31. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovolím si vystúpiť ako spolupredkladateľ aj preto, že tento zákon je aj dôležitý, ale zároveň je aj kontroverzný v tom, že mal som diskusiu napríklad s pánom poslancom Kresákom, aj mnou uznávaným odborníkom na ústavne právo, ktorý, bohužiaľ, tu momentálne nie je. A on sa ma teda pýtal, že chápe dobrý úmysel, ale či nie je možné tento zákon zneužiť, lebo samozrejme, ak chránime novinárov, aj mimovládnu organizáciu pred určitým typom žalôb, či to nebude aj zneužiteľné tým, že niekto so zlým úmyslom si tiež vytvorí mimovládnu organizáciu alebo sa bude vydávať za novinára a bude šíriť lži, klamstvá a očierňovania a že teda treba zvážiť tú rovnováhu práv občanov, médií a, samozrejme, zneužiteľnosti každého zákona. A keďže to je vážna otázka, chcel by som ju len vysvetliť, pretože tento problém tu naozaj nie je. Ale keď aj tak významný odborník pri prvom prečítaní si ju kládol, tak treba o tom niečo povedať.
To, čo my hovoríme, je, že dnes vás môže zažalovať aj novinár, aj mimovládnu organizáciu každý a súd je povinný sa tým zaoberať. V podstate pokiaľ máte, pokiaľ ste bohatý oligarcha, pokiaľ ste skorumpovaný politik, máte dosť zdrojov na to, aby ste médiá a novinára alebo mimovládnu organizáciu aktivistu ťahali po súdoch aj roky. On to nakoniec vyhrá, ak má pravdu na svojej strane, ale medzitým ho to môže stať veľké peniaze, stresu, môže sa to aj vzdať. To znamená, že žaloby a neodôvodnené žaloby sa môžu stať súčasťou zastrašovania nezávislých hlasov mocnými a bohatými ľuďmi.
Celé, čo my navrhujeme, je podľa britského vzoru, Briti to schválili v roku 2013, je, že ak je takáto žaloba za ujmu podávaná na novinára alebo na mimovládnu organizáciu, musí ten, kto žaluje, hneď na začiatku preukázať škodu, ktorá mu bola spôsobená, a súd ju musí hneď na začiatku preskúmať.
To znamená, že ak príde, poviem príklad z posledných dní, ak by povedzme sa pán Beljajev, o ktorom písalo veľa médií v súvislosti s tým, čo povedala pani poslankyňa Remišová o rybníku, na ktorý dostal peniaze, ak by sa rozhodol zažalovať médiá, tak môže ich zažalovať a ak dokáže, že hovorí nepravdu, zasiahli mu do jeho práv, vyhrá, len súd bude musieť hneď na začiatku skúmať, či mu naozaj spôsobil niekto, ten, koho bude žalovať, vážnu ujmu. Ak súd dospeje k záveru, že mu ju spôsobil, tak normálne žaloba bude pokračovať a na konci on môže vyhrať, môže vyhrať aj odškodnenie, ospravedlnenie. Ale ak súd usúdi hneď na začiatku, že žiadna ujma spôsobená nebola, tak jednoducho žalobu zamietne a nebude možné rok, dva potom sa ňou zaoberať a ťahať po súdoch nejakého individuálneho novinára bez zdrojov alebo mimovládku. Inými slovami ten, kto má pravdu, ten, kto bol poškodený, ten nebude týmto zákonom nijako z definície môcť byť poškodený, pretože on, ďalej jeho žaloba pôjde. Toto je len poistka pred žalobami, ktoré sú v podstate určené na trápenie a týranie nezávislých hlasov bez skutočného podkladu. Preto si ju dovolíme navrhnúť. A musím aj dodať, že od jej schválenia vo Veľkej Británii nezaznamenali žiadne zneužívanie tohto inštitútu, takže aj z praxe vidíme, že to naozaj môže fungovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja len chcem veľmi pekne poďakovať za túto iniciatívu a vlastne celý balíček, ktorý pripravujete. Verím, že je to prvý krok k lepšiemu fungovaniu ako aj novinárov, ako aj tých druhých strán. A verím, že sa nedočkáme možno podobných prípadov, akých už sme boli svedkami. Vieme, že nie sú jednoduché ani pre novinára, ani vlastne pre tú druhú stranu, bude ťažké nájsť taký ten rozumný kompromis. Verím, že tie návrhy zákonov budú vypracované veľmi kvalitne, veľmi dobre, poprípade prejdú širokou odbornou diskusiou tak, aby s ňou boli spokojné všetky strany a slúžili nám všetkým k lepšiemu.

