, ktorým chceme týmto zákonom vyjsť v ústrety.
Taká moja poznámka, postupne pôjdem, nemám už veľa času. Do 19.00 hod. však sa rokuje? K tomu čipovaniu psov, samozrejme, to, že vypadla, že nie je potrebné zaznamenať matku čipovaných psov, áno, to je pravda. Po prvom čítaní, po prvom čítaní opäť bola búrlivá diskusia nielen na našom ministerstve, ale aj so súkromnými veterinárnymi lekármi, ktorí nás upozornili, že dnes, v dnešnej situácii je väčšina matiek neznáma. Určite by to vyvolalo problém pri registrácii už dnešných zvierat, ale neznamená to, že nebudeme vedieť dohľadávať. Samozrejme, to dohľadávanie bude možné, súkromný veterinárny lekár, ak bude chcieť zaznačiť čip matky, tak ho zaznačí, len sme to tam nedali ako povinnosť, lebo nevedel by to dohľadať. To bola ich pripomienka, ktorú chceli.
Potom ste vy tu mali pripomienku, že zviera, že nie je riešené, aby zviera netrpelo. No je to riešené v § 13, kde veterinár vykoná úkon, ak ide o zdravie zvieraťa.
Rozšírený okruh osôb, ktorý ste spomínali, že by mal byť a že by mohol byť spojený s Centrálnym registrom spoločenských zvierat. Pracujeme na tom, aby naozaj medzi obcami a Centrálnym registrom spoločenských zvierat bolo cez web rozhranie, dnes je to veľmi jednoduchá vec. Ak ten centrálny register a bude sa napĺňať, bude cez úplne jednoduché web rozhranie mať možnosť k nemu pristúpiť každá jedna obec, ktorá je na Slovensku, na tomto intenzívne pracujeme. Nie je dôvod, aby nemali k nemu prístup daňové úrady, nie je dôvod, aby mali k tomu prístup policajné zložky, vôbec tu naozaj dnes technicky je riešiteľné a ja z tohto miesta hovorím, že vieme tento prístup zabezpečiť, akurát musíme dávať pozor, keďže tam budú zaznamenaní aj vlastníci, aby nedochádzalo k úniku osobných údajov, a to je dôvod, prečo sme v tomto zatiaľ takí opatrní, a pričom musíme možnože nejako vykonávacou vyhláškou obmedziť niektoré, zverejňovanie niektorých údajov.
Začipovanie pred zmenou vlastníka máme a je to v zákone, hovorili ste, že to nie je, myslím, že, neviem, či pani Zemanová, alebo pán Simon to hovoril, a neskôr až do tých 12 týždňoch, ale akonáhle dôjde k zmene vlastníka, je povinnosť byť začipovaný. Čiže ak to zvieratko bude alebo psík bude mladší ako 12 týždňov a dôjde k zmene vlastníka, tak tá povinnosť tam je a vyplýva to zo zákona.
Potom opäť ste tu spomínali, že neriešime, že niektoré tie zvieratá sa jedia. No v § 22 primerané usmrtenie je možné len pre hospodárske zvieratá, prosím pekne, inak sa to považuje za týranie zvierat a, samozrejme, čo je zakázané, a rieši to potom zákonník trestnoprávny. Takže máme to tam riešené, len to treba vedieť dobre prečítať.
Takisto nie je pravda, že registrovať môže hocikto, tak ako ste vy povedali, ak príde registrovať zvieratko ku veterinárnemu lekárovi, musí sa preukázať preukazom totožnosti, čiže nie hocikto, nie hocijaký sused. Predsa preukaz totožnosti pozrie si veterinárny lekár a snáď má toľko súdnosti, že vie porovnať fotografiu s reálne iným človekom, ktorý k nemu príde.
Možnosť kastrácie, tá možnosť kastrácie je aj dnes, ale nariadiť to, to nemôžeme. Vlastník má povinnosť zabezpečiť opatrenia a neplánovaného rozmnožovania, takže za toto, ak toto nezabezpečí, sú aj sankcie. Ak sme hovorili, a tam, ak hovoríte, že to bude problém a je problém v rómskych osadách, my sme intenzívne rokovali aj so splnomocnencom pre, splnomocnencom vlády pre rómske komunity a tam my mu vieme so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou, mu dať veľkú súčinnosť.
