33. schôdza

Ďakujem za slovo. Ďakujem aj tebe, pán kolega, že si tak dal tomu pozornosť, lebo v sále je nás pomerne málo a myslím si, že sú to dôležité veci, čo sa týka fungovania krajiny.
Ale na čo ja chcem konkrétne reagovať, sú vlastne výdavky na policajtov a spomenul si vlastne bezpečnosť. Ja by som určite dala do pozornosti pánovi ministrovi financií aj možno také podnety. Jedna vec je navyšovať počet policajtov, ale druhá vec je možno pozrieť sa na systém fungovania polície, kedy máme v polícii množstvo ľudí, ktorí nie sú radovými policajtmi a naozaj sú to vedúce funkcie a niekedy sú aj kumulované. To znamená, že ide tam nemálo prostriedkov, ale reálne tých ľudí, tých pochôdzkarov v uliciach nevidíme. Vidíme mestských policajtov, ale keď sa pozriete na poriadkovú políciu, tých už vidíme pomerne málo v uliciach. Ak sme teda bezpečná krajina, čím by sme mohli odôvodňovať to, že navyšujeme počet policajtov v našej krajine? Ja si myslím, že teda aspoň z toho mediálneho obrazu je to väčšinou, že sa to týka nelegálneho zamestnávania. Ale potom si musíme zvážiť naozaj reálne náklady na to, ak my dotujeme silu z ďalších krajín, pretože potom tým policajtom musíme nielen platiť mzdy, ale aj výsluhové dôchodky po ďalšie roky, či je to naozaj rentabilné. Naozaj sa pozrieť do systému fungovania polície ako takej.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Heger, váš prejav svojou faktickosťou bol úplne profesionálny. Váš názor ste prezentovali podľa svojich vedomostí, názorov a tiež ste načrtovali svoje vízie. Ale opäť ste skĺzol, a to dosť jednostranne, do klasického ideologického klišé. Myslím si, že okrem Henryho ste mal na vyváženie spomenúť, že policajti chýbajú nielen v Bratislave, ale aj na ostatných územiach a asociáli veselo vraždia aj Slovákov, nielen Maďar z Dunajskej Stredy cudzinca. Dám na príklad, vražda v Polomke, keď asociál znásilnil matku dvoch detí a brutálne ju podrezal, takže jej skoro odrezal hlavu. Alebo napr. vražda v Geči, keď asociál sekerou zabil starenku a ďalší ľudia z toho majú doživotnú traumu. Policajti chýbajú aj na vidieku, ale viete, kde sa tí policajti najviac nachádzajú? Napríklad teraz som mal Špecializovaný trestný súd v Pezinku, tie manévre, čo som tam videl kvôli jednému obyčajnému Mizíkovi, možno aj dvesto policajtov tam bolo. Kukláči, obyčajní policajti, psovodi, tak asi na to sa používajú policajti, ktorí inde ináč potom chýbajú v teréne a hlavne na vidieku, kde asociáli okrádajú ľudí. Takže by som poprosil, keď už ideologicky, tak keď cudzinci, tak aj Slováci.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som doplnil o tej polícii, ďakujem aj kolegyni Gaborčákovej, že teda otvorila túto tému alebo nadviazala na ňu a prehĺbila ju, pretože prednedávnom som sa dostal k takej nejakej štatistike, ešte si to overujem, práve tej štruktúry policajtov v rámci polície a hovoril mi človek, ktorý teda sa pohybuje v polícii, že boli na nejakej exkurzii v Nemecku a prišli na veliteľstvo polície, kde teda bolo päť ľudí a tak sa pýtali, a že kde máte všetkých policajtov? A on hovorí, tak všetci policajti sú v teréne. A potom teda na oplátku prišli tí Nemci na Slovensko a prišli tiež na veliteľstvo, a teda sa pýta, že prosím vás, prosím ťa, že to čo tu máte toľko tých policajtov na tom veliteľstve, že prečo ich nemáte teda v teréne? A že taký ten paradox. A bolo by dobré sa pozrieť naozaj na to, ako máme vyvážené práve tie počty toho veliaceho aparátu voči tomu výkonnému aparátu, pretože to, čo tu zaznelo aj z pléna, aj pán Mizík, tak to sú príklady, ktoré počujeme naozaj že v praxi, alebo teda v teréne je nedostatok, ja to neviem posúdiť až tak podrobne, lebo sa tomuto rezortu nevenujem, ale teda počúvam, samozrejme, tieto podnety. A je to určite niečo, na čo musíme reflektovať, pretože ak máme tu rastúci počet policajtov, máme tu vyššiu štruktúru, teda v rámci štruktúry výdavkov máme vyššiu v porovnaní s inými krajinami a napriek tomu sa občania Slovenskej republiky necítia v bezpečí, či už je to na východe, na strede alebo na západe, tak jednoznačne to vypovedá veľmi zle o stave polície alebo vôbec o fungovaní polície. Takže toto určite si treba na to posvietiť o to viac, že tento rezort naozaj skonzumuje najväčšiu položku z rozpočtu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážený kolega, vážený pán minister, vystúpenia v pléne Národnej rady sú často určené rôznym obecenstvám. Niekto hovorí len sám pre seba, pre svoje potešenie, niekto hovorí pre televízne kamery, niekto hovorí preto, aby si z toho vytvoril neskôr dvojminútové youtube video. Niekto hovorí pre svojich kolegov, ak tu náhodou sú, poslancov, a ja dneska budem hovoriť k vám, pán minister, niežeby som teda nechcel, aby to počúvali aj ostatní, ale naozaj budem hovoriť primárne a základne k vám. A ten dôvod je nasledovný.