Chcem poďakovať aj za pozitívne slová, aj za, za pozitívny impulz a chcem možno dodať, že my to tiež vnímame v rámci nášho projektu rekonštrukcie štátu ako prvý krok, lebo je jasné, že jedným balíkom zákonov, jedným návrhom sa tá situácia nezmení. Čo sa nám zdá dôležité, je, tlačiť na túto tému, pretože dnes sme v podstate tri mesiace po tých hrozných udalostiach po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a zdá sa, akoby sa všetko vrátilo do starých koľají. Voči novinárom, voči mimovládkam je spôsob vyjadrovania, zasahovania rovnaký, niekedy ešte hrubší ako predtým, aj tie nástroje rôzne, ktoré sa používajú na ich zastrašovanie, sa v podstate vracajú do tých koľají spred, spred toho obdobia. To znamená, že nemôžme s tým prestať, musíme vytrvať. Veď nerobíme to kvôli tomu, aby sme robili z novinárov alebo z aktivistov chránený druh, oni musia tiež podliehať zodpovednosti, ak niekomu poškodia, ak niečo zlé urobia. Aj za novinára, aktivistu sa môže vydávať aj niekto, kto je nemorálny alebo sleduje svoju agendu. To znamená, že my sme si toho vedomí, ale tento náš návrh práve umožňuje veľmi účinne oddeliť tieto dve skupiny, pretože ak naozaj novinár koná čestne a dobre, alebo aktivista, tak tento návrh mu pomôže. Ak, naopak, koná nečestne, tak mu nepomôže, pretože on nakoniec sa na tom súde dočká svojho trestu.
Takže ešte raz ďakujem za tie pozitívne slová a súhlasím s vami, že mal by to byť len prvý krok oveľa širšej diskusie a práce, ktorá nás čaká.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som iba chcela na záver trošku osviežiť pamäť. Naozaj sme svedkami toho, že práve tieto časté žaloby na novinárov, na ochranu osobnosti alebo vyhrážanie sa žalobami práve znemožňujú alebo paralyzujú ďalšiu prácu týchto novinárov. Ak si naozaj bohatý človek môže zaplatiť sudcov a právnikov, súdne trovy, novinár je vlastne takýmto spôsobom šikanovaný a nemôže pokračovať vo svojej práci.
Ja by som len chcela trošku osviežiť pamäť ako mnohými prípadmi kvalitných novinárov, ktorí boli za svoju prácu, vlastne boli postihnutí. Napríklad prípad Arpáda Soltésza, novinára, desať rokov ťahajúci sa spor so sudcom Ovšonkom. Po desiatich rokoch, keď už nakoniec sa odvolal do Štrasburgu, tak ho uznali nevinným a prisúdila mu v Štrasburgu odškodné vo výške 20-tisíc euro. Penta, žaloba a jeho desať žalôb napríklad na Denník N, všetky tieto žaloby boli neúspešné. Ďalší už spomínaný Lukáš Milan, ktorý, a jeho žaloby s nebohým Pavlom Paškom, dnes vieme, že je oslobodený, nevinný. Marián Leško – Ivan Lexa. Ďalšie prípady, ktoré vlastne takýmto spôsobom atakovali alebo znemožňovali ďalšie práce novinárov, boli aj napríklad policajní funkcionári Milan Lučanský, Jozef Mičieta, Ivan Ševčík. Žiadajú podľa denníka Nový čas od viacerých médií vrátane Týždňa 360-tisíc euro napríklad. Niektorí investigatívci môžu byť práve pre tieto články trestne stíhaní. Ako obvinenie Zuzany Peťkovej alebo Júlie Mikolášikovej, ktorej hrozia dokonca päť rokov. Zuzane Peťkovej dva roky, Tom Nicholson, osem rokov. Naozaj tieto príbehy sú varovaním pre našu spoločnosť, pre našu demokraciu a my práve aj týmito balíkmi opatrení chcem chrániť slobodu a demokraciu a slušnú krajinu.
Ďakujem.

Ďakujem. Návrh zákona, ktorým sa mení dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Beblavý a Viera Dubačová. Návrh zákona je predložený v rámci plánu na zásadnú rekonštrukciu štátu a to ako prvý balík opatrení, ktorý má tri základné ciele – ochranu nezávislosti a životaschopnosti médií, ochranu novinárov a ich zamestnávateľov, posilnenie investigatívnej žurnalistiky.
Cieľom predloženého návrhu zákona je zaradenie novinárov do kategórie chránených osôb v Trestnom zákone, aby boli útoky na nich posudzované prísnejšie. Pojem „novinár“ nebude zahŕňať iba redaktorov v printových či elektronických médiách, televíziách alebo rozhlase, ale napríklad aj investigatívnych blogerov. Prijíma sa tým odporúčanie uznávaných mimovládnych organizácií, ktorou je napríklad organizácia ARTICLE 19: „Už nie je vhodné definovať žurnalistiku a žurnalistov odkazom na určitý uznávaný orgán odbornej prípravy alebo na pridruženie k spravodajskej jednotke či profesnému orgánu. Na definíciu žurnalistiky je potrebné nazerať z funkčného hľadiska, t. j. žurnalistika ako aktivita, ktorá môže byť vykonávaná bez prekážok.“ Za „strážnych psov“ demokracie považuje blogerov, ak sa ich činnosť týka vecí verejného záujmu, popri novinároch aj Európsky súd pre ľudské práva.
Postavenie novinára ako chránenej osoby možno demonštrovať na príklade konkrétneho trestného činu, a to nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona: „Kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“ Pri spáchaní tohto trestného činu na chránenej osobe je už trestná sadzba najmenej šesť mesiacov a najviac tri roky.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor, s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v gestorskom výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Beblavý a Viera Dubačová.
