33. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ďakujem, pán poslanec, za otázku. Aj táto otázka je dôkazom o tom, že nie ste stratený prípad a že sa viete naozaj pýtať aj na rozumné a dôležité veci.
Automobilový priemysel na Slovensku sa v žiadnom ohľade nedá porovnať s niekdajším priemyslom v Detroite. Negatívna skúsenosť Detroitu s automobilovým priemyslom má pôvod v tom, že Detroit vyrábal takmer všetky automobily predané v tom čase na americkom trhu a nebol vystavený konkurenčnému tlaku, pretože trh Spojených štátov bol v tom čase chránený vysokými clami voči dovozom zo zahraničia, čo vám možno môže pripomínať udalosti aj z dnešných dní na spomínanom kontinente. Po otvorení trhu pre automobilový priemysel zo zahraničia, najmä z Japonska, sa neefektívnosť výroby v Detroite prejavila naplno.
Slovensko však dnes pôsobí na globálnom trhu a jeho automobilky sú vystavené neustálej medzinárodnej konkurencii, čo výrobu robí efektívnou. Výroba automobilov na Slovensku je pritom diverzifikovaná geograficky. Exportujeme do rôznych krajín. Je diverzifikovaná podľa rôznych značiek. Teraz mám na mysli či už výrobcov z Nemecka, Volkswagen, výrobcu Peugeot Citroënu z Francúzska, výrobcu, ktorý o chvíľu začne svoju výrobu, Jaguar Land Rover z Veľkej Británie alebo kórejského výrobcu z Kie. Takže ďalšia diverzifikácia podľa segmentov, kde výroba má záber od jednoduchých automobilov, cez strednú triedu až po luxusný segment.
Príchod ďalšej automobilky môže diverzifikáciu ešte vylepšiť. Samozrejme, ak sa nebude dariť jednej automobilke, môže sa dariť inej. Napríklad, o čo viac by benefitovalo Fínsko, ak by okrem Nokie produkovalo aj iPhone.
Toľko pripravená odpoveď, ale chcem povedať, že ja si, ja si uvedomujem obsah tejto debaty, ktorý má, by som povedal, veľký mediálny dosah. Lebo príklad Detroitu je samozrejme mediálne príťažlivý. Samozrejme, samotná skutočnosť života v tomto meste je poznamená aj mnohými inými proste problémami a nechcem sa nimi teraz tu zaoberať, napríklad aj rasovou neznášanlivosťou. Ale v prvom rade chcem povedať, že má to proste aj akademický rozmer. A myslím si, že sedliacky rozum je asi to najdôležitejšie, čo musíme použiť. To znamená, máme taký asi pocit, že keď sme príliš závislí na nejakom druhu výroby, nejakom type ekonomiky, tak sa vystavujeme do rizík. Ja musím súhlasiť, že akademicky je to správny, správny postoj. Zároveň ale musím povedať, že ale máme všetci v tejto krajine jednu skúsenosť a to je skúsenosť, ktorá je neopakovateľná a ktorá sa stala v roku 2009, ´10 a ´11. A to je to, že sme všetci, všetci naprieč celého politického spektra, ale aj všetci občania boli svedkami v podstate naozaj najhlbšej ekonomickej krízy, ja neviem, od 30. rokov minulého storočia alebo možno v histórii civilizácie s obrovskými dôsledkami na globálny biznis a na situáciu na trhu práce. Viete, že to aj na Slovensku stálo 100-tisíc pracovných miest v roku 2009. Naozaj to nebolo ľahké obdobie a ešte si na to veľmi dobre pamätáme. Ale práve v tomto období hlbokej krízy, ktorá bola neopakovateľná, nám práve tento, tento automobilový priemysel, tento kritizovaný automobilový priemysel, ktorý vytvára tieto akademické riziká, pomohol.
