33. schôdza

Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, za klub OĽANO pán poslanec Eduard Heger a druhým prihláseným je pán poslanec Miroslav Beblavý.
Nech sa páči, pán poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne. Takže, ctené plénum, tá istá zostava viac-menej, takže budeme pokračovať. Ja trošku nadviažem na to, čo ste, pán minister, hovorili teraz záverom. Začal by som možno práve tými 400 miliónmi pre sporiteľov, ktoré sa teda za posledných desať rokov dalo do stavebného sporenia.
Sú veci, ktoré sme hovorili aj my, že v rámci tých návrhov sa stotožňujeme a áno, 400 mil., je to za desať rokov, čiže zase tá suma znie summa summarum veľká, ale 40 mil. ročne nie je až taký veľký balík, keď napríklad by som to dal do porovnania, za minulý rok sa minulo na informatizáciu 324 mil. eur, a teda dovolil by som si veľmi silno povedať, že v rámci týchto výdavkov sa dá hľadať podstatne vyššia efektivita. Je veľmi ťažké merať tieto výdavky, a preto je to také vágne, ale, ale hovorí sa vlastne už, by som povedal, aj verejne o tom, aké, aký je to novodobý divoký západ, keď tak poviem. Takže myslím si, že ak by sme sa zamerali napríklad na výdavky na informatizáciu, tak by sa tam hravo dali dosiahnuť minimálne 20-percentné úspory, ale, samozrejme, je to hypotetické, lebo ťažko sa to momentálne dokazuje. Ale myslím si, že tam určite tie rezervy sú a v takom prípade nie je problém nájsť peniaze aj na adresnosť. Som aj hovoril o tej adresnosti aj pri tom stavebnom sporení a myslím si, že je to dôležité, aby tam tá adresnosť bola, ale nie zase taká, aby to znefunkčnilo ten systém, ak teda chceme pomôcť tým rodinám. Ale dobre, však to je trošku momentálne; a neni to úplne mimo misu, lebo opäť aj pri tejto téme sa dá hovoriť doširoka.
Tam ste spomenuli vlastne aj tých nominantov, áno, však na toto máme asi, my teda máme na to taký istý názor, že práve to je problém slovenskej politiky, že sa dávajú, dosadzujú sa nominanti na rôzne teplé miesta, ktorí nerobia v prospech záujmov všetkých ľudí, ale v prospech možno nejakej úzkej skupiny. A áno, a tá história je, aká je, myslím si, že to maslo je na všetkých hlavách, ktoré tu v minulosti boli, a môžme robiť nejaké rebríčky a myslím si, že však veľa sa to aj medializovalo, hovorilo, takže ja som to bral tak plošne, čo sa týka tých zanedbaných investícií a predaja majetku.
Poďme sa možno pozrieť teraz späť na ten program stability. Ja by som tam chcel možno iba pár takých vecí vypichnúť. V prvom rade chcem teda povedať, že som rád, že je to teda taký komplexný a kvalitný dokument, že naozaj je vidieť, že sa s tým tvorcovia pohrali a že dávajú veľmi hlboký vhľad do rôznych dát. Je to dobrý študijný materiál aj s prílohami, takže to by som, to by som určite chcel pochváliť.
Začal by som možno práve tou hodnotou za peniaze, pretože myslím si, že to je niečo, čo je veľmi dôležitý útvar, a myslím si, že naprieč celým politickým spektrom je zhoda, že tento útvar tu má svoje miesto a potrebuje dostávať viacej priestoru, pretože práve aj minulý rok ukázal, že toho priestoru dostáva veľmi málo, pretože identifikoval vo svojich správach, cez ktoré prešiel, úspory za 700 mil. eur, ale realizované boli doposiaľ len vo výške nejakých 83 mil. eur. Čiže to percento, percento realizácie je stále nízke a vidíme, ak si pozrieme aj v rámci tej správy, ktorá je prílohou, ktorá je prílohou, tak vidíme, že (povedané so smiechom) je to, je to veľmi dobrý dokument, je tam pekne urobené aj graficky a naozaj môžme vidieť práve tie žlté a červené plochy, ktoré jasne zvýrazňujú, akým spôsobom jednotlivé rezorty k tomu pristúpili a vidíme, ako to majú zapracované v rozpočte. Tak uvidíme, čo urobia v nasledujúcom roku, lebo vidíme že aj doprava, aj IT alebo práca, školstvo tam majú krásne červené, červené štvorčeky alebo obdĺžniky, ako by som to nazval, priamo v tom. Takže hodnota za peniaze je určite nástroj, ktorý nevyhnutne potrebujeme využívať, my naňho poukazujeme a tie úspory tu sú.
Čiže aj tu vidíme, pán minister, že ten potenciál tu je, samotné vaše ministerstvo odhaľuje miesta, kde sa dá usporiť, a teda to je, opäť len nadviažem na to, čo som hovoril aj v predchádzajúcom, že len treba na to viacej potlačiť a ja vám to tak asi často, jak sa povie, otĺkam o hlavu, ale vy ste podpredseda vlády, ste minister financií, myslím si, že máte na to páky, aby ste mohli to presadzovať, ale nebudem sa starať viacej do vnútorných vzťahov v rámci koalície, len si myslím, že je škoda, keď sa to nedeje.
Čo ma zaujalo, bolo v programe stability taká jedna veta, v ktorej sa hovorí, že vláda sa chce opierať o najsilnejšie rasty ekonomiky, paradoxne to práve potvrdzuje to, že teda ako keby sa uspokojila s tým, že ekonomika rastie a že už teda nemusí pracovať na práve tej svojej práci, a to je poriadok práve v tých výdavkoch, pretože o tom sa často bavíme, že; a vy ste to aj tak naznačili, neviem teda, že či to tak máte úplne zadefinované, že vy ste ten, ktorý sa má starať o príjmy a nemá riešiť výdavky. Ale mne to úplne nesedí, ja si myslím, že by vás mali zaujímať aj výdavky ako ministra financií. Prosím, prosím? (Reakcia ministra.) Jáj, dobre. Čiže; lebo tam práve sa dajú dosahovať potom aj tie výsledky rozpočtu podstatne, podstatne lepšie.
