31. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Vážené dámy, vážení páni, účelom predkladaného návrhu zákona je dosiahnuť, aby sa na rozhodovanie riaditeľa materskej školy vzťahoval všeobecný predpis o správnom konaní (správny poriadok), a to rovnako ako na rozhodovanie riaditeľa základnej školy alebo strednej školy. Podľa súčasnej právnej úpravy totiž nepatrí rozhodovanie riaditeľa materskej školy medzi rozhodnutia, na ktoré sa správny poriadok vzťahuje.
Rozhodovanie riaditeľov súkromných a cirkevných škôl, vrátane materských je z režimu správneho poriadku explicitne vyňaté v § 38 ods. 5. Zákon však zároveň v § 38 ods. 6 stanovuje, že rozhodnutie riaditeľa súkromnej a cirkevnej školy, citujem, „sa musí vyhotoviť písomne a musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Musí sa doručiť zákonnému zástupcovi žiaka alebo žiakovi, ktorý dovŕšil 18. rok veku, do vlastných rúk“. Koniec citátu.
V § 38 ods. 7 až 9 je stanovený postup, akým môže zákonný zástupca žiaka alebo žiak požiadať o preskúmanie rozhodnutia riaditeľa súkromnej alebo cirkevnej školy. Dôsledkom takejto úpravy je stav, keď rozhodovanie riaditeľov verejných materských škôl môže byť oveľa svojvoľnejšie, menej odôvodnené a ťažšie preskúmateľné ako rozhodovanie riaditeľov súkromných a cirkevných materských škôl. Práva rodičov ako účastníkov konania nie sú chránené ani zákonnou úpravou v správnom poriadku, ako napríklad pri rozhodovaní riaditeľov verejných základných a stredných škôl, ani rámcovým postupom upraveným v § 38 ods. 6 až 9, ktorý je záväzný pri rozhodovaní riaditeľov súkromných a cirkevných škôl, vrátane materských.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa navrhuje, aby sa rozhodovanie riaditeľov materských škôl podľa § 5 ods.14 doplnilo medzi rozhodovania podľa § 38 ods. 4, na ktoré sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
Hlásim sa potom, pani predsedajúca, do rozpravy.

Áno, registrujem, pani navrhovateľka. Teraz poprosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pána poslanca Gogu, ktorý to má spravodajcovať podľa mojich podkladov. Áno, pardon, Ľudovíta Gogu. Áno, ja vidím, že nie je tu. (Krátka pauza.) Tak celkom patová situácia. Obávam sa, že budeme musieť to preložiť na koniec schôdze. Možno tajomník, no ako, to si povedzme na rovinu, nie vždy to rieši iba predseda, ale väčšinou to riešia tajomníci výboru, že teda vedia, že sa tu nenachádza ten určený spravodajca, tak to dajú spravodajcovať niekomu inému. Dobre. Takže to prerušujeme a ide to nakoniec.
Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslankyne Zuzany Zimenovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní tzv. školský zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 956. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 1006. Opäť poprosím pani poslankyňu Zimenovú, ešte predtým sa pozriem, či je tu spravodajca. Je, pán poslanec Mizík to spravodajcuje.
Nech sa páči, pani poslankyňa Zimenová.

Ďakujem za slovo a... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pardon, pani poslankyňa, ja si len chcem overiť. Pán poslanec Mizík, vy by ste vedeli spravodajcovať? Vedel by spravodajcovať aj ten pôvodný bod? Lebo som videla, že ste sa sem ponáhľali sem do rokovacej sály. Takže môžeme sa vrátiť k tomu pôvodne uvedenému. (Reakcia z pléna.) Pani tajomníčka výboru je tu.
Pani tajomníčka, je uznesenie výboru, že je pán Mizík poverený tým, aby spravodajcoval tento bod?
Pýta sa pán poslanec, že či je k tomu uznesenie o poverení pána Mizíka, že môže spravodajcovať ten predošlý bod, ktorý pôvodne mal spravodajcovať pán Goga. (Reakcie z pléna.) Chcem sa opýtať, či naozaj takýmto spôsobom pristupujeme ku každému. Nie, nepristupujeme. To vám môžem povedať, ja x-krát som viedla schôdzu, nikdy sa takéto obštrukcie nerobili. (Reakcie z pléna.) Nikdy sa takéto obštrukcie nerobili.
