31. schôdza

Ďakujem, pán premiér. Na úvod k tomu Miklošovi, ktorý zobral samosprávam. No Mikloš zobral samosprávam, pretože musel na celoštátnej úrovni riešiť tú sekeru, ktorú vytvorila druhá Ficova vláda, napriek kríze nebola ochotná šetriť.
Ale áno, príjmy samospráv stúpajú, napriek tomu nevieme, či sú dostatočné na financovanie tých kompetencií, ktoré im zveril zákon. A tu by som rád upozornil na to, že to bola práve strana SMER alebo jej poslanci, ktorí v decembri roku 2011 iniciovali uznesenie parlamentu o tom, že by vláda mala vypracovať komplexný audit verejnej správy, a teda nielen samosprávy, ale aj štátnej správy, a predložiť do parlamentu. A napriek tomu, že odvtedy prakticky nepretržite je strana SMER pri moci, má svojho premiéra, tak toto uznesenie nenaplnila, spravila nejaký čiastkový audit, ktorý sa týkal samosprávy, nespravila audit, ktorý by sa týkal štátnej správy, a už vôbec ho nepredložila, nepredložila parlamentu.
Napriek tomu vám ďakujem za vašu odpoveď. Je to vaša historicky prvá odpoveď na hodine otázok ako premiéra, a teda je to aj do istej miery vec nejakej historickej náhody, pretože okrem mňa sa opäť opýtalo iba 14 poslancov SMER-u, sedem otázok sa týka pani kancelárky Merkelovej, päť otázok vášho stretnutia s rakúskymi najvyššími predstaviteľmi a dve otázky ZMOS-u a regiónov. Takže sa chcem spýtať, či v rámci korektného prístupu k verejnej správe a k správe vecí verejných nechcete zmeniť aj túto prax, teda že vám nebudú vaši vlastní poslanci klásť servilné otázky, ale dáte priestor pre opozíciu, lebo pokračujete v neblahej praxi vášho predchodcu. (Reakcie z pléna.)

Vážený pán poslanec, aby hodina otázok v tomto parlamente bola zaujímavejšia a aby sa na jednu otázku nemohol premiér odpovedať 15 minút a na jednu poslaneckú otázku potom ďalších 45 minút niektorý poslanec, aby sa nedostalo na iné otázky, som zmenil ja ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky, kedy som navrhol, aby maximálna odpoveď mohla byť päť minút, aby minimálne premiér musel odpovedať na päť otázok a ďalší páni poslanci po päť minút na každé ďalšie otázky, ktoré prídu; teda na tri otázky a poslanci po premiérovi aby odpovedali každý po päť minút, aby sme odpovedali na viac otázok, lebo predtým bola taká prax, že niekedy niekto tu pol hodinu odpovedal na jednu otázku. Čiže je mojím záujmom a vďaka mne je to živšie.
Ale prepáčte, pán poslanec, ja nemôžem za to, že vy ste dnes jediný podali za opozíciu otázku a že mojich 14 kolegov sa opýtalo to, čo sa opýtalo. Prečo sa neopýtalo 35 opozičných poslancov na niečo? (Potlesk.) Ja im budem veľmi rád odpovedať. Ja sa nebojím žiadnej otázky, ktorá mi je tu položená, ale prepáčte, neberte právo poslancom na jednej strane, aby sa mohli pýtať rovnako ako vy.
A teda na záver, áno, budem si navždy pamätať, že moja prvá otázka, na ktorú som odpovedal v parlamente ako predseda vlády, bola práve od vás. A myslím, že som nemal najmenší problém ju zodpovedať, a preto vyzývam kolegov z opozície, ak chcete, aby som odpovedal aj na vaše otázky, tak ich v prvom rade najprv musíte aj podať.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za otázku. A som rád, že sa pýtate aj na zahraničné cesty, pretože väčšinou z nich tie informácie sú veľmi, veľmi slabé alebo veľmi, veľmi strohé.
