33. schôdza

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Pozorne sledujem túto úžasnú debatu o tzv. verejnoprávnej televízii. Preto hovorím o tzv. verejnoprávnosti, pretože tá verejnoprávnosť bola vždy, je a bude len chiméra. Vždy to bola televízia, ktorá bola pod nejakými politickými tlakmi. Vždy tam prenikol akcent subjektívnosti. Relácie boli obyčajne nevyvážené, napríklad čo sa týka rovnosti príležitostí pre politické subjekty. No a keď do televízie prenikli elementy ako Hanzelová a jej komplici, či Havran, tak to je už čierny humor či tragédia. Aj pri najlepšej snahe sa dá len priblížiť ku tej, k tomu bodu, ktorý sa dá nazvať objektívnosť. Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Číž, nech sa páči, môžte reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem. No nepochybne si uvedomujem potrebu pokory a rešpektu k politickým súperom a podobne, len niekedy normálne sa mi z hlavy parí, keď čo počúvam, aké veci sú schopné tu povedať. Veď, pani poslankyňa Dubačová, ste zabudli, že bol zvolený ústavnou väčšinou riaditeľ verejnoprávnej televízie? Ústavnou väčšinou. O čom to tu pre Kristove rany?
A pán Poliačik, no že vy robíte analýzu činnosti vlády, na to nemá význam reagovať.
Ale pánovi kolegovi z klubu by som rád povedal, že ja mám tú česť byť podpredsedom klubu. Nie som členom vlády a som zvyknutý, že ak príde legitímny materiál z vlády, príde do klubu a v klube sa o ňom diskutuje. A teda mám pocit, že som veľmi častým návštevníkom zasadnutí nášho klubu, dokonca si myslím, že som veľmi dlho žiadny nevymeškal a nepamätám si na to, aby sme diskutovali čestne a korektne o tom, akým spôsobom má náš klub si postaviť svoj vzťah k tomu, ako budeme vnímať verejnoprávnosť a jej možné zabezpečenie.
Vážení páni z opozície, jediné, čo vám poviem, pretože aj pani Kaščáková, aj pán poslanec Poliačik, že teda keď už príde ich vláda k moci, potom to už bude vyzerať dobre. Toto urobte, páni poslanci. Naučte sa rešpektovať, že politická moc sa získava vo voľbách, nie diskretizáciou, nie permanentnými atakmi nezmyselnými, nie neustále roztváraním celého radu diskusií, nefixovať nič, neustále destabilizovať spoločnosť a skutočnosť, s ktorou pracujeme, že to nie je cesta k ničomu. A naznačuje to, že keby náhodou, nedajbože, ste sa k tej moci dostali, tak presne vieme, jak to bude vyzerať. Lebo problém politickej moci je získavať zhodu, schopnosť vedieť sa dohodnúť, schopnosť vytvárať čo možno najširší základ pre prijaté, pre prijaté rozhodnutia. Tento typ škriepny, konfrontačný nevedie k ničomu a obávam sa, že aj tieto typy návrhov patria len k tým, ktoré cítime tu, ktoré nemajú reálny záujem veci pomôcť.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Budaj.

Dámy a páni, téma verejnoprávnej televízie je jedna zo zásadných tém slovenskej politiky, pretože spolu s tou našou všeobecnou demokraciou akoby, alebo s tými všeobecnými témami o demokracii akoby tvorili spojité nádoby. Naozaj keď máme trochu lepšie obdobie vo vývoji demokracie, trochu kľudnejšie a by som povedal civilizovanejšie, aj verejnoprávna televízia má šťastnejšie obdobie, dosahuje aj lepšiu sledovanosť, dosahuje lepšiu politickú a odbornú kvalitu, jej vysielanie a naopak, vice versa, v hlbokých 90. rokoch to bolo celkom inak.
Pokusy o štandardizáciu teda verejnoprávnej služby sú teda práve pre toto také staré, ako sú naše pokusy o štandardizáciu našej demokracie. Je to vlastne jedno a to isté. Keďže to trvá už také roky, tak tak trochu sme všetci odborníci na televíziu, ak to je podobne ako s futbalom, každý sa v tom programe vyzná. Predsa je to ale odborná, odborná otázka a je dosť ťažké nájsť a definovať diagnózu. To, že sme nespokojní, je zjavne, zjavne odôvodnené a zjavne na mieste.
Totiž aj táto služba, aj táto verejná služba prechádza nejakým vývojom. Ja by som ho nazval, žiaľ, entropickým, čiže neustále sa dostávame do fázy, kde keď sa ohliadneme dozadu, tak síce sme inde, ale nie sme na tom lepšie. Spomeňte si, že najprv riaditelia samostatnej Slovenskej televízie po vzniku Slovenskej republiky bojovali s vlastným zápecníctvom, obmedzenosťou, naozaj neboli pripravení na to, že k nám vtrhol svet, že sa svet globalizoval, že verejné televízie a súkromné televízie sa ocitli v konkurencii. Túto svoju, toto svoje zápecníctvo a nepripravenosť často zakrývali patriotizmom, nacionalizmom alebo podobnými gestami, ale pravdupovediac, bola to nepripravenosť a zápecníctvo.
