33. schôdza

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rokujeme o návrhu novely zákona o ochranných známkach, ktorou sa transponuje smernica Európskej únie a riešia niektoré legislatívno-technické nedostatky súčasnej právnej úpravy. Zároveň je to však vhodná príležitosť aj na to, aby sme si povedali niečo o téme, ktorá zdanlivo nesúvisí s návrhom novely, má však dôsledky aj pre, aj pre právnu úpravu ochranných známok. Mám teraz na mysli tému nerovnakého prístupu slovenskej verejnosti, slovenských orgánov a do istej miery aj slovenskej legislatívy k dvom totalitám, ktoré Slovensko zažilo v 20. storočí, a k dvom extrémistickým hnutiam, ktoré tieto totality adorujú, podporujú, čerpajú z nich.
A možno ste zachytili, minulý rok sa Kotlebova strana pokúsila zaregistrovať ochrannú známku na svoje logo, na svoju symboliku, ktorá nápadne pripomína symboliku extrémistickej Hlinkovej gardy, a úrad odmietol toto logo registrovať alebo teda dať naňho ochrannú známku. Zároveň však ochranu úradu alebo ochranu ochrannej známky požíva symbolika komunistickej strany, ktorá je zhodná alebo teda veľmi podobná so symbolikou zločineckej organizácie komunistickej strany, ktorá tu vládla v tej druhej z totalít, ktoré sme si zažili počas 20. storočia. Tento nerovnaký prístup sa nepremieta iba, iba, samozrejme, v registrácii ochranných známok. Je úplne bežné, že kým používanie nacistickej alebo fašistickej symboliky, pokiaľ k nemu dochádza na verejnosti, tak nie vždy, ale býva, býva napríklad trestne stíhané, ale, ale s komunistickými symbolmi – s kosákom a kladivom, červenou hviezdou, s portrétmi predstaviteľov komunistického hnutia – sa bežne, bežne ľudia môžu premávať na verejnosti bez toho, aby im hrozil akýkoľvek postih.
To viedlo nás v Občianskej konzervatívnej strane, aby sme minulý rok, keď bol tento návrh novely zákona v medzirezortnom pripomienkovom konaní, dali k nemu pripomienku, ktorou sme žiadali, aby sa znemožnila registrácia ochrannej známky ako na komunistické, tak na fašistické symboly a symboly ďalších skupín, hnutí a ideológií, ktoré smerujú alebo v minulosti smerovali k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd. Alebo rovnako aj symboliku, ktorá je s takouto symbolikou zameniteľná, pretože to je veľmi častý trik, že sa nepoužíva priamo symbolika, ktorá je úplne zhodná, ale nejaká drobnosť sa tam pozmení. Všetci síce vedia, že je to hákový kríž alebo, alebo dvojkríž Hlinkovej gardy, alebo na druhej strane nejaká komunistická symbolika, ale nie je to úplne identické, tak sa, tak sa tvárime, že to je niečo iné.
Je pritom dôležité, že používanie takejto symboliky je v zmysle nášho právneho poriadku postihnuteľné aj prostriedkami trestného práva. Symboly skupín a hnutí, ktoré smerujú alebo v minulosti smerovali k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd, sú podľa § 130 ods. 7 písm. a) Trestného zákona extrémistickým materiálom. Trestnými činmi sú výroba extrémistických materiálov, rozširovanie extrémistických materiálov aj prechovávanie extrémistických materiálov. Ďalším trestným činom je prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu základných práv a slobôd, ktorého sa dopustí ten, kto verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel prejavuje sympatie k skupine, hnutiu alebo ideológii, ktorá smeruje alebo v minulosti smerovala k potláčaniu základných práv a slobôd, osôb alebo ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú, náboženskú nenávisť alebo nenávisť voči inej skupine osôb, a ten, kto používa pozmenené zástavy, odznaky, rovnošaty alebo heslá, ktoré vyvolávajú zdanie pravých.
