33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedajúca. V úvode by som teda uviedla, uviedla cieľ návrhu zákona, ktorý je opäť veľmi jednoduchý, praktický, prospešný a predkladám ho už druhýkrát po vyše roku.
Cieľom tohto návrhu je zavedenie možnosti zdieľaného ošetrovania člena rodiny, tzv. OČR-ky. Platné a účinné znenie zákona totiž aktuálne ukladá možnosť vyplatenia ošetrovného zo Sociálnej poisťovne len jednej osobe v tom istom prípade. O choré deti alebo starých rodičov sa preto stará len jeden rodič, čo obyčajne býva matka. Práve časté absencie v zamestnaní následne ženy znevýhodňujú na trhu práce. Za týchto podmienok môže vnímať zamestnávateľ zamestnanie matky s malými deťmi ako riziko, pretože najmä matka s deťmi vo veku do šiestich rokov môže častejšie absentovať v práci z dôvodu starostlivosti o dieťa, keď býva dieťa choré. Rozdelenie doby ošetrovania medzi viacerých členov rodiny by preto prinieslo viac možností zladenia rodinného a pracovného života a matka s otcom by sa mohli dohodnúť na prestriedaní, napríklad po dvoch dňoch, a ani jeden z nich by nebol ukrátený na svojom nároku.
Toľko na úvod. Opäť viac v rozprave, do ktorej sa hlásim.

Opäť dávam slovo pánovi poslancovi Mihálovi, aby uviedol spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výboru určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 967, a predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou je aj stanovisko ministerstva financií.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1090 z 31. mája 2018 a rozhodnutím č. 1017 z 24. apríla 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Poprosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

Otváram rozpravu k tomuto bodu. Písomne sa opäť neprihlásil nikto.
Pani navrhovateľka, nepostrehla som, ale vy ste sa prihlásili, hej, tak nech sa páči.