Čiže ja nie som akademik, ja som praktik a ja bol som proste vystavený často proste úlohám, ktoré majú mať praktický koniec a majú byť orientované na cieľ. Takže musím povedať, že napriek akademickej úvahe, ale aj sedliackemu rozumu, ktorý hovorí o tom, že ak ste príliš zaviazaní na nejaký typ výroby, tak sa vystavujete rizikám, tak napriek tomuto prakticky v tom najnebezpečnejšom období nám práve automobilový priemysel pomohol, pretože sme ho mali v takej štruktúre a v takej fáze zapájania ďalších a ďalších kapacít, že nám hneď v roku 2010 a ´11 ďalšie kapacity, kľúčovo vo Volkswagene, ale aj v ďalších fabrikách proste pomohli sa dostať z pasce prepadu ekonomického rastu. Toľko prax.
A chcem ešte povedať nasledovnú vec. Automobilový priemysel je podľa mňa, budem hovoriť svoj osobný názor, náš osud. Rozhodli sme sa preňho v podstate ako výsledok, výsledok transformácie našej ekonomiky z 90. rokov. Viete, že sme prešli veľmi bolestivým údolím v 90. rokov reštrukturalizácie nášho priemyslu, ktorý má za cenu aj jednu stratenú generáciu ľudí, ktorí sa dodnes ocitajú v pasci nezamestnateľných osôb. No a vyšli sme z tejto pasce tým spôsobom, že z výrobcu zbraní a nepredajných výrobkov sme sa stali naozaj jednými z lídrov vo výrobe automobilového priemyslu, ktorý je ale známy svojou komplexnosťou. Čiže na Slovensku, a to odmietam...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Ďakujeme, pán minister.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
... ktorý hovorí o tom, že sme dielňa. My nie sme dielňa, my sme hlavne sieť skoro 400 dodávateľov do automobilového priemyslu – od pneumatík, cez všetko, čo sa týka výroby z kovov, alumínia a elektrických súčastí, GPS-ka, to znamená, inovačné prvky sú toho nevyhnutnou súčasťou.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Začnem tým, čím ste začali aj vy, aj by som sa vás pýtal, aj som sa vás pýtal na ten milión eur, ale nebolo to vylosované, takže k tomu automobilovému priemyslu.
Ja teda uznávam, že tá situácia nie je identická, ale napriek tomu závislosť ekonomiky na jednom type výroby je potenciálnym alebo môže byť potenciálnym problémom, najmä v kontexte, v kontexte dnešných udalostí sa dozvedáme o možnosti, že by nám teda Spojené štáty zaviedli, zaviedli clá na dovoz práve automobilov, čo by mohlo mať dôsledky aj podobe obchodných vojen alebo nejakých zmien v obchodných vzťahoch aj v globálnom meradle. A samozrejme, že tá kríza, ktorú ste spomínali vo svojej odpovedi, sa môže v nie veľmi vzdialenej dobe v nejakej forme znovu, znovu zopakovať a pokles dopytu aj po autách vyrábaných na Slovensku nastať, nastať môže.
Takže nedostal som celkom odpoveď na tú otázku, že či máte pripravené analýzy a také kroky, ak by sa schyľovalo ku krízovému scenáru, ako konať tak, aby Slovensko nedopadlo podobne ako Detroit. Čiže tá odpoveď je, že nemáte pripravené analýzy, lebo to nepovažujete za problém a myslíte si, že, že Slovensku nič také nehrozí. Lebo ja naozaj nekonfrontačne sa pýtam, že či to považujete za problém alebo nie. Lebo ak to považujete za možný problém smerom do budúcnosti, tak by asi bolo dobré, keby sa analytici ministerstva financií alebo teda nejakých iných útvarov tomu venovali, že čo môže nastať.
Ak tá odpoveď je, že to nie je problém, že sme v úplne inej situácii ako Detroit a nech príde kríza, tak nás to iba posilní, tak potom samozrejme, že nie, tá odpoveď, len som ju nepochopil, ale bola to implicitná odpoveď na moju otázku, samozrejme. Ďakujem.