A keď sa pozrieme aj na samotné konsolidačné úsilie alebo, ako som hovoril, aj na zmenu toho štrukturálneho salda, tak vidíme, že tie čísla nie sú nijako svetoborné, že naozaj dá sa dosahovať omnoho viac. A tak ako som aj hovoril, to, že budeme mať mínus 0,32 a vy poviete, že to považujete za vyrovnaný rozpočet, áno, s tým sa dá súhlasiť viac-menej, aj keď teda keby sme chceli byť vyslovene striktní, tak nie pokiaľ, ale dobre, je to primárne saldo, ale však aj tie úroky musíme platiť, ktoré nie sú malé, je to vyše jednej miliardy, konkrétne 1,17 mld., čo nie je v žiadnom prípade zanedbateľné číslo, a opäť ťažíme aj z toho, že momentálne vďaka kvantitatívnemu uvoľňovaniu tie úrokové miery sú podstatne priaznivejšie, takže z toho dôvodu sa neni dôvod prečo uspokojiť a naozaj treba premeniť tieto pozitívne časy na naštartovanie viacerých reforiem a viacerých, áno, reforiem, úprav, ktoré, hovorím, naznačuje aj samotný projekt hodnota za peniaze.
Ak sa chceme pozrieť na to, aby Slovensko ako krajina mohla napredovať, tak je k tomu potrebné niekoľko, alebo ak chceme mať v budúcnosti silné ekonomické rasty, tak je potrebné, aby sme mali zdravé podnikateľské prostredie. Myslím, že to je veľmi dôležité. A keď sa pozrieme naozaj na jednotlivé tie ukazovatele, tak jednak môžme vidieť určitý prepad, a teda o tom by sme sa mohli, samozrejme, viacej baviť. Myslím, že ste komunikovali aj s Doing Business o tom, ako k tým parametrom pristúpiť, ale čo je zaujímavé, nielen pozrieť si jednotlivý pokles alebo jednotlivé poradie v rebríčku ako také, Slovenska, ale treba sa pozrieť, ako v tom rebríčku napredujú, alebo aké méty dosahujú ostatné krajiny, lebo tam môžme krásne vidieť potom tú disproporciu pri niektorých krajinách, kde si povieme, 20 rokov dozadu sme boli na štartovacej línii, ale oni nás podstatne predbehli práve tou zodpovednou, zodpovednou politikou. Takže o podnikateľskom prostredí sme sa tu rozprávali veľa aj pri investičných stimuloch a podobne a je to naša tiež taká vďačná téma opozično-koaličná, kde sa nie vždy zhodneme.
Druhá taká dôležitá téma je podľa mňa práve ten efektívny verejný sektor. Jednak by sme sa mohli pozrieť na samotné ESO a o tom sme sa tiež bavili práve pri správe Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sám vytkol vlastne, by som povedal, také veľmi závažné nedostatky tejto samotnej reformy alebo projektu, či už to, že pred, hovoril o samotnom, pasportizácii budovy, hovoril o tom, že pred delimitáciou majetku neprebehla žiadna teda tá pasportizácia budov a pozemkov alebo deklarovaná výška, úspora vo výške jednej miliardy nebola preukázaná, to z dôvodu, že ministerstvo vnútra doposiaľ nevykonalo žiadnu analýzu skutočného dopadu implementácie programu ESO, alebo že pred spustením realizácie programu ESO nebola spracovaná na úrovni vlády alebo ministerstva vnútra žiadna štúdia uskutočniteľnosti. A ja som si aj vyžiadal vlastne informácie a poslal som na ministerstvo vnútra viacero otázok týkajúcich sa Esa, ale nechcem ich tu teraz konkrétne čítať, ale aj z tých odpovedí je možné vidieť, že naozaj výsledky, ktoré sa prezentujú, sú skôr pocitové o tom, že teda tie budovy sú krajšie alebo príjemnejšie a podobne. A vidíme, že teda nedochádza ani k úbytku personálu, ktorý na tom pracuje, a tá kvalita teda nie je nevyhnutná alebo nie je taká, aká by mala byť práve za tie peniaze, ktoré sa do toho investovali. Takže ESO je program, ktorý v každom prípade si zaslúži dosť kritiky práve z toho dôvodu, že nepriniesol to, čo sľuboval, a bolo to skôr naozaj tak postavené politicky, keď tak poviem.
Ďalšie je práve tá oblasť vzdelávania, výskumu, inovácií, je zaujímavé si pozrieť aj vlastne štruktúru výdavkov, ktorú máme v rámci našich rozpočtov, a môžme tam vidieť napríklad priamo z programu stability, priamo z programu stability zo strany 47 je taká veľmi zaujímavá tabuľka pre vás, ktorí si chcete pozrieť, počkajte, tooo, č. 26, tak tam môžme vlastne vidieť, ako to vyzerá v rámci aj V3, aj ako to vyzerá v rámci Slovenska, ako sú vlastne jednotlivým oblastiam, koľko peňazí do toho investujeme. Je veľmi zaujímavá aj tabuľka alebo teda graf na ďalšej strane, na strane 50, kde môžme vidieť práve počet zamestnancov verejného sektora na tisíc obyvateľov a opäť môžme sa tu zamýšľať a môžme tu diskutovať o tej efektivite, že vidíme, že 81,1 je ten, to slovenské číslo a máme tu krajiny, ktoré majú aj vyšší, ten priemer je 85, ale opäť, čo za to dostávame. To je práve to dôležité.
