33. schôdza

Pán poslanec? Môžem odpovedať?

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Môžem odpovedať. Mám vraj dve minúty, bohužiaľ.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Päť, päť, päť.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Päť minút, skvelé. Tak ich využijem, ak dovolíte.
K analytickej časti. Dnes som s predsedom vlády a s ministrom hospodárstva a s ministrom práce navštívil Volkswagen pri Bratislave, kde sa riešili konkrétne veci, ale mal som možnosť na tlačovej konferencii oznámiť niečo, čo teraz zopakujem. V najbližších dňoch zverejníme makroekonomickú prognózu na ďalšie obdobie. Je to riadna prognóza, ktorú teraz v júni ohlásime s konkrétnymi závermi a upozorneniami. Súčasťou tej prognózy je malý zaujímavý box, ktorý hovorí o tom, že v prípade, a teraz sa vysporadúvame aj s problémom, na ktorý smerujete, v prípade, že by sa naozaj pokračovalo v takzvanej obchodnej vojne medzi Spojenými štátmi a zvyškom sveta, to znamená, ak by sa zrealizoval nie príjemný scenár navyšovania ciel pri dovoze automobilov do Spojených štátov amerických, tak náš predpokladaný dopad na ekonomický rast Slovenska pri avizovaných číslach je medzi 0,05 a 0,12 percenta hrubého domáceho produktu. Vypočítané Inštitútom finančnej politiky. Nič iné a lepšie nemáme. Myslím, že je to proste rešpektovaná vec.
Čo to číslo hovorí? Hovorí to o tom, že by to zhoršenie mohlo byť asi v priamom dopade asi jedna desatina hrubého domáceho produktu, čo je relatívne zanedbateľná záležitosť. Ale oveľa horšie následky tej, pokračovania tej možnej colnej vojny sú v atmosfére, ktorá sa môže obrátiť, lebo všetko je o signáloch. Tak ako vy máte, evidentne vaša osobnostná výbava je pesimistická, tak vás vnímam, pán poslanec, ja vás roky pozorujem, proste váš pohľad je taký trošku smutnejší, takže vyvstáva proste, vy vidíte svet z tej proste tmavšej strany mesiaca. Ja ho vidím z tej svetlejšej. Ja ho musím vidieť. Ja keby som vysielal signály vášho typu, tak by som mohol dokonca, nechcem sa preceňovať, ale vysielal by som, mohol by som ovplyvňovať investičné rozhodnutia. Teraz nehnevajte sa, ale naozaj to tak je. Je to proste, komunikácia je veľmi dôležitá.
Takže neviďme všade bubákov. Aj z tohto pohľadu buďme pripravení. Uznávam, ak téma, že či sme príliš v automobilovom priemysle zainteresovaní, sme. Otázka máme možnosť to inak nejak zmeniť? Moja odpoveď: nie. Okamžite nevieme to proste ako zmeniť. Môžme sa na to pripravovať. Je správne o tom uvažovať, je správne o tom uvažovať. Potrebujeme byť, ale už keď tam sme, v automobilovom priemysle, potrebujeme byť v ňom špecialisti. To znamená, máme byť najlepší. Ak chceme našu, osud ďalej zakladať na výrobe automobilov a momentálne žiadny ďalší iný scenár tu nemáme, potrebujeme sa ďalej špecializovať a to znamená, že musíme patriť medzi najlepších na svete. A to nie je zlý scenár.
Napríklad, ja neviem, poznáte koľko je národov na svete? Vyše 150 je krajín. Ako nie je známe, že by ste o každej krajine vedeli povedať, že to sú, robia to, robia hento, proste v tom a v tom sú najlepší na svete. My sme, v angličtine je to, že car makers. My vyrábame autá. Je to naša obrovská výhoda, ktorá nám v prípade napríklad Volkswagenu, mám tie čísla z rána, tak preto vám môžem povedať, obrat Volkswagenu je 7,7 miliardy eur. To je skoro 8 % z hrubého domáceho produktu. Tá firma je tu 27 rokov. Nainvestovala tu od roku 2013 dve miliardy eur bez akýchkoľvek stimulov. Je tu, potichu tu je, zamestnáva 14-tisíc ľudí, ďalších 55-tisíc nepriamo. No jasné, že je veľmi dôležité, čo sa deje vo Volkswagene a v celej skupine toho Volkswagenu. Ale týka sa to samozrejme ďalších, ďalších automobiliek.
Ale opakujem, kľúčové nie sú tieto vlajkové lode, sú veľmi dôležité. Kľúčové je, že máme sieť medzi tristo a štyristo subdodávateľov. A to sú malé, stredné podniky.
Bol som na rozhovoroch s Land Roverom pred tými dvoma, troma rokmi. To bolo kľúčové, čo rozhodlo, že máme veľmi dobrých subdodávateľov, hej, z tých rôznych kategórií. Tí, ktorí hovoria o tom, že sme len dielňou, nehovoria pravdu. Je to dehonestácia.
Ale je pravdou, že my potrebujeme si udržať kontakt s technologickým vývojom. To znamená, pýtajte sa na elektromobilitu, či tam držíme ten kontakt, či výrobky, ktoré vychádzajú z našich fabrík, spĺňajú túto kompetitívnosť, lebo tam by sme mohli proste, proste určite zaspať. A na to potrebujeme reagovať. A to je plán vo vzdelávaní, kde máme obrovské problémy, v mobilite pracovnej sily.
Skončil som.