Pán poslanec? Môžem odpovedať?

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Môžem odpovedať. Mám vraj dve minúty, bohužiaľ.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Päť, päť, päť.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Päť minút, skvelé. Tak ich využijem, ak dovolíte.
K analytickej časti. Dnes som s predsedom vlády a s ministrom hospodárstva a s ministrom práce navštívil Volkswagen pri Bratislave, kde sa riešili konkrétne veci, ale mal som možnosť na tlačovej konferencii oznámiť niečo, čo teraz zopakujem. V najbližších dňoch zverejníme makroekonomickú prognózu na ďalšie obdobie. Je to riadna prognóza, ktorú teraz v júni ohlásime s konkrétnymi závermi a upozorneniami. Súčasťou tej prognózy je malý zaujímavý box, ktorý hovorí o tom, že v prípade, a teraz sa vysporadúvame aj s problémom, na ktorý smerujete, v prípade, že by sa naozaj pokračovalo v takzvanej obchodnej vojne medzi Spojenými štátmi a zvyškom sveta, to znamená, ak by sa zrealizoval nie príjemný scenár navyšovania ciel pri dovoze automobilov do Spojených štátov amerických, tak náš predpokladaný dopad na ekonomický rast Slovenska pri avizovaných číslach je medzi 0,05 a 0,12 percenta hrubého domáceho produktu. Vypočítané Inštitútom finančnej politiky. Nič iné a lepšie nemáme. Myslím, že je to proste rešpektovaná vec.
Čo to číslo hovorí? Hovorí to o tom, že by to zhoršenie mohlo byť asi v priamom dopade asi jedna desatina hrubého domáceho produktu, čo je relatívne zanedbateľná záležitosť. Ale oveľa horšie následky tej, pokračovania tej možnej colnej vojny sú v atmosfére, ktorá sa môže obrátiť, lebo všetko je o signáloch. Tak ako vy máte, evidentne vaša osobnostná výbava je pesimistická, tak vás vnímam, pán poslanec, ja vás roky pozorujem, proste váš pohľad je taký trošku smutnejší, takže vyvstáva proste, vy vidíte svet z tej proste tmavšej strany mesiaca. Ja ho vidím z tej svetlejšej. Ja ho musím vidieť. Ja keby som vysielal signály vášho typu, tak by som mohol dokonca, nechcem sa preceňovať, ale vysielal by som, mohol by som ovplyvňovať investičné rozhodnutia. Teraz nehnevajte sa, ale naozaj to tak je. Je to proste, komunikácia je veľmi dôležitá.
Takže neviďme všade bubákov. Aj z tohto pohľadu buďme pripravení. Uznávam, ak téma, že či sme príliš v automobilovom priemysle zainteresovaní, sme. Otázka máme možnosť to inak nejak zmeniť? Moja odpoveď: nie. Okamžite nevieme to proste ako zmeniť. Môžme sa na to pripravovať. Je správne o tom uvažovať, je správne o tom uvažovať. Potrebujeme byť, ale už keď tam sme, v automobilovom priemysle, potrebujeme byť v ňom špecialisti. To znamená, máme byť najlepší. Ak chceme našu, osud ďalej zakladať na výrobe automobilov a momentálne žiadny ďalší iný scenár tu nemáme, potrebujeme sa ďalej špecializovať a to znamená, že musíme patriť medzi najlepších na svete. A to nie je zlý scenár.
Napríklad, ja neviem, poznáte koľko je národov na svete? Vyše 150 je krajín. Ako nie je známe, že by ste o každej krajine vedeli povedať, že to sú, robia to, robia hento, proste v tom a v tom sú najlepší na svete. My sme, v angličtine je to, že car makers. My vyrábame autá. Je to naša obrovská výhoda, ktorá nám v prípade napríklad Volkswagenu, mám tie čísla z rána, tak preto vám môžem povedať, obrat Volkswagenu je 7,7 miliardy eur. To je skoro 8 % z hrubého domáceho produktu. Tá firma je tu 27 rokov. Nainvestovala tu od roku 2013 dve miliardy eur bez akýchkoľvek stimulov. Je tu, potichu tu je, zamestnáva 14-tisíc ľudí, ďalších 55-tisíc nepriamo. No jasné, že je veľmi dôležité, čo sa deje vo Volkswagene a v celej skupine toho Volkswagenu. Ale týka sa to samozrejme ďalších, ďalších automobiliek.
Ale opakujem, kľúčové nie sú tieto vlajkové lode, sú veľmi dôležité. Kľúčové je, že máme sieť medzi tristo a štyristo subdodávateľov. A to sú malé, stredné podniky.
Bol som na rozhovoroch s Land Roverom pred tými dvoma, troma rokmi. To bolo kľúčové, čo rozhodlo, že máme veľmi dobrých subdodávateľov, hej, z tých rôznych kategórií. Tí, ktorí hovoria o tom, že sme len dielňou, nehovoria pravdu. Je to dehonestácia.
Ale je pravdou, že my potrebujeme si udržať kontakt s technologickým vývojom. To znamená, pýtajte sa na elektromobilitu, či tam držíme ten kontakt, či výrobky, ktoré vychádzajú z našich fabrík, spĺňajú túto kompetitívnosť, lebo tam by sme mohli proste, proste určite zaspať. A na to potrebujeme reagovať. A to je plán vo vzdelávaní, kde máme obrovské problémy, v mobilite pracovnej sily.
Skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Dá sa odpovedať jednou vetou, že nemyslím si, ale to by bolo nekorektné, takže samozrejme odpoviem, ako móres káže, ako my Slováci hovoríme.
Vážený pán poslanec, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky finančne nepodporilo a nepodporuje aktivity vami menovanej organizácie. V rámci svojho dotačného systému naše ministerstvo podporuje odmeny národných kultúrnych pamiatok, kultúru znevýhodnených skupín obyvateľstva, poskytuje dotácie kultúrnym inštitúciám vyberajúcim kultúrne poukazy. Jedným z princípov poskytovania dotácií uvedených aj vo výzve na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie je fakt, že dotáciu nie je možné poskytnúť na projekty, ktorých cieľom je podpora akýchkoľvek foriem násilia, diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatných prejavov intolerancie. Na to dohliadajú jednak zamestnanci ministerstva kultúry, ale aj členovia odborných komisií.
Takže ešte raz opakujem, v rámci dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky neboli v rokoch 2014 – 2018 poskytnuté žiadne dotácie organizácii Slovenskí branci.

