34. schôdza

Ďakujem za faktickú poznámku. Pán Soboňa, matematický prepočet nepustí. Hodina má 45 minút; 45 minút delené 5 žiakmi, hoci aj rôzneho veku, to je určitý čas; 45 minút delené povedzme 21 žiakmi, to je tiež určitý čas a je to menej ako na tých 5 žiakov, aj keď sú rôzneho veku. A ja som hovoril hlavne o základných školách a 1 - 4 a na 1 - 4 prakticky učí jedna učiteľka. Ďakujem.

Ďakujem. Tým vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtal som sa, či sa... Aha, to ste boli ústne prihlásení, pán Kotleba aj Mizík. Dobre. Takže môžem vyhlásiť rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?
Nech sa páči.

Milé kolegyne, vážení kolegovia, chcem úprimne poďakovať za všetky konštruktívne príspevky a som rád, že sa to nieslo v takom, v takom konštruktívnom duchu, že tu neboli nejaké emócie alebo niečo podobné.
Čo sa týka toho Nitrianskeho kraja, pán Soboňa, tak skutočne, a to je pravda, v Nitrianskom samosprávnom kraji alebo Nitriansky samosprávny kraj už zrušil dve školy na svojom území za toto volebné obdobie a, bohužiaľ, obidve slovenské, jedno bolo gymnázium slovenské v Želiezovciach, kde gymnázium maďarské tam zostalo, slovenské sa zrušilo, a druhá stredná škola bola odborná škola v Kalnej nad Hronom, takisto slovenská. Čiže, bohužiaľ, teraz keď poviem konštatovanie, že Nitriansky samosprávny kraj ruší slovenské školy a tie maďarské necháva, tak je to, bohužiaľ, fakticky správne konštatovanie.
Ja som preto aj, preto aj nepodporil toto, toto rušenie škôl, hoci som si vedomý toho demografického úbytku. No ale ten najčastejší argument, ktorý tu zo strany SNS zaznel ako akási výhrada, taká, taká výhrada odborného charakteru voči tomuto návrhu zákona, bolo práve to číslo 5, päť detí v jednej škole. My, samozrejme, na tomto čísle netrváme, to je vec, ktorá je, môže byť predmetom diskusie, môže byť predmetom nejakej dohody, alebo si to, ako povedal aj Marian Kotleba, kľudne aj osvojte, trošku pozmeňte, predložte to vy, len hlavne nech sa ten problém vyrieši.
Ja len poviem historicky, ako sme dospeli k tomu číslu 5 žiakov, teda minimálne 5 žiakov v jednej základnej škole. Ja som to tu čítal, ale nie všetko, my sme si dali spraviť teda tú štatistiku z ministerstva školstva, že ako sú na tom menšinové školy s vyučovacím jazykom maďarským, základné školy s ročníkmi 1 – 4, a naozaj 27 škôl, na ktorých je tých žiakov 12 a menej.
Ja ich môžem kľudne prečítať všetky: obec Peder – 12 žiakov, obec Krásnohorská Dlhá Lúka – 12 žiakov, Martovce – 12 žiakov, Kráľov Brod – 12 žiakov, Neporadza – 11 žiakov, to sú všetko školy, základné školy s vyučovacím jazykom maďarským, Nová Vieska – 11 žiakov, Blatná na Ostrove – 11 žiakov, Radvaň nad Dunajom – 10 žiakov, Ipeľské Predmostie – 9 žiakov, Ladmovce – 9 žiakov, Šalov – 9 žiakov, Rúbaň – 8 žiakov, Dolný Bar – 8 žiakov, Dobrohošť – 8 žiakov.
Ďalšie školy, základné školy s vyučovacím jazykom maďarským: Padáň v Trnavskom kraji – 8 žiakov, Vozokany – 7 žiakov, Michal na Ostrove – 7 žiakov, Olováry – 6 žiakov, Hrubý Šúr – 6 žiakov, Reca v Bratislavskom kraji – 6 žiakov, Košúty – 6 žiakov, Kečovo – 3 žiaci, Mad – 3 žiaci.
A potom obce, kde sú základné školy s vyučovacím jazykom maďarským s nula žiakmi, je podľa ministerstva: Figa, Uzovská Panica, Veľký Kamenec a Tomášikovo.
Čiže vediac, že na Slovensku existuje 27 základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, kde nie je problém mať 12 žiakov, dokonca aj troch žiakov a zriaďovať školu aj pre takýto počet žiakov, sme jednoducho si povedali, že tých 5 žiakov je také, také rozumné minimum aj pre príslušníkov slovenského národa žijúceho na danom území, ale, samozrejme, môže to byť predmetom diskusie nejakej optimalizácie, či už územnej, alebo finančnej. Ale pokiaľ teda toto má byť jediná prekážka, ktorá by zabránila, aby sa, nehovorím, tento zákon prijal, ale aby sa tento problém vyriešil, tak určite, určite je to na diskusiu.
Ďakujem pekne.

Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu.
Panie poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o bodoch 76 a 77 programu, ku ktorým bola zlúčená rozprava. Pri prerokovaní budeme postupovať tak, že najskôr vystúpi navrhovateľ k obidvom návrhom a po ňom vystúpi určený spravodajca z ústavnoprávneho výboru.
Prvým bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Uhríka, Beluského, Schlosára a Drobného na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 v znení neskorších predpisov.
Návrh ústavného zákona je pod tlačou 1079. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1133.
Druhým bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Kotlebu, Uhríka, Beluského, Schlosára, Drobného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 o prokurátoroch v znení neskorších predpisov a dopĺňajú sa niektoré zákony.
Návrh zákona má tlač 1080. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1134.
Dávam slovo poslancovi Beluskému, aby uviedol obidva návrhy zákonov.

(Rokovanie o dvoch bodoch programu so zlúčenou rozpravou, a to o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Milana Uhríka, Martina Beluského, Rastislava Schlosára a Stanislava Drobného na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 1079,
a
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Milana Uhríka, Martina Beluského, Rastislava Schlosára a Stanislava Drobného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1080.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh novely, ktorou sa mení Ústava Slovenskej republiky, zákon č. 153/2001 o prokuratúre, zákon č. 187/2014 o podmienkach výkonu volebného práva v znení neskorších predpisov, zákon č. 38/1993 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení sudcov v znení neskorších predpisov, predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Milan Uhrík, Martin Beluský a Stanislav Drobný.
Cieľom legislatívneho návrhu je zmeniť spôsob voľby generálneho prokurátora Slovenskej republiky tak, aby o zvolení už nerozhodovali politici, to znamená poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ale odborníci, to znamená prokurátori, sudcovia, advokáti, notári a exekútori v priamych tajných voľbách. Takáto zmena spôsobu voľby generálneho prokurátora výrazným spôsobom prispeje k odpolitizovaniu tejto mimoriadne dôležitej funkcie a tiež k posilneniu jeho nezávislosti a nezaujatosti pri výkone funkcie, najmä však pri postihovaní nelegálnej činnosti siahajúcej často až k najvyšším predstaviteľom štátu. Zároveň sa posilní dôvera občanov k justícii a štátu ako takému.
Viac k návrhu zákona poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Lukáčovi, aby Národnej rade podal spravodajskú informáciu k uvedeným návrhom.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
K bodu 76.
Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a v gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu k týmto bodom.

