Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, my sme sa po troch rokoch dostali k návrhu novely zákona o odbornom vzdelávaní. Ja sa veľmi teším, že konečne niečo také prišlo. Môžme si povedať, že v 2015. tento zákon bol prezentovaný ako taký zlomový zákon, ktorý mal zachrániť to stredné odborné vzdelávanie. O ňom sa dlho aj diskutovalo vtedy a po troch rokoch teraz je tu novela, ale to zapojenie do odborného vzdelávania je okolo troch percent, čo je absolútne zanedbateľné a vlastne všetky veci, ktoré sa v 2015. alebo predtým komentovali v rámci toho návrhu zákona, sa teraz po troch rokoch až prinášajú.
My sme sa teraz chvíľu tu rozprávali s kolegami, že kedy vlastne prišla tá myšlienka ohľadom odborného vzdelávania. To bolo niekedy v roku 2011 až 2012 a vtedy nikto absolútne nechápal, že prečo sa ide robiť takýto zákon, pretože odborné vzdelávanie ako také fungovalo v rámci stredísk a jednotlivých škôl. Myslím si, že to bolo celkom dobre urobené, nebol dôvod, prečo sa to má meniť nejakým spôsobom, ale v 2013. sme to pochopili, pretože vtedy sa začínali podpisovať prvé zmluvy na národné projekty, hoci o tom návrhu zákona sa iba diskutovalo, ale tie zmluvy už boli reálne vypodpisované. Odvtedy sa veľmi veľa hovorilo, veľa písalo, veľa cestovalo a v prvom rade sa aj veľa míňalo. Asi si všetci spomenieme na ten národný projekt rozvoja stredného odborného vzdelávania za 44 miliónov a ten výsledok v podstate vidíme teraz, že aký je, že za tých 44 miliónov máme 3 % zapojenosti do odborného vzdelávania a stále nechápeme, na čo sme potrebovali tento zákon.
Už vtedy, my sme boli pri tom pripomienkovaní, nebol som v Národnej rade, ale cez kolegov poslancov, s ktorými sme sa poznali, ministerstvo argumentovalo, že to je zložitý proces a všetko je tak zložité a prekomplikované a nedostatočne pripravené, že inak sa na tú situáciu, ktorá vtedy bola, ani nedalo reagovať. A tá príprava bola dlhá, ale potom to zošitie toho návrhu zákona bolo veľmi, veľmi rýchle. A iba z tej minulosti taká perlička, že zamestnávatelia vtedy mali iba 10 dní na to, aby sa zapojili do odborného vzdelávania alebo teda do duálneho vzdelávania a vydokladovali všetky veci. Takže asi tak boli pripravené jednotlivé návrhy zákonov. Vo mne to trošku evokuje, že vtedy som bol na inej strane, teraz som v strane tu vnútri, ale tiež sa tak pripravujú návrhy zákonov, čo zažijeme aj pri vysokých školách.
Po tej veľkej oslave schválenia zákona o duálnom vzdelávaní prišla však tvrdá realita. Zástupcovia jednotlivých stavovských profesných organizácií sa vtedy dušovali, aký majú záujem o duálne vzdelávanie, že si budú vychovávať zamestnávateľov; svojich teda budúcich zamestnancov, lebo ich majú nedostatok. A ten výsledok bol taký, aký sme ho reálne zažili. Nikto nemal záujem, ani tí najväčší zamestnávatelia, pre ktorých sa to vlastne pripravovalo, cez pána Hrona, pána Holečku si radšej vypýtali ďalšie dotácie na ďalšie vzdelávanie svojich zamestnancov. Školy mali okamžite obavy, že prídu o značnú časť financií na žiakov v rámci toho krátenia, a potenciálni žiaci, tí absolútne nemali záujem, pretože nemali dostatočné informácie a naozaj v 15 rokoch podpisovať učebnú zmluvu a zaviazať sa zamestnávateľovi na štyri roky plus ten Zákonník práce potom na ďalšie tri roky pre 15-ročného človeka, ktorý to ani nepodpisuje a podpisuje to zaňho zákonný zástupca, je naozaj veľké viazanie pre mladého človeka a také odbúravanie možného jeho rozvoja na či už vysokú školu, alebo cestovanie a tak ďalej.