A veľmi zaujímavé je práve ten graf 57, ktorý je hneď vedľa, a to je vlastne ten rozdiel slovenskej sektorovej zamestnanosti oproti benchmarku, že vidíme, že iné krajiny, napríklad tu to je tak veľmi pekne zacitované, že Slovensko má porovnateľný celkový počet zamestnancov verejného sektora oproti krajinám EÚ, no vo výrazne odlišnej štruktúre. A to je, myslím si, že to je konštatovanie samotného ministerstva financií, inštitútu, čiže vidíme, že aj toto je niečo, kde potrebujeme, čomu potrebujeme venovať pozornosť. Teda ak by som pokračoval vo vete, tak je tu napísané, že na základe jednoduchého porovnávania Slovensko má viac vysokoškolských učiteľov, policajtov a sudcov, naopak, menej zdravotných sestier a vojakov; a toto je, má tiež veľmi silnú výpovednú hodnotu.
Na jednej strane tu máme veľa vysokoškolských učiteľov, policajtov a sudcov, sudcov. Vidíme, že súdnictvo je pocitovo na chvoste, alebo teda je najhoršie, čiže máme tu veľa sudcov, máme dobre platených sudcov a napriek tomu nemáme výsledky v porovnaní so štruktúrou s inými krajinami. Máme tu veľa vysokoškolských učiteľov, napriek tomu naši absolventi odchádzajú do zahraničia alebo dokonca odchádzajú ešte študovať aj do zahraničia. Máme tu veľa policajtov, ale máme málo zdravotných sestier, ale máme tu starnúcu populáciu a máme tu vôbec pacientov, ktorí jednoznačne pociťujú tento veľký deficit.
A toto sú práve údaje, ku ktorým sa nemôžme stavať nijako pasívne a nemôžme si pred nimi ani zatvárať oči, práve naopak, musíme do nich vstupovať. A toto sú, tu úplne vystupujú priority, pretože naozaj podľa toho, kam idú peniaze, podľa toho vidíme, kde sú naše priority. Je to tak v osobných financiách, je to tak aj vo verejných financiách, takže; a na druhej strane vidíme, že teda máme tu veľa policajtov, ale potom sa stávajú aj prípady, že tá bezpečnosť nie vždy je, ako sme videli v posledných, posledných týždňoch a práve smrť Henryho je niečo, čo ľuďom nahnalo veľký strach. Ako dobre, je to; čiže vidíme, že napriek tomu, že tu máme aj toľko policajtov, nie je to, že by teda ľudia sa tu nevyhnutne cítili bezpečne. Čiže toto sú všetko faktory, ktoré musíme zohľadniť, ktoré musíme zohľadniť a ktoré aj z tohto programu stability vystupujú a mali by sa premietnuť. Mali by sa premietnuť do toho, aké kroky a ako bude vyzerať rozpočet, aké reformy, do čoho sa vlastne bude investovať v nasledujúcich rokoch.
Jednu vec, ktorú by som chcel ešte spomenúť v rámci, alebo dve, pardon, možno aj viac, ale ktorú by som chcel spomenúť v rámci programu stability, je tiež taký evergreen, a to je výber DPH. A tuto teda vidíme, že dosahujeme hodnoty porovnateľné s rokom 2006. Len treba si uvedomiť, že od roku 2006, to je práve obdobie, kedy vláda SMER-u prevzala moc v krajine, vtedy v koalícii, a vidíme, že vtedy sa začal vlastne výber DPH výrazne zhoršovať a teraz sa vlastne len dostávame na úroveň obdobia spred roku 2006. A toto je ten najdôležitejší, tá najdôležitejšia informácia, že viac-menej to, že sme sa vyškriabali sem, nie je žiadna sláva, pretože ako keby teda SMER len rehabilituje to, čo za posledné, za obdobie vládnutia vlastne premrhal a naozaj bavíme sa tu rádovo o nejakých šiestich miliardách eur, ktoré za toto obdobie nám uniklo v porovnaní s tým, keby sme to vedeli držať na tej hodnote spred roku 2006. Šesť miliárd je veľmi veľké číslo.
Takže; a opäť veľmi konkrétne. Ako to, že sa nevie vybrať viac DPH alebo že ideme v tom tak pomaly, môžme tu špekulovať, rozprávať sa o nástrojoch a podobne, ale my sme krajina, ktorá má tieto nástroje nastavené veľmi sofistikovane. Tu skôr naozaj je problém práve v tej implementácii týchto nástrojov, v, by som povedal, na strane polície, prokuratúry a vyslovene dolapovania týchto jednotlivých podvodníkov, ktorí túto DPH vysávajú z rozpočtu, a tam je, tam sa potrebujeme zamerať, to je opäť len priestor pre vládu. Tu my ako z pohľadu legislatívy toho veľa neurobíme. To musí zabezpečiť vláda.
A vieme aj zo správy NKÚ, ktorá bola venovaná výberu DPH, vidíme, že tá implementácia je ten veľký problém, a opäť, tak ako som povedal pri informatizácii spoločnosti alebo keď tak to nazvem, tak ako tam sú veľké rezervy, pretože tie projekty sú naozaj mnohokrát nafúknuté a vidíme, že to verejné obstarávanie je v tom veľmi deravé a obstaráva sa za premrštené ceny, za premrštené ceny, či už je to práve pri nedávno medializovanom integrovanom... IOMO, integrované... (reakcia spravodajcu) obslužné miesto občana; výborne, ďakujem veľmi pekne; ktoré sa vysúťažilo, teda neviem, či za 5 miliónov, alebo za koľko, 15 miliónov, neviem teraz, na to, že dáva nejaké tri potvrdenia, ale teraz vlastne skončila tá zmluva a vysúťažovala sa vlastne obstarávanie, ktoré stálo 100-tisíc mesačne. A keď sa na to pozreli ľudia, ktorí sú z fachu, tak hovorili, že nerozumejú, čo tam toľko peňazí môže stáť, takže to sú opäť premrštené, premrštené cifry, ktoré sa ťažko, samozrejme, dokazujú, ale tá transparentnosť v tom obstarávaní by mala byť maximálna práve na to, aby sme mohli vidieť, či tie peniaze, aby sa do toho mohlo pozrieť čo najviac ľudí, aby sa mohlo ukázať.