Potom sme tu mali éru, kedy sa transformoval národný majetok. Politici, ktorí vtedy vládli, potrebovali ochranu, potrebovali televíziu ako ochranný val, ktorý bude ľudí odvádzať od kritiky toho procesu a bude ich udržiavať, bude udržiavať politickú garnitúru pri moci.
Zdá sa ale, no a toto všetko nie sú veľmi radostné spomienky, pretože nesmeruje to a nesmerovalo to veľmi k dobrému koncu. Preto aj zatiaľ napriek chvíľam, keď tá televízia bola na tom lepšie, zdá sa, že tá entropia pokračuje a teraz sa dostala do fázy, ktorá je mimoriadne nepríjemná, lebo je dosť stabilná. A to je fáza, kedy už nie je takou dominantnou témou boja o televíziu stranícky, stranícka propaganda, pretože tie sociálne siete tu už tak zmnožili informovanosť, že televízia prestala byť dominantnou a monopolnou inštitúciou na tvorbu verejnej mienky.
O to viac tu ale hrozí, že tým dôvodom boja alebo dôvodom problémov Slovenskej televízie je korupčné prostredie. To je záverečná fáza entropie od najprv, od najprv nepripravenosti a zápecníctva cez potom stranícku slúžku, ktorá mala robiť doslova očividné stranícke služby, až po korupčné prostredie, v ktorého temných kútoch miznú verejné peniaze.
Áno, aj dnes sa RTVS stranícky tu i tam zneužíva, ale ako som už povedal, v ére sociálnych sietí už televízia a rozhlas nemajú ten monopol na informácie, aké mali v 90. rokoch. Kľúčovým zápasom pri televízii je, je a môžu byť pre mnohých kšefty.
Takže skúsme sa ale vrátiť k novelizácii pána Maďariča. Podľa môjho presvedčenia ide dobrým smerom, ale nemieri do čierneho. Kľúčové je odstrániť z RTVS, v tejto dobe si myslím, že je kľúčové bojovať v RTVS s korupčným prostredím. Kľúčové je stransparentnenie externých zmlúv a tak isto kľúčové je, aby za peniaze daňových poplatníkov dostávali, alebo koncesionárov dostávali kvalitu a dostávali naozaj verejnú službu. Nie iba lacnú náhradu v podobe zábaviek a rozptýlenia.
Ďalším dôležitým, dôležitou témou je definovať programy verejnej služby a odlíšiť ich od ostatných programov, ktoré dajme tomu môžu mať za zmysel to, že zvyšujú sledovanosť a diskutovať o ich pomere, v akom pomere dnes máme vôbec vo verejnoprávnej televízii programy verejnej služby s tou ostatnou vatou. A napokon považujem za veľmi dôležité nastoliť naozaj reálnu a každodennú kontrolu efektivity, ekonomickej efektivity, ale aj politickej nezávislosti.
Návrh pána Maďariča a kolegu poslanca Počiatka by bol, pardon, Poliačika, by bol úplne v poriadku v kontexte, v akom ho pán Maďarič pripravoval - ja som rád, že nám to tu pripomenul -, čiže v tých jeho pokusoch, by som povedal, vytvoriť v SMER-e takú nejakú alternatívu, ak môžem parafrázovať, strany mierneho pokroku v medziach zákona. Tak my, samozrejme, vnímame všetci ako diváci, že on z tohoto neustupuje a ja mu osobne veľmi držím palce. Ale z pohľadu, viete, ľudí mimo tejto budovy, ktorých je neustále viac, ktorí odmietajú ten systém, v ktorom to smrdí korupciou, tí ľudia žiadajú hovoriť o hlbších zmenách.
A bodaj by aj nežiadali, keď RTVS pred našimi očami kolabuje personálne a stráca znovu nadstranícky charakter, pretože vidíme, že aj verejne sa opakujú stranícke tlaky a výzvy straníckych predstaviteľov vládnej koalície, aby im RTVS venovala priestor, alebo aby upravila svoje vysielanie podľa ich požiadaviek. Tak isto pred našimi očami zanikla investigatíva, čo je po vražde Kuciaka viac než zúfalý pohľad. Neviem, či si to vedenie televízie neuvedomuje, lebo tú investigatívu zrušilo, samozrejme, ešte pred vraždou Kuciaka, ale pri pohľade teraz od toho okamihu, keď sa tá vražda stala, tak je naozaj absurdné, že v krajine, ktorá je známa v Európe ako jedna z dvoch, kde v minulých, v minulých dvoch rokoch bola, sa udiala vražda novinára, a to investigatívneho novinára - napokon v obidvoch prípadoch to boli investigatívci -, že práve v takejto krajine médium verejnej služby nemá žiadnu investigatívnu reláciu a ani nemáme ani najmenšiu istotu, že ju bude mať v budúcnosti.
