31. schôdza

9.5.2018 - 29.5.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Zodpovedanie otázky

10.5.2018 o 14:06 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

 
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Zodpovedanie otázky 14:06

Peter Pellegrini
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, určite je potrebné na úvod pripomenúť, že reforma verejnej správy spojená s decentralizáciou moci v prospech občanov a samospráv je zdĺhavým a náročným procesom, ktorý v mnohých štátoch Európskej únie trval aj niekoľko desaťročí.
Primárny cieľ uskutočnených procesov je pomerne jasný. To znamená presun rozhodovacích právomocí na úroveň, ktorá je schopná konkrétnu kompetenciu vykonávať čo najefektívnejšie a najúčinnejšie. Reformu verejnej správy tak nikdy nie je možné úplne dokončiť, pretože je to proces neustále otvorený novým trendom, požiadavkám a nárokom, ktoré kladú občania ako koneční užívatelia výhod na štát a na vyššie územné celky.
Na Slovensku sa tieto procesy začali v období pred vstupom do Európskej únie ako náš osobný záväzok k dobrému vládnutiu a v neposlednom rade aj k efektívnejšiemu čerpaniu fondov Európskej únie na úrovni nad 3, čo sú vyššie územné celky, a nad 5, čiže na úrovni obcí. Je prirodzené, že s nárastom kompetencií jednotlivých územných celkov reforma verejnej správy od roku 2005 počítala s fiškálnou decentralizáciou, ktorá od roku 2016 stanovila princíp prerozdeľovania podielových daní, kedy na rozdiel od pôvodných 97,7 % zverila obciam 70 % príjmov z daní fyzických osôb a 30 % z tohto výnosu vyšším územným celkom, čo dnes sumárne tvorí viac ako 2,7 mld. eur. Ešte raz opakujem, 2,7 mld. eur v rozdelení 70 % obciam, 30 % vyšším územným celkom.
V rámci pravidelných rokovaní, napríklad k návrhu rozpočtu verejnej správy na príslušné obdobie, samospráva oceňuje dynamický rast daňových príjmov v posledných rokoch. A len medzi rokom ´16 a ´17 tento rast predstavoval 7,7 % a v absolútnom vyjadrení našim obciam a mestám a vyšším územným celkom vzrástli ich príjmy o 183 mil. eur oproti roku predchádzajúcemu. Ešte raz, o 183 mil. eur majú obce a mestá viac. Samozrejme, prispelo k tomu aj napravenie toho nespravodlivého zníženia podielu samospráv na výnose dane z príjmov fyzických osôb predošlou pravicovou vládou, kedy im Ivan Mikloš znížil podiel na výnose z daní z príjmov fyzických osôb a povedal im, že to, čo som vám zobral, nahraďte si od občanov príjmami z daní z nehnuteľností. My sme tento pomer vrátili naspäť. Dali sme obciam 70 a VÚC-kam 30.
Dobrú finančnú kondíciu našich miest a obcí, pán poslanec, potvrdzujú aj nárasty na zostatkoch účtov, ktoré vykázali naše obce a mestá na Slovensku a ku koncu roku 2017 suma na účtoch samosprávy, ich prebytky predstavovali sumu vyššiu ako 900 mil. eur a vyššie územné celky mali na účtoch viac ako 257 mil. eur. Preto nemôžem súhlasiť s vaším názorom, že mestá a obce nemajú dostatok prostriedkov na to, aby si plnili svoje povinnosti, keď každý rok im rastú príjmy a každý rok sa ešte aj zvyšujú prebytky hospodárenia jednotlivých obcí.
Samozrejme, že musíme hovoriť aj o tom, že dnes máme 2 900 aj niečo obcí, z ktorých niektoré majú 40 obyvateľov, 50 obyvateľov, 120 obyvateľov. Takéto obce asi ťažko z podielových daní vzhľadom na svoju veľkosť a rozpočet budú schopné plniť si všetky svoje povinnosti, a preto sa veľmi nádejam, že naše mestá a obce pristúpia k spolčovaniu jednotlivých obecných úradov a k poskytovaniu služieb v tých menších obciach naozaj spoločne v rámci nielen jednotných úradovní, ale aj jednotného poskytovania mestských a komunálnych služieb.
Samozrejme, že primárne nemusím pripomínať, že reforma, ktorá bola konštituovaná v roku 2002, obciam zverila okrem pôvodných kompetencií aj školstvo, dopravu, opatrovateľskú službu, vyšším územným celkom zase okrem školstva a sociálnych vecí aj kultúru, dopravu a starostlivosť o prvej; cesty II. a III. triedy. Ale pri napríklad vyšších územných celkoch sme dospeli do štádia, kedy originálne zverená kompetencia v oblasti zriaďovateľskej pôsobnosti odborných škôl napríklad dnes nezaisťuje adekvátnu efektivitu a neprodukujú nám odborné školy pod gesciou vyšších územných celkov takú kvalifikovanú pracovnú silu, akú potrebujeme v slovenskom hospodárstve, a častokrát potom sanujeme tieto nedostatky tým, že využívame obrovské množstvo zdrojov na to, aby sme rekvalifikovali ľudí, ktorí sa takýmto spôsobom pomýlili vo svojom vzdelávaní.
Chcem uviesť, že samotná samospráva a ZMOS ako jednu z priorít svojho nadchádzajúceho zjazdu považuje zachovať súčasný systém financovania miestnej územnej samosprávy vrátane nastavenia parametrov dane z príjmov fyzických osôb a miestnych daní s cieľom posilňovať jej finančnú stabilitu.
Chcem vás ubezpečiť, že vláda Slovenskej republiky venuje tejto problematike vážnu pozornosť a sme si vedomí, že iba základné princípy, na ktorých bola reforma spúšťaná, to znamená spravodlivosť, transparentnosť, ale najmä samostatnosť a zodpovednosť, môžu prispieť k efektívnemu a otvorenému vládnutiu tak na centrálnej, ako aj samosprávnej úrovni.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