Počas tých prvých dvoch rokov vlády Roberta Fica, tretej, keď sa ma pýtali novinári, blízki ľudia, o tom, že s akými členmi vlády sa dá nejakým spôsobom komunikovať, možno aj spolupracovať a minimálne účelne polemizovať, tak ja som vždy hovoril, že traja ministri v tej vláde, ktorí stoja aspoň, aspoň za tú komunikáciu a za pokus niečo rozumné urobiť, a bola to pani ministerka Žitňanská, bol to pán minister Drucker a boli ste to vy.
Pani ministerka Žitňanská už nie je ministerkou, pán minister Drucker tiež nezvládol svoje pozemky a svoje ambície a z tých ministrov, s ktorými stojí za to viesť či už polemiku, alebo spoluprácu, ste v tej vláde zostal sám, a tým pádom aj cítim určitú povinnosť predsa len aj na vás uplatňovať možno prísnejšie kritériá ako na iných, ale aj s vami naozaj diskutovať a nielen teda predviesť takú tú klasickú parlamentnú ohadzovačku sa tým, čo máme práve k dispozícii. No a v rámci toho mi dovoľte hovoriť a začať tým, čo sa udialo v krajine, ktorá nám v mnohom môže byť vzorom aj v dobrom, bohužiaľ, v niečom aj v zlom, a to je Írska republika.
Írska republika zažila niečo podobné ako Slovensko, to znamená, že po dlhých, po dlhom období stagnácie vďaka silným reformám zaznamenala veľmi silný hospodársky rast, ktorý je postavený najmä na zahraničných investíciách a ktorý priniesol významné zlepšenie životnej úrovne, ale následne sa aj vďaka nezodpovednej politike a prehrievaniu ekonomiky tento silný rast preklopil do finančnej, ekonomickej bubliny a realitnej v ich prípade, ktorá viedla k tomu, že ten krach, tá finančná kríza v roku 2008, ´9, ´10 sa v Írsku prejavila jednou z najhorších podôb v Európe spolu s teda Gréckom a čiastočne so Španielskom a Portugalskom. Írsko zažilo veľmi zlé časy, dneska sa z nich postupne dostáva. A v rámci tých veľmi zlých časov, Gréci, pardon, Íri na rozdiel od možno Slovákov venovali predsa len viac pozornosti minulosti a skúmali aj to, prečo sa to stalo a kto zlyhal.
Ja by som chcel dneska hovoriť o írskom ministrovi financií, ktorý sa volal Charles McCreevy, ktorý bol ministrom financií v rokoch ´97 až 2004, teda zhruba obdobné obdobie, ako už ste skoro ministrom financií, a ktorý potom odišiel na vrchole slávy do Európskej komisie robiť komisára. Len keď potom riešili po roku 2008, kto má zodpovednosť za to, že tá kríza, že tá finančná realitná bublina v Írsku bola tak masívna a že Írom tak uškodila, tak zavolali aj bývalého ministra McCreevyho pred parlamentnú vyšetrovaciu komisiu, aby sa spovedal aj za svoj diel zodpovednosti. A on akýkoľvek diel zodpovednosti odmietol. Najprv povedal, že "za mňa to nebolo", a keď mu ukázali veľmi jasne, že opatrenia, ktoré prijímal alebo často skôr neprijímal, keď bol ministrom financií, vo vzťahu k rozpočtu priliali obrovské množstvo oleja do tej, do toho ohňa, ktorý sa v írskej ekonomike rozhorel, do tej bubliny, a že už práve pre jeho nástupcu bolo v podstate takmer neskoro s tým niečo urobiť, tak sa bránil vetou, ktorú, verím, že s ňou budete hlboko stotožnení, lebo v inej verzii som ju počul viackrát od vás a to povedal, že "keď máte peniaze, musíte ich míňať". Čo znie veľmi ľudsky rozumne, ale z pohľadu ekonómie, ktorá je vo vysokom štádiu prehrievania sa, je to to najhoršie, čo môžte urobiť. A preto sa mi dovoľte sa teraz preniesť z Írska, lebo už trávime v ňom zopár minút, na Slovensko do dnešného dňa a pozrieť sa na to, akú správu o stave tejto krajiny a ekonomiky aj vašej možnej spoluzodpovednosti dnes kreslia údaje, ktoré máme k dispozícii.
