32. schôdza

Ďakujem pekne, pán Budaj, za vaše vystúpenie. Vy nás vždy upriamite na ten hlas ľudu, na to volanie zdola, na tú snahu väčšinou mladých ľudí o slušné Slovensko.
Čo mňa tak naozaj v súvislosti s tým, čo hovoríte, trápi, je obrovská stagnácia našej krajiny. Lebo týchto rôznych pozemkových kšeftárov a mafiánov vo vysokých funkciách nezaujíma rozvoj ciest alebo podpora drobných podnikateľov, živnostníkov alebo zlepšovanie stavu školstva, budovanie dostupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti. No a sme v stave, že keď títo mafiáni skončia, keď už odídu z politiky, tak ostane tu jedna veľká spúšť a úlohou ďalšej politickej generácie bude v najbližších 10 rokoch len možno dobehnúť Čechov a nehovoriac o Nemcoch a Rakúšanoch, ktorých budeme dobiehať akože ďalšie dekády.
Ja teda hovorím konkrétne aj za oblasť dopravy, že napríklad v rozvoji integrovanej dopravy, infraštruktúry sú, sú Češi ďaleko, ďaleko pred nami a títo skorumpovaní politici nechávajú naozaj po sebe spúšť.
Takže prajem si a aj vlastne všetkým ľuďom na Slovensku, aby čím skôr skončila doba týchto mafiánov a sme sa prehupli do stavu budovania krajiny.

Pán poslanec Matovič.

Kolega Budaj, zaujalo ma to prirovnanie s tým, s tým filmom Krstný otec, že naozaj oni, že vlastne aký je rozdiel medzi slušným človekom v obleku v nejakej funkcii a slušným človekom v obleku, ktorý zneužíva svoje postavenie na to, aby vlastne okrádal ľudí, ktorých zastupuje a pre ktorých by mal strážiť to verejné blaho, že, áno, jedni sú slušní a tí druhí sú mafiáni, je to mafia. A to, čo nám tu vládne, tak oni úplne krásne, dokonale spĺňajú všetky parametre mafie a aj v Trestnom zákone je napísané, že organizovaná zločinecká skupina, čo je po slovensky povedané mafia, má existovať dlhšiu dobu. SMER, SNS, MOST - HÍD, to existuje dlhšiu dobu. Má to mať viac členov. Ešte sa tým hrdia, že koľko tisícov členov majú. A tretia podmienka v Trestnom zákone je, že táto organizovaná zločinecká skupina je založená, ktorá existuje dlhšiu dobu a má viacej členov, je založená za účelom legalizácie príjmov z trestnej činnosti.
Všetky tri podmienky z Trestného zákona na definíciu mafie v slovenskom právnom poriadku krásne spĺňate a iba si o sebe myslíte, že ste slušní ľudia, ale v skutočnosti ste mafia, ktorá okráda ľudí tohto štátu o budúcnosť. Vyháňa mladých ľudí do zahraničia. Rozbíja, doslova rozbíja rodiny, kde dnes na Slovensku je 200-tisíc rodín, z ktorých deti museli odísť do zahraničia alebo matky chodia utierať zadky rakúskym dôchodcom a budúcnosť, nie práve ružovú budúcnosť týchto rodín, keď tí rodičia zostarnú, im nebude mať kto podať pohár vody, máte na rukách vy. Bude to na vašom svedomí a veľmi by som vám rád v tejto situácii pripomenul to siedme Božie prikázanie, keďže tak často sa tu odvolávate a skrývate za Boha, to siedme Božie prikázanie je nepokradneš.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Budaj.

Ďakujem pekne. Ďakujem kolegom za ich slová. Fakt je ten, že prax tretej vlády Roberta Fica plus vražda dvoch mladých ľudí a jedného z toho investigatívneho kritika takejto politiky vyprovokovala v ľuďoch požiadavku zásadnej zmeny. Nie detailov, nie zametanie pod koberec, zásadnej zmeny. Ak ju neuskutočníme alebo ak aspoň sa nestaneme jej hlásateľmi, tými Jánmi Krstiteľmi, tak sa dočkáme volania po tom, aby sa demokracia nahradila systémom odvodeným od hnedej alebo červenej totality. To nesmieme dopustiť! A v tom je zmysel a poslanie súčasnej opozície v tejto výzve. Nazývať hriech hriechom nie je žiadne krikľúnstvo, nie je to žiadna neslušnosť, ale mravná povinnosť.

