33. schôdza

Kolega Pčolinský, kolega Klus, hovoríte, že príklad Švajčiarska nie je moc vhodný, lebo tam je už nejaká dlhšia tradícia. Kolega Pčolinský doslova povedal, že tam je taká iná mentalita. No a čo my sme, akože my tu na vozoch chodíme? Alebo neviem, sme v 21. storočí? Používame internet, používame laptopy, mobily, s autami chodíme, chodíme do školy, myslím, že sa normálne celkom aj stravujeme. Myslím, že mohli by sme trošičku viacej veriť našim ľuďom. A použiť príklad spoločnosti, ktorú tie referendá nezhumplovali, ale jej pomáhajú rozvíjať sa, si myslím, že práveže bolo vhodné. Som používal príklad štátu, v ktorom tie referendá ten štát dlhodobo spravujú, a chcel som ukázať, že tá dlhodobá správa toho štátu prostredníctvom referend tomu štátu z dlhodobého hľadiska vôbec neublížila, ale mu pomohla. Čiže použiť pozitívny príklad na to, aby ste, aby som motivoval ostatných, alebo aj vy v živote použijete pozitívny príklad na to, aby ste motivovali vaše dieťa, aby chodilo do školy, ale ukážete mu nejakého úspešného vedca, úspešného podnikateľa, čiže ukážete mu niečo, naozaj čo už, čo je, čo je rozvinuté, neukazujete mu nejaký príklad jeho spolužiaka, ktorý včera začal chodiť do školy a včera sa začal dobre učiť. Ukážete mu naozaj to absolútno, ktoré chcete, aby postupne sa možno k tomu aj on dopracoval. Takisto som použil aj ja tento príklad toho Švajčiarska.
Pán poslanec Kresák, mrzí ma, že keď poviete o predkladateľoch, to znamená, skoro všetkých ľuďoch na našom klube, že sme neseriózni a že to je taký lacný populizmus. Ja si myslím, že neseriózne je ako koaličný poslanec a budúci kandidát na sudcu Ústavného súdu uzatvárať zmluvu s ministerstvom financií na 300 eur mesačne, na 90-tisíc eur do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Klus nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Opäť všetkých pekne pozdravujem, vrátane divákov na balkóne. A dovoľte mi, aby som povedal možno pár takých našich motívov, ktoré nás viedli k predloženiu tohto návrhu zákona, ústavného zákona, by som rád zdôraznil a možno tak trošku sa aj odlíšil od toho návrhu zákona, ktoré predkladá hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, pretože my tu ideme po primárnom motíve iba jednom a tom zásadnom, a to je naozaj zlúčiť referendum s voľbami. Práve tam predpokladáme, že dosiahneme tie dva efekty, ktoré som spomínal pri uvádzaní tohto návrhu zákona, to je ten finančný efekt, ktorý umožní ušetriť nemalé verejné prostriedky, kedy zlúčime teda referendum s voľbami a teda aj s volebnými komisiami a kedy aj zjednodušíme občanom samotné volebné akty, pretože keď už raz idem voliť napríklad primátora, starostu a svojich poslancov miestneho, obecného alebo mestského zastupiteľstva, tak si viem predstaviť, že ten človek ocení, keď zároveň dostane ešte jeden lístok navyše, na ktorom sa bude môcť vyjadriť napríklad v rámci miestneho, regionálneho, alebo keď chceme, celoštátneho referenda.