Vtedy tá veľká sedmička stavovských a profesných organizácií tvrdila, že nemá vlastne dostatočné finančné ani odborné kapacity, aby zvádzali, aby zvládli celý ten proces certifikácie, ktorá tam bola stanovená, a toho systému, čím vlastne vtedy chceli povedať, že potrebujú ďalšie finančné prostriedky. Oni totižto zabudli na to, že na Slovensku nemáme povinné členstvo v stavovských organizáciách, a tí autori sa vtedy inšpirovali hlavne z Nemecka, hlavne z Rakúska, čo sú absolútne dva diametrálne aj historicky, aj nastavením krajiny. Takže u nás tento systém, ktorý bol kopírovaný do slovenského systému, nemohol absolútne fungovať a celý projekt rozvoja stredného odborného vzdelávania za 44 miliónov bol iba na to, aby sa minuli tieto eurofondy, aby sme zistili po troch rokoch, že v podstate tento systém fungovať nebude. Možno za tie peniaze sa mohlo urobiť technické vybavenie odborných škôl, preškoliť majstrov odbornej prípravy a tak ďalej.
Mohli by sme teraz rozprávať ešte aj o ďalšom národnom projekte, ktorý sa teraz chystá ohľadom zvyšovania kvalifikácie odborného vzdelávania, tzv. tie duál pointy za niekoľko miliónov. Naposledy som čítal, že to je 6 miliónov, kde sa bude vytvárať osem centier vo všetkých krajských mestách, kde budú nejakí certifikovaní pracovníci, za ktorými budú chodiť mladí ľudia, teda žiaci, neviem, akým spôsobom a kto bude preplácať tú cestu, možno niekedy aj 100 km do toho duál pointu, kde ich budú nejakým spôsobom, čo mám povedať, že testovať, alebo im budú odporúčať, alebo ich budú sledovať, alebo sa budú s nimi hrať? A potom povedia, že tak ty budeš murár. Za dve hodiny on sa vráti naspäť do tej školy a neviem, kto s ním bude ďalej pracovať, že prečo sa to nerieši cez kariérové a výchovné poradenstvo, ktorých máme na každej základnej škole, treba im dať iba informácie.
Ale poďme k tomu návrhu zákona. Ja si myslím, že ani by k nemu neprišlo, pokiaľ by ministerstvo nestrašil rok 2020 a tá naplnenosť 12-tisíc učebných zmlúv, ktoré musia splniť, keďže v súčasnosti sme niekde iba na nejakých 4 700 alebo 5-tisíc. Čo je tiež taký paradox, že keď chcete zistiť, že koľko je mladých ľudí zapojených do odborného, teda do duálneho vzdelávania, tak dostanete tri rôzne čísla, lebo jedno číslo má ministerstvo školstva, jedno číslo má Štátny inštitút odborného vzdelávania, jedno číslo nájdete na CVTI, takže ani tieto databázy za tých 44 miliónov toho projektu eurofondov nie sú prepojené, aby ste dostali relevantné číslo. Takže my môžeme teraz, ja budem hovoriť, že 4,5-tisíc máme zapojenosť. A keďže dnes máme máj a prihlášky do ďalšieho školského roku sa museli dávať do 10. apríla a tento návrh zákona bude fungovať od, alebo má platnosť od 1. septembra tohto roku, je automatické, že školy ani zamestnávatelia na to nezareagujú, takže stratíme ďalší rok a nie je možné, aby do roku 2020 sme naplnili ten stav, pokiaľ sa neurobia iné zmeny.
