33. schôdza

Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Pani navrhovateľka, je niečo, čo by ste chceli dodať? Nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

návrhu poslankyne Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod tlačou 882. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 916, 942 a 1090.
Dávam opäť slovo pani poslankyni Simone Petrík, aby návrh svojho, aby návrh, aby svoj návrh uviedla. Dnes mám, dnes mi ide karta. (Povedané s pobavením.)

V pohode, ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, pani predsedajúca, kolegovia poslanci, teda predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Opäť na úvod by som povedala okrem toho, čo je cieľom návrhu, aj to, že je to opäť taký technickejší zákon, jednoduchší, podobný, ako bol ten prvý. Takže ako aj kolega Mihál povedal, nemal by mať nejaké extrémne dopady na štátny rozpočet, čiže je to, je to dobrý zákon, ktorý je spravodlivý, a myslím, že by sme sa mohli, by sme mohli zahodiť politické tričká a mohli by sme sa pozerať na tie zákony, do akej miery sú prospešné pre ľudí tejto krajiny.
Takže cieľom návrhu zákona je umožniť, je to opäť zákon o živnostníkoch a vlastne samostatne zárobkovo činných osobách, čiže jeho cieľom je umožniť SZČO a zamestnancom s minimálnymi alebo nízkymi vymeriavacími základmi na nemocenské poistenie, aby sa mohli dobrovoľne pripoistiť na nemocenské poistenie a pripraviť sa tak lepšie na výpadok príjmu buď počas materskej dovolenky, alebo počas práceneschopnosti.
Platné a účinné znenie zákona totiž stanovuje, že popri veku, čím je, tá podmienka je dovŕšenie šestnástich rokov, a popri pobyte je ďalšou podmienkou aj skutočnosť, že dobrovoľne nemocensky poistená osoba nie je zároveň aj povinne nemocensky poistená. Čiže tento súbeh tam, tam momentálne nie je možný a to je vlastne celý problém. Pre rodičov, ktorí sú SZČO, to znamená, že pokiaľ si platia poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, nemajú možnosť sa nemocensky dobrovoľne pripoistiť. V rovnakej situácii sú rodičia poberajúci minimálnu mzdu, ktorí by sa chceli pripoistiť, aby mali vyšší vymeriavací základ pri výpočte dávok ako materské alebo nemocenské. Na rozdiel od nemocenského poistenia napríklad pri dôchodkovom poistení takáto možnosť kombinácie povinného a dobrovoľného dôchodkového poistenia pre poistencov existuje. Takže nevidím dôvod, prečo by nemohla existovať aj pri nemocenskom poistení.
Toľko na úvod. Viac by som teda opäť v rozprave, do ktorej sa opäť hlásim ako prvá.

Registrujem, pani navrhovateľka.
Poprosím pána spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pána poslanca Mihála, aby predniesol spravodajskú informáciu k tomuto bodu.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výboru určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 882, a predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1090 z 31. mája 2018, rozhodnutím č. 942 z 15. marca 2018 a rozhodnutím č. 916 z 26. februára 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako druhý.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto.
O slovo požiadala pani navrhovateľka, nech sa páči.