10.5.2018 o 14:06 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

 
Poslať e-mailom

14:09

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
Skryt prepis

10.5.2018 o 14:09 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:12

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán premiér. Na úvod k tomu Miklošovi, ktorý zobral samosprávam. No Mikloš zobral samosprávam, pretože musel na celoštátnej úrovni riešiť tú sekeru, ktorú vytvorila druhá Ficova vláda, napriek kríze nebola ochotná šetriť.
Ale áno, príjmy samospráv stúpajú, napriek tomu nevieme, či sú dostatočné na financovanie tých kompetencií, ktoré im zveril zákon. A tu by som rád upozornil na to, že to bola práve strana SMER alebo jej poslanci, ktorí v decembri roku 2011 iniciovali uznesenie parlamentu o tom, že by vláda mala vypracovať komplexný audit verejnej správy, a teda nielen samosprávy, ale aj štátnej správy, a predložiť do parlamentu. A napriek tomu, že odvtedy prakticky nepretržite je strana SMER pri moci, má svojho premiéra, tak toto uznesenie nenaplnila, spravila nejaký čiastkový audit, ktorý sa týkal samosprávy, nespravila audit, ktorý by sa týkal štátnej správy, a už vôbec ho nepredložila, nepredložila parlamentu.
Napriek tomu vám ďakujem za vašu odpoveď. Je to vaša historicky prvá odpoveď na hodine otázok ako premiéra, a teda je to aj do istej miery vec nejakej historickej náhody, pretože okrem mňa sa opäť opýtalo iba 14 poslancov SMER-u, sedem otázok sa týka pani kancelárky Merkelovej, päť otázok vášho stretnutia s rakúskymi najvyššími predstaviteľmi a dve otázky ZMOS-u a regiónov. Takže sa chcem spýtať, či v rámci korektného prístupu k verejnej správe a k správe vecí verejných nechcete zmeniť aj túto prax, teda že vám nebudú vaši vlastní poslanci klásť servilné otázky, ale dáte priestor pre opozíciu, lebo pokračujete v neblahej praxi vášho predchodcu. (Reakcie z pléna.)
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

10.5.2018 o 14:12 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Zodpovedanie otázky 14:14