Krátko po mojom vymenovaní za predsedu vlády som sa rozhodol navštíviť našich kľúčových partnerov, ale aj kľúčové inštitúcie na pôde Bruselu a som veľmi rád, že už mám za sebou – aj vzhľadom iba na tých pár týždňov, kedy som vo funkcii – stretnutie s najvyšším predstaviteľom NATO, s najvyšším predstaviteľom Európskej komisie, Európskej rady, že som mal možnosť stretnúť sa s naším kolegom premiérom Poľskej republiky, Českej republiky, že som absolvoval oficiálnu návštevu u nemeckej kancelárky Angely Merkelovej aj u spolkového prezidenta a že som mal tú možnosť tento pondelok absolvovať aj zahraničnú cestu a oficiálne navštíviť rakúskeho suseda, kde som mal tú česť stretnúť sa aj s prezidentom spolkovej; spolkovým prezidentom Alexandrom Van der Bellenom a zároveň aj so spolkovým kancelárom Sebastianom Kurzom.
Musím povedať, že išlo o moju prvú návštevu na tejto úrovni s oboma pánmi, a musím povedať, že tie rozhovory, ktoré sme spolu mali, boli veľmi, veľmi užitočné a veľmi konštruktívne a niesli sa naozaj vo veľmi priateľskej atmosfére.
Je veľmi symbolické a myslím, že je to pre daný región veľmi dobré, že v rovnakom čase, ako prevezme Rakúsko predsedníctvo v Rade Európskej únie k 1. 7. tohto roku, v tom istom čase Slovenská republika k 1. 7. na jeden celý rok prevezme predsedníctvo vo formáte Vyšehradskej štvorky. To nám dáva naozaj veľmi dobrú možnosť, aby sme spoločne vzájomne prispeli aj k úspechu samotného rakúskeho predsedníctva, pretože ak bude úspešné rakúske predsedníctvo, bude to aj náš úspech, a že priority nášho predsedníctva vo V4 naozaj veľmi korešpondujú aj s prioritami rakúskeho predsedníctva.
Musím povedať, že Rakúsko je naším druhým najväčším investorom v Slovensku, a keď poviem, že prvým je Holandsko, ale v skutočnosti, a nech mi je teda prepáčené, ale v skutočnosti je Holandsko pre mnohé firmy len schránka, tak môžem povedať, že Rakúsko so svojimi 6,5 mld. investovanými v našej krajine je prvým najväčším investorom reálnym v tejto krajine. Pôsobí tu viac ako dvetisíc rakúskych firiem, ktoré zamestnávajú medzi 40- až 45-tisíc zamestnancov, a preto aj vzhľadom na tieto vzťahy je dôležité, aby sme zintenzívnili vzťahy na najvyššej úrovni.
Otvorili sme otázku jadrových elektrární. Je vám všetkým dobre známe, že Rakúsko je odporcom výroby elektrickej energie z jadrových zdrojov. Na druhej strane som ja za Slovenskú republiku garantoval, že Slovenská republika vo svojom vlastnom záujme alebo v záujme svojich vlastných občanov urobí všetko pre to, aby naše jadrové zdroje boli maximálne bezpečné. Som rád, že funguje priamy kontakt medzi naším Úradom jadrového dozoru a príslušnou autoritou v Rakúsku, aby mali online informácie, ak by sa nejaké záležitosti v našom jadrovom zariadení diali.
No a zároveň sme hovorili aj o projekte širokorozchodnej železnice, kde stále je plán rakúskych, ukrajinských, slovenských a rakúskych železníc predĺžiť širokorozchodnú trať smerom na Rakúsko s tým ale, že jeden zásadný a veľký terminál musí byť na území Slovenskej republiky a druhý by mohol byť za Dunajom. Ale to ešte bude predmetom veľkých diskusií.
Samozrejme, že sme sa nevyhli ani otázke, kde sa rozdeľujú naše názory a som veľmi otvorene a kriticky sa vyjadril k plánu Rakúska zaviesť indexáciu rodinných prídavkov a informoval som pána kancelára, že sa to dotkne desiatok tisíc ľudí, Slovákov, ktorí pracujú, ale hlavne sa to môže dotknúť 36-tisíc opatrovateliek, ktoré sa starajú o 18-tisíc dôchodcov rakúskych, ktoré sú platené nie veľkou mzdou ako živnostníčky, ale prídavky na deti predstavujú akoby doplatok k tej mzde a je to pre nich určitá forma motivácie. V prípade, že Rakúsko zníži tieto prídavky, môže sa stať, že dôjde k výraznému odlivu našich opatrovateliek z Rakúska naspäť domov a to si musí tiež potom rakúska strana uvedomiť, pretože sa to môže dotknúť 18-tisíc rakúskych rodín.