Ďakujem. My si to tu s Jozefom dnes užijeme do tej siedmej trochu. (Povedané s pobavením.) Takže, vážené, vážená kolegyňa a kolegovia, viac by som možno povedala o tomto návrhu, aby ste si vedeli lepšie predstaviť, o čo ide, aj keď je to naozaj jednoduchý návrh, spomenula som to už v úvode.
Samostatne zárobkovo činné osoby a zamestnanci s minimálnymi alebo nízkymi vymeriavacími základmi dnes majú nízke nemocenské dávky, logicky, ale tento stav nevedia ovplyvniť. Nie je im totiž umožnené dobrovoľne sa pripoistiť na nemocenské poistenie a pripraviť sa tak lepšie na výpadok príjmu, či už v situácii, že sú na materskej, alebo sú práceneschopní. Tento stav má negatívne dopady najmä na mladé rodiny s deťmi. Zákon dnes stanovuje, že podmienkou nemocenského pripoistenia je, aby dobrovoľne nemocensky poistená osoba nebola zároveň povinne nemocensky poistená. Pre rodičov, ktorí sú SZČO, to znamená, že pokiaľ si platia poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, nemajú možnosť sa nemocensky dobrovoľne pripoistiť. V rovnakej situácii sú aj rodičia poberajúci minimálnu mzdu, ktorí by sa chceli pripoistiť, aby mali vyšší vymeriavací základ pri výpočte dávok, ako je materské alebo práve nemocenské.
Ako som hovorila, napríklad pri dôchodkovom poistení na rozdiel od nemocenského poistenia takáto možnosť kombinácie povinného a dobrovoľného pripoistenia existuje. Štát teda diskriminuje živnostníkov a aj zamestnancov s minimálnymi odvodmi alebo nízkymi odvodmi, aby sa mohli dobrovoľne pripoistiť a pripraviť sa tak lepšie na výpadky príjmu, ktoré môžu nastať.
Opäť tento zákon sme navrhovali a vymysleli s kolegyňou Lukačovičovou, ktorá je u nás v strane SPOLU – občianska demokracia odborníčkou na dane a odvody, a teda vymysleli sme spôsob, ako túto diskrimináciu odstrániť. Navrhujeme povoliť v zákone o sociálnom poistení kombináciu povinného a dobrovoľného nemocenského poistenia. Tento krok by nemal len pozitívny vplyv na rozpočty mladých rodín. Profitovala by z neho napríklad aj Sociálna poisťovňa, ktorej by sa zvýšili príjmy z uhradeného dobrovoľného poistného, ktoré bude vyššie ako vyplatené nemocenské dávky, pretože dobrovoľne sa musí SZČO alebo zamestnanec poistiť predtým, ako zistí, že je ona tehotná, alebo predtým, ako zistí, že má zdravotné problémy a bude možno v budúcnosti práceneschopný. Takže uhradené poistné bude vyššie ako dávka, na ktorú bude mať poistenec nárok.
Preto verím, milé kolegyne a milá kolegyňa a kolegovia, že vás tento jednoduchý, potrebný a praktický návrh zaujal a že mu dáte šancu aj v druhom čítaní. Ďakujem pekne.