Aj preto tento návrh ústavného zákona, aj preto veríme, že toto najlepší a najjednoduchší spôsob ako sa vysporiadať s tým zásadným problémom, ktorým je neplatnosť referend, a to práve kvôli spomínanej podmienke 50-percentného kvóra, ktorú tu niekoľkokrát spomenul môj predrečník Igor Matovič. Ja osobne mám tak isto problémom s kvórom, tak isto by som si položil tú istú otázku, ktorú povedal kolega Peter Pčolinský, že prečo práve 25 percent. Je to otázka na diskusiu, ja som zachytil aj veľmi zaujímavé návrhy o tom, že by tam mala byť polovica z poslednej volebnej účasti napríklad vo voľbách do Národnej rady. Rôzne krajiny to majú naozaj rôzne vyriešené. Som veľmi vďačný aj za ten príklad, ktorý spomínala Anka Verešová z Chorvátska. Treba zdôrazniť, že napríklad v Írsku ktoré je tak isto veľmi známe referendami, nemajú žiadne kvórum, rovnako ako v už spomínanom Švajčiarsku a v niektorých ďalších krajinách. Pokiaľ viem, tak v západnej Európe niet takej krajiny, ktorá by mala kvórum na platnosť referenda, ale zároveň treba aj zdôrazniť to, že je tu istá miera rizika. A to riziko spomenul aj Igor Matovič, keď hovoril o tom, že ak by sme v tejto chvíli, keď ľudia sú naučení voliť nohami, úplne zrušili kvórum, tak to naozaj skupina ľudí, ktorá si podľa môjho názoru dlhodobo neuvedomuje dôsledky svojho konania a politického rozhodovania, vyhlasuje voľby o vystúpení alebo, pardon, referendum o vystúpení Slovenskej z Európskej únie a zo Severoatlantickej aliancie, tak by to s touto krajinou mohlo dopadnúť veľmi zle, pretože by o tejto otázke mohla rozhodnúť veľmi malá skupina ľudí, vzhľadom na to, že pomerne veľká skupina ľudí je dnes na Slovensku naučená, ako som povedal, hlasovať nohami. To znamená, sa nezúčastňujú referenda, pretože boli naučení, že chcú povedať nie, tak stačí, že sa na referende nezúčastnia.
A tu by som možno povedal jeden zaujímavý referendový paradox, ktorý na Slovensku máme, málokto o ňom vie a ja ho rád a často zdôrazňujem aj na akademickej pôde, o vstupe Slovenska do Európskej únie rozhodli tí občania, ktorí prišli hlasovať proti vstupu Slovenska do Európskej únie. Ono to možno nedáva na prvé počutie logiku, ale keď si uvedomíme že bola len 52-percentná účasť a viac ako 6 % obyvateľov prišlo povedať nie, tak boli to práve oni, vďaka ktorým Slovenská republika vstúpila do Európskej únie, v opačnom prípade by referendum nebolo platné. Aj toto si uvedomme že takéto paradoxy tu máme pri 50-percentnom kvóre.
Ale keď už som spomínal, že je tu obrovské riziko vzhľadom na to, že tu nie je táto tradícia hlasovať v referendách nie, pretože miesto toho radšej občania na voľby nejdú a miesto toho dokonca aj niektorí ústavní činitelia v minulosti vyhlasovali, že, občania, nezúčastníte sa referenda, čo je podľa mňa v civilizovanej krajine tak trošku šialenstvo, miesto toho začnime tým, že zrušíme kvórum v podstate okamžite na miestnej a regionálne úrovni. Aby sa tam naučili občania, akým spôsobom referendum funguje, aké dôležité je, aby nezostali sedieť doma, pretože im niekto rozhodne o založení skládky vedľa ich domu, alebo o výstavbe veľkého obchodného centra na ich parkovisku, alebo o výstavbe nejakej veľkej fabriky, ktorá im tam bude robiť hluk a znehodnotí celý majetok. Toto je najlepší spôsob ako naučiť ľudí hlasovať v referendách.
A keď sme už spomínali to Švajčiarsko, treba povedať, že Švajčiarsko je dnes krajina, kde sa koná najviac referend na svete, viac, vo Švajčiarsku, ako vo všetkých ostatných krajinách sveta dokopy. A toto sa deje aj kvôli tomu, pretože je tam veľmi silná tradícia práve miestnych a takzvaných kantonálnych referend. Tých celoštátnych je podstatne menej. A práve na miestnych a kantonálnych referendách sa občania naučili, ako funguje referendová demokracia a aké dôležité je prísť a vyjadriť svoj názor. Aj preto tých 83 % účasti, ktoré boli spomínané mojím predrečníkom.