Takže je všeobecný súhlas s tým, aby pán Mizík mohol spravodajcovať predošlý bod? Je tu aj pani tajomníčka výboru, vidíte, že mu tú spravodajskú informáciu priniesla. Je, alebo nie je? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem.
Nech sa páči, pán Mizík.
Áno, vraciame sa k tomu pôvodnému bodu a návrh zákona, tlač 955.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 955). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Dostál, ale o slovo požiadala v zmysle rokovacieho poriadku pani navrhovateľka. Nech sa páči.

Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Dámy a páni, máj je mesiacom, v ktorom prebieha prijímania detí do materských škôl. Tento návrh zákona tak predkladáme v aktuálnom čase v snahe pomôcť rodičom, ktorí majú záujem o umiestnenie ich dieťaťa vo verejnej materskej škole, a to najmä tým rodičom, ktorých dieťa sa napokon z rôznych dôvodov do škôlky nemusí dostať. Vnímame ako vážny problém, že ak takáto situácia nastane vo verejnej škôlke, rodičia odmietnutých detí sa nedozvedia dôvod, pre ktorý bola ich žiadosť zamietnutá. Nemajú si ani ako overiť tento dôvod, či škôlka pri rozhodovaní o prijatých deťoch náhodou alebo zámerne nepochybila. Náš právny poriadok totiž nezaväzuje vedenie verejnej materskej školy svoje rozhodnutie o prijatí či neprijatí dieťaťa zdôvodniť a nedáva ani rodičom možnosť odvolať sa voči rozhodnutiu, s ktorým nesúhlasia, dať ho prešetriť a žiadať nápravu. Jediné, čo môžu, je dať škôlku na súd.
V aktuálnom dokumente ministerstva školstva upravujúcom prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie v materskej škole aktualizovanom v novembri 2017 nájdeme aj takýto pokyn, citujem: "Na rozhodovanie riaditeľov materských škôl o prijímaní detí do materskej školy bez ohľadu na ich zriaďovateľa sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. V prípade verejných materských škôl žiadny právny predpis neustanovuje, ktoré náležitosti takéto rozhodnutia majú obsahovať, ani ako sa postupuje v prípade nespokojnosti zákonných zástupcov s rozhodnutím riaditeľa materskej školy, najmä v prípade, ak rozhodol o neprijatí dieťaťa. V rozhodnutí riaditeľa materskej školy o neprijatí dieťaťa nemá byť uvedené poučenie o akomsi opravnom prostriedku." Takto inštruuje ministerstvo školstva verejné materské školy, teda vedenie verejných materských škôlok.
Inštrukcie v tomto materiáli ďalej pokračujú nasledovne, citujem: "Ani rozhodnutia riaditeľov súkromných a cirkevných materských škôl o prijatí detí do materskej školy sa nevydávajú v súlade so všeobecným predpisom o správnom konaní. Nimi vydané rozhodnutia o prijatí detí do materskej školy však musia obsahovať: výrok o prijatí alebo neprijatí dieťaťa, odôvodnenie rozhodnutia a poučenie rodiča o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia."
Uvedené pokyny v rezortnom materiáli, ktoré vysvetľujú znenie viacerých paragrafov zákona č. 596 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, hovoria jasnou rečou. Rozhodovanie riaditeľov verejných škôlok je dnes prakticky svojvoľné, bez povinnosti ho rodičom zdôvodniť a bez rizika, že nebude rodičom akceptované, respektíve bez obáv, že bude chcieť dať rodič toto rozhodnutie prešetriť. Toto podľa nás nie je v poriadku, najmä ak vidíme, že súkromné a cirkevné školy, u ktorých by človek skôr predpokladal takúto voľnosť v rozhodovaní, sú pri prijímaní detí do škôlok oveľa prísnejšou reguláciou zviazané ako škôlka, ktorej zriaďovateľom je samospráva. Takýto stav považujeme za absurdný a neprijateľný.
