31. schôdza

Ďakujem.
Ďalšia otázka je od pána poslanca Klusa určená podpredsedníčke vlády a ministerke pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriele Matečnej, ktorú zastupuje pani ministerka Lubyová. Otázka znie: "Vážená pani ministerka, rád by som sa opýtal, či má ministerstvo komplexnú vedomosť o úrovni zavlažovacích systémov na území Slovenskej republiky a do akej miery je ministerstvo pripravené pomôcť čeliť poľnohospodárom pri aktuálnych výkyvoch počasia."
Nech sa páči.

Vážený pán poslanec, v mene podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorú dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku. Dovoľte mi prečítať odpoveď pani ministerky Gabriely Matečnej.
Vážený pán poslanec, hlavným cieľom koncepcie revitalizácie hydromelioračných sústav na Slovensku, ktorá bola schválená vládou Slovenskej republiky dňa 20. 11. 2014, je podpora preventívnych opatrení pred negatívnymi dôsledkami prírodných katastrofických udalostí a nepriaznivých zrážkových pomerov na potenciál poľnohospodárskej výroby, predovšetkým výskyt prívalových dažďov a sucha.
Z hľadiska zmiernenia dôsledkov sucha na poľnohospodársku výrobu ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v spolupráci s PPA pripravilo výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z Programu rozvoja vidieka Slovenská republika 2016 - 2020 pre opatrenie č. 4, investície do hmotného majetku, podopatrenie 4.1, podpora na investície do poľnohospodárskych podnikov so zameraním na zavlažovanie. Týka sa to investícií v súvislosti s využívaním závlah, revitalizáciou investícií do existujúcich a nových závlahových systémov, infraštruktúry, ako aj koncových zariadení s cieľom ich výstavby, rekonštrukcie, modernizácie a efektívnejšieho nakladania so závlahovou vodou a energiou obmedzením ich strát, všetko s cieľom zvýšiť produkciu a jej kvalitu.
Zároveň štátny podnik Hydromeliorácie v zriaďovateľskej pôsobnosti MPRV SR eviduje stav závlahových systémov na území Slovenskej republiky, ktoré predkladá každoročne či už v rámci koncepcie rozvoja podniku v zmysle § 19 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, ale aj vo výročnej správe štátneho podniku. V neposlednom rade by som poukázala aj na pripravovaný rizikový fond, ktorého jedným z cieľov je pomôcť poľnohospodárom zmierniť preukázané škody spôsobené suchom.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som.