Vzhľadom na to, že používanie takejto symboliky je trestným činom a je postihnuteľné prostriedkami trestného práva, zdalo by sa úplne logické, že nemožno na takúto symboliku registrovať ochrannú známku. Súčasne znenie zákona o ochranných známkach však explicitne registráciu ochrannej známky na takúto symboliku nezakazuje alebo nevylučuje. Jedným z dôvodov odmietnutia zápisu označenia do registra je podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona o ochranných známkach rozpor s verejným poriadkom a dobrými mravmi. Na základe aktivity Petra Kováča bol pre rozpor s verejným poriadkom odmietnutý návrh na registráciu ochrannej známky na symboly politickej strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, pretože tie obsahovali dvojkríž pripomínajúci dvojkríž Hlinkovej gardy. Komunistickej strane Slovenska však už v minulosti bola zaregistrovaná ochranná známka na ich symboly s päťcípou hviezdou, kosákom a kladivom, ktoré používal ako svoje symboly komunistický režim.
Nešlo nám v našom návrhu, ktorý sme dali ako OKS v rámci pripomienkového konania k tomu, že by sme mali mať benevolentnejší prístup k sympatizantom fašistickej totality, ale že by sme mali merať rovnakým metrom, a teda rovnakým spôsobom postupovať aj voči symbolike komunistickej. Preto sme navrhli doplniť nový dôvod odmietnutia zápisu označenia do ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva spočívajúci v tom, že označenie obsahujúce komunistickú alebo fašistickú symboliku alebo symboliku podobného hnutia, skupiny a ideológie bude dôvodom na odmietnutie takéhoto zápisu.
A druhý návrh OKS v pripomienkovom konaní bol, aby sa aj medzi dôvody na zrušenie ochrannej známky doplnila prítomnosť takejto symboliky. A zákon síce už v súčasnosti ukladá Úradu priemyselného vlastníctva vyhlásiť ochrannú známku za neplatnú, ak zistí, že neboli splnené podmienky na zápis ochrannej známky do registra podľa predpisov platných v čase jej zápisu, ale keďže komunistická symbolika nebola dosiaľ explicitným dôvodom na odmietnutie registrácie ochrannej známky, nemožno zrejme uvedeným postupom vyhlásiť registrovanú ochrannú známku na komunistické symboly za neplatnú. Preto by bolo dobré, ak by toto existovalo ako možnosť ochrannú známku z takéhoto dôvodu zrušiť, alebo potom by mal úrad postupovať, postupovať konzistentne a keď kotlebovcom odmietol pre rozpor s verejným poriadkom zaregistrovať ochrannú známku na ich symboly, tak by mal zrušiť aj, aj, alebo teda vyhlásiť za neplatnú tú staršiu registráciu komunistickej symboliky, pretože tie dôvody sú úplne zhodné. Ak je kotlebovská symbolika pripomínajúca fašistickú symboliku v rozpore s verejným poriadkom, tak nepochybne by sme mali aj komunistickú symboliku posudzovať ako rozpornú s verejným poriadkom.
Keďže sme v prvom čítaní, nepredkladám žiadne pozmeňujúce návrhy, len by som teda chcel avizovať, že by som v rámci druhého čítania rád otvoril aj túto tému.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, mne sa váš návrh, námet pozdáva, čiže určite budeme musieť aj s úradom to prebrať. Máte moju podporu, len poprosím vás, v časovom predstihu. Nie aby sme to riešili zas o päť minút dvanásť s tým, že potom nikto sa tak relevantne sa k tomu nebude môcť vyjadriť a v pochybnostiach tuto radšej neschválime niečo, ak by sme mali niečo schváliť zlé. Takže skúsme ešte predtým, ako dôjde v septembri k druhému čítaniu, si k tomu sadnúť.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál, reaguje na aktuálnu prax v sprístupňovaní niektorých rozhodnutí súdov. Tá prax bola dlhé roky pri konštantnom právnom poriadku iná, ako sa teraz stala pred Veľkou nocou, došlo k zásadnej zmene a prelomeniu tohto, tejto praxe, tak museli sme na to reagovať.