Zároveň považujeme za nesystémovú skutočnosť, že riaditelia materských škôl nevydávajú rozhodnutia v režime správneho konania napriek tomu, že materské školy sú od 1. septembra 2008, kedy nadobudol účinnosť školský zákon, zaradené do sústavy škôl rovnako ako základné a stredné školy, v ktorých sa na rozhodnutie riaditeľov všeobecný predpis o správnom konaní vzťahuje. Uvedené skutočnosti v praxi znamenajú, že rodičia, ktorí si zvolia verejnú škôlku, sú v procese prijímania dieťaťa do škôlky znevýhodnení oproti rodičom, ktorí si pre svoje dieťa zvolia cirkevnú alebo súkromnú materskú školu. Dôsledkom takejto úpravy je stav, keď rozhodovanie riaditeľov verejných materských škôl môže byť svojvoľnejšie, menej odôvodnené a ťažšie preskúmateľné ako rozhodovanie riaditeľov súkromných a cirkevných materských škôl.
Práva rodičov ako účastníkov konania nie sú chránené ani zákonnou úpravou v správnom poriadku, ani rámcovým postupom upraveným rezortom školstva. Sme si samozrejme vedomí toho, že fakt, že je svojvôľa riaditeľov verejných materských škôl veľká, ešte neznamená, že je bezbrehá. Spomínaný materiál rezortu školstva jasne vymedzuje pravidlá, ktoré by mali riaditelia pri prijímaní detí do škôlok dodržiavať aj vo verejných materských školách. Problém však je, že v prípade verejných škôlok si nemajú rodičia ich dodržiavanie ako overiť a neexistuje ani vyššia inštancia, ktorá by na ich podnet prípadné porušenie týchto pravidiel bezodkladne preverila.
Medzi uvedené pravidlá patrí napríklad nasledovné splnenie požiadaviek: Na predprimárne vzdelávanie sa prijíma spravidla dieťa od troch do šiestich rokov veku. Dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku a ktorému bol odložený začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky, má prednosť pred ostatnými deťmi. Dieťa, ktorému bolo dodatočne odložené plnenie povinnej školskej dochádzky, má prednosť pred ostatnými deťmi. Rovnako tak by mala škôlka uprednostniť aj dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a dvojročné deti by mali škôlky prijímať až vtedy, ak uspokoja všetky žiadosti rodičov, tri roky a viacročných detí. Riaditeľ materskej školy nesmie pri prijímaní uprednostniť tieto mladšie deti a nie vždy sa tak robí, pretože samozrejme tým, že nemáme upravené žiadne pravidlá a hlavne rodičia nemajú možnosť toto rozhodnutie škôlky preskúmať a dať podnet na jeho prešetrenie, tak môže vedenie škôlky rozhodovať svojvoľne. Častokrát sa takto stane, že riaditeľka materskej školy prijme dieťa svojej kamarátky, ktoré môže byť mladšie ako tie deti, ktoré sa tam hlásia, a podobne.
Z týchto dôvodov je podľa nás žiaduce, aby boli rozhodnutia riaditeľov materských škôl riadne zdôvodnené a aby mali rodičia možnosť odvolať sa voči rozhodnutiu, s ktorým nesúhlasia, a aby toto mohlo byť riadne preskúmané v rámci správneho konania.
Ďakujem za pozornosť.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Dostál.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja ako jeden z predkladateľov návrhu zákona, ktorý podávame spolu so Zuzanou Zimenovou, Luciou Ďuriš Nicholsonovou, Simonou Petrík a Petrom Osuským, povedal pár slov. Zuzana Zimenová vysvetlila, o čo v návrhu zákona ide.
V zásade je naším cieľom odstrániť možnú svojvôľu z rozhodovania riaditeľov materských škôl, najmä vo vzťahu k prijímaniu detí do materských škôl. A to, že, to, že dnes nie sú stanovené žiadne pravidlá, podľa ktorých by mali postupovať, je v istom slova zmysle anomália. Anomália preto, pretože človek by na základe nejakého zdravého rozumu očakával, že na rozhodovanie riaditeľov materských škôl, ktorých zriaďovateľom je nejaký verejný orgán, v tomto prípade obecná samospráva, sa budú vzťahovať prísnejšie podmienky ako na rozhodovanie riaditeľov súkromných subjektov, teda súkromných alebo prípadne cirkevných materských škôl, ktoré majú neverejných zriaďovateľov. Pretože obvykle je to tak, že, že prísnejšie regulované alebo prísnejšie pravidlá procesu sa určujú verejnej správe, verejným subjektom ako súkromným subjektom.