Veľký vstup mal pán Fecko s nebezpečnými živočíchmi a zvieratami. Naozaj už niekoľkokrát mu vysvetľujeme, že táto problematika rieši, túto problematika rieši vyhláška č. 143/2012 Z. z. o chove nebezpečných živočíchov, a ak chce niekto takéto, takéhoto živočícha chovať, musí požiadať o schválenie, samozrejme, Štátnu veterinárnu a potravinovú správu. A taktiež obec môže svojím všeobecne záväzným nariadením ustanoviť podrobnosti chovu zvierať vrátane týchto nebezpečných živočíchov. My máme na pláne rozšíriť pôsobnosť tejto vyhlášky a predložíme to v čo najkratšej dobe. Nerozumiem tomu, prečo pán Fecko je taký tvrdohlavý a stále to tu číta skoro trištvrte hodiny, celý tento návrh, keď niekoľkokrát som ho odkázala, že, niekoľkokrát, že, že máme naozaj vyhlášku, ktorá to rieši.
Pán Poliačik, živnosti, a prečo, prečo bol vrátený možnože od pána prezidenta. Tie živnosti, ja si spomínam, dlho mi to vŕtalo v hlave, že preto je to tak, pretože tam sme my to odôvodňovali tým, že niektorí policajti, niektorí štátni zamestnanci, colníci, hasiči majú svojich psov a psovodov vo výkone práce a tam by to bol konflikt záujmov. Čiže nemôžme nútiť, aby všetci, ktorí chovajú psov, mali, mali, mali živnosť. Riešilo by sa to možno potom cez nejakú výnimku, ale nechceme výnimky v zákonoch, tak práve preto, práve preto sme tam nedali.
Rekodifikačná komisia, no my, pravdaže, samozrejme, so zákonom sme boli na ministerstve spravodlivosti. Ministerstvo spravodlivosti v spolupráci s nami a s našimi odbornými útvarmi navrhli definíciu. Návrh vyšiel z našej spoločnej dielne, na ktorej sme sa uzhodli, a ak oni sami nepovedali, že to bude ešte rozpracované v jednotlivých článkoch Občianskeho zákonníka, nevedeli sme urobiť viac. Boli sme radi, že naozaj, naozaj takto sme k tomuto zákonu pristúpili a že ministerstvo spravodlivosti vôbec bolo ochotné aspoň týmito dvoma ustanoveniami definovať zviera ako živú, citiacu bytosť a tu zároveň odpoviem v rozprave pani, pani poslankyni, že nespojili sme tieto dva zákony. Vôbec to nie je pravda, že sme ich spojili. V Občianskom zákonníku meníme len jedno ustanovenie.
Systémové riešenie, to, čo povedal pán Poliačik, že veľmi ťažko vypátrame množiteľov. Na základe údajov, ktoré budú v centrálnom registri, budeme vedieť, však keď niekto príde čipovať psov, a má tu povinnosť čipovať psov, budeme vedieť to množstvo množených zvierat, takže už to bude samotná indikácia k tomu, aby veterinárny lekár možnože v sprievode policajta išiel k tomuto, k tomuto človeku a pozrel sa na to, že či, či tie zvieratá chová legálne, nelegálne, aké sú tam podmienky. Čiže na základe indícií, ktoré, ktoré tam budeme mať, tak naozaj dá sa vytypovať množiteľov, dajú sa vytypovať podozrivé objekty. A, samozrejme, v spolupráci s občianskymi združeniami, v spolupráci so zákonom možnože č. 9/2010 Z. z., ktorý aj dnes nám prichádza v sťažnostiach, petíciách a podaniach, vieme na tieto, na tieto miesta, na tieto miesta ísť.
No a strašne nerada hovorím o ľuďoch, ktorí tu nie sú, a pán Simon sa mi už javí, že je taký veľký oportunista. Nerozumiem tomu, lebo každý jeden zákon, ktorý predkladám, povie, že je nesprávny a že je potrebné ho zhodiť zo stola. Každý jeden zákon. Nebudem hovoriť o tom, aké sme my mali a aké máme vzťahy s pánom Simonom Zsoltom, že som pre jeho firmy niekoľkokrát robila a že naozaj vážil si ma ako človeka, nerozumiem tomu. A naozaj bol niekoľko rokov ministrom, tak ako ste to spomínali vy, a časť a veľké množstvo zákonov z jeho dielne, ktoré mohli prejsť a mohol, mohol tých systémových zmien urobiť veľa, dôsledkom je možnože aj tá situácia, ktorá je na východe Slovenska. Nie je to Matečná, ktorá to spôsobila, ale budem zajtra o tom rozprávať.