Ale tam som chcel povedať, že; som trošku odbočil; že teda tá efektivita, jáj, pri tej DPH, chcel som to porovnať s tým DPH. Čiže ako sa dá pri tej informatizácii zabezpečiť minimálne 20-percentná vyššia efektivita, a to nie sú nemalé peniaze, pri 324 mil. ročne sa tu bavíme automaticky o 60 mil. eur, ktoré máme doma len tým, že sa trošku pozrieme tomu na zub. Tak tak isto aj pri DPH si myslím, že tie sumy sa dajú výrazne, výrazne priskrutkovať a dajú sa, ten výber sa dá dosiahnuť podstatne, podstatne viac, pretože je tu aj také, vládne tu aj také povedomie, že ten náš človek, s ktorým tu žijeme, s tou historkou, náš človek, tu žijeme už dva roky, je to povedomie, ktoré tu teda mnohí ľudia požívajú, tú ochranu, takže; a práve aj to zahltenie sudcov a podobne sú nástroje, ktoré sú nefunkčné a nevedia teda dosiahnuť ten želaný stav.
Takže tu vidíme veľké rezervy. A práve ešte, aby som sa krátko vrátil k tomu výskumu a inováciám. Toto je opäť, spomeniem si na minulé leto, premrhané eurofondy, ktoré sú naozaj preč, pretože keď sa bavíte s ľuďmi, s odborníkmi, povedia, tie odpisy sú tam nastavené na šesť rokov a vlastne už sa nebude dať vyčerpať tie eurofondy, aj keby ich dostali tento rok alebo budúci, tak už budú mať len päť alebo štyri rokov, a tým pádom to nebudú vedieť, tie projekty, zrealizovať. Takže my sme premrhali naozaj kľúčový čas, ktorý sme mali na to, aby sme investovali do výskumu a vývoja, a tým, že to proste bol, prebehlo, ako to prebehlo, že to bolo preddohodnuté, že to nešlo tým firmám, ktoré na to majú, tak je to opäť premrhaná veľká príležitosť. Jednak aj preto, že sú dnes na trhu firmy, ktoré by chceli prísť a chceli by sa uchádzať a legitímne a vedia to aj preukázať, že sú to proste firmy, ktoré by vedeli naštartovať alebo rozbehnúť výskum a vývoj na Slovensku, ale, žiaľ, práve ten mechanizmus ako nefunguje, spôsobuje a odrádza týchto ľudí a vidíme, že je tu na to priestor.
Minule som sa rozprával aj s dekanom národohospodárskej fakulty, ktorý mi rozprával, ako to funguje v zahraničí. Ako firmy sú ochotné zotrvať aj v krajine len preto, že majú veľmi dobrú spoluprácu s univerzitami a budú investovať do toho výskumu a vývoja práve v tej krajine, pretože majú veľmi dobrú spoluprácu s univerzitami. Je tam tá prepojenosť, a toto sú práve tie priority, na ktoré sa musíme zamerať, ak chceme posunúť a chceme byť ekonomicky silná krajina. Takže ja osobne tu vidím viaceré oblasti, na ktoré vláda nekladie dôraz, dostatočný dôraz alebo ich ani nevidí.
Čo ocením, je samotná revízia výdavkov teda na ľudí vo verejnej správe, ktorá viem, že prebieha, ale opäť, no, dobre. Chytáme veci za chvost, už to mohlo byť omnoho skôr, pretože tá neefektivita tých úradníkov tu vychádza zo všetkých možných štatistík, ktoré sa tu robia, a opäť je možné tam dosiahnuť veľké úspory. Hovorí o tom už dneska každý, že tie úspory sú tu možné dosiahnuť a že práve teraz je ten čas, kedy je veľký nedostatok ľudí na pracovnom trhu, pomôcť týmto ľuďom, ktorí nevedia dosiahnuť efektivitu v rámci verejnej správy, nájsť povolanie, ktoré, v ktorom sa oni budú cítiť omnoho lepšie, v ktorom nájdu ako keby taký, svoje uplatnenie a zároveň odbremenia, odbremenia verejnú správu. A na druhej strane vnášať efektivitu procesov. Tu proste desať rokov fungujeme tým istým spôsobom, ale svet sa za desať rokov niekde úplne inde pohol. A hovorím, lejeme stovky miliónov do informatizácie, ale vôbec to nie je cítiť. Verejná správa zaostáva míľovými krokmi za súkromným sektorom, a pritom keď sa bavíte s ľuďmi zo súkromného sektora, ako toto dosahujú, tak to určite nie sú také enormné sumy, pretože Slovensko nie je žiadna veľká krajina. Je to menšie mesto nejakých vyspelých krajín. Takže; porovnateľne; takže nemôžme tu hovoriť o tom, že to je náročný softvér a podobne. Takže určite, určite nie.
Takže toľko k programu stability a k jednotlivým údajom, ktoré sú tu spomenuté. Dalo by sa tu ísť aj hlbšie, ale neni to asi úplne predmetom. Ešte pozriem, čo som tu mal nejakých pár poznámok.
