31. schôdza

Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní, gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Jeden poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, chcem pár poznámkami podporiť tento návrh Miroslava Beblavého na zavedenie nulovej, takzvanej estónskej dane.
Ešte raz v úvode treba povedať jednoducho podstatu. Daň budú firmy, teda právnické osoby zo zisku platiť až vtedy, keď ho rozdelia vo forme podielov na zisku alebo dividend medzi tých, ktorí vlastnia majetkové podiely, či sú to akcionári-spoločníci, či sú to fyzické alebo právnické osoby, či sú to slovenské subjekty alebo zahraničné subjekty.
Miro Beblavý povedal, že táto daň bola zavedená ešte v roku niekedy 2004, ak sa nemýlim, v Estónsku. Pre vašu informáciu, od 1. 1. 2018 bola zavedená už aj v Lotyšsku. Čiže v Európe máme dva štáty, ktoré túto prax dnes uplatňujú.
Pre vašu ďalšiu informáciu, daň, teda takto, nie daň, zisk právnických osôb za rok 2016, to je posledný známy údaj, bol desať miliárd eur. No a pri daňovom zaťažení 21 %, mechanicky vypočítané, tá daň tým pádom by činila niečo cez dve miliardy eur, tá, ktorá sa dnes platí. Čiže bavíme sa o takomto objeme v tom základnom čísle.
A pre vašu ďalšiu informáciu, dividendy, ktoré boli za rok 2016 vyplatené, malo by to byť štyri a pol miliardy vyplatených na dividendách za rok 2016, pardon, v roku 2016, čiže nie celkom to časovo korešponduje, ale dá sa s týmto údajom pracovať. A z tých štyri a pol miliardy vyplatených dividend dva a pol miliardy šlo do zahraničia. Čiže viac ako polovica.
Tento návrh pri jeho prijatí by vlastne znamenal, že firmy by sa začali správať inak. Pri vedomí, že nerozdelený zisk by nebol zaťažený žiadnou daňou, samozrejme sa dá logicky očakávať, že by ten zisk zostával vo firmách, zostával by vo firmách. To znamená, firmy by nenechali ležať peniaze len tak na účte, to je jasné. Prečo by to niekto takto robil? Kto podniká, vie, že peniaze treba otáčať. Čiže firmy by tieto peniaze v prvom rade investovali do ďalšieho svojho rozvoja, rozširovania výroby, svojich služieb, získavania ďalších zamestnancov alebo lepšie platených zamestnancov. Jednoducho povedané, znamenalo by to investíciu do budúcnosti. Miro Beblavý to zdôrazňoval, ja to zdôrazňujem znova. Čiže tie dane, o tie dane by Slovenská republika neprišla. Len by došlo k časovému posunu.
Dnes je vhodný moment, v čase konjunktúry počítať s takýmto krátkodobým výpadkom, ktorý by samozrejme nastal. Ale na druhej strane tie zisky by zostali na Slovensku. Počuli ste, väčšina tých ziskov sa dnes vyváža do iných štátov. My vlastne z toho nič nemáme, my, Slováci, respektíve ľudia žijúci na Slovensku. Pri takomto návrhu by ten zisk vo väčšej miere, vo výraznej miere zostával na Slovensku a padol by na úžitok všetkým, nielen tým podnikateľom. Pretože to rozširovanie výroby by znamenalo rozširovanie pracovných miest. Pri dnešnej situácii, kedy je zamestnancov nedostatok, by to logicky prinášalo zvyšovanie platov, ešte vyššiu bitku o zamestnancov v podobe vyšších platov, vyšších príjmov. No a to z pohľadu štátu napríklad znamená vyšší výber dane z príjmov fyzických osôb. Ja tým nehovorím, že zvýšenie sadzby dane. Jednoducho vyššie príjmy rovná sa vyššie daňové príjmy pre štát, vyššie odvodové príjmy pre štát, vyšší výber na DPH. Čiže keď počítame s nejakými dopadmi, tak my to síce nevieme vyčísliť, ale veľmi jasne vieme predpokladať, že výpadok jednej dane bude nahradený vyššími príjmami z daní ďalších, z odvodov.
Nehovoriac už o tom, že tá investícia do firiem by sa samozrejme prejavila všeobecne na vyššej kvalite, vyššej kvalite života na Slovensku. Preto treba podporiť tento návrh.
My sa nesnažíme pretekať v populizme, ktorý sa občas objavuje v programoch alebo v rétorike politických strán, znížme daň takto, znížme daň takto, 15 %, 16 % a podobne, pokiaľ ide o právnické osoby. Rozmýšľajme šikovne! Rozmýšľajme tak, aby sme poskytli výhody tým, ktorí to vedia vrátiť.
Už tu padla reč o dotáciách, ktoré sa záhadným spôsobom rozdeľujú, strácajú, a je z nich veľmi málo úžitku, z daňových výhod. Firmy, ktoré možno o rok, o dva zo Slovenska odídu a mali tu desaťročné daňové prázdniny. Toto nie sú daňové prázdniny v tom zmysle, že odpustíme ti dane. Toto sú, je nulová daň na nerozdelený zisk. Ten zisk podnikateľ musí ďalej investovať na Slovensku. To je priama úmernosť. To znamená, to sa nestratí niekde neznámo kde v peňaženkách nejakých tajomných ľudí. Z tých "nezdanených" peňazí budeme vidieť, ako rastú firmy, ako sa produkuje na Slovensku viac, ako sa skvalitňujú služby, ako sa zvyšuje kvalita života. A opakujem ešte raz, v krátkom čase sa to štátu vráti na vyššom výbere ďalších daní a potom na postupnom vyberaní daní aj od právnických osôb, ktoré budú vyššie ako doteraz, pretože tie firmy budú mohutnejšie, budú ziskovejšie, budú konkurencieschopnejšie.
Ak nám záleží na tom, aby sa tu niečo vybudovalo, aby sa Slovensko stalo aj investorsky zaujímavou krajinou, tak podporme tento návrh. Je tu predsa aj súťaž štátov o získanie investícií. Toto by veľmi, veľmi pomohlo. Logicky, prirodzene. Nie je to nič umelé. Je to úplne logický návrh ako podporiť investície na Slovensku, ako podporiť investorov. Zamyslite sa, poprosím, neberte to na ľahkú váhu. My to myslíme vážne a vopred ďakujem za podporu.

Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Jurzyca. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vyzerá to na veľmi dobrý krok určite v prvom čítaní. Chcem sa opýtať, ako to vlastne je. V dôvodovej správe sa píše: "V predkladanom návrhu novely zákona o dani z príjmov preto navrhujeme zaviesť osobitnú sadzbu dane z príjmov vo výške nula percent." Preskočím pár riadkov a pokračujem v citáte: "Táto sadzba dane teda platí na nerozdelený zisk, ktorý bude predmetom ďalších investícií." Otázka je, či sa teda bude zdaňovať len to, čo ide von z podniku a ostatné sa nebude zdaňovať, alebo sa nebudú zdaňovať len investície. Lebo keď to je len investície, tak to spôsobí nejaké nákladíky aj s kontrolou. Budú sa pýtať daniari, že či to nakoniec boli investície a podobne. Čiže ale to by sa dalo riešiť, ak je to tak, ako som to uviedol pri čítaní tej dôvodovej správy.
A potom ešte som chcel povedať, že podľa mňa Estónci, pokiaľ ja viem, tak myslím, že to majú troška inak pri dani z dividend, nemajú daň z dividend, ale toto tiež nie je kľúčové.
Tretia poznámka je, že ten výpadok vo verejných financiách v Estónsku, krátkodobý, bol, myslím až 50 %, ale za tri roky sa to vyrovnalo, čiže pohoda, pohoda lesná, ale, ale prihrejem si troška polievočku, majme nízky dlh, aby sme mohli takéto opatrenia zavádzať. Keď bude vysoký, tak sa to nebude dať, bohužiaľ. Čiže dobrá vec.

S reakciou pán poslanec Mihál.

Ďakujem kolegovi Jurzycovi za konštruktívnu poznámku. K tej dôvodovej správe, v dôvodovej správe je to napísané chybne. To treba priznať. Nulová daň, teda takto jednoducho povedané, tak ako som to povedal v rozprave, daňou bude právnická osoba zaťažená až na tú časť zisku, ktorá bude rozdelená medzi majiteľov, akcionárov, spoločníkov. Čiže pokiaľ to zostane vo firme a nebude sa to vyplácať vo forme dividend, tak táto časť nebude zaťažená daňou. Bude tam nulová daň. Je jedno, čo s tým tá firma urobí.
Ale tu treba ešte doplniť. Celý čas som nevedel trafiť do tej myšlienky, keď som stál za pultom, teraz to využijem vo faktickej poznámke, lebo teraz ma to naštartovalo. Je tam ešte jedno opatrenie, o ktorom treba povedať, aby sa to nedalo zneužívať. Nechám si tie peniaze vo firme a dám si ich potom ako spoločník vo forme pôžičky. To je mimochodom už dnes populárna forma, nech už je to, ako chce. My zároveň navrhujeme, aby tie pôžičky spoločníkom, pokiaľ nebudú vrátené v krátkom čase, boli zaťažené daňou, pretože ten pôžičkový systém je de facto obchádzanie výplaty dividend, čiže hovoríme "A" o zdanení len rozdeleného zisku, ale hovoríme aj "B", to čo by si tí spoločníci de facto vyplatili formou pôžičiek, zaťažené daňou na rozdiel od dnešného stavu bude.

Ďakujem, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, nech sa páči.

Ďakujem. Veľmi stručne, keďže aj tá rozprava bola krátka. Chcem nadviazať na to, čo sa pýtal alebo reagoval Eugen Jurzyca vo svojej faktickej poznámke. Áno, toto je investícia do budúcnosti a ľahšie sa robia investície, keď nie sme zaťažení veľkými dlhmi, a preto je aj nielen rozumné, ale aj ľudské mať nižší dlh a väčšiu možnosť, pretože na vysoký dlh a na zviazané ruky najčastejšie doplácajú tí slabší a tie najlepšie nápady. Takže to, tá poznámka bola absolútne na mieste.
A pokiaľ ide o Slovensko, my naozaj sme dnes v situácii, kde by sme mali veľmi zvažovať ako používať tie peniaze, ktoré dnes plynú, nadštandardné príjmy do štátneho rozpočtu, lebo pokiaľ nebudeme robiť na tom, aby to bolo aj v budúcnosti, tak ide o veľmi krátkodobý jednorazový benefit, ktorý sa ľahko rozhádže, tak ako sme toho svedkami. Nič neprinesie a o pár rokov nám bude veľmi chýbať. Nuž preto si myslíme, že tak ako aj druhý pilier dôchodkového sporenia je koniec koncov spôsob ako sporiť dnes na budúcu demografickú krízu, tak aj ten náš návrh je spôsob ako zabezpečiť, že dnešné rozpočtové príjmy sa použijú na to, aby sme sa o 5, o 10 rokov mali ešte lepšie. Nie na to, aby sme si dnes kupovali hlasy alebo popularitu.
Ďakujem veľmi pekne.