Ďakujem pekne. Opäť prešla by som teda rovno k predstaveniu, bližšiemu predstaveniu tohto návrhu, ktorý, ako som už povedala, predkladám po roku druhý, druhýkrát na tomto mieste v tomto pléne.
Cieľom tohto veľmi jednoduchého návrhu zákona je zavedenie možnosti zdieľaného ošetrovania člena rodiny medzi dve osoby, ktoré spolu žijú v jednej domácnosti. V skratke zdieľaná OČR-ka.
Dnes funguje vyplácanie OČR-ky tak, že, citujem, nárok na ošetrovné vzniká poistencovi, ktorý je v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na ošetrovné poistený najmenej 270 dní, a to môže byť zamestnanec, povinne nemocensky poistená SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba a fyzická osoba, ktorej vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania alebo potreba osobnej a celodennej starostlivosti po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote.
Ošetrovné vypláca Sociálna poisťovňa od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania a zaniká dňom skončenia tejto potreby. Ošetrovné sa poskytuje po dobu prvých 10 kalendárnych dní. Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného vymeriavacieho základu.
Maximálna výška ošetrovného bola v roku 2015 za; to len pár faktov, aby sme si to vedeli predstaviť. Maximálna výška ošetrovného bola v roku 2015 za 10 dní napríklad v sume 223 eur 50 centov. Ale podstatné je, že dnešné platné a účinné znenie zákona, ako som spomínala v úvode, ukladá možnosť vyplácania ošetrovného len jednej osobe v jednom, v jednom a tom istom prípade. A teda o choré deti alebo starých rodičov sa môže starať v tom jednom prípade OČR-ky, o ktorú si požiada rodič, vlastne len, len ten jeden rodič. Ako som spomínala, zvyčajne vo väčšine prípadov, najmä čo sa detí týka, to býva, a nielen detí, ale aj starších osôb sa to týka, žien, matiek alebo dcér.
Toto dnešné nastavenie zákona teda škodí ženám na trhu práce a prehlbuje ich znevýhodnenie. Za takýchto podmienok môže zamestnávateľ vnímať zamestnanie matky s malými deťmi ako riziko, čo sa aj reálne deje, pretože matka s deťmi vo veku do šiestich rokov môže častejšie vynechávať z práce práve z dôvodu choroby dieťaťa, o ktoré sa musí starať. Časté absencie žien s malými deťmi v zamestnaní skutočne sú jedným z hlavných dôvodov ich diskriminácie na trhu práce. Poznám pritom množstvo párov, dnes používam aj svoje vlastné príklady, môžem naozaj potvrdiť aj sama za seba, že my doma takisto s manželom by sme si radi rozdelili starostlivosť o dieťa a aby teda ani jeden z nás nevymeškal dlho z práce, aj keď ja mám špecifický typ práce. To mi však, to im však nie je podľa tohto zákona umožnené.
Spomeniem Českú republiku, ktorú ja rada používam, práve čo sa týka rodinnej politiky, pretože v rodinnej politike sú ďalej ako Slováci, ako my teda, pretože; a zároveň sú nám aj kultúrne a východzou pozíciou najbližšie, takže práve v rodinnej politike je z čoho čerpať z Českej republiky. Tam je situácia s OČR-kou úplne iná. V skratke, podmienky OČR-ky v Českej republike sú také, že ošetrovné sa poskytuje po dobu deviatich kalendárnych dní. Nárok na dávku vzniká v prípade ošetrovania osoby, ktorá žije v spoločnej domácnosti s poberateľom. V prípade, že je rodič bez partnera, má nárok na 16 dní a to vtedy, ak má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa mladšie ako 16 rokov. Ošetrovné sa vypláca vo výške 60 % z denného vymeriavacieho základu oproti našim 55 a ten najdôležitejší rozdiel je práve ten, taký ten veľmi jednoduchý, že teda rodičia sa môžu počas trvania ošetrovného raz prestriedať.
Ja teda navrhujem, aby si mohli ošetrovanie člena rodiny medzi seba rozdeliť dvaja poberatelia. Zjednodušenie, keď si to prakticky predstavíme, namiesto jedného čísla účtu, ktoré je poskytované Sociálnej poisťovni, by sa poskytli dve čísla účtu, ako som to už aj pred rokom spomínala. Tam by im platbu za OČR-ku rozdelili podľa počtu dní, ktoré by opatrovali alebo ktoré by strávili doma či už s dieťaťom, alebo so staršou osobou. S tým, že z administratívnych dôvodov by sa mohli prestriedať len raz počas jednej OČR-ky.
Príklad. Sme doma päť dní s dieťaťom, lebo má chrípku, tak tri dni si zoberiem OČR-ku ja a dva dni môj manžel. Alebo sme doma 10 dní, lebo dieťa má hnačky, tak prvý týždeň som doma s dieťaťom ja a druhý týždeň môj manžel alebo partner; alebo naopak.
Rozdelenie doby ošetrovania medzi viacerých členov rodiny by preto prinieslo viac možností zladenia rodinného a pracovného života, o ktorom ministerstvo práce od začiatku pôsobenia tejto poslednej vlády a ešte aj pred tým tak vehementne hovorí. Vyrovnalo by reálne hendikep žien na trhu práce, ktorý vyplýva z tradičného rozdelenia rodových rolí.
Očakávam, že okrem zvýšených administratívnych nákladov nebude mať opatrenie negatívny vplyv na štátny rozpočet, možno Jozef mi povie k tomu viac. Jedine teda v prípade, ak sa otcovia rozhodnú, ktorí teda prirodzene zarábajú viac, sa rozhodnú, že teda sa budú viac zapájať do starostlivosti o rodinných príslušníkov, takže logicky aj tá vyplácaná OČR-ka bude v mierne zvýšených sumách, hej, keďže sa vypočítava podľa výšky príjmu. Ale tak to je realita a nemali by sme mať s tým žiaden problém, skôr by sme mali mať problém s tým, prečo muži u nás zarábajú takmer o 22 % viac ako ženy. Ak teda takéto navýšenie výdavkov nastane, tak by sme ho mali všetci, kto tu sedíme, alebo teda ani nesedíme, privítať a nie ho používať ako argument proti prijatiu takéhoto návrhu. V porovnaní s inými výdavkami to naozaj nie sú vysoké výdavky, ktoré by sa, ako som hovorila, nezvýšili nejako extrémne.
Verím, že som vám ukázala, že práve takýto návrh, ako je zdieľaná OČR-ka, ktorý pamätám si, že pred rokom, myslím, že k nemu vystúpil aj kolega Ondrej Dostál, je dobrým, jednoduchým, praktickým návrhom, ktorý nezaťaží štátny rozpočet, je spravodlivejší voči ženám v spoločnosti, je to odskúšané, overené opatrenie v Českej republike, a preto vás prosím o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