Návrh zákona je predložený v rámci plánu na zásadnú rekonštrukciu štátu, a to ako prvý balík opatrení, ktorý má tri základné ciele: ochranu nezávislosti a životaschopnosti médií, ochranu novinárov a ich zamestnávateľov a posilnenie investigatívnej žurnalistiky.
Cieľom predloženého návrhu zákona je vytvorenie podmienok pre podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorú by štát podporil sumou aspoň 1 milión euro ročne. Pôjde najmä o projekty zamerané na verejnú kontrolu výkonu verejnej moci, analytickú, expertnú a edičnú činnosť v oblasti prevencie protispoločenskej činnosti či zvyšovanie informovanosti verejnosti v oblasti hospodárenia s verejnými prostriedkami, nakladania s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku, majetkom obce alebo majetkom ďalších subjektov, ktoré podliehajú zákonu o slobodnom prístupe k informáciám, napr. štátne obchodné spoločnosti. Žiadateľmi budú môcť byť nadácie alebo neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, ktoré budú založené samotnými médiami. Pôjde o konkrétny príspevok štátu smerom k zdôrazneniu úlohy investigatívnej žurnalistiky.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor NR SR pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Vážená pani predsedajúca, ďakujem, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Nech nám vaše predsedovanie ako bývalej žurnalistke prinesie lepšiu karmu ako za predchádzajúceho predsedajúceho k týmto zákonom.
A, kolegyne, kolegovia, chcem len stručne vystúpiť, lebo vystúpil som k tomu návrhu, ktorý dával povinnosť verejnoprávnym médiám robiť investigatívnu žurnalistiku, a tento zákon je dvojičkou k nemu, tak preto som cítil potrebu vystúpiť, lebo on vydáva situáciu, kde štát bude financovať aj pre súkromné média investigatívnu žurnalistiku. To je samozrejme veľmi citlivá vec, keď štát financuje média. My sme aj zvažovali, či to, či to spraviť, ale ten náš návrh je taký, že zákon síce garantuje sumu, ktorou má byť milión eur ročne, tá, priznám sa, pochádza aj symbolicky, jak si pamätáte, z toho milióna eur na stole, ktorý nás všetkých zhrozil vtedy, ale je to aj suma, ktorá by naozaj pomohla. A zároveň je to suma, ktorá pre štát nie je dnes žiadnou reálnou prekážkou.
A my navrhujeme, aby ten milión eur štát cez Úrad vlády nerozdeľoval, aby on neurčoval, že to pôjde, ja neviem, Marekovi Vagovičovi alebo Zuzane Petkovej, lebo to by naozaj nebolo asi prijateľné ani pre jednu, ani pre druhú stranu. My navrhujeme, aby samotné média sa dohodli a vytvorili si vlastné združenie, ktoré o tom bude rozhodovať, aby štát takémuto združeniu dal dotáciu. To znamená, medzi novinárov a štát a politikov sa musí dostať pomerne pevná bariéra, ktorá nebude ohrozovať ich nezávislosť.
Takže to som chcel len do vysvetliť a chcel som povedať, že tak ako je dôležité, aby sme budovali investigatívnu žurnalistiku vo verejnoprávnych médiách, tak je dôležité podporiť odvážnych ľudí, ktorí pracujú v súkromných médiách. Niektoré mená už spomenula Vierka Dubačová v predchádzajúcej rozprave, niektoré som spomenul ja. Opäť, nie musíme ani s týmito ľuďmi vo všetkom súhlasiť, aj oni robia chyby, to teraz nie je o tom, o vytváraní nejakých nedotknuteľných alebo bohov, ale je tu nepochybne skupina ľudí v slovenských médiách, ktorá aj za cenu veľkých osobných rizík robí prácu v náš všeobecný prospech, prospech tohto štátu. A najmä po tej hroznej vražde, myslím si, že viac než kedykoľvek inokedy je dôležité ich podporiť, nie preto, aby si žili tým životným štýlom, ktorým si žijú ľudia, ktorým sa oni venujú, oligarchom a skorumpovaným politikom, aby mali základné vybavenie pre svoju prácu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Beblavý a Viera Dubačová.
Návrh zákona je predložený v rámci plánu na zásadnú rekonštrukciu štátu, a to ako prvý balík opatrení, ktorý má tri základné ciele – ochranu nezávislosti a životaschopnosti médií, ochranu novinárov a ich zamestnávateľov a posilnenie investigatívnej žurnalistiky. Cieľom predloženého návrhu zákona je posilnenie povinnosti orgánov verejnej moci a verejných funkcionárov odpovedať na otázky novinárov. Sankciou za nedodržanie povinnosti bude to, čo ustanovuje už v súčasnosti zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch pri porušení práva na slobodný prístup k informáciám. Takýto návrh je odôvodnený skúsenosťami z aplikačnej praxe, keď sa konkrétny orgán verejnej moci rozhodol neodpovedať na otázky vybranej skupiny novinárov, pričom títo novinári nedisponovali rýchlym a účinným prostriedkom nápravy.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.