Ďakujem. Pán poslanec nechce položiť doplňujúcu otázku.
Takže ďalšia otázka je od pána poslanca Dostála pani ministerke školstva a znie: "Vo februári ste sa stretli s komisárkou pre spravodlivosť spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věrou Jourovou, ktorá pri tejto príležitosti vyjadrila svoje znepokojenie nad situáciou rómskych detí a žiakov na Slovensku. Aké konkrétne kroky urobilo ministerstvo za ten čas v prospech toho, aby diskriminácia a segregácia rómskych detí vo vzdelávacom systéme na Slovensku neprevládala a nerástla ďalej? Aké snahy ministerstvo vyvíja, aby sa zmenila aplikácia legislatívy a prístup zainteresovaných tak, aby sme nevychovali ďalšiu stratenú generáciu slovenských rómskych detí v našej krajine?"
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, ďakujem za vašu otázku. Ja pred tým ešte, než prečítam celý zoznam opatrení, ku ktorým sme pristúpili, by som chcela uviesť také zaujímavé informácie o pozadí stretnutia s pani eurokomisárkou Jourovou, keďže to bolo moje prvé stretnutie s ňou na tému infringementu a teda potencionálnej segregácie rómskych detí. Toto stretnutie sa konalo v Bruseli okolo 17. hodiny s kabinetom pani komisárky, mala som aj kolegov zo slovenskej ambasády, zo zastúpenia.
Pred tým, než sa to stretnutie uskutočnilo, mal už kabinet pani komisárky Jourovej pripravené tlačové vyjadrenie, ktoré bolo absolútne negatívne a odkazovalo do Bratislavy, že slovenské autority majú zabudnúť na stratégiu obviňovania, vyhovárania sa a bolo to spísané pred tým, asi to bolo preto, že to už bolo o sedemnástej, nechcem to ďalej komentovať, než vôbec došlo k nášmu stretnutiu. Čiže komuniké o našom stretnutí bolo pripravené pred tým, než sme sa vôbec stretli. Toto o mnohom vypovedá.
Potom, keďže mali sme asi hodinovú diskusiu, ktorá bola naozaj veľmi, si myslím, ústretová, pozitívna, konštruktívna, ku koncu tejto diskusie, a v ktorej som absolútne naozaj nezadala žiaden dôvod na to, aby sme boli my klasifikovaní, že sa vyhovárame, obviňujeme, naopak, rozprávala som o tom, že máme úprimný záujem zlepšovať situáciu, že chystáme komplexné opatrenia v rámci Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania a tak ďalej, pani komisárka povedala, že oni teda to svoje negatívne stanovisko zmenia a že teda budú komunikovať o tomto stretnutí v pozitívnom duchu. Napriek tomu jej kancelária rozoslala do médií to pôvodné negatívne stanovisko, ktoré bolo napísané bez toho, aby sme vôbec mali šancu sa stretnúť a rozprávať sa. Potom oni síce ešte k večeru poslali také akoby opravné stanovisko, ale už len na ambasádu, čiže do TASR a do všetkých slovenských médií sa dostalo toto vopred pripravené negatívne stanovisko.
Je to poľutovaniahodné, ja som sa snažila potom s pani komisárkou teda nejakým spôsobom docieliť nápravy, sľúbila mi, že pred slovenskými médiami sa potom vyjadrí v pozitívnom duchu, aby to uviedla na pravú mieru. K ničomu z tohto nedošlo.
Teraz by som chcela teda okomentovať, o čom sme sa rozprávali. Podľa môjho názoru jediné, čo nám pomôže odvrátiť proces infringementu, je ukázať, že máme komplexnú stratégiu, ktorá sa v dlhodobom výhľade venuje integrácii.To znamená niečo podobné, ako urobila Česká republika, nie ukazovať separované opatrenia, to znamená, že urobili sme nejakých pár parciálnych úprav, ale ukázať, že máme komplexnú víziu, komplexnú stratégiu, do ktorej sa tieto opatrenia preklikávajú, pretože mnoho opatrení, ktoré sú zamerané práve na marginalizované komunity, sa týkajú systému ako celku, ale svojím charakterom majú najväčší záber pre tie marginalizované komunity.
To znamená, že som dôvodila tým, že predložíme tento národný program a potom sa spolu pozrieme na to, či je teda dostatočne komplexný a dostatočne dlhodobý, aby teda Slovenská republika bola vyhodnotená, že má seriózny záujem dlhodobo a strategicky pôsobiť v tejto línii. S ohľadom na to teda pani komisárka, ktorá sa príde na Slovensko pozrieť v júni, tak sme sa dohodli aj teda prostredníctvom stáleho zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, že jej táto návšteva nebude ešte cielene venovaná tejto problematike segregácie, že v rámci tejto návštevy, ktorá bude prioritne venovaná problémom spotrebiteľských práv, sa my stretneme a dojednáme si ďalšiu návštevu, ktorá sa uskutoční koncom tohto roka alebo na jeseň a tá už bude venovaná cielene týmto problémom segregácie a že medzitým budeme sa spolu rozprávať o tom národnom pláne a o opatreniach, ktoré sú v ňom obsiahnuté.
Takže ten národný program, ako viete, je reformovaný na najbližších desať rokov, ktorý sa bude realizovať prostredníctvom dvojročných akčných plánov, ktoré opatrujú; ktoré obsahujú konkrétne opatrenia, časové rámce aj rozpočet. To, čo my vieme garantovať, je ten akčný plán 1, to znamená roky 2018, ´19, prakticky kúsok roku 2020.
Všetky ostatné opatrenia naozaj už budú na politickej zodpovednosti vlád, ktoré tam budú tie ďalšie dve funkčné obdobia, pokiaľ teda rátame so štvorročným funkčným obdobím, pretože ten program má teda časový horizont 2027.
Ja som veľmi rada, že už v školskom roku 2018/´19 sa nám darí realizovať prvé pozitívne kroky a začínať tak zlepšovať podmienky pre deti a žiakov všetkých druhov škôl a školských zariadení a vrátane podpory inkluzívneho prístupu vo vzdelávaní. Ako viete, nosným pilierom toho národného programu je inklúzia inšpirovaná fínskym modelom. Fínsky model, to je naozaj model, ktorý absolútne sa nedá spochybňovať na báze inklúzie, a práve tento model je založený na premise, že najlepšia škola je najbližšia škola, ktorá poskytuje kvalitné vzdelávanie.
Ubezpečujem vás, že v aplikačnej praxi školského a antidiskriminačného zákona v oblasti vzdelávania znevýhodnených skupín sa intenzívne a trvale venujeme tejto téme a naším cieľom je aj rómskym deťom vytvoriť vhodné podmienky pre ich kvalitné vzdelávanie a zavádzať úplne adresné opatrenia. Uvedomujeme si, že potrebné reformy nie je možné robiť od stola, ale, naopak, v úzkej súčinnosti s ľuďmi z praxe.
Pokiaľ ide o tie konkrétne kroky, ktoré ministerstvo urobilo v tomto roku v prospech toho, aby diskriminácia a segregácia rómskych detí neprevládala a nerástla, tak štátna školská inšpekcia v rámci... myslím, že už mám...
Môžem vám poskytnúť alebo zverejniť celý rad opatrení, je to na šesť strán, inšpekcia, hlavné úlohy metodicko-pedagogického centra, môžem vám to poskytnúť. Alebo to nejakým spôsobom zverejňujete na... (Ministerka sa obrátila na predsedajúceho.)

Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku?

Ďakujem, pani ministerka. No, myslím si ale teda, že nemožno to celé váľať iba na nejaké komunikačné nedorozumenie na sekretariáte pani komisárky, lebo tak ona nie je jediná, ktorá v súvislosti s touto témou vyjadruje znepokojenie, a teda napríklad nedávno tu bol komisár Rady Európy pre ľudské práva, podľa ktorého je tiež Slovensko problém, lebo nemá konkrétny plán na boj proti segregácii na národnej, regionálnej či miestnej úrovni. A zároveň opakovane poukázal na potrebu systematickej podpory škôl, žiakov vrátane rozšírenia počtu asistentov učiteľov a na potrebu ďalšieho vzdelávania učiteľov a na to, že by takýto systém nemal byť financovaný z eurofondov, ale zo štátneho rozpočtu.
Európska komisia tiež nedávno zverejnila pravidelné hodnotenie politík členských krajín, pričom v správe o Slovensku sa okrem iného konštatuje, že segregácia Rómov je naďalej kľúčovým problémom a miera zaraďovania rómskych detí do špeciálnych škôl a škôl je mimoriadne vysoká a spojená s diskriminačnými praktikami. Čiže tých signálov je oveľa viac a nie je to len nejaké nedorozumenie alebo nedovysvetlenie podľa môjho názoru.
A teda ďakujem za tú odpoveď, ale teda dozvedel som sa, že koncepcia, stratégia, akčné plány, a ja chápem, že v tej päťminútovej odpovedi nie je asi dostatočný priestor na konkrétnosti, ale teda žiadnu konkrétnu som nezaregistroval, preto by som teda uvítal, ak by som buď mohol dostať zoznam tých opatrení, alebo aj ak by bol zverejnený, lebo to je asi vec, ktorá zaujíma nielen mňa.
Ďakujem.

Nech sa páči, pani ministerka.