Určite teda opäť by som ešte, ak môžem na chvíľku, k tej dlhodobej udržateľnosti verejných financií, lebo aj pán minister spomenul vlastne, že budeme mať deficitné, ale teda, alebo rozpočty, vyrovnané rozpočty, ale stále to nie je tá cieľová rovina, ktorú potrebujeme na dlhodobú udržateľnosť verejných financií, pretože ten cieľ na to je prebytok 0,4 % HDP, ktorý je alokovaný. A za chvíľočku sa budeme baviť aj o Sociálnej poisťovni a budeme vidieť, že Sociálna poisťovňa bude mať prebytky v blízkych obdobiach a je veľmi dôležité, ako s tými prebytkami naložíme, lebo ak tie prebytky prejeme, alebo ak ich vláda preje, tak to bude veľký, veľký, veľký hriech, pretože tieto prebytky musia byť alokované, pretože tam je práve tá stabilita alebo teda tá cesta k dlhodobej udržateľnosti. A tu sú, hovorím to preto, lebo v tom programe stability na str. 63 sú veľmi pekne ukázané jednotlivé čísla dlhodobej udržateľnosti verejných financií, kde môžme vidieť teda, ako budú mať, ako sa budú vyvíjať jednotlivé výdavky na základe prognóz 2020, 30, 40, 50, 60, 70, a vidíme veľmi pekne, čo nás, čo nás čaká. Čiže dáta máme, len treba na základe tých dát aj konať a prispôsobiť aj tú krátkodobú a strednodobú perspektívu.
A posledné, čo už poviem ešte, je práve medzispotreba, ktorá ma zaujala práve na str. 60, keď si pozriete, tak vlastne môžme vidieť, vieme teda, že nám rastie, rastie nám HDP a medzispotreba klesá len o 0,1 %. Myslím si, že nie je dôvod na to, aby teraz medzispotreba každým rokom rástla, že neviem si to vysvetliť, že prečo by medzispotreba mala nejakým takýmto spôsobom rásť. Myslím si, že to je niečo, čo vytkla, neviem, či pri programe stability alebo ešte pri štátnom záverečnom účte, neviem, asi pri programe stability to vytkla aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tento nárast. Takže to je tiež, myslím si, niečo, čo sú zbytočné, zbytočné výdavky, ktorými tu plytváme. Takže, takže toto je môj pohľad na to a naozaj je tu, je tu veľa miesta na zlepšenie, budeme na to poukazovať pri každej možnej príležitosti.
A teda rád by som zopakoval pre pána ministra na záver, že oceňujem teda jednak prácu hodnoty za peniaze a oceňujem aj prácu ľudí, ktorí pripravili tento dokument, a budeme sa pozerať, čo prinesiete.
Ďakujem za pozornosť.

Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem za slovo. Ďakujem aj tebe, pán kolega, že si tak dal tomu pozornosť, lebo v sále je nás pomerne málo a myslím si, že sú to dôležité veci, čo sa týka fungovania krajiny.
Ale na čo ja chcem konkrétne reagovať, sú vlastne výdavky na policajtov a spomenul si vlastne bezpečnosť. Ja by som určite dala do pozornosti pánovi ministrovi financií aj možno také podnety. Jedna vec je navyšovať počet policajtov, ale druhá vec je možno pozrieť sa na systém fungovania polície, kedy máme v polícii množstvo ľudí, ktorí nie sú radovými policajtmi a naozaj sú to vedúce funkcie a niekedy sú aj kumulované. To znamená, že ide tam nemálo prostriedkov, ale reálne tých ľudí, tých pochôdzkarov v uliciach nevidíme. Vidíme mestských policajtov, ale keď sa pozriete na poriadkovú políciu, tých už vidíme pomerne málo v uliciach. Ak sme teda bezpečná krajina, čím by sme mohli odôvodňovať to, že navyšujeme počet policajtov v našej krajine? Ja si myslím, že teda aspoň z toho mediálneho obrazu je to väčšinou, že sa to týka nelegálneho zamestnávania. Ale potom si musíme zvážiť naozaj reálne náklady na to, ak my dotujeme silu z ďalších krajín, pretože potom tým policajtom musíme nielen platiť mzdy, ale aj výsluhové dôchodky po ďalšie roky, či je to naozaj rentabilné. Naozaj sa pozrieť do systému fungovania polície ako takej.
Ďakujem.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Pán Heger, váš prejav svojou faktickosťou bol úplne profesionálny. Váš názor ste prezentovali podľa svojich vedomostí, názorov a tiež ste načrtovali svoje vízie. Ale opäť ste skĺzol, a to dosť jednostranne, do klasického ideologického klišé. Myslím si, že okrem Henryho ste mal na vyváženie spomenúť, že policajti chýbajú nielen v Bratislave, ale aj na ostatných územiach a asociáli veselo vraždia aj Slovákov, nielen Maďar z Dunajskej Stredy cudzinca. Dám na príklad, vražda v Polomke, keď asociál znásilnil matku dvoch detí a brutálne ju podrezal, takže jej skoro odrezal hlavu. Alebo napr. vražda v Geči, keď asociál sekerou zabil starenku a ďalší ľudia z toho majú doživotnú traumu. Policajti chýbajú aj na vidieku, ale viete, kde sa tí policajti najviac nachádzajú? Napríklad teraz som mal Špecializovaný trestný súd v Pezinku, tie manévre, čo som tam videl kvôli jednému obyčajnému Mizíkovi, možno aj dvesto policajtov tam bolo. Kukláči, obyčajní policajti, psovodi, tak asi na to sa používajú policajti, ktorí inde ináč potom chýbajú v teréne a hlavne na vidieku, kde asociáli okrádajú ľudí. Takže by som poprosil, keď už ideologicky, tak keď cudzinci, tak aj Slováci.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som doplnil o tej polícii, ďakujem aj kolegyni Gaborčákovej, že teda otvorila túto tému alebo nadviazala na ňu a prehĺbila ju, pretože prednedávnom som sa dostal k takej nejakej štatistike, ešte si to overujem, práve tej štruktúry policajtov v rámci polície a hovoril mi človek, ktorý teda sa pohybuje v polícii, že boli na nejakej exkurzii v Nemecku a prišli na veliteľstvo polície, kde teda bolo päť ľudí a tak sa pýtali, a že kde máte všetkých policajtov? A on hovorí, tak všetci policajti sú v teréne. A potom teda na oplátku prišli tí Nemci na Slovensko a prišli tiež na veliteľstvo, a teda sa pýta, že prosím vás, prosím ťa, že to čo tu máte toľko tých policajtov na tom veliteľstve, že prečo ich nemáte teda v teréne? A že taký ten paradox. A bolo by dobré sa pozrieť naozaj na to, ako máme vyvážené práve tie počty toho veliaceho aparátu voči tomu výkonnému aparátu, pretože to, čo tu zaznelo aj z pléna, aj pán Mizík, tak to sú príklady, ktoré počujeme naozaj že v praxi, alebo teda v teréne je nedostatok, ja to neviem posúdiť až tak podrobne, lebo sa tomuto rezortu nevenujem, ale teda počúvam, samozrejme, tieto podnety. A je to určite niečo, na čo musíme reflektovať, pretože ak máme tu rastúci počet policajtov, máme tu vyššiu štruktúru, teda v rámci štruktúry výdavkov máme vyššiu v porovnaní s inými krajinami a napriek tomu sa občania Slovenskej republiky necítia v bezpečí, či už je to na východe, na strede alebo na západe, tak jednoznačne to vypovedá veľmi zle o stave polície alebo vôbec o fungovaní polície. Takže toto určite si treba na to posvietiť o to viac, že tento rezort naozaj skonzumuje najväčšiu položku z rozpočtu.