Samotná, samotný program stability, ktorý nám dnes predkladáte, hovorí, že ekonomika sa v tejto chvíli už prehrieva nad svoj potenciál, že je na neudržateľnej ceste, z ktorej sa bude musieť vrátiť. Zároveň v tej istej správe hovoríte, že fiškálna politika v tomto období dodáva do tejto prehriatej ekonomiky ďalší dodatočný fiškálny impulz, ktorý vy sám kvantifikujete na úrovni jedného percenta HDP. To znamená, že do prehriatej ekonomiky nalievate ďalšie peniaze v tejto chvíli. Zároveň sme na ostatnej schôdzi mali správu Národnej banky Slovenska o finančnom trhu, kde Národná banka, inak to teda veľmi nudná a konzervatívna inštitúcia, priamo povedala, že čelíme neudržateľnému rastu úverov na všetkých frontoch. Teda nemáme bublinu, ktorá by bola lokalizovaná niekde, v jednom konkrétnom trhu, ale máme obrovský nárast úverov nielen na bývanie, ale aj spotrebných úverov, aj úverov pre podniky. A Národná banka doslova povedala v tomto dokumente, že domácnosti sa v súčasnosti zadlžujú rýchlejšie, ako je nárast ich príjmov, čo je, čo je neudržateľné. Nikto si nemôže dlhodobo rýchlejšie požičiavať ako zarábať, pretože potom to nemá z čoho splatiť.
Zároveň nám rastie inflácia. V tejto chvíli už je niekoľký mesiac nad cieľom Európskej centrálnej banky na Slovensku, ktorý cieľ je do, maximálne do dvoch percent. Už sme cez dve percentá a aj budeme. A zároveň sme vstupom do eurozóny – a všetci sme to vedeli – stratili možnosť ovplyvňovať to cez štandardnú menovú politiku. To je štandardná vec, ktorá by sa diala v takomto období, je, že Národná banka by začala prudko dvíhať úrokové sadzby, aby ochladila ekonomiku a tým to obránila. My sme odovzdali svoju menovú politiku do Frankfurtu z dôvodov, ktoré sú dobre známe a ktoré platia. Ale to, čo znamená takáto politika, je, že finančná fiškálna politika štátu musí o to viac kompenzovať to, že máme nulové úrokové sadzby na úrovni celej eurozóny.
V súčasnosti sa vo väzbe na fiškálnu politiku, na to, čo je vašou najväčšou zodpovednosťou, najviac vždy rieši dlhodobá udržateľnosť. Rieši sa to, že kedy dosiahneme vyrovnaný rozpočet, aké sú indikátory dlhodobej udržateľnosti, a to je nepochybne dôležité. Ekonomika, ktorá je však v tom stave, ako je slovenská dnes, teda nad svojím potenciálom, prehrieva sa, nízke úrokové sadzby, vysoký rast úverov, rast inflácie nad cieľom, ktorá nemá svoju vlastnú menovú politiku k dispozícii, by mala mať dávno rozpočtový prebytok, aby ten chladil to, čo sa v ekonomike deje. Dovolím si pripomenúť, že írski ministri financií, ktorých dneska opľúvajú doslova v Dubline na ulici, dokonca mali aj prebytok a ešte aj to bolo málo, pretože keď sa tá finančná bublina rozbehne tak brutálne, ako sa rozbehla nakoniec tam, keďže dlho s tým nič nerobili, tak je hrozne ťažké ju zastaviť.
To znamená, moja, moje, otázka, varovanie, pripomenutie pre vás. To prvé je, že prečo nám sem dnes nenesiete prebytkový rozpočet, aby ste vyvažovali to, čo sa v ekonomike deje.