V rozprave teraz vystúpi pán spravodajca, pán poslanec Mihál, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja by som rád vo svojom vystúpení uviedol históriu vlastne celého systému poistenia, sociálneho poistenia a dobrovoľného poistenia, tak ako to bolo od roku 2004 vlastne doteraz.
Od roku 2004 platí zákon 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý definuje poistné povinné, ktoré platia zamestnanci, zamestnávatelia, časť samostatne zárobkovo činných osôb a ďalej je tu možnosť dobrovoľného poistenia, ktoré možno deliť na dobrovoľné dôchodkové poistenie, dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.
Pri štarte tohto zákona v roku 2004 neboli žiadne nejaké obmedzenia, pokiaľ ide o voľbu dobrovoľného poistenia. Nebola tam previazanosť medzi tými jednotlivými formami dobrovoľného poistenia, neboli tam žiadne nejaké striktné pravidlá. To znamená, občan, či už bol, alebo nebol povinne poistený, sa mohol rozhodnúť pre hociktorú z tých foriem dobrovoľného poistenia, napríklad len pre dobrovoľné nemocenské poistenie, zvolil si svoj vymeriavací základ, ten teda vždy musel byť najmenej minimálny, najviac maximálny, a podľa tohto svojho rozhodnutia platil príslušné dobrovoľné poistné. A ak teda splnil podmienky na výplatu dávky, napríklad pri nemocenskom poistení materského, tak, samozrejme, táto osoba, matka, mala nárok na materské nielen z povinného poistenia, ale aj z dobrovoľného.
Treba povedať, že to, ako to fungovalo od roku 2004, no, chcem voliť diplomatický výraz, skúsim povedať, že to bolo značne benevolentné a rýchlo sa roznieslo, že ten systém sa dá vcelku pekne, znovu budem diplomat, využiť a za relatívne malú investovanú sumu do dobrovoľného poistenia, dobrovoľného nemocenského poistenia, sa dala získať neadekvátne k tomu zaplatenému poistnému veľmi, pomerne veľmi vysoká materská alebo povedzme pri dlhšie trvajúcej práceneschopnosti, povedzme rok trvajúcej péenke, celkom zaujímavo vysoké nemocenské.
Čiže bolo treba s tým jednoducho niečo urobiť, avšak neurobilo sa s tým jednoducho nič, až pokiaľ neprišla vláda Ivety Radičovej v júli 2010. Ja osobne ako minister práce, sociálnych vecí, ktorý som ten systém veľmi dobre poznal, keby tu boli nejakí kolegovia zo strany SMER, tak tí by si nepochybne spomenuli na tú svoju rétoriku, že veď ja som bol ten, kto ľudí navádzal, aby to využívali, čo do istej miery je pravda, pretože vo svojich blogoch pred rokom 2010 som o tejto téme s radosťou písal. No a ukázalo sa, že urobiť capa záhradníkom nie je celkom dobré, pretože ako minister práce, sociálnych vecí jedna z prvých vecí, ktorú som spravil, bola tá, že som do toho skrátka dal istý systém a poriadok. Čiže urobil som to, že nebolo možné, nebolo možné si zvoliť len jedno dobrovoľné poistenie, napríklad len dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré je jednoducho, ja tomu hovorím, lacné. Pri zvolenom vymeriavacom základe povedzme tisíc eur občan platí 4,4 %, čo by z tisíc eur znamenalo 44 eur mesačne, no ale tá materská, ktorú v tom čase mohol získať, by bola 55 % z toho vymeriavacieho základu, to znamená 550 eur mesačne. Čiže ten pomer, keď to len takto jednoducho poviem, 44 eur zaplatím, 550 eur dostanem, veľmi atraktívny pomer a, samozrejme, že to ľudia využívali.
Ja som teda urobil to, že som podmienil voľbu dobrovoľného nemocenského poistenia tým, že zároveň si musel ten občan k tomu pribaliť, aj keď nechcel, aj dobrovoľné dôchodkové poistenie, kde už je sadzba 28 a trištvrte percenta, takže pri tom potom z tej tisícky vymeriavacieho základu, ktorý si ten občan zvolil, už neplatil 44 eur, ale musel platiť 331 eur mesačne, za čo by teda dostal 550-eurovú materskú. Tým pádom tá, ten jasný nepomer, dovtedy do očí bijúci nepomer v neprospech Sociálnej poisťovne bol odstránený.
Samozrejme, že vzniesla sa na moju hlavu veľká kritika, ako je to možné, že vy ste nám tri-štyri roky radili, aké je to dobrovoľné nemocenské poistenie skvelé, my sme si s tým vylepšili materskú a vy to potom drzo ste takto zastavili, vy sám. Ste normálny? No možno nie som normálny, ale keď raz mám zodpovednosť za štátnu kasu alebo za kasu Sociálnej poisťovne, keď to neurobili tí predo mnou, napríklad bývalá ministerka Tomanová, ktorej to nič akosi nehovorilo, ale tie peniaze jej tam zrazu začali utekať, no tak ja som to skrátka spravil. A spravil by som to znovu, keby som bol, keby sa čas vrátil späť, to mi verte.
