33. schôdza

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Stanislavovi Mizíkovi.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1007). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a gestorský výbor do 10. septembra 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Mizík ako prvý.
O slovo požiadal pán navrhovateľ, pán poslanec Žarnay, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, samosprávne orgány sú neodmysliteľnou súčasťou spoločnosti ako jeden z jej zásadných inštitútov. Ich postavenie, kreovanie a základné fungovanie je zvyčajne dané zákonom v rámcovej podobe a ich podrobná realizácia aj v podobe funkčnosti a zodpovednosti týchto orgánov je limitovaná ich vlastnými štatútmi či rokovacími poriadkami, ktoré však musia byť v súlade so zákonnými normami. Nie je tomu inak ani v prípade rady školy, obecnej či územnej školskej rady, ktoré ako samosprávne orgány majú v komunite v oblasti školskej politiky nezastupiteľné miesto. V rámci svojej iniciatívnej a poradnej funkcie presadzujú verejné záujmy a zároveň plnia funkciu verejnej kontroly činností súvisiacich so školskou problematikou.
Rada školy v rozšírenej podobe je zároveň výberovou komisiou pre výkon funkcie riaditeľa školy, čo aj týmto poslaním jej dáva punc nezastupiteľnosti. Zásadný problém nastáva, ak si rada školy neplní riadne svoju úlohu strážcu verejných záujmov. Presadzovanie individuálnych záujmov, osobných, úzkej skupiny ľudí alebo zriaďovateľa prostredníctvom volených členov rady školy, hoci zriaďovateľ menuje svojich zástupcov do tejto rady, spôsobuje nežiaduce deformity vo fungovaní tohto samosprávneho orgánu. Dochádza k obchádzaniu zákonných pravidiel a znižuje sa funkčnosť a dôveryhodnosť rady školy v očiach verejnosti. Verejná kontrola je tak značne naštrbená, ba až znemožnená.
Predovšetkým zásadu verejnosti je potrebné za všetkých okolností dodržiavať. Hovoríme tu teraz o verejnosti zasadnutí rady školy. Tá je síce zákonne ukotvená, ale zároveň jedným dychom je daná možnosť rade školy, aby súhlasom dvojtretinovej väčšiny členov rady eliminovala verejnosť zo zasadnutia. Vygenerovať dôvod pre takéto rozhodnutie nie je pritom vôbec zložité a rovnako tak získať dostatočný počet členov rady školy, ktorí takýto návrh podporia, si nevyžaduje veľa námahy. Zvlášť pri už spomínanej tendencii ovplyvniť ich pre jednoduchšie presadzovanie iných ako verejných záujmov či zámerov. Verejnosť, ktorá by sa chcela vyjadriť k jednotlivým prerokúvaným skutočnostiam, tak túto možnosť stráca. Prejavy svojvôle tak dostávajú reálne kontúry a neexistuje priama možnosť ich odstrániť. Preto potreba zákonnej úpravy maximálneho zúženia možnosti rade školy vyhlásiť jej zasadnutie za neverejné sa javí ako zásadná podmienka naplnenia transparentnosti a objektívnosti.
Neverejnosť zasadnutia by tak bola viazaná len na tú jej časť, kde by rada školy musela prerokúvať náležitosti chránené osobitným zákonom, napríklad zákonom o ochrane osobných údajov, Obchodným zákonníkom a podobne, a túto skutočnosť aj náležite zdôvodnila.