V rozprave by mal teraz vystúpiť pán poslanec Fecko, ale myslím, že prijal pozvanie do televíznej diskusie a už raz mu prepadlo poradie.
Takže vystúpi pán poslanec Matovič, nech sa páči.

Zástupca predkladateľa mi povedal, že mám hovoriť hrdo, odborne a slušne, aby to asi pochopili aj v SNS. Áno, hrdo, odborne a slušne ste si dali na bilbordy a robíte drzo, odporne a nemorálne to, čo robíte, čiže rozkrádate Slovenskú republiku a ešte sa nehanbíte hrdiť, že ste vy tí hrdí národniari, Hejslováci, ktorým vám na Slovensku záleží. Ešte sa nehanbíte skrývať za skutočnú Slovenskú národnú stranu, ktorá vznikla v polovičke 19. storočia, a iba ste si privlastnili tento názov. Ale v ničom, v ničom nereprezentujete DNA, odkaz tých, ktorí svojho času pred skoro 200 rokmi Slovenskú národnú stranu zakladali.
Dovoľte, keďže som vystupoval už v prvom vystúpení a sám viem, že niekedy je dobré rozumieť aspoň trochu tej veci. Ja sám za seba priznávam, keď mi Martin Fecko ixkrát hovoril o reštitúciách, nerozumel som tomu. Vedel som, že to slovo existuje, vedel som, že sú to nejaké nároky, ktoré treba nejako uspokojiť, ale až pri kauze Drucker som sa do problematiky dostal a chcel by som využiť teda túto časť môjho vystúpenia, keďže v prvej som povedal pani ministerke to, čo som uznal za vhodné, to, aby som možno vysvetlil aj vám ostatným, aby ste pochopili obludnosť toho, čo pani ministerka Matečná so stranou SNS pácha a čo, bohužiaľ, každý, kto jej bude chcieť vyjadriť podporu, alebo nebude hlasovať za jej odvolanie, svojím pričinením alebo svojím hlasovaním kryje.
Svojho času tesne po 2. svetovej vojne alebo ešte možno aj niektoré tie nároky vznikali cez 2. svetovú vojnu, niekoľko desiatok tisíc ľudí zo Slovenska, viete, že bolo proti svojej vôli vyvezených zo Slovenska. Títo ľudia tu, jednoducho boli im zhabané majetky, niektoré sa arizovali, čiže sa prepisovali na nejakých druhých, tu je akože veľmi známe tuná z parlamentu, dovolím si pripomenúť pána Glváča, jeho dedo v Pezinku si napísal v roku 1941 žiadosť na okresný odbor nejaký Hlinkovej gardy, že má záujem o obchod toho Žida, neviem presne, ako sa volal, v Pezinku, dajte si do Googlu, prečítate si to, je to dosť obludné. Takže on napísal, že ten Žid ani za svet nechce ten obchod predať a ten Žid sa vyjadril, že jedine vtedy, keď ho k tomu prinúti zákon.
Potom v ďalšej žiadosti o rok neskôr napísal, že, ako zdôvodnenie, že prečo práve jemu Glváčovi by mali ten obchod Žida dať, tak napísal, že on ako Slovák chce ukázať, že dokáže lepšie spravovať ten obchod a to podnikanie bude v jeho rukách rozkvitať omnoho lepšie ako v rukách Žida. Áno, Hlinkova garda, alebo jak sa to vtedy volalo, HSĽS priklepla starému Glváčovi tento dom a v podstate aj dnes, keďže pán Glváč je jeho vnukom, si užíva tieto majetky ukradnuté starému Židovi.
Keď na to denník SME prišiel a konfrontovali pána Glváča vtedy, neviem, akú funkciu zastával, tak povedal, ale čoby, to my sme im ešte aj vyplatili za to nejaké peniaze a oni nám poslali z Izraela ďakovný list, obidve dcéry toho Žida, lebo aj dcéry, aj Žid ušli do Izraela. V skutočnosti, keď denník SME po tom pátral ďalej, tak zistil, že starý Žid v roku 1944 vyskočil z okna, keď pre neho druhýkrát prišli, že jednoducho musí do toho koncentráka ísť, lebo prvýkrát sa tomu vyhol, lebo mal nejakú výnimku. Ale po Slovenskom národnom povstaní už výnimky Nemci fašisti nebrali do úvahy, Žid vyskočil z okna, hoci teda vnuk Glváč tvrdil, že jak oni strašne Židovi pomohli.