V rozprave teraz vystúpi v súlade s rokovacím poriadkom pán spravodajca. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja len podporím krátko pani predkladateľku. Skutočne toto je návrh, ktorý nie, žiadnym spôsobom nezaťaží rozpočet Sociálnej poisťovne, pretože to ošetrovné sa skrátka vypláca maximálne 10 dní a bude sa vyplácať maximálne 10 dní, či ho bude čerpať jedna osoba, alebo či sa to vyplácanie rozdelí medzi matku, otca. Samozrejme, môže sa stať, že ak na ošetrovnom bude aj otec a má vyšší príjem, tak to znamená vyššie výdavky Sociálnej poisťovne, ale – a to je ten vtip – a prečo majú tí muži vyššie platy? Čiže ak by niekto teraz začal uvažovať, aha, veď to potom bude mať Sociálna poisťovňa vyššie výdavky, lebo muži majú vyššie platy, ja sa pýtam, a prečo majú muži vyššie platy. Čo s tým chceme robiť? Je to normálne? No a keď sa o tom budeme baviť, tak zistíme, už to tu bolo naznačené, muži majú vyššie platy napríklad preto, lebo zamestnávateľ, žiaľ, či už je to psychologicky, alebo zo zvyku, ženám prisúdi nižší plat, častokrát na tej istej pozícii, pri tej istej práci, lebo predsa často chodí na OČR-ky. Čiže pokiaľ tu nechceme len rečniť o rodovej rovnosti, o vyrovnávaní šancí a tak ďalej a tak ďalej, tak pre to niečo aj urobme. A toto je jeden z návrhov, ktorý v podstate neznamená žiadnu záťaž pre Sociálnu poisťovňu alebo pre verejné financie, znamená malú, vyššiu administratívnu záťaž pre Sociálnu poisťovňu, ale v mene dobrej veci. V mene toho, aby ten dôvod, či už je len psychologický, alebo skutočný, prečo majú ženy nižšie platy, lebo sa predsa častokrát zoberú a idú s dieťaťom na OČR-ku, aby ten dôvod odpadol.
Takže poprosím o podporu.

Vyhlasujem teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Aha, pardon, prepáčte, som si nevšimla. Nech sa páči, faktická poznámka ešte, pani poslankyňa Petrík.

Ďakujem pekne Jozefovi za opätovnú podporu ďalšieho z mojich návrhov. Ja by som ešte chcela povedať krátko k téme rodovej rovnosti. Viete, ja už som niekedy unavená z toho, ako sa tu jedná, jeden tábor hovorí, že tú rodovú rovnosť tu máme a že nič netreba k tomu robiť, a ten druhý tábor zas hovorí a veľmi deklaratórne sa stavia, že teda nemáme ju a poďme za ňu bojovať a robme niečo. Ja osobne sa naozaj snažím nekecať o tom a nehovorím len o sebe, ale aj kolegoch od nás zo strany, ale prichádzať s návrhmi, ktoré, ktoré zbytočne nerozdúchavajú vášne, ale reálne rodovú rovnosť alebo rovnosť príležitostí mužov a žien prinášajú do tej legislatívy. A potom v prípade, že by sme boli úspešní, by sa to dosahovalo práve takýmito návrhmi, aké my predkladáme, či už je to napríklad táto zdieľaná OČR-ka, čiže naozaj veľmi prirodzená vec, ktorá nie je súčasťou nejakých kultúrno-etických vojen, je skrátka dobrý návrh, ktorý by pomohol aj jednému táboru, aj druhému táboru a nemuseli by sme tu vôbec viesť tieto debaty. Ďalším takým návrhom je práve aj ten návrh, o ktorom budem hovoriť o chvíľu, ale to až teda potom.
Ďakujem pekne.