Ďakujem pekne, môžem reagovať. Ja by som tak začala, že ako ste povedali, že netreba to celé váľať. To ste mi vložili do úst, ja absolútne nič celé neváľam, ja som vás chcela uviesť do kontextu, v akom sme vnímaní v zahraničí, že do istej miery sme predurčení na ten proces a naozaj budeme radi, keď to nebude potupným štýlom, ale bude to tým, že my sami si prijmeme stratégiu opatrení, ktoré si my sami budeme financovať.
Dnes som bola svedkom toho, že keď Slovenská republika, ktorá, tak ako vy vravíte, bola skritizovaná, že používa europrostriedky na to, aby plnila základné funkcie štátu v oblasti vzdelávania, keď Slovenská republika urobí to, že podporí proces duálneho vzdelávania zo štátneho rozpočtu, tak je kritizovaná, že príliš veľa peňazí sa plytvá zo štátneho rozpočtu na proces vzdelávania a že prečo sa to neurobí z eurofondov. To znamená, my budeme bití, či urobíme A, tak budeme bití, že sme neurobili B, ale nie je to absolútne koncepčné.
Podľa môjho názoru, áno, treba dávať najmä z prostriedkov zo štátneho rozpočtu, lebo to je gro toho fínskeho modelu inklúzie. A keďže mám len päť minút, považujem si za potrebné uviesť to najprv takto koncepčne aj s tým, že aké je teda to celkové vnímanie Slovenska, a tie opatrenia vám teraz rovno môžem odovzdať.
Vďaka.

Otázka č. 7, ktorú položil opäť pán poslanec Ondrej Dostál ministerke vnútra Slovenskej republiky Denise Sakovej: "Pokračuje ministerstvo vnútra v legislatívnom procese ohľadom návrhu zákona o potláčaní kriminality rómskych osád, ktorú ohlasoval minister Kaliňák?"

Ďakujem veľmi pekne za slovo, ďakujem za otázku, pán poslanec.
Ja musím povedať, že vzhľadom na to, že ten spoločenský vývoj si troška vyberal iné priority, priznáme sa, že čo sa týka návrhu zákona o potláčaní kriminality v rómskych osadách, je taktiež jednou z priorít môjho ministrovania, ale skutočne poviem, je možno na druhej úrovni a resp. tá prvá úroveň je menovanie dočasného policajného prezidenta a vlastne dokončenie legislatívneho procesu novely zákona o Policajnom zbore, ktorá vlastne pojednáva o spôsobe voľby tohto policajného prezidenta. A to je vlastne aj môj najbližší čas, ktorý chcem dedikovať tejto téme, ale hneď za touto témou sa skutočne chceme venovať problematike potláčania kriminality v rómskych osadách.
Ako dobre viete, aj bývalý minister vnútra Kaliňák avizoval, že je pripravený zákon. Tento zákon je momentálne, nazvime to, vo vnútrorezortnom pripomienkovom konaní a skutočne si chceme na základe diskusie či už s krajskými riaditeľmi, alebo inými vedúcimi predstaviteľmi Policajného zboru prediskutovať veľmi citlivé témy, aby sme nezasiahli nejakými ustanoveniami do práv občanov, a preto chceme všetky zmeny, ktoré tento zákon v sebe má, veľmi opatrne a veľmi citlivo zvážiť.
Máme však za to a musím pripomenúť, že vlastne pod gesciou ministerstva vnútra je aj úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity. A tam pokračujeme na veľmi veľa projektoch, môžem spomenúť, je to výstavba alebo rekonštrukcia materských škôlok, výstavba komunitných centier, budujeme prístupy k pitnej vode, ďalej kanalizácie a iné projekty, ktoré sú sponzorované Európskou komisiou. A taktiež môžem povedať, že aj z týchto prostriedkov eurofondov sme už začali s opatreniami, ktoré vlastne v osadách, kde je stagnujúca alebo narastajúca rómska kriminalita, sme začali s opatreniami vytvorenia občianskych hliadok. To znamená, že sú to hliadky dvojčlenné alebo až osemčlenné, podľa jednotlivých požiadaviek daných starostov a primátorov, a tieto financujeme z prostriedkov Európskej únie vo výške približne 17 mil. eur. Spolu s tým kontribučným, s ostatným rozpočtom je to zhruba 19 mil. eur a predpokladáme, že vytvoríme asi 150 týchto hliadok, niektoré už sú vytvorené a v niektorých mestách ich tvoríme. Dokonca v niektorých mestách, ako napr. v Krompachoch, kde tie osady sú dve, musíme vytvoriť dve hliadky a tú druhú už musíme vlastne financovať z dotačného mechanizmu ministerstva vnútra.
Ale ešte raz opakujem, hneď druhá priorita po novele zákona o Policajnom zbore je vlastne legislatíva, ktorá bude riešiť kriminalitu v rómskych osadách. Ďakujem veľmi pekne.