Dobre, to bol príbeh o tom, že takto niektorí ľudia prichádzali o majetky, niektorí ďalší prišli jednoducho tak, že si ich zobral štát, a ďalšie majetky, o ďalšie majetky prišli ľudia, ktorí boli násilne vysťahovaní zo Slovenska, o ďalšie prišli kulaci, ktorí nechceli a sa spierali, o ďalšie prišli protištátne živly a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Jednoducho komunisti znárodňovali. Týmto ľuďom sa zjednodušene pred 70 rokmi stala veľká krivda.
Keď prišla sloboda ´89, aj títo ľudia, alebo keď už medzičasom zomreli, ich deti a vnúčatá očakávali návrat spravodlivosti. Očakávali, že keď 40, 50 rokov nemali prístup k svojmu majetku alebo k majetku svojich otcov, mám, dedov a babiek, tak jednoducho ten majetok sa im vráti. Prijali sa zákony, áno, v tomto pléne Národnej rady o tom, že si môžu uplatniť reštitúcie, môžu napísať žiadosť a tak ďalej atď. Lenže ľudia písali, písali a jak do bútľavej vŕby iba niečo, svoje žiadosti, posielali a nič sa neozývalo.
Medzičasom prišli k moci politici, ktorí si povedali, že zo spoločného majetku ľudí si urobia vlastný biznis alebo biznis pre svojich vlastných ľudí. Áno, krásny príklad máme pani Matečnú, ale tých príkladov tu máme v histórii v minulosti o dosť viac. A potom postupne začali prichádzať kauzy ako Veľký Slavkov alebo kauza Čierna Voda, tam pán Glváč alebo, teda, pardon, jeho partnerka alebo firma napísaná na jeho partnerku, s ktorou doteraz žije, získala pozemok, zaplatila za neho 1,4 mil. korún, hop, šup, tralala, ktorý mal hodnotu 500 mil. korún. Nie dnes, ale pred 10 rokmi 500 mil. korún. Keď odrátame 1,4, zárobok 498 600 000 korún. Percentuálne ani sa mi to nechce počítať. Jednoducho tisícky percent.
Ale ako to teda funguje? Tí Židia v prípade, keď teraz zoberiem si príklad posledný pri biznisoch pána Druckera, toho slávneho ministra vnútra, ktorého, bohužiaľ, aj Andrej Kiska teda vymenoval a nechal sa ohlúpiť, že teda to bude garancia čistoty Pellegriniho vlády. Ten etalón spravodlivosti, čistoty a, neviem, ľudského prístupu k ľuďom, stačili tri tlačovky a chlapec si musel zobrať time out niekde v nemocnici a potom jednoducho hodil uterák.
Ten biznis v ich prípade fungoval tak, že bola stará Židovka 94-ročná, ktorá mala nárok, reštitučný nárok v Dolnom Trhovišti, v okrese Dolné Trhovište, na dedine, v Hlohovci. Obyčajná roľa, kde mala niečo posiate, medzičasom bývala v Izraeli, uplatňovala si nárok, písala na reštitučný, SPF, Slovenský pozemkový fond, jednu žiadosť, druhú žiadosť Matečnej, tretiu žiadosť. Nič, nič, nič. Až potom zrazu prišiel nejaký vybavovač, volá sa Marhula, aj Majský sa za slobodna volal Marhula, toto je trošku iný, a ten jej povedal, že keď to prevediete na mňa, ten váš nárok voči Slovenskému pozemkovému fondu, pokúsim sa vám to nejako tam vybaviť a ešte aj od vás ten pozemok odkúpim a nebudete mať s ním starosť. A takto to vzniklo.