Zároveň musím reagovať jednou vetou aj na to, čo ste hovorili doteraz a to je, že každého, kto si vás dovolí kritizovať, odbijete tým, že aj oni by chceli viac peňazí na to, viac peňazí na to a že sú pokrytci a populisti. No, sú pokrytci a populisti tí, ktorí chcú naozaj všetko lepšie, ktorí chcú všetky výdavky zvýšiť a všetky dane znížiť. To sa naozaj nedá. Ale nie je v ničom populistické ani pokrytecké v takýchto ekonomicky dobrých až pridobrých časoch chcieť, aby ste aj rozumnejšie hospodárili a aj medzi jednotlivými skupinami výdavkov a príjmov hľadali priority. V našich verejných financiách za vášho vedenia nedochádza k žiadnej zásadnej reštrukturalizácii, ktorá by, o ktorú by ste sa pokúsili a kde by ste zásadne presúvali z menej prioritných oblastí výdavky alebo príjmy do prioritnejších oblastí. Nič také nerobíte a nerobíte ani strategické rozhodnutia pre budúcnosť.
V tomto dokumente, ktorý ste nám predložili, hovoríte, že zásadnými výzvami pre slovenské hospodárstvo; teda nielen pre slovenskú spoločnosť, pre slovenské hospodárstvo; je stav školstva, trhu práce a zdravotníctva. Konkrétne pri školstve zdôrazňujete základné školstvo. Ani s jedným nerobíte nič významnejšie, hoci práve tieto opatrenia by najmä v oblasti trhu práce a čiastočne školstva mohli pri prehriatí ekonomiky pomôcť riešiť. Lebo jeden z dôvodov, prečo sa ekonomika prehrieva, je nedostatok pracovnej sily. My sme dnes v situácii, kde máme najvyššiu nezamestnanosť vo V4 a to s veľkým náskokom. Ale máme jeden z najviac prehrievajúcich sa trh práce, pretože mnohí ľudia, ktorí sú nezamestnaní, nie sú pripravení na to, aby mohli pracovať. To je problém, ktorý žiadna vláda nevie vyriešiť za jeden rok. Ale vy ste ministrom financií už viac ako šesť rokov a za ten čas ste s tým urobili veľmi veľa opatrení a takmer žiadny výsledok.
Chápem, že môžte povedať, že to nie je váš problém, vy ste minister financií. To je problém ministra práce, to je problém ministra školstva, to je problém ministerky zdravotníctva. A určite vás nechcem brať na zodpovednosť za to, že by ste mali riadiť ďalšie tri rezorty, aj keď vraj Slota v blahej pamäti to dokázal, ale s výsledkami, ktoré nás nikoho netešili.
Minister financií však nie je len ten, kto drží kasu, ale je to, a ste aj podpredseda vlády, je to ten, ktorý má tlačiť zmeny v ekonomike, zmeny v rozpočte, zmeny v rezortoch tak, aby sa veci posúvali. Namiesto toho sme zo strany vlády svedkami populizmov na štýl ústavného stropu na zastropovanie dôchodkového veku, čo vy veľmi dobre viete, že je opatrenie, ktoré dneska v ničom nepomôže a v budúcnosti veľmi veľa uškodí. Jediný, komu pomôže, je možno váš predseda strany, ale aj o tom ja osobne pochybujem.
Charles McCreevy odišiel v roku 2004 do Európskej komisie mysliac si, že to stihol. Odišiel v najlepšom, ekonomika rástla, nezamestnanosť bola na historickom minime, vláda bola populárna, celkom dobre to, tam to porovnanie kríva dnes na Slovensku, ale inak to celkom sedí. A on si myslel, že unikol zo všetkých tých problémov a výziev a už to bude problém jeho nástupcu. Stal sa európskym komisárom, dosiahol vrchol kariéry a mohol sa na to všetko vykašľať. Problém je však v tom, že ono to tak celkom nefunguje, lebo rovnako ako vy bol pomerne mladý, keď to urobil. Neskončil v šesťdesiatich ôsmich, v sedemdesiatich dvoch rokoch. Skončil pomerne v mladom veku, vy ste ešte, myslím, mladší ako on vtedy, a tým pádom bol ešte stále tu, keď to celé padlo ako domček z karát, a dokonca ešte aj o sedem rokov neskôr, keď si ho zavolal ten parlamentný výbor, aby s ním riešil aj jeho spoluzodpovednosť za to, že s tým nič neurobil.
Vy keď dnes-zajtra odídete, ako sa hovorí, na post guvernéra Národnej banky Slovenska, tak zanecháte prehriatu ekonomiku, ktorá začína javiť silné dávky bublinovosti, do ktorej vy sám prilievate peniaze. Zanecháte nulový až negatívny pokrok v tých najväčších výzvach slovenskej ekonomiky a môžte to robiť s nádejou, že vám už sa to nevráti. Ale život je dlhý a tá demografia hovorí, že budeme žiť čoraz dlhšie. A preto je na zváženie pre vás, pán minister, či naozaj táto cesta najmenšieho odporu, kde ste síce nedovolili, aby sa verejné financie rozpadli, kde ste povedzme oproti Sergejovi Kozlíkovi blahej pamäte úspešný minister financií, pretože on dovolil, aby sa mu tie verejné financie rozpadli a nechal ich úplne rozpadnuté svojim nástupcom. Takisto sa rozpadli vášmu predchodcovi pánovi Počiatkovi, vtedy ste boli štátny tajomník. Ale ja ako štátny tajomník viem, že poloha štátnych tajomníkov je rôzna a je to zodpovednosť ministra. Takže to vám na hlavu hádzať nebudem.