Takže od tých čias, teda od roku 2011 nie je možné mať sólovo výhodné dobrovoľné nemocenské poistenie, ale ten občan si musí platiť aj dobrovoľné dôchodkové poistenie a tá výhoda sa stratila. Už je to tak, skoro by som povedal, že jedna k jednej, keď to trošku zaokrúhlim a zjednoduším. Čiže tento stav podľa mňa mohol zostať až doteraz. Pripomínam, že to bol taký stav, kedy si povinne poistený zamestnanec alebo povedzme povinne poistená živnostníčka, ale s nízkym príjmom, s nízkym vymeriavacím základom mohla dobrovoľne zvoliť to dobrovoľné poistenie v takomto, v takejto forme takéhoto balíku, hej? Výhodné to už nebolo, ale kto chcel, tak to tak mohol urobiť, aj keď už tá výhoda tam nebola taká do očí bijúca ako predtým.
Takže vcelku to začalo fungovať. Tú kritiku som teda prežil, vláda Ivety Radičovej to, bohužiaľ, predčasne skončila, stihlo sa z mojej strany ešte uskutočniť možno na revanš aj trošku predĺženie materskej, zvýšenie materskej, zavedenie materskej pre otcov, pre náhradné rodiny, pre adoptívnych rodičov, čiže urobili sme za ten krátky čas spústu aj pozitívnych opatrení systémového charakteru, ktoré sa vlastne zaplatili zaplátaním tejto diery, čiže spokojný bol aj vtedajší minister financií Mikloš s takýmto riešením, pustil to, pretože vedel, koľko peňazí sa ušetrilo zaplátaním nielen tejto, ale aj ďalších dier po sebe, ktoré po sebe nechala ministerka Tomanová v systéme, a život bežal ďalej.
Prišiel minister Richter a nechápem prečo, naozaj nechápem prečo, nebol na to žiadny dôvod, zrušil možnosť dobrovoľného poistenia, toho balíkového pre občanov, ktorí už sú povinne poistení. A to je ten kameň úrazu, ktorý chce Simona Petrík touto novelou riešiť.
Naozaj tým, že ten, to dobrovoľné poistenie je tzv. balíkové, čiže musí to byť vlastne najmenej tých 33 %, sa to zneužívanie, ktoré bolo pred rokom 2010, jednoducho stratilo. Nie je potrebné, nebolo potrebné to zo strany ministra Richtera ešte takto pritvrdzovať. Ja by som mu aj rozumel, keby to malo nejaký zmysel, ale toto skutočne zmysel nemá. Toto komplikuje život povedzme živnostníčkam, ktoré z rôznych dôvodov majú minimálny vymeriavací základ.
Keby ste náhodou nevedeli, tak vám poviem jedno číslo, ktoré vás možno prekvapí. Minimálne odvody do Sociálnej poisťovne dnes platí živnostník, ktorý má 20-tisíc eur ročne príjem a ide cez paušálne výdavky. Verte, neverte, ale verte mi, pri 20-tisícovom ročnom príjme stále sa drží tá živnostníčka na minimálnom vymeriavacom základe. Čiže bude mať minimálnu 300-eurovú materskú, hoci predtým mala 1 600 eur brutto a možno aj netto reálne z tej živnosti, tak musí to potom prežiť ďalej pri 300-eurovej materskej. Musí sa starať o dieťa. Čiže ťažko sa pri tom dá podnikať. Ona by si chcela platiť viac, aby mala tú materskú lepšiu. Viem, že jednoducho podľa zákona skrátka nemôže. Jedine, keby tú živnosť zabalila, ale kto by to urobil, preboha, veď to je nezmysel takto vôbec sa začať baviť.
Nechcem zdržiavať. Jednoducho toto je dobrý návrh. Nesúhlasím celkom s tým, že to bude mať nejaký neutrálny dopad, dokonca dopad pozitívny pre Sociálnu poisťovňu, pretože skôr si myslím, že takúto voľbu by si zvolili tí, ktorí vedia, že sa na tú materskú chystajú. Predsa len ľudia si v mnohých prípadoch tú materskú plánujú, alebo vedia, že sú pred nejakou operáciou, že budú pol roka, rok práceneschopní, takže zrejme tí by boli v prvom rade osobami, ktoré by využili túto potenciálnu staronovú vec. Čiže skôr predpokladám mierne negatívny dopad na Sociálnu poisťovňu, ale aj v zmysle dobrej veci zase, pretože hlavne by sa teda čerpala vyššia materská. A verte mi, že pokiaľ tu je nejaký návrh, ktorý hovorí o tom, že materská bude vyššia, tak to je pre mňa zase z pohľadu priorít vyššia priorita ako to, že nejaký milión bude možno v Sociálnej poisťovni chýbať. To som, to myslím úplne vážne a úprimne.
Takže, kolegyne, kolegovia, poprosíme o podporu.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Petrík, nech sa páči.

Áno, ďakujem veľmi pekne kolegovi Mihálovi aj za celú tú genézu. Mne to tiež veľmi veľa dalo. Takže vďaka, Jozef. Ja len ešte poviem k tej materskej, teraz na záver čo si hovoril. Naozaj vláda Roberta Fica sa naozaj sa snaží ukázať, ako jej veľmi ide o rodiny práve tým, že zaviedli tých 75 % z vymeriavacieho základu pre materskú, čo je naozaj fajn, ale práve tá nespravodlivosť je v tom, že živnostníčky na túto materskú nedosiahnu. Toto je celý problém. Preto aj som prišla s týmto návrhom, že teda máme tu, máme tu ako keby dve kategórie žien a práve tá druhá kategória je v tomto diskriminovaná, že aj keď chce, presne ako povedal Jozef, a chce si priplatiť, skrátka nemá, nemá tú možnosť. Takže tento návrh rieši práve túto nerovnosť.
Ďakujem.