33. schôdza

Podľa rokovacieho poriadku o slovo sa hlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo. (Reakcia z pléna.)

Skúsim to ako váš kapitán. Takže skúsime to odborne a priateľsky sa o tej problematike porozprávať. Je dobré, že táto problematika je predmetom diskusie. Ako človek, ktorý bol advokátom 15 rokov, myslím, že jej dosť dobre rozumiem, takže z fleku poviem pár postrehov k vášmu návrhu zákona a poviem, prečo ho nie je možné podporiť, ale prečo o ňom treba zodpovedne ďalej diskutovať.
V prvom rade tak zložitú problematiku nie je možné obsiahnuť jedným návrhom zákona, ktorý má charakter jednej A4, pretože obsahuje strašne veľa úskalí a problémov. Myšlienka odpustenia dlhov sa musí rozobrať v štáte a to, samozrejme, treba rozlišovať inštitúty a inštitúcie, ktoré sú v správe štátu, a to sú Sociálna poisťovňa, daňový úrad alebo Všeobecná zdravotná poisťovňa, to znamená, kde štát môže nejakým gestom alebo rozhodnutím pristúpiť k forme generálneho pardonu, alebo už akokoľvek ho nazveme, ale potom sú aj samosprávne orgány, ktoré vy ste tu zakomponovali, ako je obec, vyššie územné celky, ktoré majú úplne iný režim, alebo aj iné právnické osoby s majetkovou účasťou štátu.
Ale asi tá spoločenská zhoda by mala byť, že treba obnoviť generálny pardon v Sociálnej poisťovni, pretože Sociálna poisťovňa išla veľmi zlým trendom. Nazmluvňovala súkromných exekútorov bez systému, hlava-nehlava, ktorí jednoducho dnes čakajú za svoje úkony, ktoré často robili neefektívne, a to znamená, že pri malej pohľadávke boli platení od úkonov a jednoducho vedeli, že majú nejaké perpetuum mobile, ktoré im aj tak raz Sociálna poisťovňa musí vyplatiť. Ich ani nezaujímalo často, či pohľadávka bude vymožená, preto sa tu treba baviť o systéme odmeňovania exekútorov. No ale máme tu dedičstvo, ktoré bude pár desiatok miliónov, ako máme informácie. Môže sa hýbať od 30 do 40 mil., ktoré bude treba v prípade, ak Sociálna poisťovňa bude upúšťať od vymáhania pohľadávok, keďže tie zmluvy s exekútormi sú veľmi zlé, bude musieť štát platiť.
To znamená, je tu len problém, ktorý si pred sebou tlačíme. A to, že tento problém musí minister spravodlivosti; a my to naozaj aj s predsedom Bugárom a s predsedom SMER-u - SD sledujeme; zanalyzovať ho a pripraviť ho zodpovedne, premyslieť etapy odpustenia tak, aby to nebolo zase demotivačné pre ľudí, ktorí si povinnosti neplatia, zas jak hovoril pán Baránik, pretože jednoducho niektorí vpadli do súkolia Sociálnej poisťovne napríklad, že boli zamestnaní v zahraničí a jednoducho nevedeli, že majú nejaké povinnosti platenia sociálnych odvodov. Často vieme, myslím na východe je ten veľký problém, ľudia majúci dosť toho života odišli do zahraničia, neodhlásili sa zo Sociálnej, kde dostali rôzne pokuty. Takže to je problém Sociálnej poisťovne a budeme sa musieť baviť, o akej dĺžke pohľadávok, do akej sumy bude tá možnosť odpustenia. Asi by sme mali v prvom rade odpustiť tým, ktorí nie zo svojho úmyslu, ale skôr z nevedomosti alebo z neinformovania Sociálnej poisťovne, lebo často ani nemôžeš vedieť, alebo si nemohol vedieť, že ti vôbec nejaký dlh vznikol. Však človeka, ktorý pracuje, nenapadne chodiť na Sociálnu poisťovňu, či dlžíš, nedlžíš, a často sa ti to stane.
To znamená, poďme krok po kroku, zamerajme sa na Sociálnu poisťovňu, je tu vôľa vlády urobiť taký generálny pardon. My sme už robili kroky, aby Sociálna poisťovňa nenazmluvňovala súkromných exekútorov. Keď, tak jednoducho aby to robila svojimi procesmi a jednoducho aby to išlo už ináč, ako to bolo.