Verejne som povedal, že ak niekto v konkrétnej krajine odvádza rovnakú úroveň sociálnych odvodov a platí rovnakú úroveň daní, má mať rovnaké právo aj na rovnakú výšku sociálnych dávok. Ak rakúska strana chce indexovať sociálne, alebo teda rodinné prídavky, tak nech pre našich občanov aj indexuje samotné odvody sociálne, ktoré tam naši ľudia, ktorí tam pracujú, aj odvádzajú. Vtedy to bude fér. Ale trestať niekoho len kvôli tomu, v ktorej časti Európy žije a v ktorej časti Európy pracuje, nepovažujem za správne a pánovi rakúskemu kancelárovi, som mu to veľmi otvorene povedal.
Vítam ale, že budú prebiehať diskusie aj na úrovni poslancov a rakúsky veľvyslanec je pripravený detailnejšie nám vysvetliť celý ten systém, aby sme nepracovali na základe dezinformácií, ale aby sme mali jasný výpočet a aby sme vedeli posúdiť, či dôjde k enormnému zníženiu, alebo tá indexácia znamená len nejaké jemnejšie zníženie tých detských prídavkov. Je to naša úloha a v tomto si vieme ako dobrí partneri povedať aj o veciach, na ktorých sa nezhodneme, ale to patrí ku konštruktívnemu dialógu a nenarušilo to absolútne priebeh našich rozhovorov. Ale v tomto prípade ja ako premiér slovenskej vlády budem vždy hájiť záujmy našich občanov, Slovákov, Sloveniek a všetkých, ktorí na Slovensku žijú.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec, v mene ministra dopravy a výstavby, ktorého dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku. Dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Árpáda Érseka:
Vážený pán poslanec, neviem, aké rozporuplné informácie máte na mysli. Úsek rýchlostnej cesty R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou s tunelom Soroška je v súčasnosti v štádiu prípravy v kompetencii Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá zabezpečila pre tento úsek rýchlostnej cesty vypracovanie dokumentácie pre stavebné povolenie. V rámci dokumentácie pre stavebné povolenie bola vypracovaná SWOT analýza – silné a slabé stránky príležitosti hrozby tunela Soroška, predmetom ktorej bolo porovnanie plného a polovičného profilu rýchlostnej cesty R2 so zameraním sa na pozitíva a negatíva realizácie jednej tunelovej rúry s obojsmernou premávkou a s únikovou štôlňou a dvoch tunelových rúr s jednosmernou premávkou bez únikovej štôlne a porovnanie nákladov na výstavbu a prevádzkových nákladov.
Po zvážení všetkých argumentov a rizík a vzhľadom na zodpovednosť za riešenia, ktoré majú dosah na využívanie verejných finančných prostriedkov v zmysle posúdenia hodnota za peniaze bolo dňa 1. júna 2017 zaslané Národnej diaľničnej spoločnosti listom ministra dopravy a výstavby usmernenie pre ďalšie pokračovanie prípravy stavby rýchlostnej cesty R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou, konkrétne zabezpečovať prípravu tunela Soroška v kategórii T80, teda jednej tunelovej rúry s obojsmernou premávkou a s únikovou štôlňou. Skutočný termín začiatku výstavby R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou bude stanovený na základe postupu prípravy projektovej dokumentácie, majetkovoprávneho usporiadania pozemkov, vydania potrebných právoplatných rozhodnutí a povolení a po zohľadnení možností zabezpečenia finančných prostriedkov potrebných na realizáciu stavby.