Odídete ani nie ako Kozlík, ani nie ako Počiatek a ani z nás, verím, že nikdy nebude Macedónsko ani Grécko, ani keď tu tá bublina nejakým spôsobom, ak bude ďalej takto pokračovať a praskne, myslím, že ju, verím, že ju zvládneme. Ale vždy som si myslel a myslím si, pán minister, že vy máte na oveľa viac ako na to, aby ste nedopustili rozpad verejných financií v svojej službe, že ste mali aj na to a máte na to, aby ste to zanechali v lepšom stave, ako ste to zdedili, a aj s dlhodobým nárokom a s dlhodobou udržateľnosťou. To je, to je ten nárok, ktorý som na vás vždy mal, hovorím, na rozdiel od mnohých vašich vládnych kolegov. Je to možno v niečom neférové, že vás, by som povedal, kontrolujeme a kritizujeme na určite vyššej úrovni ako ostatných členov tejto vlády, ale je to aj cena za to, že vy takto chcete byť vnímaný a takto ste sa snažili aj postupovať.
Tento program stability, ktorý dnes, o ktorom dneska rokujeme, samozrejme, je len jeden z kamienkov celkovej dlhodobej hospodárskej politiky. Nie je to, nedochádza tu k žiadnej šokujúcej zmene, nedochádza tu k žiadnemu obratu kurzu. Je to len ďalší kamienok, ktorý hovorí, že ekonomika nesmeruje dobrým smerom z hľadiska tých vecí, o ktorých som hovoril, a ministerstvo financií za vášho vedenia tomu viac škodí, ako pomáha. A to je na človeka s vaším potenciálom nie dobré vysvedčenie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán kolega. Ďalší apel na pána ministra. A mňa tak napadá, práve trošku to tak odľahčím, tá pesnička, myslím, že od Elánu, Čaba, neblázni!, že skúšali sme to naňho aj peniazmi a neviem ako. Tak taký apel tu vysielame aj na pána ministra, tak trošku tak možno zavtipkujem, že či pán minister podľahne tomuto apelu, a teda uchopí pevne tie verejné financie do rúk alebo ako, ale tak trošku to odľahčujem.
Ďakujem.

Ďakujem. Len krátko. Dobré vystúpenie, osobitne chcem dvakrát podčiarknuť ten deficit pri prehrievaní sa ekonomiky. Ďakujem.

Pardon, ďakujem pekne, kolegovia. Toto je, ak sa nemýlim, posledný bod pána ministra financií v tejto snemovni dneska. To znamená, že ak bude reagovať len v záverečnom slove, ako on to má vo zvyku, nebude už na neho možné reagovať, čo ja považujem za zneužívanie rokovacieho poriadku, a preto sa mu len chcem vopred ospravedlniť, že tu nebudem na jeho reakciu. Ak by vystúpil v rozprave, tak by som si, samozrejme, jeho reakciu veľmi rád vypočul, ale nebudem nadŕžať zneužívanie rokovacieho poriadku na to, aby človek mohol byť bez možnosti diskusie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Letecky pôjdem na to, pán minister odchádza o šestnástej. Škoda prerušiť rozpravu. Určite bude chcieť mať záverečné slovo, čiže, čiže veľmi skrátene poviem, že aj tak vlastne držíme pesničku s dvoma akordmi. Jeden je, že v dobrých časoch neodkladáme, vláda neodkladá toľko, koľko by mala, a druhý je, že nie sú v súlade materiály, oficiálne materiály vlády.
K tomu druhému akordu zopakujem, že na rok 2019 sľúbila vláda v programe stability v ´16. roku prebytok 0,16, v ´17. roku nulový deficit a teraz sľubuje 0,32 percenta. Sľubuje, hovorí, že bude, predikuje.
Problém dlhodobý je s tým ten, že ak nevieme dva-tri roky dopredu sa spoľahnúť na oficiálne materiály, ako potom máme rozhodovať o strategických veciach, ako sú napríklad tie stropy, ktoré sa sem dostali mimovládnou cestou, ako máme rozhodovať, keď sa nemôžeme spoľahnúť na kľúčové materiály?