Potom máme daňové pohľadávky, ktoré takisto vznikli, mohli vzniknúť z opomenutia, ja neviem, z podnikania, alebo možno potom sú zase ďalšie záväzky voči obciam z rôznych poplatkov a záväzkov, alebo potom klasické priestupové konania. Ako ten systém je zlý a chorý preto, že podľa mňa štát by si mal svoje pohľadávky vymáhať sám a nie externými súkromnými exekútormi, ktorí si z toho urobili megabiznis. Je veľmi dobré, že sa podarilo tejto vláde presadiť zmena systému prideľovania exekúcií, lebo aj to bolo. Po ďalšie, Slovensko bolo jeden z prvých štátov v 90. rokoch, ktorý na exekúcie nabehli, a ten problém je dlhodobejší. Až potom aj v Čechách chytali systém vyhlášky, odmeny exekútorov aj, aj efektivity, lebo ak má pohľadávka výšku 100 euro, aj s úrokmi 500 a ešte exekútor si na tom vyrobil v minulosti 1 000 euro, ale 1 500, treba nájsť aj cestu, ako tú odmenu pre exekútorov v sociálnych poisťovniach, keďže ten systém tu bol; a to je jedno, za ktorej vlády; tu to bolo, dá sa povedať, 20 rokov, ako ten štát má zminimalizovať tú škodu, ktorá nám hrozí.
Samozrejme, dôležitým inštitútom je cesta osobného bankrotu. Ale osobný bankrot je použiteľný pre ľudí, ktorých naozaj, už je predlženie, ktorí jednoducho majú tých exekúcií viac. To nie je systémové riešenie tohto problému. Ale to, ako to nazývate, to spravodlivé sa podelenie o ten úspech štátu a odpustenie toho, kto sa tam dostal z nevedomosti, alebo sa dostal do zadlženia a bráni mu to v uzavretí nového pracovného pomeru, to je vážna téma aj preto, že tá pracovná sila chýba.
Takže ja len chcem povedať jednu vec a teraz bez nejakého politického súťaženia, ten zákon, ako ho predkladáte opakovane, je nevykonateľný pre všetky tie oblasti a chyby, je, je; hľadám slovo; poviem tak – aby sme sa naozaj nedostali do osobných – jednoducho konštituovaný, nie je možné ho schváliť ani podporiť, hoci obsahuje dobrú myšlienku, ale vyžaduje si ad hoc riešenie. To znamená, ak budeme sa baviť o pohľadávkach obcí, musíme rozprávať so ZMOS-om, ak sa budeme baviť o ďalších veciach, tá myšlienka je obsiahnutá proste veľmi v jednoduchom legislatívnom návrhu a to nie je možné tak vyriešiť, ako sa to zdá. Samozrejme, že politicky to dobre znie, ale môžem vás ubezpečiť, že chceme na jeseň inštitúciu po inštitúcii vlastne s touto problematikou konfrontovať a chceme sa baviť aj so šéfom Finančnej správy, aj so šéfom Sociálnej, máme za sebou rokovania, ale sú to zložité procesy, ktoré sa dotýkajú aj účtovných pravidiel, pokiaľ sa to týka právnických osôb aj ďalších. Takže vôľa je, len to nie je možné – túto kopu problémov a spletí zmluvných vzťahov, odmien, účtovných predpisov – vyriešiť tak návrhom, ako to navrhujete vy.
Takže môj pohľad je na to, že je to problém spoločnosti, ktorý riešiť treba, treba ale o ňom naozaj odborne diskutovať. Nie je treba v tom politikárčiť, ale treba nájsť skupinu, s ktorou začneme, a to je skupina, ktorej to naozaj reálne v živote pomôže a ktorá sa do toho dostala nie úmyselným, a potom sa bavme aj pri omeškaniach z dôvodu iného.
Osobitným vzťahom sú ručiteľské vzťahy a najmä exekúcie, ktoré asi upraviť nevieme. Mali sme tu veľké obdobie eldoráda pôžičkových domov, ktoré požičiavali bez kontroly Národnej banky financie. Často uvádzali ľudí v omyl aj rôznymi ručiteľkami, porušovali pravidlá Európskej únie z hľadiska výšky písmen. Často ľudia nevedeli, čo podpisujú, aký je konečný úrok. Myslím, že aj v tom sa urobil kus práce, a to je zase niečo, čo ale obsiahnuť nevieme. Ale kontrolou Národnej banky sa urobil a môže sa urobiť ešte veľký krok v kontrole tých finančných inštitúcií, ktoré využili to, že neboli kontrolované, a začali poskytovať pôžičky síce naoko za lacný úrok, ale skončilo to často exekúciou domov a problémami.
Takže toľko môj postreh k tej veci a naozaj urobím všetko preto, aby sme našli – či daňový úrad, či Sociálna, či v komunikácii so ZMOS-om, či v iných štátnych spoločnostiach – v rámci koalície a potom v rámci tohto pléna zhodu, aby sme tým ľuďom, ktorí exekúciami postihovaní sú, aby sme im pomohli. Nerobme z toho ale, aj keď sme na politickej pôde, preteky, ale poviem na záver ešte raz, tak ako to navrhujete, to nie je z hľadiska odborného možné podporiť.
Diky.

