34. schôdza

Ďakujem pekne. Ja by som chcel tiež reagovať, keďže som tiež z Nitrianskeho kraja, síce zo severnej časti, z Topoľčianskeho okresu, ale komunikujem s kolegami starostami, so samosprávou. Samozrejme, existujú tie problémy a nesúhlasím s tým názorom, že nemáme záujem o slovenskú, slovenských ľudí, ktorí žijú na juhu Slovenska.
Vadí mi tu, že vlastne idete len do výšky minimálne päť detí. Preboha, veď v takých triedach, kde je päť detí alebo desať detí, dokonca zo skúseností, s ktorými sa stretávame, na akej úrovni je tam potom to vzdelanie, jednoducho naozaj tie samosprávy s triedami, so školami, kde je minimálne päť detí, ako vy tu navrhujete, jednoducho tá kvalita vzdelávania je, nie je na takej úrovni.
A ďalšia vec, hlavne v tých menších obciach do 500 obyvateľov. To aj sú také, že jednoducho tá samospráva zápasí s úplne inými problémami, aby musela dotovať z vlastných finančných prostriedkov potom túto školu. Samozrejme, Dunajská Streda, vy ste tú os menovali, ja poznám tam známych, ktorí sa tam presťahovali za tou prácou, ale oni, oni to riešili tak, že si vozia svoje deti dobrovoľne do Bratislavy, kde pracujú, a vlastne majú záujem, aby tie deti ďalej pokračovali.
Je nejaká možnosť, aby tie samosprávy sa spájali a riešili tento problém. Sú možnosti, vyšla výzva na tie školské autobusy, hľadať riešenie. Máme kolegov starostov, ktorí to riešia tak, že poskytujú vozidlo obecné, aby zabezpečovali do obcí, ktoré sú vzdialenejšie päť, desať, pätnásť kilometrov a vozia tieto deti. Takže je to riešenie, ale skutočne je to o tých financiách a nechcite, aby obce riešili... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktické poslanec Kotleba.

Vážená kolegynka, vážený kolega, ja vám ďakujem za kultivované reakcie a som rád, že ste na to reagovali, lebo naozaj naším cieľom je, nie je tu útočiť, ale vyprovokovať, poviem to tak, vyprovokovať SNS, aby začala v tej vláde tlačiť na národnú politiku, pretože tie deti trpia. Aj tí rodičia trpia.
A, viete, povedali ste, pani kolegyňa Smolíková, že sa snažíte. Ja vám to neupieram, len treba sa snažiť tak, aby to aj cítili, treba proste naozaj zatlačiť na pílu, keď to poviem tak.
A, pán kolega, hovoríte päť detí. My sme ale si tých päť detí nevycucali z prsta, my sme tých päť detí zobrali ako ani nie úplné minimum toho, čo sa priznáva národnostným menšinám, pre národnostné menšiny. Je, školy, kolegovia, ktorí to vypracovávali, našli školy, ktoré majú iba päť detí, a sú to školy detí národnostných menšín. To znamená, ak to platí pre nich, musí to platiť aj pre naše deti, lebo nemôžme predsa naše deti nejakým spôsobom diskriminovať len zato, že nepatria do národnostnej menšiny, ale do štátotvorného národa.
Takže ja vám naozaj hovorím, neberte to v zlom. Ďakujem za tie konštruktívne reakcie na úrovni a verím, že sa tie veci pohnú k lepšiemu. Práve preto za nás tu predkladali kolegovia, ktorí sú tiež z Nitrianskeho kraja a ktorí tým žijú a ktorí boli oslovení tými ľuďmi, ktorí sú už doslova v depresii, niektoré tie mamičky hlavne, lebo tie matky to znášajú veľmi zle. Čiže neberte to ako útok, berte to ako taký podnet na konštruktívne riešenie, ako na smeč. Spravte z toho smeč, využite to. Keď to bude na prospech tých detí, ja budem rád.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Mizík ešte do rozpravy... O slovo požiadal ešte pred Mizíkom či po Mizíkovi? Teraz?