Ďakujem.

Pán poslanec Beblavý.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážený kolega, vážený pán minister, vystúpenia v pléne Národnej rady sú často určené rôznym obecenstvám. Niekto hovorí len sám pre seba, pre svoje potešenie, niekto hovorí pre televízne kamery, niekto hovorí preto, aby si z toho vytvoril neskôr dvojminútové youtube video. Niekto hovorí pre svojich kolegov, ak tu náhodou sú, poslancov, a ja dneska budem hovoriť k vám, pán minister, niežeby som teda nechcel, aby to počúvali aj ostatní, ale naozaj budem hovoriť primárne a základne k vám. A ten dôvod je nasledovný.
Počas tých prvých dvoch rokov vlády Roberta Fica, tretej, keď sa ma pýtali novinári, blízki ľudia, o tom, že s akými členmi vlády sa dá nejakým spôsobom komunikovať, možno aj spolupracovať a minimálne účelne polemizovať, tak ja som vždy hovoril, že traja ministri v tej vláde, ktorí stoja aspoň, aspoň za tú komunikáciu a za pokus niečo rozumné urobiť, a bola to pani ministerka Žitňanská, bol to pán minister Drucker a boli ste to vy.
Pani ministerka Žitňanská už nie je ministerkou, pán minister Drucker tiež nezvládol svoje pozemky a svoje ambície a z tých ministrov, s ktorými stojí za to viesť či už polemiku, alebo spoluprácu, ste v tej vláde zostal sám, a tým pádom aj cítim určitú povinnosť predsa len aj na vás uplatňovať možno prísnejšie kritériá ako na iných, ale aj s vami naozaj diskutovať a nielen teda predviesť takú tú klasickú parlamentnú ohadzovačku sa tým, čo máme práve k dispozícii. No a v rámci toho mi dovoľte hovoriť a začať tým, čo sa udialo v krajine, ktorá nám v mnohom môže byť vzorom aj v dobrom, bohužiaľ, v niečom aj v zlom, a to je Írska republika.
Írska republika zažila niečo podobné ako Slovensko, to znamená, že po dlhých, po dlhom období stagnácie vďaka silným reformám zaznamenala veľmi silný hospodársky rast, ktorý je postavený najmä na zahraničných investíciách a ktorý priniesol významné zlepšenie životnej úrovne, ale následne sa aj vďaka nezodpovednej politike a prehrievaniu ekonomiky tento silný rast preklopil do finančnej, ekonomickej bubliny a realitnej v ich prípade, ktorá viedla k tomu, že ten krach, tá finančná kríza v roku 2008, ´9, ´10 sa v Írsku prejavila jednou z najhorších podôb v Európe spolu s teda Gréckom a čiastočne so Španielskom a Portugalskom. Írsko zažilo veľmi zlé časy, dneska sa z nich postupne dostáva. A v rámci tých veľmi zlých časov, Gréci, pardon, Íri na rozdiel od možno Slovákov venovali predsa len viac pozornosti minulosti a skúmali aj to, prečo sa to stalo a kto zlyhal.
Ja by som chcel dneska hovoriť o írskom ministrovi financií, ktorý sa volal Charles McCreevy, ktorý bol ministrom financií v rokoch ´97 až 2004, teda zhruba obdobné obdobie, ako už ste skoro ministrom financií, a ktorý potom odišiel na vrchole slávy do Európskej komisie robiť komisára. Len keď potom riešili po roku 2008, kto má zodpovednosť za to, že tá kríza, že tá finančná realitná bublina v Írsku bola tak masívna a že Írom tak uškodila, tak zavolali aj bývalého ministra McCreevyho pred parlamentnú vyšetrovaciu komisiu, aby sa spovedal aj za svoj diel zodpovednosti. A on akýkoľvek diel zodpovednosti odmietol. Najprv povedal, že "za mňa to nebolo", a keď mu ukázali veľmi jasne, že opatrenia, ktoré prijímal alebo často skôr neprijímal, keď bol ministrom financií, vo vzťahu k rozpočtu priliali obrovské množstvo oleja do tej, do toho ohňa, ktorý sa v írskej ekonomike rozhorel, do tej bubliny, a že už práve pre jeho nástupcu bolo v podstate takmer neskoro s tým niečo urobiť, tak sa bránil vetou, ktorú, verím, že s ňou budete hlboko stotožnení, lebo v inej verzii som ju počul viackrát od vás a to povedal, že "keď máte peniaze, musíte ich míňať". Čo znie veľmi ľudsky rozumne, ale z pohľadu ekonómie, ktorá je vo vysokom štádiu prehrievania sa, je to to najhoršie, čo môžte urobiť. A preto sa mi dovoľte sa teraz preniesť z Írska, lebo už trávime v ňom zopár minút, na Slovensko do dnešného dňa a pozrieť sa na to, akú správu o stave tejto krajiny a ekonomiky aj vašej možnej spoluzodpovednosti dnes kreslia údaje, ktoré máme k dispozícii.