Ale keďže tu dnes nie je, tak sa vyjadrím len k tomu, k tomu, čo, čo tu povedal, aby to nebral ako nejaké osobné útoky. Ja naozaj osobné útoky nemám rada a nechcem, aby o mne hovorili, keď tam nie som, tak nebudem ani ja rozprávať, keď tu pán, pán poslanec nie je. Ozaj je to tak, ak babička chce chovať zvieratá, je tam odvolávka na zákon farmársky, ktorý hovorí o tom, že čo sa, čo znamená farma a kedy sa má farma registrovať. Len treba čítať aj poznámky pod čiarou. Na to tam sú tie odkazy. A pán Simon hádam predkladal niekoľko zákonov, tak by mal vedieť, že je potrebné aj tie poznámky pod čiarou, lebo práve tie nám dávajú no odkaz na tie zákony, o ktorých, o ktorých sa v jednotlivých statiach rozpráva.
Jednu takú vec, ktorá, naozaj sa tu rozhorčoval, že budeme vystavovať zvieratá a že ten poctivý chovateľ, ktorý chodí a vystavuje a bude musieť si schvaľovať zvieratá - absolútne zle! My nenútime nikoho ani zákon nehovorí o tom, že budem si musieť tu dať schvaľovať zvieratá Štátnej veterinárnej a potravinovej správe. My tam ustanovujeme, že bude musieť ten, ktorý chce poriadať výstavu, dať to miesto schváliť, tak ako keď idete farmu, tak musíte si dať schváliť farmu, tak aj tu ten priestor a miesto musí Štátna veterinárna správa schváliť, aby to bolo bezpečné pre zvieratá, ktoré sa tam budú vystavovať, aby to bolo bezpečné pre ľudí, ktorí sa budú chodiť na tie zvieratá a výstavy pozerať. Čiže opäť mrzí ma to, lebo naozaj zavádza ľudí, snaží sa byť oportunistický a ja tomu vôbec, fakt vôbec, vôbec nerozumiem prečo.
Ďalšia taká poznámka k trestnoprávnej zodpovednosti, tá sa, samozrejme, nemení. Ja ďakujem pánovi Poliačikovi, že presne to ozrejmil. My ale v § 22, kde je definícia týraných zvierat, rozširujeme okruh týraných v skutočnosti, ktoré budú, samozrejme, spadať pod trestnoprávnu zodpovednosť. Čiže to je to, po čom, po čom on volal, len opäť je potrebné čítať, čítať zákon poriadne.
A snáď poslednú takú kontroverznú vec, ktorú sme tu už spomínali, vstup do obydlia, že budú mať výnimočné postavenie veterinárni lekári. No nebudú mať výnimočné postavenie takýmto vstupom do obydlia, pretože podobnú možnosť majú pracovníci inšpektorátu bezpečnosti a podobnú možnosť má aj Finančná správa. Samozrejme, ten, ktorý tam bude, pri ňom neostane policajt, ten mu bude robiť sprievod, aby mu umožnil jednotlivý, ja neviem, možnože ten, ktorého pôjdeme pozerať, že chová zvieratá v katastrofálnych podmienkach, aby mu robil sprievod. Takže nie je pravda, že policajt zostane pred dverami.
Mrzí ma naozaj, že musím rozprávať o niektorých pripomienkach, ktoré pán Simon dal, ale každá jedna, o ktorej tu tak horlivo rozpráva, každá jedna je zákonom riešená a ako poslanec, ako minister vie, že je možné vždy sa prísť opýtať, je možné vždy prísť konzultovať a je možné vždy prísť aj na poslanecký prieskum. My sme inštitúcia, ktorá je tomu otvorená. Nedeje sa tak. Potom sa nečudujme, že tu máme takéto prestrelky, ja nechcem prestrelky, ale, bohužiaľ.
Ďakujem veľmi pekne za podporu aj, samozrejme, všetky tieto, tieto diskusie nás posúvajú ďalej, a tak ako povedal pán Poliačik aj, aj možnože pani Vaľová, ktorá tu bola. Tých diskusií bolo niekoľko. Posnažíme sa uviesť zákon do praxe a tá prax, samozrejme, ukáže, či ten zákon je alebo nie aplikovateľný, v akej miere, a sme náchylní na to ešte aj počas tohto obdobia, ak prídeme na to, že je potrebné novelizovať, tak novelu možnože aj v spolupráci s vami predložíme.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť aj za ďalšie hlasovanie, ktoré k tomuto bude.
Ďakujem.

Ďakujem. Dovoľte mi len v krátkosti. Ja ozaj sa vám chcem všetkým poďakovať.
Chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona a, pán predsedajúci, chcel by som požiadať o hlasovanie v piatok.