Cieľom návrhu zákona je vytvoriť zákonné predpoklady pre zabezpečenie ochrany bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky a to tým, že sa zamedzí možnosť sprístupňovať vymedzené rozhodnutia súdov, ktorými sú súhlasy s použitím informačno-technických prostriedkov podľa zákona o ochrane pred odpočúvaním, súhlasy s poskytnutím údajov o telekomunikačnej prevádzke, tzv. metadáta a lokalizačné údaje. Po tretie, príkazy súdu vydávané v trestnom konaní, napríklad príkaz na vykonanie domovej prehliadky, príkaz na oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke a podobne.
Ako som uviedol, že uvedené rozhodnutia sú po novom už, keďže súd, jeden krajský súd to zverejnil, tak na základe infozákona už bol vytvorený precedens, nie je možné do toho zasiahnuť, tak museli sme pristúpiť k úprave s tým, že ide o informácie, ktoré sú dôležité nielen pre bezpečnosť a záujmy Slovenskej republiky, ale sú dôležité, aby zostali za zatvorenými dverami a aj pre tých, tretie osoby, tretie osoby, to jest ktoré nie sú zainteresované v týchto veciach, ale z nejakých iných odôvodnených dôvodov buď boli nasadené informačné technické prostriedky, kde boli, vystupovali aj oni, alebo metadáta, alebo lokalizačné údaje sa týkali ale ich, alebo bola u nich vykonaná domová prehliadka alebo iný príkaz súdu v trestnom konaní. Čiže jedna vec je záujem Slovenskej republiky vo veciach, kde nechceme, aby ten dotyčný sa dozvedel, že sme ho sledovali, že sme ho monitorovali, lebo by sme ohrozili záujem a bezpečnosť našej krajiny, alebo sú to tie nevinné tretie osoby, ktorých sa to môže týkať a zverejnením týchto informácií by sme ich nesmierne poškodili.
Ja som minule uviedol príklad, kde účtovníčka, ktorá robí účtovníctvo doma v malej dedine, bola uňho, u nej nariadená domová prehliadka z dôvodu, že jedna z firiem, ktorej robila účtovníctvo, nič s tou firmou nemala, len tej firme robila účtovníctvo, bola pod dohľadom orgánov činných v trestnom konaní, aj u nej bola domovka. A predstavte si, že to sa zverejní, že u nej v malej dedine bola domovka. Policajti boli veľmi ohľaduplní, k domovke došlo s civilnými osobami, s civilnými autami, čiže nebolo poškodené jej dobré meno, lebo ani nemohlo byť. Ale kebyže vysvitne, že u nej bola domovka, tak minimálne to svoje, účtovnícku firmu môže zavrieť a môže sa aj odsťahovať z dediny. Takýchto prípadov je milión aj tie informácie, a nechcem to rozoberať, lebo je to veľmi háklivé, ktoré vlastne spustili celý ten proces.
Na druhej strane ja vítam aj tú zmenu, ktorá bola navrhnutá v spoločnej správe, s tým súhlasujeme; súhlasíme. To bolo zapracované do tohto návrhu zákona, lebo práve ten okamih, aby sme vedeli na druhej strane kontrolovať orgány činné v trestnom konaní aj súdy, že aké príkazy, aké povolenie vydávajú, ale aby sme, aby sa nedotkli práva tretích osôb, tak práve tá dotyčná osoba bude môcť na základe tejto zmeny vyžiadať tie informácie, že aké úkony orgány, štátne orgány voči nemu vykonávali, ale, samozrejme, za predpokladu, že tiež nebudú ohrozené bezpečnosť a záujmy Slovenskej republiky.