A to už sme počuli, že možno do odborného, teda duálneho vzdelávania budú vstupovať aj stredné priemyselné školy alebo športové gymnáziá, ktoré budú stredné odborné školy športové alebo; ja verím, že niečo vymyslíte, aby ste tých 12-tisíc zmlúv naplnili, lebo tam ide naozaj o veľmi vysokú sumu, ktorá by sa musela vracať. Možno ste aj zvyknutí vracať cez eurofondy v rámci vysokých škôl a všetkých, vedy a výskumu, ale myslím si, že oberať mladých ľudí v rámci stredného odborného školstva je vyslovene smiešne.
Povedzme si ale, čo v tejto novele sa mení, lebo pani ministerka to prebehla tak veľmi rýchlo a tých zmien je tam naozaj veľmi veľa. Oni čerpali v prvom rade z praxe za celé tie tri roky, ešte aj pred tým, ako ten zákon sa tvoril. A my sme tento návrh zákona predkladali už dvakrát v Národnej rade, dvakrát nebol schválený, ale jednotlivé veci, ktoré sme my predkladali, sa objavujú aj vo vládnom návrhu, čo sa ja veľmi teším a tieto veci by sme mohli podporiť. Priamo v zákone o odbornom vzdelávaní je 18 zmien, v zákone o dani z príjmov sú dve zmeny, v zákone o financovaní; teda päť zmien; v zákone o financovaní dve zmeny, v školskom zákone 11 a jeden je zákon o športe a sú tam dve vyhlášky. Možno iba pre zaujímavosť by bolo, pozrite si tie vyhlášky, lebo keď som ju videl po prvýkrát ja, tak neviem, kto vypočíta na základe tej vyhlášky tým vzorcom ten počet žiakov.
Ja si myslím, že jednotliví zriaďovatelia alebo riaditelia škôl naozaj budú musieť mať nejaké školenie cez vysokú školu, matfyz alebo kohokoľvek iného, lebo to proste nepochopíte, tie faktory, ktoré sú tam určované, to nevie vyrátať absolútne nikto, iba ten človek, ktorý to tvoril.
Povedzme si, že čo sme predkladali teda my v našich návrhoch zákona a že čo sa objavuje teraz v tomto vládnom. V prvom rade je to to krátenie normatívu. V rámci toho krátenia normatívu už v 2014., keď sa pripravoval ten návrh zákona, sa o tom diskutovalo, tá myšlienka bola asi správna, že keď žiak vstúpi do duálneho vzdelávania, tak vlastne nebude určité obdobie v škole a mala by sa teda krátiť tá časť mzdového normatívu, nie celý normatív, ale časť mzdového normatívu, pretože nebude potrebné ho, učiteľa alebo majstra, ktorý by sa mu venoval. Nikto však vtedy ani nevysvetlil ten koeficient, ja som sa na to niekoľkokrát pýtal. Sú to také veľmi zaujímavé veci, že pri autoopravárovi, mechanikovi, ktorý má mzdový normatív, ja budem hovoriť z roku 2015 dáta, 2 182 eur, tak po vstupe do duálneho vzdelávania škola dostane iba 1 318 eur, takže škole reálne zoberú 846 eur. My sme chceli, aby sa školy zapájali do duálneho vzdelávania, ale pritom sme im hneď povedali, že keď sa tam zapojíte, tak my vám zoberieme na každého jedného žiaka 848 eur, len sa tam vy zapojte, veď nebudete potrebovať učiteľov, veď tých žiakov budete mať u zamestnávateľov, poprípade ten zamestnávateľ vám to preplatí, čo sa aj reálne začalo v praxi diať, že keď školy chceli zapojiť svojich žiakov do duálneho vzdelávania, tak od zamestnávateľov žiadali, aby im preplácali určité veci, aby suplovali to, čo v podstate štát už pri tom poddimenzovanom školstve bude ešte brať.