Dámy a páni, stav verejnej služby vykonávanej cez elektrické médiá odráža krízové javy verejnej služby vykonávanej cez iné inštitúcie štátu. Je to stále ten istý obraz. Priveľa skrytých vzťahov, ktoré sa už ustálili a vytvorili korupčné prostredie. Primálo kvality a primálo služby pre toho, kto to všetko platí. Aj RTVS je súčasťou tejto entropie a zároveň aj úpadku dôvery v inštitúcie. Aj voči RTVS sa dvíhajú už nie opozičné výhrady, to je najmenej, ale dvíha sa hnev ulice. Hnev ulice už nerozlišuje detaily, hnev ulice kričí proti systému. Vládnuci to povedzme ignorujú... Ospravedlňujem sa (rečník reaguje na zvonenie svojho mobilného telefónu). Vládnuci to povedzme ignorujú, to je, to je pochopiteľné, k tomu majú sklon všetci vládnuci, ale odkladanie zásadných reforiem v inštitúciách štátu a aktívny boj o obnovenie dôvery, zmysel vôbec týchto inštitúcií by mal byť cieľom každej, každého rozumného politika aj vo vládnej koalícii.
Ja mám pocit, že pán Maďarič zrejme práve takto vníma situáciu a svojím spôsobom vyslal signál, že načúva tej kríze. Lenže toto nie je o drobných korekciách. Ľudia chcú skutočnú reformu a tá v tomto zákone, žiaľ, nie je.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami - dvaja.
Pán poslanec Maďarič.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, slabých miest v RTVS je určite veľa, viac, ako je len samotný spôsob voľby, alebo vôbec, kreovanie tých orgánov, ja s tým súhlasím. Rovnako ako do istej miery prijímam aj tú paralelu medzi demokraciou a RTVS, ale v tomto slova zmysle, tak ako aj v demokraciách, aj ten výber (pozn. red.: veľmi rýchlo vyslovené) v RTVS môže byť menený aj evolučne. Aj malé kroky sú nejaké kroky. Jednoducho aj vnímam celý príbeh RTVS alebo STV a dnes RTVS ako tiež určitú sínusoidu, ale v konečnom dôsledku nejakú snahu neustále niečo meniť a vylepšovať. A samozrejme tuším, ako dopadne aj tento návrh, len si dovolím povedať, teším sa celkom o štyri roky, keď si znovu začneme všetci v tom momente ťažkať, aký je to teda ten zlý spôsob tej voľby, keď sa to volí tu v parlamente. Bol by som rád, keby sme ten čas využili. A ak nie tento návrh, tak nejaký iný aby prišiel a pokúsil sa tú situáciu zmeniť. Ďakujem.

Pán poslanec Farkašovský.

Ďakujem pekne za slovo. Nikto netvrdí, že situácia v RTVS je úplne v poriadku. Samozrejme, sú tam problémy, ale na to je tam legitímne zvolený manažment, aby tieto problémy riešil. Nám politikom neprislúcha zasahovať do manažovania vnútorných vecí RTVS. Skôr ale, pán Budaj, ma trošku prekvapujú tie, neprekvapujú, lebo je to politická rétorika opozície, prekvapujú teda tie silné slová. Hnev ulice sa dvíha proti RTVS. Tak neviem, aký hnev ulice sa dvíha, keď RTVS plní zo zákona svoje povinnosti, ktoré má. A pokiaľ ide o sledovanosť, takisto nejaké väčšie výkyvy nenastávajú.
Rovnako ste povedali, že RTVS personálne kolabuje. No nazvime to pravým menom. Odchádza dvanásť ľudí z RTVS a ďalší ostatní normálne, tvorivo, aktívne pracujú. Takže hovoriť o nejakej personálnej, teda kolabovaní personálnom je nenáležité. Rovnako investigatíva. Ubezpečujem vás, že aj výbor pre kultúru a médiá veľmi pozorne sleduje situáciu v RTVS a pod chvíľou sa pýtame riaditeľa Rezníka, ako to vyzerá, ako sa to tam vyvíja a je prísľub daný aj verejne, už je to verejne známa skutočnosť, že v jesennej programovej štruktúre sa objaví znova investigatívna relácia, ktorá bola pozastavená a ktorá bola podrobená analýze a ktorá bola podrobená takému refrešu alebo zmodernizovaniu, ak to chceme tak.
Vyčkajme na tie kroky a potom kritizujme, keď je čo kritizovať. Nehovorím, že je všetko v poriadku, ale zase všetko zotierať a miešať sa do záležitostí manažovania inštitúcie je aj pre politikov nenáležité.