Takže ďakujem za slovo a tiež rátam s tým, že tu bude odborná, vecná diskusia.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi teda, aby som vás informoval ako poverený spravodajca o prerokovaní tohto návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1150 z 11. marca 2018 (pozn. red.: správne malo byť "11. mája") pridelila tento návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Ako gestorský výbor určila Národná rada ústavnoprávny výbor, keď zároveň aj určila lehoty, v ktorých majú výbory prerokovať tento návrh zákona.
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, doposiaľ; a ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili doposiaľ v lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Obidva výbory, ktorým bol tento návrh zákona pridelený, tento návrh prerokovali a odporúčali ho schváliť. Ako už aj pán minister uviedol, z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť. Gestorský výbor taktiež odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh zákona schváliť ako celok v znení uvedeného pozmeňujúceho návrhu.
Spoločná správa výborov o prerokovaní tohto návrhu zákona, to je tá tlač 954a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 402 dňa 12. marca 2018 (pozn. red.: správne malo byť "12. júna") a máte ju k dispozícii. Týmto uznesením ma výbor teda ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri prerokovaní návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Toľko teda na úvod. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto návrhu zákona. Ďakujem.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, budem pokračovať v tej téme, ktorú som otvoril v prvom čítaní, a síce, či je odôvodnené tak široké obmedzenie prístupu k informáciám, ako je navrhnuté v novele zákona o súdoch, ktorú bez riadneho pripomienkového konania predložilo, predložilo ministerstvo spravodlivosti do parlamentu, a teda tu o ňom rokujeme v normálnom, v normálnom režime.
Ide o súdne rozhodnutia, pretože podľa zákona o súdoch "súdy sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám všetky súdne rozhodnutia vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej". To je súčasné znenie, pričom ministerstvo navrhuje doplniť obmedzenie, že sprístupňuje "okrem súhlasu s poskytnutím údajov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa osobitného predpisu, súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov a príkazu podľa Trestného poriadku".
Už teda v prvom čítaní som poukázal, že nepovažujem za odôvodnené takéto široké obmedzenie a paušálne obmedzenie všetkých typov rozhodnutí bez ohľadu na to, aký je ich konkrétny charakter. Už súčasná právna úprava umožňuje, umožňuje obmedziť prístup k informáciám za určitých vymedzených podmienok. Za tou vetou, ktorú som čítal, totiž nasleduje druhá veta: "Súdy pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov." Čiže súdy nie sú povinné zverejniť všetky takéto informácie, ale sú povinné zvažovať, či ich sprístupnením neohrozia práva iných osôb, alebo, alebo právom chránené záujmy napríklad, napríklad štátu. Čiže predmetom sporu nie je to, že či je možné obmedziť prístup k informáciám, alebo nie je možné vôbec obmedziť prístup k informáciám. Myslím, že je zhoda, že existujú prípady, keď je možné obmedziť prístup k informáciám. Ten spor sa vedie o to, či, či to obmedzenie máme vymedziť paušálne tým, že zadefinujeme typ rozhodnutia súdu, ktorý sa vôbec nebude sprístupňovať, alebo sa to má vždy individuálne posudzovať, či existujú nejaké iné záujmy alebo, alebo práva, alebo právom chránené záujmy, ktoré by mohli byť ohrozené sprístupnením informácie o konkrétnom rozhodnutí súdu.
Rovnako je možné oprieť sa, oprieť sa aj o zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý ako jedno, jedno z obmedzení prístupu k informáciám uvádza, že ak sa tá informácia týka rozhodovacej činnosti súdu, a teda výnimka je, že "ak ich sprístupnenie neohrozuje práva alebo právom chránené záujmy", čiže, čiže veľmi podobná formulácia.