Samotná, samotný program stability, ktorý nám dnes predkladáte, hovorí, že ekonomika sa v tejto chvíli už prehrieva nad svoj potenciál, že je na neudržateľnej ceste, z ktorej sa bude musieť vrátiť. Zároveň v tej istej správe hovoríte, že fiškálna politika v tomto období dodáva do tejto prehriatej ekonomiky ďalší dodatočný fiškálny impulz, ktorý vy sám kvantifikujete na úrovni jedného percenta HDP. To znamená, že do prehriatej ekonomiky nalievate ďalšie peniaze v tejto chvíli. Zároveň sme na ostatnej schôdzi mali správu Národnej banky Slovenska o finančnom trhu, kde Národná banka, inak to teda veľmi nudná a konzervatívna inštitúcia, priamo povedala, že čelíme neudržateľnému rastu úverov na všetkých frontoch. Teda nemáme bublinu, ktorá by bola lokalizovaná niekde, v jednom konkrétnom trhu, ale máme obrovský nárast úverov nielen na bývanie, ale aj spotrebných úverov, aj úverov pre podniky. A Národná banka doslova povedala v tomto dokumente, že domácnosti sa v súčasnosti zadlžujú rýchlejšie, ako je nárast ich príjmov, čo je, čo je neudržateľné. Nikto si nemôže dlhodobo rýchlejšie požičiavať ako zarábať, pretože potom to nemá z čoho splatiť.
Zároveň nám rastie inflácia. V tejto chvíli už je niekoľký mesiac nad cieľom Európskej centrálnej banky na Slovensku, ktorý cieľ je do, maximálne do dvoch percent. Už sme cez dve percentá a aj budeme. A zároveň sme vstupom do eurozóny – a všetci sme to vedeli – stratili možnosť ovplyvňovať to cez štandardnú menovú politiku. To je štandardná vec, ktorá by sa diala v takomto období, je, že Národná banka by začala prudko dvíhať úrokové sadzby, aby ochladila ekonomiku a tým to obránila. My sme odovzdali svoju menovú politiku do Frankfurtu z dôvodov, ktoré sú dobre známe a ktoré platia. Ale to, čo znamená takáto politika, je, že finančná fiškálna politika štátu musí o to viac kompenzovať to, že máme nulové úrokové sadzby na úrovni celej eurozóny.
V súčasnosti sa vo väzbe na fiškálnu politiku, na to, čo je vašou najväčšou zodpovednosťou, najviac vždy rieši dlhodobá udržateľnosť. Rieši sa to, že kedy dosiahneme vyrovnaný rozpočet, aké sú indikátory dlhodobej udržateľnosti, a to je nepochybne dôležité. Ekonomika, ktorá je však v tom stave, ako je slovenská dnes, teda nad svojím potenciálom, prehrieva sa, nízke úrokové sadzby, vysoký rast úverov, rast inflácie nad cieľom, ktorá nemá svoju vlastnú menovú politiku k dispozícii, by mala mať dávno rozpočtový prebytok, aby ten chladil to, čo sa v ekonomike deje. Dovolím si pripomenúť, že írski ministri financií, ktorých dneska opľúvajú doslova v Dubline na ulici, dokonca mali aj prebytok a ešte aj to bolo málo, pretože keď sa tá finančná bublina rozbehne tak brutálne, ako sa rozbehla nakoniec tam, keďže dlho s tým nič nerobili, tak je hrozne ťažké ju zastaviť.
To znamená, moja, moje, otázka, varovanie, pripomenutie pre vás. To prvé je, že prečo nám sem dnes nenesiete prebytkový rozpočet, aby ste vyvažovali to, čo sa v ekonomike deje.
Zároveň musím reagovať jednou vetou aj na to, čo ste hovorili doteraz a to je, že každého, kto si vás dovolí kritizovať, odbijete tým, že aj oni by chceli viac peňazí na to, viac peňazí na to a že sú pokrytci a populisti. No, sú pokrytci a populisti tí, ktorí chcú naozaj všetko lepšie, ktorí chcú všetky výdavky zvýšiť a všetky dane znížiť. To sa naozaj nedá. Ale nie je v ničom populistické ani pokrytecké v takýchto ekonomicky dobrých až pridobrých časoch chcieť, aby ste aj rozumnejšie hospodárili a aj medzi jednotlivými skupinami výdavkov a príjmov hľadali priority. V našich verejných financiách za vášho vedenia nedochádza k žiadnej zásadnej reštrukturalizácii, ktorá by, o ktorú by ste sa pokúsili a kde by ste zásadne presúvali z menej prioritných oblastí výdavky alebo príjmy do prioritnejších oblastí. Nič také nerobíte a nerobíte ani strategické rozhodnutia pre budúcnosť.