Tiež chcem podčiarknuť to, čo hovoril Miro Beblavý, ekonomika sa pre-hrie-va a v takej situácii by sme naozaj mali dávať pozor na deficit a mali by sme byť v prebytku. Nebol by to veľký problém, mohli by sme sa dostať, keby sme mali autopilota, tak v roku ´21 sa dostaneme do prebytku a vzhľadom na to, že tie vládne materiály spolu nerýmujú, tak ja si už robím výpočet, aký vplyv na verejné financie majú jednotlivé schôdze, konkrétne druhé čítania, ale vidím, že budem musieť pozerať aj na mimovládne alebo poslanecké iniciatívy. Tie vládne v druhom čítaní majú dopady, zásadne sú vždy mínusové. V novembri ´17. to bolo mínus 110 mil., teraz je to mínus 72 mil. na tejto schôdzi.
Čiže tak, aby pán minister mal ešte možnosť toho záverečného slova. Tie dve kľúčové veci, o ktorých tu hovoríme viacerí, sú tie, že oficiálne vládne materiály musia byť v súlade, mali byť vo väčšom súlade, to je veľký problém. Väčší je, že v dobrých časoch neodkladáme na zlé časy, že dokonca v prehrievajúcej sa ekonomike máme deficit vo verejných financiách.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Dovoľte mi, dovoľte mi telegraficky. Vy ste, pán Beblavý, nemusíte ma vy naozaj vyzývať k vystupovaniu v rámci rozpravy, lebo patrím k ministrom, ktorí mnohokrát vystupujú v rámci rozpravy, a sú to zbytočné gestá z vašej strany.
Problém vášho vystúpenia je istá miera šikanóznosti, ktorú sa mi snažíte svojou velikášovstvou; svoje velikášstvo, ktoré chcete proste podsunúť dopredu, je, zakrývate tou šikanóznosťou. A z tohto pohľadu ja zostávam veľmi pokojný človek. Ja som vám osobne povedal, že ste premárnili šancu, keď ste boli v strane, ktorej ste boli hlasnou súčasťou a mohli ste viesť rezort, zaujímavý rezort, ktorý rozhodoval a bude rozhodovať o dlhodobej udržateľnosti tejto krajiny z pohľadu, z pohľadu schopnosti vychovávať naše deti, teraz mám na mysli rezort školstva. Viete o tom veľmi dobre. A vy ste, vy ste ušli z tejto zodpovednosti do akejsi medzi, do akejsi medzispotreby v oblasti, v oblasti straníckej vašej budúcnosti, ktorá je teraz otázna. A ja vám z tohto pohľadu prajem všetko najlepšie, ale, ale je iné o veciach rozprávať a iné je veci, za veci zodpovedať a doručovať nejaké výsledky. To vie o tom aj dosť veľa vedľa vás sediaci bývalý pán minister práce.
Takže môžte pokračovať vo velikášstve a v ďobkaní do jedných alebo druhých osobností. Z tohto pohľadu vám možno táto prázdna, prázdna miestnosť, ktorá buráca atmosférou na to, aby som reagoval na vašu osobnú výzvu, vidíte, aká je tu napitá; nabitá atmosféra a všetci rečníci na balkóne aj vnútri si chcú užiť tento obrovský súboj mohykánov.
Ja sa necítim ako mohykán. Ja som mnohokrát verejne deklaroval, že mojou úlohou je obsluhovať vládu. A ak budete mať konečne tú skúsenosť, že v poslednej chvíli nezdupkáte a budete mať ambíciu a šancu, ale aj odvahu prevziať nejakú zodpovednosť, napríklad na ministerskom poste, tak zistíte, že výsledkom je nejaká tímová práca. Ak; vyzerá to tak, že táto krajina je v budúcnosti odsúdená na koaličnú spoluprácu množstva koaličných strán. To znamená, tá spolupráca bude ešte zložitejšia. A tu aj naznačujem, že ja môžem predložiť rozpočet, dokonca aj program stability, ak sa tu nechcem teda nafukovať donekonečna a burácať tu a biť pästičkami vlastnými do tejto tribúnky, môžem predkladať len také scenáre, ktoré sú realistické z hľadiska väčšinovej podpory.
A chcem vás upozorniť, že programové vyhlásenie vlády, v ktorom je jasne napísané, a už sme sa k tomuto mnohokrát, mnohokrát vyjadrili a môžte o tom tisíckrát rozprávať, že máme dosiahnuť vyrovnané hospodárenie v roku 2020. Tento cieľ dosiahnuť je realistické a je to možné. Samozrejme, dá sa to aj zbabrať. Dá sa to zbabrať vládnymi rozhodnutiami a môžu tomu, samozrejme, prekážkou sa stať aj externé prostredie, ktoré vôbec nie je stabilné a vôbec sa nevyvíja úplne, jak by som povedal, bezproblémovo.