Peter Pellegrini
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, aby hodina otázok v tomto parlamente bola zaujímavejšia a aby sa na jednu otázku nemohol premiér odpovedať 15 minút a na jednu poslaneckú otázku potom ďalších 45 minút niektorý poslanec, aby sa nedostalo na iné otázky, som zmenil ja ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky, kedy som navrhol, aby maximálna odpoveď mohla byť päť minút, aby minimálne premiér musel odpovedať na päť otázok a ďalší páni poslanci po päť minút na každé ďalšie otázky, ktoré prídu; teda na tri otázky a poslanci po premiérovi aby odpovedali každý po päť minút, aby sme odpovedali na viac otázok, lebo predtým bola taká prax, že niekedy niekto tu pol hodinu odpovedal na jednu otázku. Čiže je mojím záujmom a vďaka mne je to živšie.
Ale prepáčte, pán poslanec, ja nemôžem za to, že vy ste dnes jediný podali za opozíciu otázku a že mojich 14 kolegov sa opýtalo to, čo sa opýtalo. Prečo sa neopýtalo 35 opozičných poslancov na niečo? (Potlesk.) Ja im budem veľmi rád odpovedať. Ja sa nebojím žiadnej otázky, ktorá mi je tu položená, ale prepáčte, neberte právo poslancom na jednej strane, aby sa mohli pýtať rovnako ako vy.
A teda na záver, áno, budem si navždy pamätať, že moja prvá otázka, na ktorú som odpovedal v parlamente ako predseda vlády, bola práve od vás. A myslím, že som nemal najmenší problém ju zodpovedať, a preto vyzývam kolegov z opozície, ak chcete, aby som odpovedal aj na vaše otázky, tak ich v prvom rade najprv musíte aj podať.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

10.5.2018 o 14:14 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

 
Poslať e-mailom

14:14

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Otázka č. 2 od poslanca Ľuboša Martináka: "Vážený pán premiér, ako hodnotíte vaše stretnutie so spolkovým kancelárom Rakúskej republiky pánom Sebastianom Kurzom?"
Skryt prepis

10.5.2018 o 14:14 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Zodpovedanie otázky 14:15