Pán poslanec, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ako navrhovateľ som sa prihlásil neštandardne do rozpravy, aby aj kolegovia mohli možno vo faktickej reagovať, sme sa rozprávali, lebo zaznel tu zo Slovenskej národnej strany argument, že sa vám už podarilo zriadiť po vzore, no po vzore asi sotva, ale teda podobne ako navrhovala SaS, teda nejakú zmiešanú školu, v jednej bude, kde, strednú školu, ak som pochopil správne, kde sa spolu vzdelávajú aj slovenskí, aj maďarskí žiaci, každý vo svojom jazyku, každý vo svojom vzdelávacom programe, čo je, my to aj vítame, ak to tak, ako som povedal, dispozícia danej budovy umožňuje. Treba si, samozrejme, v týchto prípadoch dať pozor na to, a poviem to rovno, aby, aby, kto má prevahu v tej škole, lebo niekedy tí maďarskí učitelia alebo riaditelia majú tendenciu nejakým spôsobom potláčať a nevytvárať rovnaké podmienky pre tých slovenských žiakov ako, ako pre tých vlastných maďarských žiakov, to je, bohužiaľ, realita, to nie je, akože ja si to vymýšľam.
Druhá vec je, že treba začať už skutočne od tých základných škôl, pretože si treba uvedomiť, ak nejaký žiak, nejaké dieťa vyštuduje maďarskú základnú školu, tak logicky pokračuje na maďarskú strednú školu a potom prípadne aj na maďarskú vysokú školu a zákonite je vďaka jazykovej bariére a neznalosti štátneho jazyka na komunikatívnej úrovni izolované na danom konkrétnom území.
V rozprave ešte nezaznel jeden argument, ktorý máme tiež z Nitrianskeho kraja, tiež prichádzame do styku aj s občanmi, aj s podnikateľmi a mnohí, najmä živnostníci, sa sťažujú, že nevedia nájsť na území okresu Nové Zámky a južnejšie zamestnancov jednak z dôvodu všeobecného nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, ale aj - a to už trvá roky - z dôvodu jazykovej bariéry, že jednoducho ľudia, ktorí tam žijú, často nevedia po slovensky na komunikatívnej úrovni. To je holý fakt, to je holá realita.
Jeden kolega, ktorý tam predáva tuším pneumatiky, dlhodobo nevie nájsť zamestnancov do svojej firmy, ktorý by vedel komunikovať so slovenskými zákazníkmi na slušnej komunikatívnej úrovni tak, aby sa ten majiteľ firmy za to nemusel jednoducho hanbiť. A týmto problémom tá firma trpí už nejaké dva-tri roky. To je, to je, bohužiaľ, holý fakt.
Čiže treba skutočne, stredné školy je pekné, že sa idú riešiť, ale treba začať naozaj už od tých materských a základných škôl, čiže ak sa Slovenská národná strana plánuje do tohto problému zahryznúť a vytvoriť Slovákom naozaj slušné podmienky, ale nielen Slovákom, ale aj možno príslušníkom národnostných menšín, ktorí sa chcú vzdelávať v štátnom jazyku, chcú vedieť dobre po slovensky, tak nech teda už začne skutočne od materských škôl aj od základných škôl, kompetencie na to sú, ak nie sú, dajú sa vytvoriť, ste vládna strana, máte tu väčšinu, čiže môžte si prispôsobiť zákony tak, ako je to nutné, ako je to potrebné, tak, aby to vyhovovalo tým Slovákom alebo aj príslušníkom národnostných menšín na zmiešanom území.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, najprv by som chcel zareagovať na pána poslanca Soboňu, ktorý povedal, že je nižšia kvalita, keď je menej žiakov. Ako učiteľ s dlhoročnou praxou si myslím, že keby som mal triedu s piatimi žiakmi, fantasticky by sa mi učilo. Každému žiakovi by som sa mohol veľmi, veľmi veľa venovať. Toľko k tomu.
A teraz prejdem k samotnému nášmu návrhu. Moji predrečníci absolútne vyčerpali danú tému a moja rozprava sa bude týkať dvoch článkov našej ústavy.
Hneď v Preambule na začiatku stojí „My, národ slovenský“. A teraz prejdem k týmto článkom.
Článok 6 našej ústavy, odsek 1 hovorí: „Na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk.“ Z tohto článku vyplýva, že keď je štátny jazyk jazyk slovenský, je logické, že sú predpoklady a nutnosť, podotýkam nutnosť, mať možnosť sa v ňom vzdelávať. Tieto dve slová „predpoklady a nutnosť“ sú však v Slovenskej republike na niektorých územiach iba dve obyčajné slová z Krátkeho slovníka slovenského jazyka.