Chcem povedať, že predkladám program stability, a to znamená aj výhľad fiškálnych cien na najbližšie roky na úrovni, vážená verejnosť, ešte raz vás prosím, aby ste počúvali, 0,3 % hrubého domáceho produktu. To znamená takmer vyrovnané hospodárenie, prakticky vyrovnané a nula a nula, čistá nula v roku ´20 a ´21. Nikdy ste neboli, vážení kolegovia kritici, súčasťou žiadnej, žiadneho politického zoskupenia, ktoré by malo tú zodpovednosť, keby ste čo len mohli chcieť predložiť takéto ciele. Ciele pri plnení ďalších, samozrejme, sľubov a politického videnia nejakej reality.
Lebo môžem zároveň povedať, že, a myslím, že v tomto sa možno zhodneme, pán Mihál a pán Beblavý, verejne nás kritizujete roky za odmeňovanie vo verejnej správe. Trochu manipulatívne pracujete s tarifným odmeňovaním pod minimálnou mzdou. Vieme obaja, čo je realita, ale vieme, ako sa dá hrať so slovami.
Ideme predložiť nový, nový spôsob odmeňovania zamestnancov vo verejnej správe a smerujeme naozaj prvýkrát možno až k dvojcifernému, dvojcifernej indexácii miezd v celej verejnej správe. A keby nebolo tejto valorizácie, tak vám môžem s plnou vážnosťou oznámiť, že máme prebytkové hospodárenie už v roku 2019. No ale to by sme tu nemohli mať populistov, ktorí na jednej strane, priznajte si proste pravdu, proste, priznajte tú realitu! Nemôžte na jednej strane, ja si to pamätám, pri schvaľovaní rozpočtu na tento rok ste predložili pozmeňovací návrh, ktorý mal znamenať 400-miliónové mínus pre hospodárenie miest a obcí. Išlo o zvýšenie daňového bonusu pre rodiny, pre deti. Je to, je to fajn, populárne. Ja chápem, že to môžu rodičia žrať, nehnevajte sa za ten výraz, je to super. Len by to stálo, tu prednesené v tejto snemovni, v pléne veľmi vážny pozmeňovací návrh za 300 mil. eur. To ste nemohli myslieť vážne, a to nemôže byť asi úplne ani v súlade s mierou zodpovednosti a s realizáciou nejakých, nejakých cieľov, ktoré máte na mysli.
Ja vás chcem len proste usvedčiť z toho, že viete veľmi populisticky pracovať s dátami aj s číslami, v čom z tohto pohľadu vám veštím veľkú budúcnosť, pretože táto práca si, bohužiaľ, a hlavne v tejto postfaktuálnej dobe vyžaduje takúto manipuláciu s údajmi. Ja sa nechystám týmto spôsobom pokračovať v svojom politickom živote, ja sa chcem pridŕžať reality. Ja som schopný predložiť program stability a následne rozpočet, ktorý bude podporený väčšinou v tejto Národnej rade pri cieľoch, ktoré rešpektujú naše medzinárodné záväzky, to znamená postupné klesanie štrukturálneho deficitu, dosiahnutie tzv. MTO cieľa, to znamená strednodobého cieľa z hľadiska štrukturálneho deficitu, čomu už verejnosť asi moc nerozumie, ale to sú tie parametre, ktoré hovoria o zdraví verejných financií. A, samozrejme, v kondícii udržateľnosti verejných financií, ktoré sú omnoho, omnoho lepšie, ako sme ich preberali v roku 2012, ako som ich ja preberal v roku 2012. Históriu teraz nechajme, nechajme za sebou.
Takže, takže toto sú veci, ktoré, za ktoré sa viem postaviť. A, samozrejme, ciele by mohli byť aj iné a mohli by byť iné, len by asi aj niektoré financovanie niektorých priorít by muselo byť iné a muselo by sa dostať do úzadia. A politika je umenie možného za, to ste počuli mnohokrát a môže vám to pripadať ako klišé, ale v oblasti prípravy rozpočtu a manažovania toho, čo je politická zhoda v oblasti toho, koľko peňazí je dosť, je toto klišé, bohužiaľ, bohužiaľ, na mieste.
V technokratickom svete by tie výsledky mohli byť, mohli byť lepšie z hľadiska toho, aby ste boli spokojnejší. Ale môžem vám, a to vy mi nikdy neuznáte, mám za sebou desiatky stretnutí s ľuďmi, ktorí denne testujú zdravie, udržateľnosť verejných financií jednotlivých štátov, lebo im požičiavajú peniaze. Mám rád účasť na tzv. roadshow, keď vlastne emitujete dlhopisy, pretože tam dostávate pravé zrkadlo, pravý, okamžitý obraz o tom, v akej situácii sa nachádzate. V debatách s finančníkmi, ktorí rozumejú a sú schopní benchmarkovať slabosti a silné stránky jednotlivých ekonomík. A verte, že otázka týchto žabomyších debát o tom, že či máme mať deficit o 0,3 % vyšší alebo nižší, nie je na mieste.