Mimoriadne dôležité je to aj v iných krajinách, kde tak isto je podstatne a výrazne vyššia volebná a zároveň aj referendová účasť ako na Slovensku. Keď na Slovensku javí o voľbu prezidenta záujem niečo cez viac ako 40 % voličov, tak ako môžme očakávať, že títo voliči budú javiť záujem o referendovú otázku, ktorá, povedzme si celkom úprimne, pre veľkú väčšinu spoločnosti nie je zaujímavá? A o to zvlášť, ak by sa týkala tak zásadných a dôležitých vecí, ako je naša zahranično-politická orientácia, ktorá je, bohužiaľ, veľmi intenzívne masírovaná rôznymi alternatívnymi a konšpiračnými médiami naprieč celou Slovenskou republikou.
Takže aj kvôli tomu buďme trošičku opatrnejší, pokiaľ ide o kvórum. A naozaj aj v našom programe nájdete odvolávku na to, že začnime na miestnej a regionálnej úrovni, tam by sme to mohli spustiť hneď a potom sa postupne presuňme aj na úroveň celoštátnu.
Veľmi dôležité je ešte v tejto súvislosti spomenúť aj množstvo iných vecí, pokiaľ už hovoríme o takzvanom sfunkčnení referenda, ale to nie je predmetom návrhu zákona, ktorý predkladáme my; 25-percentné kvórum teda, aby som to odlíšil, navrhujú kolegovia z OĽANO. Naším návrhom zákona sledujeme len zlúčenie referend a volieb, pokiaľ sa tieto konajú v 365-dňovom limite, to tiež treba zdôrazniť. Aby si niekto nemyslel, že ak majú byť voľby o dva roky alebo neskôr, lebo aj také situácie sa stávajú, tak že tí, ktorí vyzbierajú petičné podpisy, potom musia príliš dlho čakať. Nie, ten limit je obdobie jedného roka. A práve takto veríme, že sa môže prirodzeným spôsobom zvýšiť účasť aj záujem o referendovú problematiku a zároveň možno aj opačne o samotné voľby. Čiže ak niekto chce veľmi hlasovať v danom referende, tak možno to bude pre neho motív, aby už zároveň zahlasoval aj v daných voľbách, ktoré budú s týmto referendom zlúčené. Čiže ani toto nemožno vylúčiť.
Ale keď už sme už hovorili o tom sfunkčnení referenda, tu nadviažem na pána docenta Kresáka, ktorý spomínal čl. 98 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. A potom je tu ešte jeden dôležitý článok, ktorý hovorí o tom, že referendum vyhlasuje Národná rada ako zákon. Tu už treba ísť podstatne hlbšie do Ústavy Slovenskej republiky. Podstatne hlbšie v tom, že ak chceme, aby takéto referendum mohlo byť vyhlásiteľné automaticky, aby sme mali na Slovensku takzvané obligatórne referendá, tak je nevyhnutné, aby sme tieto mali priamo v paragrafovej podobe. V opačnom prípade to môže Národná rada zmeniť podľa svojej najlepšej vôli a svedomia, tak ako to zase predpokladá čl. 73 pri našom správaní sa a pôsobení tu v Národnej rade Slovenskej republiky.
Čiže je to komplexná téma, treba s ňou narábať aj po odbornej stránke veľmi opatrne, preto som rád a som vďačný za príspevky pána docenta Kresáka, ja som si vypočul tú jeho diskusiu niekoľkokrát, poznám aj jeho názory z akademickej pôdy a som za to, aby sme o tejto téme diskutovali čo najčastejšie, aby tu došlo k zmene. Áno, aj my sme za spustenie referenda, áno, aj my si myslíme, že sú to vyhodené peniaze, pokiaľ zostane referendum nastavené tak, ako je v súčasnosti, ale tých "ale" je tam podstatne viacej.