Vo veľmi zjednodušenej podobe platí, že štátu a štátnym orgánom je zakázané všetko, čo im nie je vyložene zákonom dovolené, a môžu konať len v medziach zákona, kdežto súkromné subjekty môžu konať, konať všetko slobodne, čo im zákonom zakázané nie je. Čiže ten princíp akoby tu bol úplne prevrátený. Súkromné a cirkevné materské školy musia postupovať podľa nie síce správneho poriadku, ale podľa pravidiel, tých základných pravidiel, ktoré sú stanovené v zákone o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a ktoré garantujú rodičom, že ich žiadosť o prijatie ich dieťaťa do materskej školy bude vybavená nejakým postupom, ktorý aj im garantuje isté práva, napríklad právo požiadať o preskúmanie toho rozhodnutia alebo, alebo právo dozvedieť sa o dôvodoch, prečo ich žiadosti nebolo vyhovené.
My sa to teda pokúšame postaviť z hlavy na nohy. Dnes riaditelia materských škôl nemajú, nemajú povinnosť ani postupovať podľa správneho poriadku, ako už majú napríklad riaditelia základných škôl alebo stredných škôl, a nemajú povinnosť postupovať ani podľa tých pravidiel, ktoré sú záväzné pre riaditeľov súkromných a cirkevných materských škôl. Možnosť bola samozrejme aj to, že by sme navrhli, aby sa na riaditeľov verejných materských škôl vzťahovali rovnaké povinnosti ako na riaditeľov súkromných a cirkevných škôl, ale systémovejšie sa nám zdalo zaradiť ich rozhodovanie o prijatí detí do materských škôl pod režim správneho poriadku a teda dať ich do jednej, jednej kategórie so základnými a strednými školami.
Naším návrhom nesledujeme zvýšenie byrokracie, lebo samozrejme, že to bude predstavovať istú administratívnu záťaž aj pre riaditeľky a riaditeľov materských škôl, ale ide nám o ochranu práv účastníkov konania a v tomto prípade rodičov maloletých detí, ktorí chcú umiestniť svoje deti do materskej školy, a teda, aby sa, aby sa ten proces udial v súvislosti alebo teda spôsobom, ktorý, ktorý upravuje zákon, a tým zákonom je správny poriadok aj vo vzťahu k iným, k iným konaniam.
Poslednú vec snáď, ktorú by som, by som povedal, je, že tento problém by asi nebolo potrebné legislatívne upravovať, alebo by to nebolo tak naliehavé legislatívne upravovať, keby bolo miest v materských školách dostatok, v tom prípade by, by zrejme drvivej väčšine žiadostí bolo vyhovené a mohlo by sa zdať nadbytočné stanovovať nejaké pravidlá, ktorými by sa upravoval, upravoval postup a potreba odôvodňovania, prečo nebolo žiadosti o prijatie dieťaťa do materskej školy vyhovené alebo akým spôsobom sa voči tomu rodič môže, môže odvolať. Bohužiaľ, v tej situácii nie sme, miest v materských školách je nedostatok, z roka na rok ten nedostatok miest je väčší a väčší. Takže v situácii, keď je záujem oveľa väčší ako, ako možností, tak je potrebné, aby sa rozhodovalo aspoň podľa nejakých pravidiel, či už to prejde, alebo to neprejde, tak možno sa potom baviť o tom, že v akom režime, ako prípadne inak namodelovať, namodelovať tie pravidlá, aby neboli príliš zaťažujúce administratívne. A prípadne aj o tom, či, či si obce nemajú trebárs prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení same stanoviť nejaké rámce, rámce toho ďalšieho postupu alebo pravidiel, podľa ktorých rozhodujú. To v našom návrhu neriešime. Naším návrhom chceme vyriešiť iba ten základný problém, aby aj riaditelia verejných materských škôl rozhodovali podľa pravidiel.
Ďakujem za pozornosť.