Otváram všeobecnú rozpravu k týmtom bodom programu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku, je prihlásený pán poslanec Drobný.
A o slovo požiadal prvý navrhovateľ, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v minulosti už boli do parlamentu navrhované zmeny spôsobu voľby generálneho prokurátora, pričom za najvýznamnejšiu môžeme považovať návrh na voľbu generálneho prokurátora v priamych voľbách voleného občanmi Slovenskej republiky. Za najväčšiu kritiku, argumenty v neprospech takéhoto návrhu zákona bolo používané najmä to, že generálny prokurátor je odborná funkcia, kde by nevedeli vyberať kandidátov podľa odbornosti, ale iba podľa ich volebnej kampane. Kandidáti na generálnych prokurátorov by mohli závisieť od ľudí, ktorí by im pomáhali v kampani, alebo od mimovládnych organizácií, ktoré by ich podporovali. „Generálny prokurátor by mohol byť obmeniteľný a závislý od osôb, ktoré by mu naháňali hlasy“, podotkol vtedajší vládny poslanec.
Súčasný stav, teda voľba generálneho prokurátora Národnou radou Slovenskej republiky, ktorá následne predkladá návrh prezidentovi Slovenskej republiky na jeho vymenovanie, je ale taktiež neefektívny a hlavne nie je odpolitizovaný. Na zvolenie generálneho prokurátora v Národnej rade Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, t. j. 76 hlasov poslancov, tak možno konštatovať, že generálny prokurátor je svojím spôsobom nominantom vlády. Domnievame sa, že zvolenie generálneho prokurátora by nemalo byť len vecou voľby 76 hlasov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a teda poslancov vlády.
Generálny prokurátor ako hlavný nástroj boja proti závažným podozreniam a korupcii na najvyšších miestach by nemal byť poplatný tým, ktorí ho zvolili, ale občanom Slovenskej republiky. Ak chceme odpolitizovať justíciu, je nutné zmeniť spôsob voľby tak, aby bola zaručená odbornosť, nestrannosť a transparentnosť pri voľbe generálneho prokurátora.
My vo svojom návrhu riešime všetky argumenty a prichádzame s kompromisným návrhom riešenia. Generálneho prokurátora podľa nášho návrhu už nebude voliť Národná rada Slovenskej republiky ani všeobecná verejnosť, ale odborná verejnosť, to znamená všetci prokurátori, sudcovia, advokáti, notári a exekútori. V súčasnosti by to znamenalo, že generálneho prokurátora by volilo až 8 164 voličov, čo je oproti súčasnému stavu, teda oproti 150 poslancom Národnej rady, 54-krát viac voličov. Voľby by boli tajné a kontrolované nominantmi politických parlamentných strán, prezidentom Slovenskej republiky a predsedom Najvyššieho kontrolného úradu. Ktorýkoľvek z týchto 8 164 voličov by mohol navrhnúť kandidáta za generálneho prokurátora, ktorý by ale musel spĺňať zákonom dané odborné požiadavky, to znamená, že kandidát na generálneho prokurátora musí byť v čase navrhovania a volieb prokurátorom, mať minimálne 40 rokov a 10 rokov vykonával funkciu prokurátora, sudcu, notára, advokáta alebo exekútora, z toho najmenej 5 rokov funkciu prokurátora alebo sudcu. Pre transparentnosť výberu kandidátov navrhujeme aj verejné vypočutie, kde by si jednotliví kandidáti predstavili svoju víziu a strategické ciele, ktoré by chceli počas svojho volebného obdobia vykonať. Na takomto fóre by mali možnosť zástupcovia odbornej verejnosti, ale aj novinárov, zástupcov štátu a voličov generálneho prokurátora klásť otázky jednotlivým kandidátom.
Náš návrh mení aj spôsob odvolania generálneho prokurátora. Chceme, aby bolo možné jeho odvolanie nielen v prípade, ak napr. stratí štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo začne vykonávať funkciu nezlučiteľnú s funkciou generálneho prokurátora, tak jak je to tu teraz. My chceme, aby bolo možné generálneho prokurátora odvolať, kedykoľvek o tom rozhodnú nadpolovičnou väčšinou voliči generálneho prokurátora, t. j. prokurátori, sudcovia, advokáti, notári a exekútori, a to v referende o odvolaní generálneho prokurátora. Takéto referendum sa, samozrejme, bude konať len vtedy, ak o to petíciou požiada aspoň 33 % z celkového počtu voličov a platné bude, ak sa ho zúčastní nadpolovičná väčšina voličov generálneho prokurátora.
Predložená novela bude mať jednoznačne pozitívne vplyvy na zlepšenie vymožiteľnosti práva a zvýšenie úrovne právneho štátu. Očakáva sa mierne negatívny vplyv na štátny rozpočet súvisiaci s výdavkami a zabezpečenie priamej voľby generálneho prokurátora.
Prosím všetkých, ktorým záleží na odpolitizovaní justície a fungujúcom právnom systéme, aby zahlasovali prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní, kde ho môžeme následne vylepšiť a dôjsť ku kompromisnému riešeniu.
Ďakujem za pozornosť.

Jedna faktická - pán poslanec Uhrík.