Na rokovaní ústavnoprávneho výboru sa teda aj v reflexii tejto diskusie prijal pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, že súhlasí, resp. tie rozhodnutia súdov sa sprístupnia osobe, ktorej sa súhlas týka, ak tým nebude ohrozené alebo zmarené plnenie úloh štátu. Čiže ten problém nadmerného obmedzenia prístupu, prístupu k informáciám sa rieši vo vzťahu, vo vzťahu k dotknutým osobám, teda k tým, ktorých sa to rozhodnutie týka. Nerieši sa však všeobecne vo vzťahu, vo vzťahu ku kontrole, k verejnej kontrole rozhodnutí súdov, ktorú robia napríklad novinári, najmä investigatívni novinári, alebo rôzne, rôzne watchdogové organizácie.
Ja si uvedomujem, že táto téma nie je čiernobiela, je teda na diskusiu, kde má byť a ako má byť, byť nastavená tá hranica, ale som presvedčený, že je dôvod v niektorých prípadoch obmedziť, ale nie paušálne zakázať všetkým okrem dotknutých osôb, osôb prístup k tomuto typu súdnych rozhodnutí. A preto by som rád so súhlasom pätnástich poslancov predložil dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sa pokúšajú odstrániť tie výhrady, ktoré som si dovolil k tomuto návrhu zákona prezentovať.
Jeden rieši, rieši práve sprístupnenie, možnosť sprístupnenia informácií iným osobám ako, ako dotknutým osobám. To je návrh č. 1, kde, kde sa navrhuje, aby výnimka sprístupňovania súhlasov súdu navrhovaná vo vládnom návrhu zákona bola časovo obmedzená na obdobie dvoch rokov od ich vydania. Tam sme chceli nejako poriešiť, aby nešlo o živé prípady, kde, kde je nejaký legitímny záujem na tom, aby takéto, takéto informácie a rozhodnutia neboli sprístupňované, ale teda aby bola možná aspoň spätná kontrola takýchto rozhodnutí. Vzhľadom na to, ako som už povedal, že spoločná správa navrhuje doplniť výnimku znesprístupňovania spočívajúcu v možnosti sprístupniť súhlas dotknutej osobe, čím sa podľa, podľa nášho názoru rieši iba ochrana záujmov dotknutých osôb, nie ochrana verejného záujmu na kontrole rozhodovacej činnosti súdov. Ten prvý pozmeňujúci návrh teda predpokladá, že by obmedzenie prístupu k vymedzenému typu súdnych rozhodnutí bolo obmedzené len na dva roky, a teda by sa nedotklo živých prípadov, ale potom, potom aby bolo možné takéto rozhodnutia sprístupniť aj tretím osobám, teda nielen dotknutým osobám.
Druhý pozmeňujúci návrh sa týka prechodných ustanovení. Teda ak boli podané žiadosti o sprístupnenie informácií pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ktorý predpokladám, že vládna koalícia schváli tak, aby, aby konania začaté pred nadobudnutím účinnosti, to znamená, že kde bola žiadosť podaná pred začatím účinnosti, boli dokončené podľa doterajšej právnej úpravy, a teda aby sa na ne vzťahoval doteraz platný, platný režim zákona, nie to obmedzenie, ktoré sa touto novelou zavádza.
Na záver by som prečítal text pozmeňujúcich návrhov.
Návrh č. 1. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 954).
V čl. I sa doterajšie znenie označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodom 2, ktorý znie:
"2. V § 82a ods. 5 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Inej osobe sa súhlas podľa predchádzajúcej vety sprístupní najskôr po uplynutí dvoch rokov od vydania súhlasu."."
Tento bod nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Návrh č. 2, takisto pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 954).
V čl. I sa doterajšie znenie označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodom 2, ktorý znie:
"2. Za § 101cd sa vkladá § 101ce, ktorý vrátane nadpisu znie:
"101ce
Prechodné ustanovenie
Konania o sprístupnení informácií začaté podľa § 82 ods. 5 účinného v čase, keď právna úprava neumožňovala nesprístupniť súhlas s poskytnutím údajov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa osobitného predpisu, súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov a príkaz podľa Trestného poriadku sa dokončia podľa právnej úpravy účinnej v čase, keď boli začaté."."