Možno taká zaujímavosť, lebo niekde som počul kolegov z vládnych strán, ako hovoria, že murári alebo inštalatéri a všetky tieto softové remeslá sú veľmi dôležité, tak v rámci toho krátenia toho normatívu pri napríklad inštalatérovi z 2 386 eur škola dostala iba 1 220 eur a reálne im zobrali 1 163 eur, tak si povedzte, ako je to zničujúce.
Ale aby som sa vrátil naspäť k tomu, že tá myšlienka bola dobrá, že keď žiak nie je v škole a je u zamestnávateľa, tak že by určitým spôsobom sa mal krátiť normatív, odhliadnuc od toho, že ten normatív je nízky, začalo sa v praxi diať to, začali sa v praxi vytvárať dve skupiny.
Jedna skupina bola duálna akadémia Volkswagen, kde ste mali 100-percentnú zapojenosť všetkých žiakov a tam ste s tým v podstate nemali problémy, pretože ste krátili normatív na kompletne celú triedu a vedeli ste takýmto spôsobom fungovať a nepotrebovali ste ďalšieho človeka, ktorý sa bude starať o tých žiakov.
Tá druhá vec sa začala diať na celom Slovensku na všetkých odborných školách, že ste nemali 100-percentnú zapojenosť do duálneho vzdelávania, takže vám vznikla trieda, ja si vymyslím, dvadsiatich žiakov, kde ste desať žiakov mali zapojených a desať žiakov ste nemali zapojených. A teraz ten riaditeľ sa musel reálne rozhodnúť, že čo sa udeje v tej praxi, že či tých desiatich má presvedčiť, že choďte, teda musel presvedčiť aj toho zamestnávateľa, aby ich vôbec zobral, aby im bol krátený normatív niekde aj o tisíc eur, alebo tých ostatných presvedčil, že viete čo, nebude to fungovať, zostaňte normálne v škole, aby si ušetril tie peniaze. A toto bol ten reálny problém, prečo sa školy nechceli zapájať a prečo začali suplovať v podstate tie financie od zamestnávateľov, aby aspoň nejaké zapojenie do duálneho vzdelávania mali.
Takže toto ja sa veľmi teším, že sa odstraňuje a že tie školy dostanú naspäť tieto financie. Myslím, že pri tej zapojenosti to bude taký plus, nemôžeme povedať, že niektoré školy, respektíve niektorí zriaďovatelia, ako Bratislavský samosprávny kraj bol reálne pripravený, aj keby neprešiel tento návrh zákona, že od septembra bude suplovať to krátenie normatívu a bude to preplácať. Takže sa teším, že sa to objavilo v tomto návrhu zákona aspoň od toho septembra.
Druhá nezmyselná vec už od 2015. bolo podpisovanie učebnej zmluvy, bola tam termínovo, neviem, že či autori to tvorili naozaj od zeleného stola, vy ste vlastne zmluvu za svojho syna alebo dcéru pri vstupe do duálneho vzdelávania museli podpísať do 31. augusta. Čo znamená, že počas prázdnin ste podpisovali učebnú zmluvu, hoci ten zamestnávateľ toho žiaka ešte nevidel, vy ste nevedeli, že či on vlastne aj nastúpi, lebo však všetci vieme, že do 15. septembra tie zmeny sú veľmi výrazné, aj ďalej, ale najvýraznejšie sú do 15. septembra, ale aj napriek tomu ste museli podpísať, respektíve zákonný zástupca. Toto bol jeden veľký nezmysel, ktorý zvyšoval aj byrokraciu, rodičia museli v auguste chodiť do školy, v podstate si museli hľadať nejaký alebo škola musela hľadať nejakého zamestnávateľa, s ktorým podpíše tiež zmluvu o duálnom vzdelávaní, veľmi prekomplikované. Takže sa teším, že sú tu iné možnosti v návrhu zákona, že sa to posúva naozaj až do toho 15. septembra, že sú tam ďalšie možnosti až do niekedy, januára, 30. januára sú možnosti podpisu, poprípade ešte na nejakú výnimku alebo niečo podobné, čo je veľmi pozitívna zmena.
