31. schôdza

Pani poslankyňa Zimenová, chcel by som podporiť tvoj návrh novely školského zákona, považujem to za veľmi dôležitú vec, že otváraš túto tému. Prešla naša krajina dosť veľkými zmenami, kedysi sme tu mali politikov a ľudí, ktorí mali problém s tým, že sa vôbec trebárs vyučuje na školách v maďarčine a snažili sa to spochybňovať alebo robiť kroky, ktorými by sa to obmedzovalo.
Našťastie, sme sa od deväťdesiatych rokov niekam posunuli a takéto samozrejmé veci dnes už nemusíme riešiť, ale aj vtedy platilo to, že tí, ktorí to spochybňovali alebo spochybňovali trebárs možnosť používania menšinových jazykov, sa vydávali za dobrých Slovákov, búchali sa do pŕs a tvárili sa, že robia službu tejto krajine. V skutočnosti to však bolo úplne naopak, pretože tým, že vyvolávali nevraživosť voči menšinám, najmä voči maďarskej menšine, tak škodili Slovensku, pretože oslabovali pocit lojality našich spoluobčanov maďarskej národnosti voči Slovensku, ktorý môže byť silný iba vtedy, keď sa tu budú cítiť dobre, keď sa tu budú cítiť ako vo svojej vlasti.
Ten problém, ktorý chceš riešiť svojou novelou, je i veľmi podobný, že či je dôležitá nejaká symbolika, že budeme trvať na tom, že slovenčina sa na Slovensku musí učiť ako materinský jazyk, aj keď pre mnohých, mnohé deti materinská a mnohých ľudí materinským jazykom nie je, alebo vytvoríme také podmienky, aby sa aj deti z národnostných menšín dokázali naozaj naučiť dobre slovensky a potom byť dobrými občanmi Slovenskej republiky. To druhé je podľa môjho názoru oveľa dôležitejšie.

Ďakujem. Pani Zimenová, Rusíni nemajú žiaden problém so slovenčinou. Poznám pomery na severovýchode Slovenska, do škôl už prichádzajú dvojjazyčné deti, keď ich tak mám nazvať. Mám tam rodinu, takže viem, o čom vám teraz hovorím, a zvyšok vám poviem v rozprave. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem obom poslancom za ich vyjadrenie. Na pána Mizíka zatiaľ nebudem reagovať, počkám si na tú rozpravu.
Ďakujem ti, pán poslanec Dostál, za tvoje slová. Chcem aj pri tejto príležitosti upozorniť, že áno, hovoril si o národnostnom školstve, hovoril si o deťoch z prostredia národnostných menšín. Chcem však pri každej takejto príležitosti prízvukovať, že tento návrh sa týka každého jedného jednotlivca, každého jedného dieťaťa, ktoré hovorí jazykom, ktoré nepatrí a ani nemusí patriť do jazyka národnostných menšín. Takže o to by som tento návrh kvalifikovala, že je ešte o krok ďalej, ako sme na Slovensku zvyknutí debatovať a zrejme aj kvôli tomu je s tým taký problém.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Vážená pani Zimenová, prepáčte, neberte túto moju rozpravu osobne, bude trochu tvrdá. Pani Zimenová, toto je ďalší pokus uškodiť deťom. Pozorne som preštudoval návrh, váš návrh zákona, ktorý má vraj odstrániť diskriminujúcu jazykovú bariéru, na ktorú vraj vo vzdelávaní narážajú žiaci hovoriaci iným materinským jazykom. Navrhujete vytvorenie špeciálneho vzdelávacieho programu výučby slovenského jazyka. Žiaľ, vo svojej slniečkarskej aktivite a inovatívnej aktivite neznalosti reálneho stavu v mnohých regiónoch Slovenska máte, žiaľ, typicky zjednodušený kaviarenský pohľad na realitu, ktorá je často tvrdá, a nebojím sa povedať, až brutálna. Vysvetlím vám prečo.
Tento váš návrh zákona nerieši a vôbec nerozlišuje školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a školy, kde je zmiešaná populácia, napríklad slovensko-maďarská, slovensko-rómska a sú školy, kde je populácia slovensko-maďarsko-rómska. Neberiete tiež ohľad na oblasti, kde dokonca materinská reč je zmiešanina rómskeho a maďarského jazyka.
Tento váš návrh zákona prináša obrovské, obrovské množstvo absolútne neriešiteľných problémov, zvlášť na naše slovenské pomery. Slovenská republika nemá príjmy ako nejaká ropná veľmoc, aby mohla riešiť takéto náročné projekty, ktoré sú veľmi komplikované a ktoré dáte na papier a vôbec si neuvedomujete, žiaľ, vo svojej naivite, zložitosť toho. Odvolávate sa napríklad na rómskych žiakov, ktorí sú vraj znevýhodnení. Udávate aj prekrútené, povedal by som, až zavádzajúce názory zo správy Amnesty International 2017, ktorá vôbec nezohľadňuje pri preraďovaní detí do špeciálnych škôl zaostalosť, geneticky danú, častokrát vyplývajúcu z incestných vzťahov, generačnému alkoholizmu a požívania prchavých látok. Ak by ste tomu nerozumeli, tak ja vám to vysvetlím po lopate. Dieťa, ktoré sa narodí 14-ročnej matke a otcovi, ktorí fetujú od ôsmich rokov, a tak isto aj fetovali ich rodičia, aj starí rodičia, tak také deti sa do špeciálnej školy nedostanú vďaka tomu, že ich rodičia neučili slovenčinu od narodenia, ale preto, že sú naozaj mentálne zaostalé. Takéto deti, ktorých rodičia, starí rodičia a prastarí rodičia fetovali v 70. a 80. rokoch čikuli, to bol taký čistiaci prostriedok, v 90. rokoch fetovali toluén a teraz neviem, čo fičí, ale určite nejaké lepidlá, tak takýmto deťom už nepomôže nič ani svätená voda. Sú nevzdelávateľné a jediné, čo sú schopné sa naučiť, sú jednoduché manuálne práce, systém metla, krompáč, lopata a fúrik.
Neviem si predstaviť aj vďaka skúsenostiam s integrovanými žiakmi, kde je obrovský problém s disciplinovanosťou v triede, aj keď je tam, povedzme, asistent či asistentka učiteľa. Samozrejme nemyslím tým telesne postihnuté deti, ale deti so širokou škálou porúch učenia a veľmi nízkeho intelektu.
Váš návrh zákona v konečnom dôsledku priam predpokladá niekde aj troch učiteľov, lebo taký záver mi z toho vychádza. Každého ovládajúci jazyk v danej zmiešanej triede a k tomu ešte iné plány, iné osnovy, jednoducho čistý chaos. Alebo si predstavujete v zmiešaných školách triedy so žiakmi podelených podľa národností či etnika? Však to by si nedovolil ani taký apartheid.
Keby som si k tomu predstavil, dokonca ani si nemusím predstaviť také školy, kde v jednej triede sedia slovenské, maďarské aj rómske deti a tiež s nimi v triede sú tri, štyri integrované deti s určitým variantom určitých porúch, čiže v jednej triede sú tri triedne knihy a tri klasifikačné hárky, poznám z vlastnej skúsenosti, tak to je už silná káva. Ešte tam keby sa realizoval špeciálny program na učenie slovenského jazyka, učiteľ by sa zbláznil.
Každopádne si ale myslím, že každý rodič v Slovenskej republike, keď je svojprávny, má ovládať jazyk štátu, v ktorom žije. Myslím si, že váš návrh diskriminuje slovenské deti a dokonca uráža maďarskú a rusínsku menšinu, ktorú vlastne vaším návrhom dehonestujete za neschopných učiť sa dvojjazyčne od mala. Poznám veľa bežných rodín, kde je materinská reč, či rusínsky jazyk. S niektorými som sa aj rozprával a boli to dokonca učitelia a oni si ťukali na čelo. Váš návrh je nezmysel, vyplývajúci z toho, s prepáčením, že niektorí ľudia sú odtrhnutí od reality. Prepáčte.
Ďakujem.

Pán poslanec Mizík, takmer ľutujem, že som sa neprihlásil do rozpravy ústne, lebo na tú znôšku nezmyslov, ktoré ste predviedli, ťažko zareagovať jednou faktickou poznámkou. No, je to ďalší pokus uškodiť deťom a zjednodušený kaviarenský pohľad na realitu. Vy tu argumentujete spôsobom, že máte rodinu na severovýchodnom Slovensku, alebo tam ste sa s niekým stretli. Ak nejaké svoje individuálne zážitky zovšeobecňujete do všeobecne platných tvrdení, pani poslankyňa Zimenová sa roky venuje problematike školstva, a nie iba teoreticky. Stretáva sa s učiteľmi, stretáva sa s riaditeľmi, stretáva sa s rodičmi, rieši konkrétne problémy, nielen nejaké všeobecné filozofovanie.
Ak niekto neberie ohľad na realitu, tak ste to vy a vaše ideologické predsudky. Tento návrh nie je žiadnou urážkou Slovákov, tento návrh nie je žiadnou urážkou slovenčiny. Keď chceme, aby sa všetky deti na Slovensku naučili dobre po slovensky, tak treba schváliť tento návrh, pretože súčasný stav to nezabezpečuje.
A hovoríte, že Slovensko nemá príjmy na to, aby si toto dokázalo zaplatiť. No, viete, že sa hovorí, že nie sme takí bohatí, aby sme si mohli dovoliť kupovať lacné veci. V tomto prípade to platí ako riť na šerbeľ, pretože keď nedáme dostatok peňazí do vzdelávania a aj do vzdelávania ohrozených skupín, tak sa nám to mnohonásobne vráti na tých problémoch, ktoré to bude spôsobovať, pretože nedovzdelaní ľudia sa nedokážu zamestnať a ocitnú sa v kolobehu chudoby. Toto vy chcete, aby ste mohli z toho ťažiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.).

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Mizík, mňa nijako neprekvapila vaša, vaša obsedantná fixácia na rómskych žiakov. Ja som sa snažila ale vo svojom dosť dlho trvajúcom príhovore na úvod návrhu zákona, pri jeho predstavení, hovoriť o tom, že mne ide aj o iné deti. Tie úplne unikajú vášmu spektru videniu, je mi to ľúto. Pri tejto príležitosti snáď spomeniem len to, že aj tieto rómske deti, a nepoviem tým nič nové, tí, ktorí sledujú túto problematiku, to vedia, v prípade, že sa dostanú so svojimi rodičmi a odcestujú, povedzme, tí rodičia za prácou, lebo áno, rómski rodičia aj pracujú, odídu za prácou do Anglicka, tak zázračne začnú prospievať tieto rómske deti v Anglicku. A to je taká, taká anomália, všetci sú z toho prekvapení, že ako je to možné. Ja som sama v Anglicku bola pred niekoľkými rokmi sa pozrieť v Londýne na školy, kde sa učia žiaci naozaj v ťažkých podmienkach, žijúci, sú to deti prisťahovalcov. A som bola v škole, ktorá má deti, kde hovoria doma dvadsiatimi troma materinskými jazykmi.
Viete, pán Mizík, ono tá doba už pokročila, svet vôbec nedelí tie deti do tried tak, ako si vy myslíte. Svet nerieši triedne knihy tak, ako si vy myslíte. Ony jednoducho v tej škole boli a naučili sa po anglicky vďaka univerzálnemu jazykovému programu a potom prospievali aj v ostatných predmetoch.
Čiže tá vaša skúsenosť je, je naozaj stereotypná, slovenská a svet už je niekde úplne inde, ale to by som vám asi musela vysvetliť nejako inak a nie v krátkej faktickej.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Tak, pán Dostál, vy ste odtrhnutý od reality. Keby som vás vzal učiť do mojich bývalých škôl, do troch mesiacov by ste bol v Pezinku, ale nie ako ja včera na súde, ale v liečebni.
A k pani Zimenovej, áno, mám určité stereotypy a myslím si, že klasická stará, dobrá škola bola dobrá škola. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Len po týchto vystúpeniach si dovolím povedať naozaj že pár viet. Nie je to odtrhnutosť od reality, všade vo svete to funguje. My sme súčasťou tohto moderného sveta, kde to funguje, prosím vás, už by sme sa mali naozaj prebrať a mali by sme niečo pre tie deti urobiť, pretože, ako som spomenula, my tu máme povinnú školskú dochádzku aj pre deti cudzincov. Ja sa rozprávam o každom jednom dieťati, ktoré nevie po slovensky a je hodené do našej školy a dostane do ruky šlabikár.
A posledná poznámka, ktorú chcem povedať, tu výskumníci a výskumníčky z aplikovanej jazykovedy konštatujú tento stav zarovno so mnou. Ja som expertom vo vzdelávacej oblasti, oni sú expertom v jazykovej oblasti. Ak sa tieto dve oblasti dokážu zhodnúť a ponúkať riešenia, tak by sme to nemali brať na ľahkú váhu a ignorovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladanej novely zákona je limitovanie veta zriaďovateľa taxatívnymi dôvodmi pre nevymenovanie riaditeľa školy na základe rozhodnutia výberovej komisie, eliminácia individuálnych rozhodnutí zriaďovateľa pri rozhodovaní a o nevymenovaní riaditeľa školy na základe rozhodnutia výberovej komisie, posilnenie postavenia výberovej komisie na pozíciu riaditeľa školy a zvýšenie dôveryhodnosti a transparentnosti výberových konaní na pozíciu riaditeľa školy.
Dovoľte mi pár slov na úvod. Zriaďovateľ školy nesie komplexnú zodpovednosť za jej technicko-organizačné i odborné vedenie, naplnenie štátneho vzdelávacieho programu, personálne i finančné zabezpečenie školy, splnenie všetkých technických a bezpečnostných noriem a množstvá ďalších predpokladov, ktoré sú spojené s prevádzkou školy. Práve táto zodpovednosť bola deklarovaná ako zásadný dôvod, ktorým zriaďovatelia argumentovali zavedenie práva veta na funkciu riaditeľa školy v dvojstupňovom prevedení.
V prvom stupni rozhodoval zriaďovateľ sám a až v druhom stupni rozhodovalo zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Prax však ukázala, že práve individuálne rozhodnutia zriaďovateľa o nevymenovaní víťazného kandidáta na funkciu riaditeľa školy boli minimálne kontroverzné, bez dostatočného zdôvodnenia alebo zdôvodnené absurdne, bez zákonného základu alebo sa javili ako prejav svojvôle, kedy z osobných, či politických dôvodov, víťazný kandidát vymenovaný nebol. Zákonným definovaním dôvodov nevymenovania víťazného kandidáta na funkciu riaditeľa školy, ako aj rozhodnutím zastupiteľstva sa prvok individuálneho rozhodnutia zo zákonne neurčených dôvodov eliminuje a prispeje sa tak k väčšej právnej istote a transparentnosti pri nevymenovaní kandidátov na funkciu riaditeľa školy.
Otázka transparentnosti a dôveryhodnosti rezonuje aj pri priebehu samotných výberových konaní na funkciu riaditeľa školy. Prihlášky a všetky osobné dokumenty zasielajú záujemci o funkciu riaditeľa školy v špeciálne označených obálkach, kde sa pri ich otvorení posudzuje, či spĺňajú všetky zákonné náležitosti určené pre výkon tejto funkcie a uchádzači ich aj zaslanými dokumentmi potvrdzujú. Na základe tohto posúdenia je vytvorený zoznam kandidátov, ktorí sa budú môcť zúčastniť prezentácie, čiže samotného výberového konania, na ktoré budú osobitne pozvaní. Vypočutie kandidátov sa doposiaľ vždy konalo za zatvorenými dverami. Mnohí sa ani nedozvedeli dôvod svojho neúspechu, množili sa podozrenia z ovplyvňovania výberových komisií. A práve v záujme transparentnosti týchto výberových konaní je potrebné zaviesť zásadu verejnosti, ktorá je bežná napr. v súdnictve, aj do prezentácie kandidátov, ako aj vyhlásenia výsledkov výberového konania. Verejnosť, teda žiaci, študenti, rodičia, pedagógovia i ostatní pracovníci majú právo vedieť, kto bude riadiť ich existenciu počas nasledujúcich piatich rokov. Rovnako však takáto verejná kontrola významne zníži dohady a spory o netransparentnosti celého výberového konania.
Postavenie rady školy ako iniciatívneho a poradného samosprávneho orgánu nie je kompatibilné s tak dôležitým úkonom, akým je výber riaditeľa školy. Pokiaľ rada školy vystupuje ako výberová komisia vo výberovom konaní na funkciu riaditeľa školy, ktorá podáva návrh na vymenovanie víťazného kandidáta do tejto funkcie, je potrebné, aby sa jej status v tejto pozícii zmenil. Úkony a najmä rozhodnutie výberovej komisie je možné a potrebné považovať za výkon verejnej správy. Akékoľvek zásahy zriaďovateľa do rozhodnutia výberovej komisie, kde má svojich zástupcov, ako aj po zverejnení rozhodnutia, budú neprípustné a budú sa môcť považovať za zneužitie právomocí. Týmto bude posilnená dôveryhodnosť výberových komisií, ale aj transparentný a demokratický princíp fungovania verejnej správy a zvýši sa dôvera v právo a spravodlivosť.
Toľko na úvod a potom by som sa prihlásil do rozpravy.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 877. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.