A jedno z nich ešte si predsa len dovolím spomenúť. A to je náš návrh, ktorý máme v našom programe, ale ktorý nie je súčasťou tohto návrhu zákona, a to je práca s tými petičnými prahmi. Bavme sa o tom, či naozaj 350-tisíc podpisov nie je príliš veľa. Keď už sme spomínali to Švajčiarsko, tak tam sa celoštátne referendum dá vypísať aj s podstatne nižším počtom petičných podpisov. Ak si to dobre pamätám, tak 100-tisíc je už pri obligatórnom referende. Takže aj toto je otázka, ktorú si položme tu v pléne a na ktorú začnime politickú, ale zároveň aj odbornú diskusiu.
A tak isto sa pýtam, že či je naozaj vhodné nechať 30 % podpisov ako petičný prah pre komunálne a regionálne voľby. Veď v takej Bratislave je v podstate takmer nereálne vyhlásiť komunálne referendum. Kto vyzbiera 30 % podpisov občanov Bratislavy? Alebo takej Banskej Bystrice, keď to chcem trošku lokalizovať na miesto, z ktorého pochádzam ja. Vezmime si, aké problémy sú v súvislosti so zákazom hazardu v tejto súvislosti.
A preto napríklad ten náš návrh hovorí o tom, že poďme dole s týmito prahmi. Znížme tieto prahy petičné podľa veľkosti obce a potom samozrejme aj v súvislosti s regiónmi a zároveň zrušme kvórum! Tak sa občania najlepšie naučia, aká dôležitá referendová demokracia. A som presvedčený o tom, že ak by mali hlasovať o veciach, ktoré sa ich bezprostredne týkajú a ktorým bezprostrednejšie rozumejú ako niektorým zásadným otázkam, napríklad o zahranično-politickom smerovaní Slovenskej republiky, tak by to bolo omnoho užitočnejšie, ako keď jedným šmahom ruky napríklad znížime alebo zrušíme kvórum.
A ešte k tým 25 percentám, nedá mi nespomenúť Maďarsko. Tam dlhodobo platila práve 25-percentná klauzula, ale na platnosť referenda, a bol to práve súčasný premiér Viktor Orban ktorú ju zvýšil na 50 percent. A urobil to veľmi nešťastne, pretože keď ju zvýšil a potom si vyhlásil svoje slávne referendum o migrantoch, tak práve tých 50 % bol problém a referendum nebolo platné.
Čiže buďme opatrní s volebnými pravidlami!
Ja už roky rokúce ako politológ hovorím, že práve tí, ktorí ich menia, práve proti ním sa častokrát obrátia. A tu by som rád mojich ctených kolegov a kolegyne z vládnej koalície upozornil na ten moment, keď som tu stál pred vyše rokom a hovoril o tom, nemeňte pravidlá volieb do vyšších územných celkov, nerušte to druhé kolo, obráti sa to proti vám. A pozrite sa, ako voľby do vyšších územných celkov dopadli. To len na margo veci.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem. Dve faktické poznámky. Predtým len poviem, že asi demokraticky sa to, teda aj to druhé kolo, keď sa zrušilo. Ale je to demokratické asi, pán poslanec, hej? (Reakcia z pléna.) A čo vy riešite tuto? Nech sa páči, dve faktické poznámky.

Ďakujem za slovo. Pán predkladateľ, ja by som sa chcel, poprosil by som, keby ste mi vysvetlili, ako si to predstavujete v praxi sčítavanie hlasov volebných a potom aj referendových. Lebo z praxe vieme, že keď sa volebné sčítavajú, tak to trvá do dvoch, do troch v noci. Podpíše sa zápisnica. A potom, kedy stihnú tie referendové lístky? Lebo pokiaľ viem, tak na druhý deň už z tej komisie nepríde nikto. To hovorí prax. Ďakujem.