Ja som veľmi prekvapený, že, a my sme o tom aj diskutovali v rámci konania, že sa nepristúpilo to, aby žiaci mohli nastupovať do duálneho vzdelávania aj v druhom ročníku, aj keby to bolo po schvaľovaní či už stavovských organizácií, možno zriaďovateľa, alebo so súhlasom ministerstva, aby sme naozaj vedeli podporiť všetkých ostatných. Lebo si predstavte, že keď do 15. septembra máte podpísať za svojho syna alebo dcéru učebnú zmluvu, že bude budúci kuchár, murár alebo kaderník a tak, neviete, že či ho to bude baviť a že či by nechcel naskočiť až v nejakom druhom ročníku, aby tá škola odviedla tú prácu a dala mu základy. Naozaj v tej praxi to funguje tak, že keď podpisujú tieto zmluvy v rámci napríklad kuchárov, tak ten zamestnávateľ ho v prvom ročníku nemôže pustiť do tej kuchyne, aby tam krájal, robil a všetko ostatné.
A ja som dával aj podnet na inšpektorát práce, aj na všetky ostatné relevantné organizácie, aby sa reálne k tomu vyjadrili, že či títo žiaci môžu byť v tom pôsobení toho zamestnávateľa, a keď som s nimi debatoval, tak oni povedali, že buď tu posedávajú, alebo sa dohovoríme so školou, že v rámci toho prvého ročníka nech sú ešte školy v rámci tých percent, ktoré sú tam stanovené, že nech nechodia sem, lebo my im vlastne nemáme čo dať. A tým reálne vzniká taká tá návykovosť a vzťah k tomu zamestnaniu a potom sa čudujeme, že mladí ľudia nechcú v tom pokračovať ďalej, keď v prvom ročníku im kladieme takéto polená. Takže to budeme asi navrhovať aj diskutovať v druhom čítaní.
Podniková škola, ktorá sa objavuje v tomto návrhu, ja sa teším, lebo myslím si, že niečo podobné bolo aj v Učiacom sa Slovensku. Je to inštitút pripravený v prvom rade pre veľké spoločnosti, ktoré si chcú pripraviť budúcich zamestnávateľov, je to taký ten satelit, ktorý sme za zamestnancov, áno, budúcich zamestnancov, možno aj zamestnávateľov, že človek nikdy nevie a je to taký ten satelit, ktorý tu bol. Ja som ho osobne zažil za socializmu v Závode 29. augusta, lebo som chodil na strednú priemyselnú školu obuvnícku a tam sme týždeň v podstate chodili do toho Závodu 29. augusta, to bol taký ten satelit danej školy, ktorý nás vychovával. Bol to síce ten socializmus a nemali sme trhové hospodárstvo a všetky ostatné veci, ale tá myšlienka je asi dobrá. Ja som tiež prekvapený, že sa tam nepri; že tam boli tie ustanovenia dvoch tried a 50-percentného zapojenia do duálneho vzdelávania, a trochu tomu nerozumiem, to možno pani ministerka či už teraz, alebo v druhom čítaní vysvetlí.
A celkom som nepochopil, že prečo sa neurobila tá úľava v rámci jednej pripomienky, ktorá tam bola zo strany zamestnávateľov, že keď vstúpia, aby dostali ten titul podnikovej školy, a keď splnia jednotlivé podmienky aj v nejakom prechodnom období jedného, dvoch, oni dávali až troch, ale možno jedného až dvoch rokov, by bolo celkom prípustné, aby sme naozaj tých mladých ľudí vedeli motivovať.