Čiže máte nejaký nárok (rečník pre názornosť zobral do rúk hárok papiera, ukazujúc ho plénu) na túto parcelu, ktorú vám teda buď za slovenského štátu zobrali, alebo komunisti zobrali, mala táto Židovka nárok alebo zrejme asi jej otec ten majetok vlastnil, keďže mala toľko rokov, tak možno aj ona, mala ho v Dolnom Trhovišti. Nie, nie, nie. Pýta si ho, pýta si ho, pýta si ho, 25 rokov nič. Potom príde nejaký pán Marhula, známy to zrejme pani Matečnej, lebo bol veľmi u nej úspešný, povie, že on jej to vybaví. Vybaví a namiesto toho, aby jej dali pozemok v Dolnom Trhovišti, alebo teda v katastri Dolné Trhovište, keď si pozrete kataster Dolného Trhovišťa, sú tam stovky hektárov štátnej pôdy, čiže pôdy Slovenského pozemkového fondu. Avšak to by nebol dobrý biznis, ne, dať, dať Židovke iba takú nejakú pôdu v Dolnom Trhovišti, takže keďže už Marhula vybavoval, tak namiesto toho dostane, sa dohodne s Matečnou, že namiesto toho Dolného Trhovišťa, vieš čo, dáš mi v Špačinciach. A najlepšie, daj mi to hneď v zastavanom území obce. Pozrite si územný plán od roku 2006, zistíte, že ten pozemok, ktorý (rečník pre názornosť opäť zobral do rúk hárok papiera, ukazujúc ho plénu), tuto bolo, obyčajná roľa kilometer od dediny, tak zrazu je z toho pozemok, ktorý je rovno nakreslený v zastavanom území obce, určený na zástavbu, od roku 2006 zmenený územný plán.
Matečná, príde jej zmluva, však keď kamarát Marhula navrhol, vybavil, zatvorí oči zrejme a podpisuje, lebo však to je všetko v poriadku.
V normálnom štáte každý z nás, ak by sa skrýval raz za Boha a myslel by to s tým Bohom úprimne a prečítal by si, myslím, že Janko na to upozorňoval, prečítal by si to Desatoro, to siedme Božie prikázanie, že nepokradneš, tak sa zaujímam o to a logiku hľadám. Tak v Dolnom Trhovišti chceš roľu za 50-tisíc možno, teraz strelím, sumy vymýšľam, 50-tisíc, tak ja ti ale nemôžem dať takú istú veľkú roľu v Špačinciach v zastavanom území obce, ktorá je hodná 3 milióny, prepáč, prepáč, Marhula, si kamarát, ale ja ti môžem dať, tu je to hodné 50-tisíc, tak tu ti dám o to menšiu parcelu alebo dám ti teda v tom Dolnom Trhovišti za tých 50-tisíc.
Ale Matečná nestráži verejný záujem, Matečná stráži záujem svojich kamarátov, svojho predsedu strany, svojich mecenášov, oligarchov, sponzorov, ľuďom, ktorým sa potrebuje zavďačiť, a podpisuje takú zmluvu, že namiesto tohto málo cenného, nechcem povedať bezcenného, málo cenného pozemku, obyčajnej, naozaj obyčajnej role v Dolnom Trhovišti podpisuje pozemok v zastavanom území obce určeného na zástavbu v Špačinciach. No a, čuduj sa svete, na konci sa k tomu dostane pán minister Drucker.
To som ani vedel, že tak rýchlo skončíme. (Zaznel zvuk časomeru.)

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Pani poslankyňa Zemanová.

Áno, presne tento mechanizmus je ten, ktorý som ja opísala, ktorý sa udial od roku 2004 ako možno prvý tento obludný mechanizmus, dá sa povedať, na Glváča, môžme tomu hovoriť na Glváča, lebo to bol prvý známy prípad, ktorý sa prevalil ohľadom týchto spôsobov prevodu pozemkov. Takže ďakujem pekne za ešte raz podrobné opísanie.
Ja by som chcela len opätovne pripomenúť to, že možno sa to mnohým zdá ako podružný problém, ale chcem pripomenúť, že konkrétne v tých Špačinciach, že tam išlo ešte okrem aj toho o prevod pozemkov pod chráneným vtáčím územím, kde je vo verejnom záujme uvedené, že je v záujme štátu tieto vlastniť v takýchto územiach majetok, aby vlastnil štát, aby sa nemuseli vyplácať kompenzácie za obmedzenie hospodárenia na pozemkoch. A štát sa takéhoto pozemku zbavil. A je taktiež aj otázne, akým spôsobom sa tam mohol tak zľahka zmeniť územný plán, keď ide o takéto medzinárodne chránené územie.

Pán poslanec Pamula.