Ďakujem, pani ministerka. Možno som zle naformuloval tú otázku, keď to nebolo z nej zrejmé. Ja som sa nepýtal na dotácie pre Slovenských brancov, viem že ministerstvo kultúry neposkytuje dotácie Slovenským brancom, ale poskytuje dotácie a finančne podporuje Maticu slovenskú, ktorá na viacerých akciách, aktivitách spolupracuje so Slovenskými brancami, a keďže Slovenskí branci sú organizácia, ktorú za pochybnú označuje aj tajná služba, a Matica slovenská je financovaná zo štátneho rozpočtu prostredníctvom vášho ministerstva, tak sa pýtam, či to považujete za úplne v poriadku a žiadny problém, že, že má štát podporovať Maticu slovenskú spolupracujúcu s extrémistickou paramilitantnou organizáciou Slovenskí branci.

To, že Matica slovenská je podporovaná zo štátu, to je pravda. Nemám vedomosť o tom, že by Matica slovenská úzko spolupracovala teda s touto organizáciou, ale v každom prípade, aby ste dostali vyčerpávajúcu odpoveď, tak preverím tieto informácie a môžeme sa o tom porozprávať v nasledujúcej hodine otázok.

Takže otázka číslo 9, áno, dobre sme, pán predsedajúci? Výborne, takže som sa trafil.
Vážený pán poslanec, vláda Slovenskej republiky venuje mimoriadnu pozornosť fenoménu hybridných hrozieb. Aj preto minulý rok iniciovala vypracovanie koncepcie boja proti hybridným hrozbám v Slovenskej republike. Na návrhu koncepcie pracuje medzirezortná skupina expertov pod vedením Kancelárie bezpečnostnej rady Slovenskej republiky. Materiál sa nachádza vo finálnej fáze prípravy a je predpoklad, že v dohľadnej dobe bude aj predložený na rokovanie Bezpečnostnej rady a následne na rokovanie vlády.
Centrum výnimočnosti pre boj s hybridnými hrozbami v Helsinkách zohráva významnú úlohu v koordinácii členských krajín v boji s týmto fenoménom. Počas práce na koncepcii sa pracovná skupina zaoberala aj možnou účasťou Slovenskej republiky v tomto centre. Koncepcia preto identifikuje zapojenie sa Slovenskej republiky do práce centra ako jednu z možných foriem medzinárodnej spolupráce v rámci boja proti hybridným hrozbám. Po schválení koncepcie bude ministerstvo zahraničných vecí rokovať s ostatnými rezortami o možnosti takéhoto členstva. Skončil som.

Ďakujem pekne, pán minister, za vašu odpoveď, alebo teda odpoveď, ktorá vám bola doručená. Nepíše sa tam asi nič o nejakých konkrétnych termínoch? Lebo tie by ma celkom zaujímali vzhľadom na to, že Česká republika tak učinila už pred viac ako tromi týždňami.

Nepíše sa tam. Skončil som.

Vážená pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ďakujem za vami položenú otázku. Platy zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme sa zvyšovali s účinnosťou od 1. januára 2018 o 4,8 percenta. Platy pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a učiteľov vysokých škôl sa však zvyšovali o 4 mesiace skôr, to jest od 1. septembra 2017, a to o 6 percent, teda vo vyššej percentuálnej miere ako ostatným zamestnancom vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.
Ako som už uviedla aj v rámci odpovede na tú vašu predošlú otázku, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a a športu Slovenskej republiky robí všetky kroky preto, aby sa platy pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a učiteľov vysokých škôl kontinuálne ďalej zvyšovali, a s ohľadom na práve prebiehajúce rokovania v rámci kolektívnej zmluvy, teda o kolektívnej zmluve na úrovni národnej tripartity sa dá predpokladať, že aj teraz to navýšenie bude vyššie. Takže ako neuzatvárajme ešte túto tému, pretože prebiehajú rokovania a nechceme predbiehať výsledok, konsenzuálny výsledok tripartity. Sme v tesnom spojení s Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy, navzájom sa brífujeme o tom, aké sú postupy, aké sú nálady na obidvoch stranách, aké sú informácie, takže myslím si, že bude to opäť, že výrazne prekročené to percento navýšenia a opäť učitelia budú takou viac privilegovanou skupinou aj v rámci tej verejnej správy.
Ďakujem.