Základná vec ale, ktorá tu znie, že, a to stále tu platí pre vás všetkých opozičných, vstúpte do politického súboja, dajte na papier svoje predstavy o riadení vecí verejných z hľadiska ale aj konkrétnych dopadov na životy konkrétnych ľudí, potom sa skúste dohodnúť na nejakej vládnej väčšine a potom ukážte verejnosti, ako ste schopní riešiť dennodenný život na základe, ale tie rozhodnutia musia byť založené na základe konsenzu a zhody nejakých politických zoskupení. A viete veľmi dobre a vy to tušíte, že je to veľmi, veľmi zložité, pretože ste z toho, súčasťou takých zoskupení boli a – pri všetkej úcte – ja vám prajem v tomto veľa šťastia, lebo súťaž, súťaž je namieste, je to legitímna vec. A v prípade našej histórie možno je spravodlivé aj to, že sme zažili aj veľmi dobré časy, aj veľmi zlé časy, teraz mám na mysli vrchol ekonomickej krízy po roku 2009 – ´10. Týka sa to aj časti opozície, lebo zažila si to tiež v roku 2010 a 11, ale o tomto je život, hej? To znamená, že si, majme schopnosť si zachovať vlastnú tvár aj v dobrých, aj v zlých časoch.
Návrh programu stability, môžte ho nazvať premárnená príležitosť, ako hovorí pán Heger, alebo málo ambiciózny minister financií, ako to hovorí pán Beblavý, nikto iný sa k tomu vlastne už poriadne nevyjadril. Pán Jurzyca má svoje videnie sveta, my z tohto pohľadu nemáme žiadne zásadné spory. Takže môžte si to nazvať akokoľvek, výsledkom bude rokovanie o štátnom rozpočte, s ktorým prídem medzi vás na jeseň tohto roka, s cieľmi, ktoré dúfam, dúfam, budú veľmi blízke tým, ktoré sú dnes na papieri, a verte mi, že tieto ciele tejto krajine nepoškodia, ale v dnešnej politickej situácii im pomôžu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, v prvom rade dovoľte mi oceniť, že ste vystúpili v rozprave, či to bolo na výzvu alebo bez výzvy, to ja neviem, ale v každom prípade si to veľmi cením.
Na úvod len malá metodická poznámka. Vy ste ma obvinili, že pracujem populisticky s dátami a faktami. Nejak ste to nepríkladovali. Ja musím povedať, že nech by som robil čokoľvek, tomu čo ste práve ukázali vy v tom, že v jednej vete ste ma obvinili z návrhu za 400 mil., v druhej vete už to bol návrh za 300 mil., pričom ani jedno z toho nie je pravda, to sa mi len tak ľahko nepodarí. Takže keď to takto robíte, mali by ste možno aj vy viac tie slová vážiť.
Ale k tomu podstatnému. No, v tom, čo ste teraz povedali a hlavne tie veci, naozaj vidíme toho ducha Charlieho Mccreevyho a toho, že keď sú peniaze, treba ich míňať, lebo to je problém vášho pôsobenia ako ministra financií, že akékoľvek dodatočné peniaze prídu, vy ich miniete a niekedy aj viac. A tým pádom to nie je otázka koalície. Vy ste to robili pred voľbami v roku 2016, ten posledný rok a pol ako súčasť vlády jednej strany. A musím povedať, že aj v tejto vláde, nieže by som chcel SNS a MOST obhajovať, ale najväčší pohonič nových výdavkov sociálnych pseudobalíčkov a opatrení ste vy, myslím teda strana SMER, nie SNS, nie MOST.
Ako SNS sa občas priskočí nejakými trinástymi platmi a podobnými vecami, ale tie im vždy úspešne obstriháte natoľko, že fiskálne je z toho taký bonsaj. Ale tie vaše, tie vaše nápady sú to, prečo nemáme prebytkový rozpočet, nápady vašej strany. A ak tu bude ekonomika o niekoľko rokov v krachu kvôli nezvládnutej bubline, čo nám v nejakej miere už dneska hrozí a vy nerobíte nič preto, aby tak nebolo, naopak, nalievate do nej ďalšie peniaze, ako sám píšete, tak to bude predovšetkým zodpovednosť strany SMER – sociálna demokracia a v rámci nej najmä vášho, keďže ste sa nevedeli postaviť k tomu, že váš premiér ešte nevidel alebo súčasný predseda ešte nevidel peniaze, ktoré by neminul. A vy ako minister financií ste mu v tom plne vyhoveli.