Ďakujeme, pán minister.
Ďalšia otázka je pre zmenu od pána poslanca Dostála a je určená ministerke kultúry a znie: "SIS vo svojej správe uvádza, že "istá neregistrovaná otázka (pozn. red.: správne má byť – "organizácia") združujúca osoby so záujmom o vojenskú problematiku pokračovala v organizovaní pravidelných výcvikov svojich stúpencov, v nábore nových členov a vlastnej prezentácii na verejnosti". Je evidentné, že SIS má na mysli takzvaných Slovenských brancov. Pani ministerka, myslíte si, že by z peňazí daňovníkov malo ministerstvo kultúry finančne podporovať organizácie, ktoré spolupracujú na svojich aktivitách s paramilitantnými vojenskými skupinami, ktorým sa venuje vo svojej správe tajná služba?" Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Dá sa odpovedať jednou vetou, že nemyslím si, ale to by bolo nekorektné, takže samozrejme odpoviem, ako móres káže, ako my Slováci hovoríme.
Vážený pán poslanec, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky finančne nepodporilo a nepodporuje aktivity vami menovanej organizácie. V rámci svojho dotačného systému naše ministerstvo podporuje odmeny národných kultúrnych pamiatok, kultúru znevýhodnených skupín obyvateľstva, poskytuje dotácie kultúrnym inštitúciám vyberajúcim kultúrne poukazy. Jedným z princípov poskytovania dotácií uvedených aj vo výzve na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie je fakt, že dotáciu nie je možné poskytnúť na projekty, ktorých cieľom je podpora akýchkoľvek foriem násilia, diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatných prejavov intolerancie. Na to dohliadajú jednak zamestnanci ministerstva kultúry, ale aj členovia odborných komisií.
Takže ešte raz opakujem, v rámci dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky neboli v rokoch 2014 – 2018 poskytnuté žiadne dotácie organizácii Slovenskí branci.

Ďakujem pekne.
Doplňujúca otázka, pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Ďakujem, pani ministerka. Možno som zle naformuloval tú otázku, keď to nebolo z nej zrejmé. Ja som sa nepýtal na dotácie pre Slovenských brancov, viem že ministerstvo kultúry neposkytuje dotácie Slovenským brancom, ale poskytuje dotácie a finančne podporuje Maticu slovenskú, ktorá na viacerých akciách, aktivitách spolupracuje so Slovenskými brancami, a keďže Slovenskí branci sú organizácia, ktorú za pochybnú označuje aj tajná služba, a Matica slovenská je financovaná zo štátneho rozpočtu prostredníctvom vášho ministerstva, tak sa pýtam, či to považujete za úplne v poriadku a žiadny problém, že, že má štát podporovať Maticu slovenskú spolupracujúcu s extrémistickou paramilitantnou organizáciou Slovenskí branci.

Nech sa páči, pani ministerka.

To, že Matica slovenská je podporovaná zo štátu, to je pravda. Nemám vedomosť o tom, že by Matica slovenská úzko spolupracovala teda s touto organizáciou, ale v každom prípade, aby ste dostali vyčerpávajúcu odpoveď, tak preverím tieto informácie a môžeme sa o tom porozprávať v nasledujúcej hodine otázok.

Ďakujem. Ďalšia otázka je od pána poslanca Klusa, je v sále, a je určená ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavovi Lajčákovi, v zastúpení bude zodpovedaná, a znie: "Vážený pán minister, Česká republika podpísala v Helsinkách dňa 21. 5. 2018 memorandum o pristúpení k Európskemu centru excelentnosti pre boj s hybridnými hrozbami. Plánuje Slovenská republika zrealizovať rovnaký krok? Ak áno, tak kedy?" Nech sa páči.

Takže otázka číslo 9, áno, dobre sme, pán predsedajúci? Výborne, takže som sa trafil.
Vážený pán poslanec, vláda Slovenskej republiky venuje mimoriadnu pozornosť fenoménu hybridných hrozieb. Aj preto minulý rok iniciovala vypracovanie koncepcie boja proti hybridným hrozbám v Slovenskej republike. Na návrhu koncepcie pracuje medzirezortná skupina expertov pod vedením Kancelárie bezpečnostnej rady Slovenskej republiky. Materiál sa nachádza vo finálnej fáze prípravy a je predpoklad, že v dohľadnej dobe bude aj predložený na rokovanie Bezpečnostnej rady a následne na rokovanie vlády.
Centrum výnimočnosti pre boj s hybridnými hrozbami v Helsinkách zohráva významnú úlohu v koordinácii členských krajín v boji s týmto fenoménom. Počas práce na koncepcii sa pracovná skupina zaoberala aj možnou účasťou Slovenskej republiky v tomto centre. Koncepcia preto identifikuje zapojenie sa Slovenskej republiky do práce centra ako jednu z možných foriem medzinárodnej spolupráce v rámci boja proti hybridným hrozbám. Po schválení koncepcie bude ministerstvo zahraničných vecí rokovať s ostatnými rezortami o možnosti takéhoto členstva. Skončil som.

Pán poslanec Klus, v prípade, že máte doplňujúcu, nech sa páči.