Pán poslanec Mizík.

==Ďakujem za slovo. Pán Klus, spomenul ste termín civilizovaná krajina, no váš predrečník Igor Matovič ju hneď predviedol, tú civilizovanú krajinu. Plíživým krokom vo vykrčených rifliach a teniskách ako z Miletičky prišiel za pult. Hádzal cifry ako kaukliar na trhovisku za Márie Terézie. Od pása, ako kovboj stihol strieľať na politických súperov, aj keď to nemalo nič spoločné s danou témou. Použil tri vulgarizmy a to zatienilo odbornú debatu, o ktorú sa snažíte aj vy. Hoci vám ušla taká skutočnosť, že ako budú kreované volebné komisie na veľvyslanectvách, toto by som chcel vysvetliť. Ďakujem za slovo.

S reakciou pán poslanec Klus.

Ďakujem veľmi pekne. Zareagujem, keďže to boli veľmi konštruktívne pripomienky, na ktoré nie som, úprimne povedané, zvyknutý z vášho klubu, ale oceňujem to v tejto chvíli.
Naša predstava je, že by sme zaviedli takzvané volebné kiosky. Tie volebné kiosky fungujú podobne ako bankomaty, kde občania nevolia klasicky prostredníctvom papierikov, ale fungujú elektronicky, kde vyznačíte svoju voľbu a rovnako tak voľbu v referende. Vtedy máte výsledky v podstate okamžite po skončení hlasovania k dispozícii. Je tam minimálna pravdepodobnosť, manipulácie, ako sme na ňu zvyknutí pri tých ôsmich rôznych druhoch, ktoré sa používajú na Slovensku, a zároveň si myslím, že by to bolo aj omnoho efektívnejšie finančne. Pretože keby sme raz tie volebné kiosky nakúpili, tak potreba mať také veľké množstvo členov komisie, ktorí, ako správne hovoríte, pracujú ako pracujú, česť výnimkám, ja som sa tiež niekoľkých takýchto zúčastnil, tak toto je presne cesta ako na to. Viem, že je to cesta ďalekej budúcnosti na Slovensku, ale kým by sme ju nemali, tak potom si viem predstaviť, že by to bolo rozdelené do dvoch obálok, do dvoch volebných urien. Viem si predstaviť, že by to niektorí pomiešali. A zároveň si viem predstaviť, že by to nebolo až také náročné na počítanie. Keď to zvládajú v mnohých iných krajinách, kde sú zlúčené referendá a voľby, tak verím tomu, že by to zvládli aj naši občania, takúto vysokú mieru dôvery k nim mám.
No a k tej vašej otázke, pán Mizík, áno, ja som to zabudol spomenúť. Máme veľvyslanectvá, konzuláty, kde je aj počet zamestnancov menej ako tri, tri je minimum na volebnú komisiu, ale pokiaľ viem, tak napríklad Maďarsko a Česká republika to vyriešilo tým, že môžu sa stáť súčasťou takejto volebnej komisie aj ľudia, ktorí sú tam vysielaní, respektíve dokonca sú najímaní priamo z lokálneho obyvateľstva. Mohlo by to znamenať istú mieru rizika pri prepočítavaní týchto hlasov, to súhlasím, ale ja si nemyslím, že garant, ktorým by bol práve spomínaný veľvyslanec, by niečo takéto dopustil. A keď to funguje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Jeden poslanec, končím možnosť prihlásiť sa.
Medzitým, pán poslanec, ja viem, že, ale nemám, komu dať vedenie schôdze, aby som mohol dať faktickú. A uvedomujete si ale, že aj komisie sú rôzne? Že aj ústredná volebná, aj okrskové, sú referendové a tak, že proste sa to nedá, toto, čo navrhujete?
Nech sa páči.