Na vystúpenie pána poslanca; pán poslanec Paška, nechcem vás už upozorňovať, nabudúce fakt môžte sa prihlásiť len do tej doby, kým rečník hovorí, to je rokovací poriadok. Štyria páni s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Pčolinský.

Ďakujem pekne. Pán predseda Národnej rady, ja som rád, že ste vystúpili, a ja vám aj poviem, prečo ste vystúpili. Pretože možno po odbornej stránke ten zákon nie je dokonalý, ale toľko vám s tým žerieme nervy a aj to moje trošku emotívne vystúpenie vás vyhecovalo k tomu, aby ste sa k tomu vyjadrili. A ja som rád, že ste sa k tomu vyjadrili, a musím povedať, že to vaše vystúpenie bolo v poriadku. Súhlasím s vami, že osobný bankrot nie je systémové riešenie. Len viete, čo je sranda, že ja tu rok počúvam, že osobný bankrot je systémové riešenie. To počúvam od koaličných poslancov. Vy ste teraz povedali niečo iné.
Ďalší problém, ktorý ja vnímam, vy ste tu rozprávali o tých procesoch, stretnutia, rokovania, návrhy, vypracovanie, analýzy. Pán predseda, ale vy to už máte pol roka hotové! Pani ministerka Žitňanská vám to dala v decembri minulého roku. Máte dva alternatívy na stole, mali ste sa len; do konca januára podľa mojich informácií ste sa mali rozhodnúť a dohodnúť, že ktorou cestou pôjdete. Je jún, ja rozumiem, padla vláda, boli tu nejaké politické turbulencie, ale vy, týmto celým procesom vy už ste prešli, vy už tie rokovania aj máte za sebou. Vy sa už len máte rozhodnúť, ktorý návrh.
Ďalšia vec, ja by som bol naozaj veľmi rád, keby ste prišli, keby ste nieže prišli, ale ukázali verejnosti tie alternatívy, čo máte. Ja už som aj nejakú videl v podobe ústavného zákona, ktorá sa mne osobne celkom pozdáva. Musím povedať, že tie návrhy, ktoré vy už máte vypracované, sú celkom dobré. Ja si viem predstaviť, že ich podporíme. Len, prosím vás, už s tým poďte von, lebo každým dňom tí ľudia sú v ťažšej a ťažšej situácii.
Ďakujem.

Pán poslanec Baránik.