Na niektorých územiach sú naozaj iba dve slová, ktoré neplatia kvôli predstaviteľom samospráv, ktoré ovládajú príslušníci národnostnej menšiny. Tej národnostnej menšiny, ktorá má vďaka našej ústave, našim zákonom a opatreniam také nadpráva či práva, o ktorých inde vo svete menšiny môžu iba snívať. Aby sme boli v obraze: dvojjazyčné nadpisy, názvy obcí, alebo dokonca ešte aj áut mestskej polície. Tieto vymoženosti majú vďaka ústave, v ktorej na začiatku stojí „My, národ slovenský“.
Teda logika by smerovala k tomu, aby nám recipročne vychádzali v ústrety, zvlášť v období, keď na Slovensku prichádza k veľkým presunom obyvateľstva. No našťastie iba nášho slovenského či európskeho. Ale nie, nechcem paušalizovať, ale zdá sa, že niektorí starostovia a poslanci na južnom Slovensku asi majú pocit, že sme Felvidék.
Teraz je tu druhý článok našej ústavy. V článku 12 ods. 3 našej ústavy sa okrem iného píše, že „sa zakazujú všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu“. V niektorých oblastiach na juhu Slovenska evidentne badať skrytý nátlak. Tam sa častokrát obštrukciami znemožňuje vytvoriť slovenskú triedu, slovenskú školu. Reči o nedostatočnej kapacite sú obyčajné obštrukcie či, ľudovo povedané, kecy. Kde je vôľa, tam je cesta. V mojej škole sme napríklad urobili triedu z bývalej kuchynky a tiež aj zo zemepisného kabinetu a ešte zo školníkovej šmykne, kde si robil veci.
Tu z tohto miesta vyzývam dotyčných starostov a poslancov, aby našli vôľu aj cestu. Tudom barátom? Szia barátom.
A nakoniec by som, dám takú otázku vlastne sám sebe, som zvedavý, ako budú hlasovať poslanci SNS pri tomto našom návrhu zákona, či to nebude tak ako pri hlasovaní o slovenskej hymne, kde mi jeden poslanec, ktorý tu nie je, povedal, že má k nej intímny vzťah, ale nehlasoval za ňu.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Soboňa s faktickou. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

Ďakujem, pán predseda. Chcem reagovať na pána poslanca Mizíka, na tú poznámku, ktorú povedal, vážim si každého učiteľa, pán Mizík, ale zo skúseností, ktoré máme aj v našom Topoľčianskom okrese, skutočne tá úroveň vzdelávania, kde je od 5 do 10 detí, je na nižšej úrovni. Jednoducho sú to skúsenosti z praxe. A keď sa aj rozprávam s tými pedagógmi, potom tá úspešnosť ďalšieho vzdelávania na stredných a vysokých školách je nižšia. Predstavte si modelovú situáciu, že máte 6-7 detí, teraz máte tam 7-ročného, 8-, 9-, 10-ročného, to je 1 až 4, no povedzte, aká, neviem si to predstaviť, jednoducho to je, to je anomália. A sú také školy a sú také triedy, ale to naozaj niektorí starostovia to držia nasilu len z toho dôvodu, že buď mu tam sa učia nejakí jeho známi poslancov, je tlak zo strany poslancov, aby za každú cenu udržal tú školu.
Pán kolega Uhrík vie veľmi dobre, že aj v Nitrianskom kraji sme museli, nielen sú problémy, celková tá demografická krivka je taká, aká je, že je úbytok tých detí. A veď my sme museli aj strednú školu zavrieť teraz v Želiezovciach, myslím, že to bolo s maďarským jazykom (reakcia z pléna), slovenským to bolo, hej, tiež tam bol jednoducho úbytok detí a tiež je tu záujem z Nitrianskeho samosprávneho kraja spolupracovať s miestnou samosprávou o možnosti využiť, využiť túto školu. Ponúkli sme to samospráve v Želiezovciach, či už na klub detí, alebo základnú školu. A vlastne veď ten problém s tou demografiou je nielen na základných školách, ale aj na stredných školách.
Ďakujem.

Pán poslanec Mizík s reakciou.