Súčasťou riadneho výkonu funkcie rady školy je aj riadne oboznámenie verejnosti o dni, mieste, čase a programe zasadnutia rady, ktoré je úzko spojené so zásadou verejnosti. Ak nechce, aby sa verejnosť vyjadrovala k prerokúvaným skutočnostiam, tak je daná možnosť obísť tento akt tým, že verejnosť nie je oboznámená so základnými faktami, ktoré súvisia s konaním zasadnutia rady školy. Stanovenie povinnosti rady školy vždy do 15. septembra nového školského roku na webovom sídle školy alebo inom zriadenom portáli či inom obvyklom verejne prístupnom mieste zverejniť harmonogram všetkých zasadnutí rady školy je krokom, ktorý umožní odbúrať obchádzanie zákona. Rovnako tomu zodpovedá aj povinné zverejnenie dňa, miesta, času a programu 10 dní pred každým zasadnutím rady a to rovnakým spôsobom ako harmonogram zasadnutí. Splnením tejto oznamovacej povinnosti radou školy bude zároveň naplnená zásada verejnosti a zároveň nebude vytvorený priestor na obchádzanie tejto zásady.
Častým problém v radách škôl je aj kumulovanie funkcií. Napríklad, ak vedúci odboru školstva na úrade samosprávneho kraja je zároveň delegovaným zástupcom zriaďovateľa v rade školy, alebo poslanec mestského zastupiteľstva je zároveň zástupcom rodičov v rade školy. Kumulovanie funkcií u jednotlivca nesie v sebe vždy riziko prevahy jedného záujmu nad druhým a tým aj neetického ovplyvňovania rozhodnutí orgánu, v ktorom sú takíto členovia obsiahnutí. Obzvlášť ak konflikt záujmov stojí v ceste reálneho presadzovania verejnosti v samospráve prostredníctvom volených členov rady školy. Rada školy v sebe zlučuje zástupcov celého spektra zúčastnených strán na živote a fungovaní školy alebo školského zariadenia, pedagogických a nepedagogických zamestnancov, žiakov a rodičov, ktorí sú volenými členmi rady a delegovanými zástupcami zriaďovateľa.
Riaditeľ školy, ako aj zástupcovia nemôžu byť zvolení do rady školy zo zákona, pretože by sa jednoznačne prejavil konflikt záujmov. Menej zreteľne však vystupuje otázka konfliktu záujmov, keď napríklad poslanec obecného zastupiteľstva by bol zvolený za rodičov, a prebieha tu skôr v skrytej podobe. Záujmy rodičov môžu stáť v kontrapozícii s obecným zastupiteľstvom a tak takýto volený zástupca nebude dostatočne kompetentný hájiť tieto ich záujmy. Zákonné rozšírenie negatívneho vymedzenia členstva v rade školy, okrem už spomínaných osôb riaditeľa školy a jeho zástupcov, o osoby, ktoré sú funkčne alebo inak personálne prepojené so zriaďovateľom, je preventívnym počinom súvisiacim s konfliktom záujmov.
Ďalším, nie menej závažným problémom rady školy je nedostatočný výkon mandátu voleného člena rady školy. Ak takýto člen rady školy si vôbec alebo nepružne plní svoj mandát, ak aktívne nepredkladá a nerieši jemu známe problémy alebo sa osobne snaží ich riešenie zmariť a tým v skutočnosti nechráni verejný záujem a teda ani záujmy mandátom mu zverené, je nutné, aby existovala možnosť takéhoto člena odvolať, k čomu jednoznačne prispeje i dôsledné uplatňovanie zásady verejnosti.
Rovnaký postup by mal byť uplatnený i pri nečinnosti voleného člena rady školy, ak sa ten osobne nezúčastňuje na zasadnutiach rady najmenej troch po sebe idúcich alebo má viac ako tri absencie na zasadnutiach počas školského roka. Túto možnosť by mali uplatniť tí, ktorí takéhoto člena ako svojho zástupcu zvolili po jeho prijatí kandidatúry a zároveň by si mali zvoliť nového zástupcu, ktorý svoj mandát bude v ich mene vykonávať riadne a zodpovedne. Takýmto spôsobom sa rozšíri zákonná možnosť odvolania člena rady školy.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, všetky nastolené problémy pri bližšom pohľade môžu pôsobiť banálne a izolovane. Možno však na prvý pohľad. Pri hlbšom náhľade je významná ich úzka prepojenosť, pretože bez uplatnenia zásady verejnosti nie je možné dostatočne sledovať riešenie vzniknutých problémov i nastolenie nových výziev. A zároveň aj realizáciu mandátu jednotlivých volených členov rady školy a to aj v súvislosti s konfliktom záujmov. Zásadu verejnosti nie je možné dôsledne uplatniť bez realizácie informovanosti verejnosti o zasadnutiach rady školy. Komplexne však jednotlivé nastolené problémy nielen súvisia, ale tvoria zásadnú prekážku v riadnej a plnohodnotnej funkčnosti samosprávneho orgánu, ktorým rada školy bezpochyby je.