Tento bod nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, vážený pán poslanec Dostál, musím povedať iba, že škoda, že tieto vaše návrhy neprišli ešte na výbore, lebo bolo by asi viac času o nich vecne diskutovať, aj keď rozumiem, že je to ťažká problematika. A my sme sa, vy ste boli toho prítomný na výbore, snažili nájsť isté riešenia, aby sme našli balans medzi tou ochranou súkromia, ktorá tu existuje, a tým, samozrejme, rešpektovaním, právom na informácie.
Ja iba k tomu prvému návrhu. Ja rozumiem, čo ten návrh sleduje. Ja s tým dokonca, samozrejme, aj súhlasím, len mám problém troška s tým, a tam budem veľmi rád, ak sa vyjadrí pán minister, že vy navrhujete dva roky od vydania. No prečo dva roky? Prečo nie rok a pol? Prečo nie tri roky? Ako môžme o tom diskutovať, ale nechcem to spochybňovať týmto smerom. Ide nám asi o jedno, aby sa sprístupnili rozhodnutia, ktoré už nemôžu ohroziť chod trebárs súdneho procesu, čiže právoplatné rozhodnutia podľa mňa. Ja som veľmi uvažoval sám, že či by sme nemali sa pokúsiť o formuláciu v tom smere, ktorá by hovorila, že inej osobe sa súhlas podľa predchádzajúcej veci sprístupní najskôr po vydaní právoplatného rozhodnutia vo veci, čiže nie dva roky. Ja viem, môžte namietať, niektorý spor trvá päť rokov, niektorý môže trvať, ja neviem, kratšie, dlhšie, čiže môže to ohroziť reálny význam tej informácie. Neviem na to odpovedať, ale myslím si, že ani vy nemáte odpoveď na tú otázku, že prečo dva roky a prečo práve dva roky majú byť tým, tou hranicou. Práve preto asi by bolo treba o tom ešte viac diskutovať a ja budem veľmi rád počuť, počúvať aj stanovisko predkladateľa. Rozumiem tomu cieľu, súhlasím s ním, len neviem, či dva roky sú tou ideálnou hranicou na dosiahnutie toho cieľa.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Chcel by som sa opýtať na jednu konkrétnu vec. Táto novela bola vyvolaná aj potrebou, ktorá vznikla po tom, ako bratislavský krajský súd zverejnil pre denník SME povolenie na použitie informačno-technických prostriedkov na telefóny registrované pre jednu zahraničnú ambasádu. Chcem sa, pán poslanec Dostál, opýtať, a to podľa mňa nie je vo verejnom záujme. Zverejňovanie takejto citlivej informácie ani po dvoch rokoch nie je vo verejnom záujme. Preto sa chcem opýtať, že po prípadnom schválení tvojho pozmeňujúceho návrhu, či by tieto informácie boli zverejniteľné po tých dvoch rokoch, alebo nie. Možno som nepočúval pozorne, ale potreboval by som odpoveď na túto otázku.

Ďakujem pekne. Ja chápem, že nie všetky informácie sú alebo môžu byť v záujme krajiny, keď sa zverejnia. Ale v každom prípade ja by som sa chcel spýtať a na tvojom mieste, Ondrej, by som sa bol pýtal predkladateľa, či v takomto prípade, keď tento návrh, ktorý doniesol a predložil, prejde a bol by platný, tak by informácie o domovej prehliadke u Bašternáka by sa tiež zverejnili alebo boli predmetom utajovania? A práve preto si myslím, že nie všetky informácie a nie tak široko, ako je tento návrh nakoncipovaný a ako to vyplýva aj z tej diskusie, čo pán kolega povedal, aj ty, Ondrej. Ono to vyplýva z toho, že asi tento návrh by sme o ňom dneska hlasovať asi ani nemali. Mali by sme ešte ďalej pokračovať v tej diskusii a vyšpecifikovať, čo má byť naozaj predmetom toho utajenia a čo nie, lebo to je široko koncipované. A keď údaje, že u Bašternáka je domová prehliadka, má byť predmetom utajovania, je asi nie správny cieľ pre tento návrh zákona.