V súčasnosti sa predpokladá začiatok súťaže na tento úsek a ešte v priebehu tohto roku a realizácia úseku rýchlostnej cesty R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou v období III. štvrťrok 2019 až III. štvrťrok 2024, presne tak, ako dlhodobo komunikujeme nielen poslancom, ale aj verejnosti.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne, pani ministerka, aj pánovi ministrovi za odpoveď. Ja len doplním, keď sa pán minister v odpovedi pýtal o tých rozporuplných informáciách, tak išlo práve o to, že ministerstvo financií a teda tá časť, ktorá hodnotí hodnotu peňazí, hovorila o tom, že práve tento úsek by nemal byť potrebný, ak si teda dobre pamätám, tak ministerstvo dopravy k tomu malo iný postoj. Takže kvôli tomu som sa radšej opýtal a teraz som dostal odpoveď čiernu na bielom, takže verím tomu, že toto bude uspokojivé aj pre občanov tohto regiónu, ktorí túto otázku položili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán poslanec, všetky postupy vykonávania hraničných kontrol sú spoločné pre všetky štáty, ktoré sa nachádzajú v schengenskom priestore a majú to upravené v nariadení európskej smernice 399/2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice, ktorý sa aj nazýva Kódex schengenských hraníc, tzv. schengenské acquis. Tento európsky predpis stanovuje rozličné vybavovacie procedúry pre osobitné kategórie osôb.
Ak berieme do úvahy, že v prípade hláv štátu a ich delegácií, tak tam sa uplatňuje výnimka zo všeobecných predpisov, opakujem ešte raz, hláv štátu a ich delegácií, ktorá je upravená v prílohe tohto kódexu, tohto nariadenia, vtedy sa kontrola, hraničná kontrola nemôže vykonávať. V prípade ministerskej návštevy, ktorá prekračuje vonkajšiu hranicu Slovenskej republiky, sa vykonáva hraničná kontrola ministra a celej delegácie podľa schengenského acquis. Samozrejme, sú nejaké výnimky, ale tie výnimky sú napríklad prednostné vybavenie alebo nie je potrebné preukazovať účel pobytu alebo finančné zabezpečenie.
Vaša otázka aj znela, čo sa týka, alebo dotkla sa kontroly batožiny. Tak kontrolu batožiny u oficiálnych návštev, štátnych návštev, vykonáva Úrad na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Všetky návštevy zahraničných delegácií sú koordinované s ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí, takže na záver, ak by som mohla, ak sa pýtate a vašou otázkou narážate na odchod vietnamskej delegácie zo Slovenska, ktoré je celkom rezonujúca téma v posledných týždňoch, dovoľte mi, aby som ešte raz zhrnula, že táto vietnamská delegácia či na vstupe, či na výstupe prešla riadnou hraničnou kontrolou podľa schengenského acquis. A ešte len doplním, riadna hraničná kontrola znamená stotožnenie cestujúceho s jeho cestovným dokladom.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja len veľmi stručne. Ďakujem pekne za odpoveď a keďže mám ešte niektoré ďalšie otázky, ktoré súvisia s touto témou, tak keď tak sa opýtam na konci nejakú dlhšiu doplňujúcu otázku. Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, teda budem reagovať na otázku ďalšiu. V priestoroch, kde sa vykonáva hraničná kontrola aj štátnych delegácií, sú umiestnené kamery, ktoré sú jednak v správe ministerstva vnútra a jednak v správe prevádzkovateľa letiska. Ale, žiaľ, tu musím konštatovať, že ministerstvo vnútra tieto záznamy uchováva po dobu 30 dní, letisko po dobu 14 dní, takže z uvedených dôvodov už v súčasnosti neexistujú kamerové záznamy, ktoré by zachytávali danú vietnamskú delegáciu v tom období, kedy prechádzala hraničnou kontrolou.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán poslanec, v mene ministra dopravy a výstavby, ktorého dnes zastupujem, ďakujem za položenú otázku a dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Árpáda Érseka:
Výstavba na pozastavených častiach úseku D1 Hubová – Ivachnová mohla odštartovať 9. apríla, kedy malo nadobudnúť právoplatnosť záverečné stanovisko posudzovania vplyvov na životné prostredie. Pripravená bola technika aj ľudia. Jediným dôvodom, prečo sa dnes nestavia, sú rozklady podané obyvateľmi Ružomberka. Keďže voči rozhodnutiu ministerstva životného prostredia boli podané dva rozklady, čaká sa na rozhodnutie rozkladovej komisie ministerstva životného prostredia. NDS naďalej zastáva názor, že vybraný variant trasy diaľnice je najlepší z hľadiska technického, finančného aj environmentálneho.