V tomto dokumente, ktorý ste nám predložili, hovoríte, že zásadnými výzvami pre slovenské hospodárstvo; teda nielen pre slovenskú spoločnosť, pre slovenské hospodárstvo; je stav školstva, trhu práce a zdravotníctva. Konkrétne pri školstve zdôrazňujete základné školstvo. Ani s jedným nerobíte nič významnejšie, hoci práve tieto opatrenia by najmä v oblasti trhu práce a čiastočne školstva mohli pri prehriatí ekonomiky pomôcť riešiť. Lebo jeden z dôvodov, prečo sa ekonomika prehrieva, je nedostatok pracovnej sily. My sme dnes v situácii, kde máme najvyššiu nezamestnanosť vo V4 a to s veľkým náskokom. Ale máme jeden z najviac prehrievajúcich sa trh práce, pretože mnohí ľudia, ktorí sú nezamestnaní, nie sú pripravení na to, aby mohli pracovať. To je problém, ktorý žiadna vláda nevie vyriešiť za jeden rok. Ale vy ste ministrom financií už viac ako šesť rokov a za ten čas ste s tým urobili veľmi veľa opatrení a takmer žiadny výsledok.
Chápem, že môžte povedať, že to nie je váš problém, vy ste minister financií. To je problém ministra práce, to je problém ministra školstva, to je problém ministerky zdravotníctva. A určite vás nechcem brať na zodpovednosť za to, že by ste mali riadiť ďalšie tri rezorty, aj keď vraj Slota v blahej pamäti to dokázal, ale s výsledkami, ktoré nás nikoho netešili.
Minister financií však nie je len ten, kto drží kasu, ale je to, a ste aj podpredseda vlády, je to ten, ktorý má tlačiť zmeny v ekonomike, zmeny v rozpočte, zmeny v rezortoch tak, aby sa veci posúvali. Namiesto toho sme zo strany vlády svedkami populizmov na štýl ústavného stropu na zastropovanie dôchodkového veku, čo vy veľmi dobre viete, že je opatrenie, ktoré dneska v ničom nepomôže a v budúcnosti veľmi veľa uškodí. Jediný, komu pomôže, je možno váš predseda strany, ale aj o tom ja osobne pochybujem.
Charles McCreevy odišiel v roku 2004 do Európskej komisie mysliac si, že to stihol. Odišiel v najlepšom, ekonomika rástla, nezamestnanosť bola na historickom minime, vláda bola populárna, celkom dobre to, tam to porovnanie kríva dnes na Slovensku, ale inak to celkom sedí. A on si myslel, že unikol zo všetkých tých problémov a výziev a už to bude problém jeho nástupcu. Stal sa európskym komisárom, dosiahol vrchol kariéry a mohol sa na to všetko vykašľať. Problém je však v tom, že ono to tak celkom nefunguje, lebo rovnako ako vy bol pomerne mladý, keď to urobil. Neskončil v šesťdesiatich ôsmich, v sedemdesiatich dvoch rokoch. Skončil pomerne v mladom veku, vy ste ešte, myslím, mladší ako on vtedy, a tým pádom bol ešte stále tu, keď to celé padlo ako domček z karát, a dokonca ešte aj o sedem rokov neskôr, keď si ho zavolal ten parlamentný výbor, aby s ním riešil aj jeho spoluzodpovednosť za to, že s tým nič neurobil.
Vy keď dnes-zajtra odídete, ako sa hovorí, na post guvernéra Národnej banky Slovenska, tak zanecháte prehriatu ekonomiku, ktorá začína javiť silné dávky bublinovosti, do ktorej vy sám prilievate peniaze. Zanecháte nulový až negatívny pokrok v tých najväčších výzvach slovenskej ekonomiky a môžte to robiť s nádejou, že vám už sa to nevráti. Ale život je dlhý a tá demografia hovorí, že budeme žiť čoraz dlhšie. A preto je na zváženie pre vás, pán minister, či naozaj táto cesta najmenšieho odporu, kde ste síce nedovolili, aby sa verejné financie rozpadli, kde ste povedzme oproti Sergejovi Kozlíkovi blahej pamäte úspešný minister financií, pretože on dovolil, aby sa mu tie verejné financie rozpadli a nechal ich úplne rozpadnuté svojim nástupcom. Takisto sa rozpadli vášmu predchodcovi pánovi Počiatkovi, vtedy ste boli štátny tajomník. Ale ja ako štátny tajomník viem, že poloha štátnych tajomníkov je rôzna a je to zodpovednosť ministra. Takže to vám na hlavu hádzať nebudem.
Odídete ani nie ako Kozlík, ani nie ako Počiatek a ani z nás, verím, že nikdy nebude Macedónsko ani Grécko, ani keď tu tá bublina nejakým spôsobom, ak bude ďalej takto pokračovať a praskne, myslím, že ju, verím, že ju zvládneme. Ale vždy som si myslel a myslím si, pán minister, že vy máte na oveľa viac ako na to, aby ste nedopustili rozpad verejných financií v svojej službe, že ste mali aj na to a máte na to, aby ste to zanechali v lepšom stave, ako ste to zdedili, a aj s dlhodobým nárokom a s dlhodobou udržateľnosťou. To je, to je ten nárok, ktorý som na vás vždy mal, hovorím, na rozdiel od mnohých vašich vládnych kolegov. Je to možno v niečom neférové, že vás, by som povedal, kontrolujeme a kritizujeme na určite vyššej úrovni ako ostatných členov tejto vlády, ale je to aj cena za to, že vy takto chcete byť vnímaný a takto ste sa snažili aj postupovať.
Tento program stability, ktorý dnes, o ktorom dneska rokujeme, samozrejme, je len jeden z kamienkov celkovej dlhodobej hospodárskej politiky. Nie je to, nedochádza tu k žiadnej šokujúcej zmene, nedochádza tu k žiadnemu obratu kurzu. Je to len ďalší kamienok, ktorý hovorí, že ekonomika nesmeruje dobrým smerom z hľadiska tých vecí, o ktorých som hovoril, a ministerstvo financií za vášho vedenia tomu viac škodí, ako pomáha. A to je na človeka s vaším potenciálom nie dobré vysvedčenie.
Ďakujem.