Z vystúpenia pána predsedu je zjavné, že naozaj toto je vážny problém, myslím, že to potvrdzuje to, že o tom nikto nepochybuje, a ďakujem za to. Pristavil by som sa pri asi dvoch myšlienkach, ktoré boli uvedené. Jednou z nich je to, že, samozrejme, a to vieme, najväčší problém je so súkromnými pohľadávkami, ktoré sú nalepené na tie, na tie pohľadávky štátu alebo verejných inštitúcií, a to sú tí exekútori. To je súkromnoprávna pohľadávka, na ktorú ten exekútor má nárok. Avšak – konal ten exekútor tak, ako mal konať? To je tá základná otázka.
Vtip je v tom, že v Českej republike už judikoval ústavný súd, že ak exekútor nekoná tak rýchlo, ako je možno od neho očakávať, nemôže si nárokovať všetko to, čo si nárokuje navyše. Preto zase sa vraciame k tomu, že tu riešime problémy, ktoré sú spôsobené tým, že základné funkcie štátu sú nefunkčné, že nefungujú súdy. Toto mali a mohli a dokonca aj do minulosti; do minulosti podotýkam; rozhodnúť súdy. Lenže súdy, také, aké ich máme, sú ľahko podplatiteľné, pretože vieme, že aké sú súdy, čím vyššie, tým viac, a preto my sa tu boríme s neriešiteľným problémom, ktorý môže vyriešiť jeden dobrý súd. V Čechách je jeden z najlepších ústavných súdov v Európe. Vyriešené. Žiaden exekútor sem nenasadzuje podľa ľúbosti, čo sa dá.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Pán Danko, opäť ste predviedli hlbokú politickú úvahu hodnú vašej povesti. V niečom máte pravdu, ale vaším filozofovaním situácia sa bude zhoršovať, zhoršovať a viac a viac ľudí bude padať a padať do hlbšej a hlbšej existenčnej biedy. Mnohí zomrú. A podľa vašej filozofie to bude vyriešené podľa môjho názoru až na nejakého svätého dindy. A tento marazmus treba riešiť hneď, keď niečo máte, dajte to na stôl a hneď, nech sa to rieši, ako povedali predrečníci, že im to je jedno, kto to bude riešiť, ale nech sa to rieši hneď. Ja som toho istého názoru.
Ďakujem za slovo.

Nech sa páči, pán predseda Danko, môžte reagovať na faktické.

Najprv reagujem preto, nie, nieže máš pocit, že ma dokážeš dostať do debaty, ale pretože chcem vám povedať, že tento zákon si vyžaduje oveľa väčšiu, odbornejšiu diskusiu, ktorej pán Mizík mentálne nie je schopný a jednoducho nebudem reagovať na tieto veci, ale takisto vás opakovane vyzývam, ak sa bavíme odborne, je téma, ktorá tu je, oveľa zložitejšia. Je tu aj právny rozmer toho, aby exekútor nemohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky a takisto či nie je aj účastný toho, aby tá pohľadávka mohla byť jednak odpustená, alebo aby bola exekúcia zastavená. Totiž tie zmluvy sociálnych poisťovní s exekútormi boli často rôznorodé, rôzneho typu, rôzneho charakteru.
Problém, o ktorom hovoríte, pán Baránik, je aj efektivita vynakladania a činnosti. To znamená, ak exekútor vedome vedel nevymožiteľnosť pohľadávky, aké úkony robil, či to nerobil len preto, aby raz to Sociálna poisťovňa zaplatila, lebo vedel, že ten človek to aj tak v živote nezaplatí.
Ak som hovoril o nesystémovom riešení bankrotov, hovorím hlavne o tom, že bankrot je riešenie pri absolútnom predlžení a pri absolútnom stave, nie je riešením, pokiaľ je človek v exekúcii za jednu pohľadávku. Takže tak som to myslel, pretože bankrot je inštitút, ktorý; a samotný konkurz, ktorý sa mal používať na absolútne predlženie.
Takže ja by som chcel povedať jednu vec, nie je všetko hotové, dotýka sa to aj rozpočtových vecí štátu a, samozrejme, bude tu veľká úloha ministerstva spravodlivosti, ako pomôcť aj Sociálnej poisťovni v argumentácii voči tým exekútorom, ktorí si z toho urobili eldorádo, aby sme minimalizovali vyplatenie týchto súm exekútorom, ktorí špekulantsky vymáhali to, čo sa vymožiť nedá.