Peter Pellegrini
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za otázku. A som rád, že sa pýtate aj na zahraničné cesty, pretože väčšinou z nich tie informácie sú veľmi, veľmi slabé alebo veľmi, veľmi strohé.
Krátko po mojom vymenovaní za predsedu vlády som sa rozhodol navštíviť našich kľúčových partnerov, ale aj kľúčové inštitúcie na pôde Bruselu a som veľmi rád, že už mám za sebou – aj vzhľadom iba na tých pár týždňov, kedy som vo funkcii – stretnutie s najvyšším predstaviteľom NATO, s najvyšším predstaviteľom Európskej komisie, Európskej rady, že som mal možnosť stretnúť sa s naším kolegom premiérom Poľskej republiky, Českej republiky, že som absolvoval oficiálnu návštevu u nemeckej kancelárky Angely Merkelovej aj u spolkového prezidenta a že som mal tú možnosť tento pondelok absolvovať aj zahraničnú cestu a oficiálne navštíviť rakúskeho suseda, kde som mal tú česť stretnúť sa aj s prezidentom spolkovej; spolkovým prezidentom Alexandrom Van der Bellenom a zároveň aj so spolkovým kancelárom Sebastianom Kurzom.
Musím povedať, že išlo o moju prvú návštevu na tejto úrovni s oboma pánmi, a musím povedať, že tie rozhovory, ktoré sme spolu mali, boli veľmi, veľmi užitočné a veľmi konštruktívne a niesli sa naozaj vo veľmi priateľskej atmosfére.
Je veľmi symbolické a myslím, že je to pre daný región veľmi dobré, že v rovnakom čase, ako prevezme Rakúsko predsedníctvo v Rade Európskej únie k 1. 7. tohto roku, v tom istom čase Slovenská republika k 1. 7. na jeden celý rok prevezme predsedníctvo vo formáte Vyšehradskej štvorky. To nám dáva naozaj veľmi dobrú možnosť, aby sme spoločne vzájomne prispeli aj k úspechu samotného rakúskeho predsedníctva, pretože ak bude úspešné rakúske predsedníctvo, bude to aj náš úspech, a že priority nášho predsedníctva vo V4 naozaj veľmi korešpondujú aj s prioritami rakúskeho predsedníctva.
Musím povedať, že Rakúsko je naším druhým najväčším investorom v Slovensku, a keď poviem, že prvým je Holandsko, ale v skutočnosti, a nech mi je teda prepáčené, ale v skutočnosti je Holandsko pre mnohé firmy len schránka, tak môžem povedať, že Rakúsko so svojimi 6,5 mld. investovanými v našej krajine je prvým najväčším investorom reálnym v tejto krajine. Pôsobí tu viac ako dvetisíc rakúskych firiem, ktoré zamestnávajú medzi 40- až 45-tisíc zamestnancov, a preto aj vzhľadom na tieto vzťahy je dôležité, aby sme zintenzívnili vzťahy na najvyššej úrovni.
Otvorili sme otázku jadrových elektrární. Je vám všetkým dobre známe, že Rakúsko je odporcom výroby elektrickej energie z jadrových zdrojov. Na druhej strane som ja za Slovenskú republiku garantoval, že Slovenská republika vo svojom vlastnom záujme alebo v záujme svojich vlastných občanov urobí všetko pre to, aby naše jadrové zdroje boli maximálne bezpečné. Som rád, že funguje priamy kontakt medzi naším Úradom jadrového dozoru a príslušnou autoritou v Rakúsku, aby mali online informácie, ak by sa nejaké záležitosti v našom jadrovom zariadení diali.
No a zároveň sme hovorili aj o projekte širokorozchodnej železnice, kde stále je plán rakúskych, ukrajinských, slovenských a rakúskych železníc predĺžiť širokorozchodnú trať smerom na Rakúsko s tým ale, že jeden zásadný a veľký terminál musí byť na území Slovenskej republiky a druhý by mohol byť za Dunajom. Ale to ešte bude predmetom veľkých diskusií.
Samozrejme, že sme sa nevyhli ani otázke, kde sa rozdeľujú naše názory a som veľmi otvorene a kriticky sa vyjadril k plánu Rakúska zaviesť indexáciu rodinných prídavkov a informoval som pána kancelára, že sa to dotkne desiatok tisíc ľudí, Slovákov, ktorí pracujú, ale hlavne sa to môže dotknúť 36-tisíc opatrovateliek, ktoré sa starajú o 18-tisíc dôchodcov rakúskych, ktoré sú platené nie veľkou mzdou ako živnostníčky, ale prídavky na deti predstavujú akoby doplatok k tej mzde a je to pre nich určitá forma motivácie. V prípade, že Rakúsko zníži tieto prídavky, môže sa stať, že dôjde k výraznému odlivu našich opatrovateliek z Rakúska naspäť domov a to si musí tiež potom rakúska strana uvedomiť, pretože sa to môže dotknúť 18-tisíc rakúskych rodín.
Verejne som povedal, že ak niekto v konkrétnej krajine odvádza rovnakú úroveň sociálnych odvodov a platí rovnakú úroveň daní, má mať rovnaké právo aj na rovnakú výšku sociálnych dávok. Ak rakúska strana chce indexovať sociálne, alebo teda rodinné prídavky, tak nech pre našich občanov aj indexuje samotné odvody sociálne, ktoré tam naši ľudia, ktorí tam pracujú, aj odvádzajú. Vtedy to bude fér. Ale trestať niekoho len kvôli tomu, v ktorej časti Európy žije a v ktorej časti Európy pracuje, nepovažujem za správne a pánovi rakúskemu kancelárovi, som mu to veľmi otvorene povedal.
Vítam ale, že budú prebiehať diskusie aj na úrovni poslancov a rakúsky veľvyslanec je pripravený detailnejšie nám vysvetliť celý ten systém, aby sme nepracovali na základe dezinformácií, ale aby sme mali jasný výpočet a aby sme vedeli posúdiť, či dôjde k enormnému zníženiu, alebo tá indexácia znamená len nejaké jemnejšie zníženie tých detských prídavkov. Je to naša úloha a v tomto si vieme ako dobrí partneri povedať aj o veciach, na ktorých sa nezhodneme, ale to patrí ku konštruktívnemu dialógu a nenarušilo to absolútne priebeh našich rozhovorov. Ale v tomto prípade ja ako premiér slovenskej vlády budem vždy hájiť záujmy našich občanov, Slovákov, Sloveniek a všetkých, ktorí na Slovensku žijú.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