A pre mňa je veľmi vtipná jedna vec, ktorú, ja som sa v 2015., keď som to tam uvidel, veľmi na tom zabával a to bol fond rozvoja odborného vzdelávania a podľa mňa ani navrhovatelia v 2015. nevedeli, čo tento fond má reálne robiť, aké má mať poslanie, tak teraz sa ruší, pretože za 8 rokov, čo bol vytvorený, tak v podstate neboli doňho investované žiadne financie ani nič podobné, takže to sú také tie nezmyselné veci, ktoré sa dostanú aj do našej legislatívy.
Čo sa týka, čo sa týka kariérneho poradenstva, postavenie CPP-čiek, tiež si nemyslím, že je dotiahnutý ten návrh zákona, lebo to kariérové a výchovné poradenstvo je v súčasnosti potrebným elementom v prostredí slovenských škôl a týka sa to v podstate aj potrieb riešiť problémov zákonov, problémov žiakov so špeciálnou výchovno-vzdelávacími potrebami, ale ako aj kariérnym a študijným usmernením žiakov. Toto aktuálne znenie zákona však nejasne rozdeľuje kompetencie tých výchovných a kariérových poradcov a ani im neposkytuje dostatočný čas na to, aby sa venovali tejto pozícii. Podľa mňa to kariérové poradenstvo má v súčasnosti aj veľmi, veľmi slabú pozíciu na jednotlivých školách, čo v podstate vedie aj k tomu neefektívnemu systému vzdelávania či k štúdiu odborov, že absolvent naozaj v tej praxi, resp. po tom doštudovaní nevyužije to, čo študoval.
Tie nezrovnalosti medzi jednotlivými zákonmi, či už školským, 245-ky, alebo zákonom o pedagogických, 317-ky, kde rozlišujeme v podstate dve samostatné tie pozície výchovného poradcu a kariérového poradcu, by sme mali konečne zlúčiť – my sme to tiež navrhovali minulý rok – do jednej pozície a toho školského poradcu, tam by sa mali jasne definovať kompetencie aj jednotlivá jeho náplň, toho kariérového poradenstva, pretože ten školský poradca pre mňa by sa mal aspoň stať takým vedúcim zamestnancom a mal by na starosti celú tú koordináciu možno aj pedagogických asistentov v škole a v školskom zariadení, ale vzťahovali by sa na neho veľmi jasné podmienky, sprofesionalizovala by sa jeho pozícia, na ktorú musel by mať napríklad prvú atestáciu, kvalifikačné štúdium a hlavne okrem tej profesionalizácie tejto pozície a zavedením toho kvalifikačného štúdia je rozšírenie času na poradenskú prácu školského poradcu, a teda väčšie zníženie úväzku. Len by v prvom rade mal narábať s tými relevantnými informáciami, ktoré my v súčasnosti nemáme.
A ja som očakával a o tom asi budeme diskutovať, že v zákone o vysokých školách konečne príde prepojenie tých jednotlivých databáz v rámci uplatniteľnia absolventov, aby sme to vedeli potom z vysokých škôl pretavovať aj nižšie do stredných škôl, či už gymnázií alebo stredných odborných škôl. V súčasnosti sa to nedeje, spoločnosť Trexima pripravuje nejaké dáta a konečne je už nejakým spôsobom napojená na Sociálnu poisťovňu a ostatné inštitúcie, ale stále sú to iba, stále je to iba 52 % jednotlivých dát veľkých zamestnávateľov, čo absolútne nezachytí to stredné odborné školstvo a my nevieme na základe toho plánovať.
V rámci toho plánovania sa dostávam k tej zásadnej veci, o ktorej sme diskutovali, a my sme v podstate ostali aj v rozpore v rámci konania s ministerstvom, a to je odstránenie správneho poriadku pod plánovaním výkonov. Pre mňa je to absolútne niečo neprípustné, pretože ministerstvo bude môcť... a budem to musieť potom dokončiť teda v ústnej.