Ďakujem kolegom za reakcie aj otázky. Pán poslanec Kresák, ja som sa, žiaľ, výnimočne nemohol zúčastniť rokovania ústavnoprávneho výboru, takže nemohol som o tom diskutovať tam, lebo som bol mimo Bratislavy, ale teda uznávam, že tam bolo to vhodné miesto a teraz, teraz to riešime na poslednú chvíľu. V podstate ten úmysel bol podobný, ako ste vy hovorili, aby sa nezasahovalo do živých prípadov. Je tam formulácia "najskôr po uplynutí dvoch rokov", čiže teoreticky je tam priestor, priestor pre to, ak je to živý prípad, ešte, ešte dlhšie tak to nesprístupniť, povedzme opierajúc sa práve o tú vetu, "súdy pri tom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov", čiže, čiže priestor tam je.
Pokiaľ, pokiaľ ide o otázku pána poslanca Grendela, no, ja si myslím, že ani podľa súčasného znenia zákona, ak je to v rozpore so záujmami štátu, tak tá informácia o odposluchoch nemenovanej zahraničnej ambasády nemala alebo nemusela byť zverejnená, lebo, lebo už dnes je v zákone, súdy pri tom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov štátu. Pokiaľ zverejnenie informácie o odpočúvaní, odpočúvaní cudzej ambasády ohrozuje právom chránené záujmy štátu, tak súd urobil chybu a nemali byť tieto, tieto informácie, informácie zverejnené. A teda dôvod mojich výhrad aj v prvom čítaní, aj predloženia toho pozmeňujúceho návrhu je presne v tom, čo hovoril Zsolt Simon, že ak chceme chrániť zverejňovanie informácií o ruskej ambasáde, nemali by sme zároveň chrániť informácie o prehliadke u Bašterná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja si dovolím krátko zareagovať na tú rozpravu, ktorá tu je. My sme sa intenzívne zaoberali týmto návrhom zákona v zásade celý mesiac aj s pánom poslancom Kresákom a čím viac na neho pozerám a čím viac počúvam a čím viac otázok je kladených, tak nech sa na to pozerám, ako pozerám, tak musím dospieť k záveru, že súčasná právna úprava bez akejkoľvek novely je dobrá. V skutočnosti.
A, pán minister, máš pravdu, si položil otázku, že prax, a teraz je otázka, že či jedno súdne rozhodnutie je prax a či po jednom súdnom rozhodnutí musíme hneď zareagovať, alebo že či môžme počkať, že či sa z toho stane naozaj prax a či si nemôžeme vytvoriť trošičku dlhší priestor na to, aby sme prípadne urobili naozaj dobré riešenie, lebo stále sa točíme.
Myslím si, že, samozrejme, pozmeňovací návrh zo spoločnej správy vylepšuje ten stav. Na pozmeňovací návrh pána poslanca Dostála, uvedomujem si, že neviem tak rýchlo zareagovať, pretože má svoje plusy a mínusy, a neviem. To znamená, tá kardinálna otázka je, že či jedno súdne rozhodnutie je prax, na ktoré treba rýchlo reagovať, aj keď bolo urobené v dobrej veci.
Podľa mňa netreba robiť paniku a keď už tú paniku robíme, lebo podľa mňa toto je panika, máme iks iných zložitých prípadov, kedy na jedno súdne rozhodnutie nereagujeme, tak potom asi by som prijala stav, ktorý bol prijatý ústavnoprávnym výborom, ale určite by som to nevnímala ako uzatvorenú záležitosť, lebo je zrejmé, že aj to riešenie vzbudzuje proste príliš veľa otáznikov a niečo nám tam chýba, nejaká ochrana verejného záujmu. To je moje zhrnutie v momentálnej, v momentálnej situácii a v momentálnej chvíli a až sa cítim neschopná okamžite rozhodovať.
Ďakujem.