Práve z takýchto tzv. drobností sú zložené veľké veci. Je na nás, či pred nimi zatvoríme oči a budeme sa naďalej tváriť, že neexistujú, alebo sa konečne pustíme do dôkladnej rekonštrukcie jednotlivých inštitútov tak, aby sme predchádzali deformáciám a naplno ukázali, že nám na demokratických procesoch bez ohľadu na naše vlastné zaradenie v rámci politického spektra naozaj záleží.
Ďakujem za pozornosť.

Mizík.

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán Žarnay, dnes predkladáte dva návrhy zákonov. Poviem dopredu, jeden nepodporím, jeden podporím. Teraz najprv ten, čo nepodporím, a dám aj vysvetlenie.
Tento váš návrh zákona je obdobný návrh, ku ktorému som sa už raz vyjadroval. Týka sa zásady verejnosti pri zasadnutiach rady školy. Je to dosť podobné ako zásada verejnosti pri výberových konaniach.
K bodom 1 a 2 osobitnej dôvodovej správy. Odôvodňujete aplikáciu zásady verejnosti pri zasadaniach rady školy, voči ktorej mám ja osobne veľké výhrady vďake nespočetnému množstvu negatívnych skúseností. Tie som získal ja osobne, ale aj tiež učitelia z regiónov, ktoré vy, a to mi prepáčte, nepoznáte z vlastnej skúsenosti na vlastnej koži.
Tento váš návrh sa nedá plošne aplikovať na celom území našej vlasti, verte mi. Pochádzam z Košíc, tam som aj učil ako vy. Moje prvé miesto bol Luník IX, potom som učil na ešte na zopár školách, tam by sa tento návrh zákona dal aplikovať. Posledných 20 rokov som však pôsobil v regióne Gemer, kde som sa presťahoval. Hoci som vedel, že sú rozdiely medzi regiónmi, nemyslel som si, že je to až tak diametrálne odlišné. Uvidel som naozajstné rozdiely, ktoré mnohí nechápu, pretože sú dislokovaní dlhodobo, ba priam celoživotne, na určitý región, na určitý perimeter, ktorý však determinuje ich vnímanie spoločnosti, sveta a skutočnosti kultúrnych, politických, sociálnych a iných. A určite nejaké výjazdy, prieskumy či krátkodobo termínované skúsenosti nenahradia skúsenosti získané v dekádach rokov a reálnej praxe v regiónoch, ktoré sú už vo svojej podstate diametrálne odlišné od veľkých centier, či kvázi malých, malomeštianskych centier, čo sa tvária ako veľké centrá tým trápnym napodobňovaním. Sociálne zloženie v niektorých regiónoch by znemožnilo riadny priebeh zasadnutí rady škôl. To som minule vysvetľoval, pamätáte si.
Teraz prejdem k bodu 3 osobitnej časti dôvodovej správy. Uvádzate, že voleným členom rady školy nemôže byť osoba, ktorá je funkčne alebo inak personálne prepojená so zriaďovateľom, aby sa predišlo konfliktu záujmov. To by bolo úplne v poriadku, ale tento bod tri nezohľadňuje, nerieši a ani logicky nemôže vyriešiť možné prepojenia na báze rodinných vzťahov, často pre iných nepoznaných, prípadne vzťahov na báze priateľstva či dlhodobých známosti, povedzme susedských či iných. Tieto možné prepojenia sú často nezistiteľné a aj keby sa zistili, je tu obštrukciami možná nedokázateľnosť, nedokázateľnosť v úvodzovkách.
K bodu 4 osobitnej časti dôvodovej správy. V tom bode nevidím žiadnu chybu.
Keď to zhrniem, tento návrh zákona, na rozdiel od nasledujúceho zákona, nemôžem podporiť. Ďakujem za slovo.

Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Žarnay.

Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi kolegovi za to, že sa zapojil do rozpravy, vyjadril svoj názor, aj keď nesúhlasí s mojím názorom alebo s niektorými mojimi názormi a tento návrh nepodporí. Ja som rád, že bol proste ochotný vyjadriť svoj názor a na rozdiel od iných členov školského výboru, ktorí tu ani v sále nesedia.
A viete, tá otázka verejnosti, môžete mať pravdu v tom, že v niektorých častiach Slovenska by to mohlo skôr či neskôr vyústiť do nepredvídateľných situácií. Na druhej strane si myslím, že na väčšine územia Slovenska by princíp verejnosti práveže pomohol sfunkčniť činnosť rady školy, pretože by konečne mohla byť viacej sledovaná nielen verejnosťou, ale aj viacej by sa snažila riešiť také problémy, ktoré by boli v prospech učiteľov aj rodičov.
Pre mňa osobne ako učiteľa s dlhodobou praxou je nemysliteľné, aby sa na rade školy nemohli zúčastňovať ani samotní rodičia alebo učitelia, ktorí nie sú členmi. A pokiaľ im to rada školy nejakým spôsobom neodsúhlasí, tak nemôžu ani predniesť svoje sťažnosti, návrhy, podnety alebo zaoberať sa tým, alebo vyjadriť sa k tomu, o čom sa, o čom bude rokovať rada školy. Čiže nejde o tých, tie skupiny ľudí, o ktorých ste, ktoré ste možno mali na mysli, nejakí krikľúni a ľudia, ktorí majú možno problémy sa správať na takýchto verejných rokovaniach, ale ide o veľkú skupinu ľudí z učiteľského a rodičovského prostredia, ktorí nie sú ani pripustení k tomu, aby mohli predniesť na pôde rady školy svoje podnety, sťažnosti a návrhy.
Ďakujem.

Pán poslanec Sopko.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja chcem len zareagovať v rámci akéhosi tónu, ktorým bol tento príspevok vedený, ktorý na mňa osobne zapôsobil v duchu, že my ako by sme už rezignovali na to, či tí zástupcovia verejnosti, kde počítam hlavne rodičov, by sa mali toho vôbec zúčastňovať. To si myslím, že nie je dobrá argumentácia. Práve naopak, ako môžeme robiť kroky, ktoré povedú k zlepšovaniu stavu na našich školách, pokiaľ nebudeme rozvíjať tú participáciu, aby sa verejnosť zúčastňovala práve na zasadnutiach rady školy?
Návrh kolegu Žarnaya podporujem a navyše dodávam, že on iba odstraňuje tú svojvôľu, ktorá sa častokrát stávala, áno, poznám to aj ja z praxe, počul som o tom, kedy sa rada školy, bohužiaľ, správa nie tak, ako by sa mala. Nie je úplne otvorená k tým veciam, ktoré sa tam preberajú. My musíme spoločnými silami dosiahnuť, aby sme práve, naopak, dotiahli tú verejnosť, dotiahli tých rodičov, aby sa zaujímali, aby sa celá spoločnosť začala zaujímať o to, čo sa deje na našich školách. Aby sa začali všetci zaujímať o to, aká je tam atmosféra, ako sa majú učitelia, aké sú vzťahy medzi učiteľmi, žiakmi. Čiže každé to opatrenie budem vždy podporovať, pretože toto je základ. Pokiaľ nemáme dobrú klímu na našich školách, tak môžeme prijímať nádherné dokumenty, ale nepohneme sa absolútne nikam.
Ďakujem.