NDS po oboznámení sa s rozkladmi voči rozhodnutiu MŽP musí konštatovať, že vyhovela všetkým oprávneným požiadavkám a pripomienkam verejnosti a tie boli zapracované do záverečného stanoviska posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie. V súvislosti so zmenou navrhovaného technického riešenia sa totiž brali do úvahy všetky parametre vrátane bezpečnosti ľudí, ekológie, environmentálneho hľadiska a navrhované technické riešenie je v súlade s aktuálne platnou legislatívou a predstavuje výrazne pozitívny vplyv pre obyvateľov predovšetkým mestskej časti Hrboltová. Stavenisková doprava bude absolútne vylúčená z mestskej časti Hrboltová, západný portál tunela Čebraď bude odsunutý do maximálne možnej vzdialenosti od zastavanej mestskej časti Hrboltová, osadí sa dočasná protihluková stena pri mestskej časti Hrboltová, poľné cesty sa zachovajú pre rekreačné účely a zároveň bude zrealizovaných niekoľko ďalších opatrení v prospech obyvateľov Ružomberka.
Pôvodný variant diaľnice, ktorý sa mal budovať a disponoval všetkými platnými povoleniami, bol voči občanom Ružomberka negatívnejší, keďže trasa viedla bližšie k mestskej časti Hrboltová. Do záverečného stanoviska bolo zapracovaných spolu 159 požiadaviek verejnosti a autorizovaných špecialistov na proces EIA, ktoré NDS a zhotoviteľ budú počas výstavby akceptovať a realizovať. Po ukončení procesu EIA, čo okrem iného znamená predovšetkým rozhodnutie o trase, sa začne s razením tunela Čebraď z východného portálu. Zo získaného materiálu pri ražbe tunela sa bude budovať teleso diaľnice. Prebiehať budú aj dokončovacie práce na mostných objektoch.
NDS ešte v novembri 2017 podpísala so zhotoviteľom dodatok k dostavbe tohto úseku. Na základe dodatku zhotoviteľ môže odštartovať práce na pozastavených častiach diaľnice okamžite po ukončení procesu EIA. K okamžitému odštartovaniu prác zhotoviteľa motivujú mobilizačné míľniky, ktoré dodatok obsahuje. Nedodržanie míľnikov sa sankcionuje vysokými pokutami, prípadne dáva objednávateľovi aj možnosť odstúpiť od zmluvy. Na základe uzatvoreného dodatku k zmluve so združením Čebraď OHL ŽS a Váhostav SK, je predpokladaný termín ukončenia výstavby 6. mesiac roku 2022. Tento termín sa pravdepodobne posunie vzhľadom na posunutie právoplatnosti záverečného stanoviska EIA. Nové technické riešenie obchádza aktívne zosuvné územie pomocou predĺženého tunela Čebraď. Samotný tunel sa predĺži o cirka 1 600 m, pričom celková dĺžka úseku D1 Hubová – Ivachnová sa skráti približne o 300 metrov. Pozmenená trasa z dlhodobého hľadiska prinesie úspory nákladov na prevádzku samotnej diaľnice a pre motoristov nižšie náklady na palivo pre menšie prevýšenie a kratšiu trasu. Keďže tunel bude dlhší, bude to znamenať nižšiu environmentálnu záťaž pre životné prostredie v okolí diaľnice.
Na stavbe D1 Hubová – Ivachnová prebiehajú stavebné práce kontinuálne od roku 2013, doteraz sa preinvestovalo spolu 75,3 mil. eur bez DPH, z toho v roku 2017 boli vykonané stavebné práce za 19,7 mil. eur bez DPH. Znamená to, že na úseku D1 Hubová – Ivachnová sa stavalo aj počas procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie a to na častiach, kde nedošlo k zmene trasy.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som.

Ani tak nie, ale chcem poďakovať pani ministerke, ale aj ministerstvu dopravy na čele s pánom ministrom, že som dostal vyčerpávajúcu odpoveď na túto otázku, pretože sa obracajú mnohí občania z tohto regiónu na mňa s otázkou, že ako to bude ďalej, a naviac je tam množstvo dezinformácií a informácií, ktoré skôr nie sú pravdivé, a preto som veľmi rád, že ste priniesli túto informáciu, ktorú si budú môcť občania nájsť aj na webovej stránke Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.