31. schôdza

Osem faktických poznámok na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa. (Reakcia z pléna.) Ešte raz. Deväť faktických. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými.
Pán poslanec Beluský.

Ďakujem za slovo. Milan, títo tzv. novinári, oni vedia, že klamať je nesmierne jednoduché, a už to klamstvo sa vlastne stalo takou ich pracovnou metódou, pretože oni vedia, že my sa proti tým ich obvineniam len veľmi ťažko môžeme brániť, a sám vidíš, aké jednoduché je z niekoho spraviť nejakého agresívneho hulváta, ktorý sa neštíti hádzať dlažobné kocky do malých detí alebo tehotných žien. Ale presvedčiť verejnosť, že to nie je pravda, ti pravdepodobne bude trvať veľmi dlho, možno aj celý život, ale trpezlivosť ruže prináša a ty musíš byť vo svojej práci len trpezlivý a vytrvať a ľudia časom sami pochopia, aký si človek, aké sú tvoje ciele a o čo sa vlastne snažíš.
No a k tým liberálom. Pre mňa sú to naozaj veľmi zvláštne zmýšľajúci ľudia, pretože na jednej strane predstava nejakých plných detských domovov je pre nich niečo hrozné, otrasné, čo proste nemôže byť, a na druhej strane nejaké plné imigračné centrá zaplavené imigrantmi z Ázie, z Afriky, tie im vôbec nevadia, to by boli veľmi radi, keby tu máme. Nuž ak plné detské domovy sú pre nich problémy, je to pre nich problém, čo by chceli potom títo ľudia robiť napríklad s plnými väznicami alebo plnými útulkami? A keď budeme mať plné domovy dôchodcov, tak začneme vykonávať eutanáziu? Takéto zmýšľanie a argumenty ja osobne nikdy nepochopím a iba to potvrdzuje, aké argumentácie, aké slabé argumentácie títo ľudia používajú.
Ďakujem.

Pán poslanec Uhrík.

Žiaľ, Miňo, na margo tých aj slabých argumentácií, ale aj tých facebookových diskusií, tiež som mal takú skúsenosť, môžem to potvrdiť, keď som raz publikoval jeden status o tom, že na Slovensku sú chránené týrané zvieratá, ale nepočaté alebo nenarodené deti ani zďaleka nie sú tak chránené, a baba, nejaká neznáma pre mňa mi na to odpísala, že či žijem v realite, že kde na Slovensku sú chránené zvieratá a že tu sú zvieratá týrané, proste zomierajú v neľudských podmienkach a tak ďalej a tak ďalej, skrátka veľká slza za zvieratá a zároveň tá istá žena, tá istá hlava pokračovala v tom statuse ďalej: „A tie argumenty, pán Uhrík, čo uvádzate za ochranu života detí, to patrí do stredoveku. Ja nechápem, ako môžte takto oponovať, ak môžte takúto totalitu tu zavádzať.“ Tá istá hlava, ten istý mozog, proste extrémna ochrana zvierat, čo je svojím spôsobom aj v poriadku, ale extrémne opovrhovanie nenarodenými deťmi.
Ale nemôžme sa čo čudovať, pretože to sú, to je laická verejnosť, dobre, nemajú to v hlave možno niektorí ešte tak, tak usporiadané, nevenujú sa tomu, sledujú to len okrajovo. Ale horší je naozaj ten postoj aj tých cirkevných predstaviteľov, aj tých kresťanských politikov, aj Marian Kotleba to tu navrhol predtým, aj ty si to spomínal, cirkev stále odmieta dať nejaké podporné stanovisko tohto návrhu zákona a teraz tiež čítam na aj Aktuality.sk, aj Hlavné správy, že Kramara, pán hovorca Konferencie biskupov Slovenska, povedal, že sme strana, ktorá, citujem: „hádže kamene na ľudí na základe toho, že sú inej rasy či náboženstva,“ hovorí o oportunizme a pýta sa tiež, aký je náš skutočný úmysel s podaním tohto návrhu. Čiže ak je cirkev takto nekonzistentná a ani oni nevedia už povedať, že čo vlastne, čo je správne a čo nie je správne, keď sa boja pod tlakom liberálnych médií postaviť za správne hodnoty, tak potom čo majú robiť obyčajní ľudia, čo chodia do kostola, čo denne zápasia so životnými podmienkami, čo by mali hájiť tie hodnoty. Čo proste majú robiť oni? Čo má, čo, keď samotní tí najvyšší predstavitelia sa takto...? No nechcem byť vulgárny proste.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Milan, darmo budeš vysvetľovať somárovi jadrovú fyziku. Keď sa raz somár zatne, nepohneš s ním. Tak je to aj v prípade pani Verešovej a mnohých akože novinárov, aj tej novinárky, ktorú si spomenul, ktorí majú priliehavý názov „presstitútky“, to znamená novinárske prostitútky. No a tieto somáre, žiaľ, sú to aj niektoré političky a akože novinári, darmo, že sú nažratí, predsa s nimi nepohneš. Faloš a farizejstvo je pracovná metóda mnohých politikov a novinárov, majiteľov novín či televízií, teraz sme sa bavili o TA3, teraz sa úplne demaskovali. Krv nenarodených a vyškrabaných detí je na ich rukách.
A tu je jeden komentár na pani novinárku, status z internetu: „Na prototypálnom príklade bezprizorného organizmu jednej bielej kobyly vidíme, že niektoré nevyčistené, dokonca už i uzavreté rany na tele spoločnosti sa otvárajú a hnis začína vytekať. Keď vytečie, bude treba rany ešte dezinfikovať.“ Je to trošku tvrdý status, ale situácia je tvrdá.
Ďakujem za slovo.

Pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem za slovo. Miňo, spomínal si tie detské domovy. Ja si myslím, že ten argument, ktorý tie osoby používajú, čo sa týka detských domovov, absolútne neobstojí, pretože každá žena, ktorá donosí, vynosí svoje dieťa a ktorá ho porodí, väčšinou žien, keď ho dostanú, keď ho uvidia, to dieťatko umyté, keď mu ho, keď to tej žene, keď dajú to jej novorodené dieťa do náručia, keď si ho ona privinie k sebe, keď ho vidí, tak je obrovské množstvo žien, ktoré sa rozhodnú si to dieťa ponechať, a sú, a nie dať do detského domova alebo na adopciu. Sú také prípady, sú také skúsenosti, že tá žena potom k tomu dieťaťu nadobudne ten materinský cit. Takže ani to neobstojí od neprajníkov voči tomuto zákonu.
Ďakujem.

Pán poslanec Kecskés.

Ďakujem za slovo. Miňo, dobrá rozprava. Ako vždy. A spomínal si, že liberáli, alebo resp. stretol si sa s náladami, že liberáli sú proti tomu, aby sme sprísnili tento zákon, alebo resp. sú proti našej novele, ale napriek tomu by chceli viacej liberalizovať potratovú politiku na Slovensku a chcem sa ťa spýtať, ak mi môžeš odpovedať, čo podľa, čo asi znamená viacej zliberalizovať potratovú politiku na Slovensku. Budeme zabíjať už osemmesačné deti alebo deväťmesačné deti? Alebo ako? A spomínal si jeden prípad, že deti, že keď nemajú deti žiť v detských domovoch, nech sú radšej potratené, nech radšej prebehne interrupcia v tomto prípade. Ale tá autorka tohto statusu alebo tohto článku asi zabudla na to, že život je niekedy aj strastiplná cesta a počas tohto života dieťa päť-šesť- sedem-desaťročné môže prísť o oboch rodičov, nejaká autonehoda, choroba, hocičo iné. A vidíš, podľa liberálov takéto dieťa podľa tej logiky, ktorú predstavuje, takéto dieťa by malo byť okamžite zabité. Nemáš rodičov, ideš do detského domova, proste tam sa ti bude zle žiť, tak, tak musíš zomrieť. A kde sú oponenti? Za chvíľku sa nám končí ústna rozprava, začína, začína, teda písomná rozprava, začína ústna rozprava, tak ja pevne verím, že sa sála naplní aj takýmito pseudokresťanskými aktivistami typu Verešová a podobne a budú svojou rozpravou nám nejakým spôsobom argumentovať, prečo nepodporia alebo podporia náš návrh zákona.
Ďakujem.