10.5.2018 o 14:15 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

 
Poslať e-mailom

14:15

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán premiér, vyčerpali ste čas, ktorý vám bol určený na otázky od poslancov.
Pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Martina Klusa na ministra dopravy a výstavby Árpáda Érseka a znie: "Vážený pán minister, na základe rozporuplných informácií, ktoré sa objavili v tlači, by som sa vás chcel opýtať na plánovaný časový harmonogram výstavby úseku R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou s tunelom Soroška, rovnako aj na rozsah výstavby. Pôjde o plný alebo polovičný profil?"
Poprosím pani ministerku školstva, ktorá zastupuje pána ministra, aby odpovedala na túto otázku.
Skryt prepis

10.5.2018 o 14:15 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Zodpovedanie otázky 14:22

Martina Lubyová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec, v mene ministra dopravy a výstavby, ktorého dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku. Dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Árpáda Érseka:
Vážený pán poslanec, neviem, aké rozporuplné informácie máte na mysli. Úsek rýchlostnej cesty R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou s tunelom Soroška je v súčasnosti v štádiu prípravy v kompetencii Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá zabezpečila pre tento úsek rýchlostnej cesty vypracovanie dokumentácie pre stavebné povolenie. V rámci dokumentácie pre stavebné povolenie bola vypracovaná SWOT analýza – silné a slabé stránky príležitosti hrozby tunela Soroška, predmetom ktorej bolo porovnanie plného a polovičného profilu rýchlostnej cesty R2 so zameraním sa na pozitíva a negatíva realizácie jednej tunelovej rúry s obojsmernou premávkou a s únikovou štôlňou a dvoch tunelových rúr s jednosmernou premávkou bez únikovej štôlne a porovnanie nákladov na výstavbu a prevádzkových nákladov.
Po zvážení všetkých argumentov a rizík a vzhľadom na zodpovednosť za riešenia, ktoré majú dosah na využívanie verejných finančných prostriedkov v zmysle posúdenia hodnota za peniaze bolo dňa 1. júna 2017 zaslané Národnej diaľničnej spoločnosti listom ministra dopravy a výstavby usmernenie pre ďalšie pokračovanie prípravy stavby rýchlostnej cesty R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou, konkrétne zabezpečovať prípravu tunela Soroška v kategórii T80, teda jednej tunelovej rúry s obojsmernou premávkou a s únikovou štôlňou. Skutočný termín začiatku výstavby R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou bude stanovený na základe postupu prípravy projektovej dokumentácie, majetkovoprávneho usporiadania pozemkov, vydania potrebných právoplatných rozhodnutí a povolení a po zohľadnení možností zabezpečenia finančných prostriedkov potrebných na realizáciu stavby.
V súčasnosti sa predpokladá začiatok súťaže na tento úsek a ešte v priebehu tohto roku a realizácia úseku rýchlostnej cesty R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou v období III. štvrťrok 2019 až III. štvrťrok 2024, presne tak, ako dlhodobo komunikujeme nielen poslancom, ale aj verejnosti.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

10.5.2018 o 14:22 hod.

JUDr. Mgr. PhD

Martina Lubyová

 
Poslať e-mailom

14:22

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Pán poslanec, chcete pani ministerke školstva položiť doplňujúcu otázku ohľadom dopravy? Nech sa páči.
Skryt prepis

10.5.2018 o 14:22 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:24

Martin Klus
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani ministerka, aj pánovi ministrovi za odpoveď. Ja len doplním, keď sa pán minister v odpovedi pýtal o tých rozporuplných informáciách, tak išlo práve o to, že ministerstvo financií a teda tá časť, ktorá hodnotí hodnotu peňazí, hovorila o tom, že práve tento úsek by nemal byť potrebný, ak si teda dobre pamätám, tak ministerstvo dopravy k tomu malo iný postoj. Takže kvôli tomu som sa radšej opýtal a teraz som dostal odpoveď čiernu na bielom, takže verím tomu, že toto bude uspokojivé aj pre občanov tohto regiónu, ktorí túto otázku položili.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

10.5.2018 o 14:24 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom