34. schôdza

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v minulosti už boli do parlamentu navrhované zmeny spôsobu voľby generálneho prokurátora, pričom za najvýznamnejšiu môžeme považovať návrh na voľbu generálneho prokurátora v priamych voľbách voleného občanmi Slovenskej republiky. Za najväčšiu kritiku, argumenty v neprospech takéhoto návrhu zákona bolo používané najmä to, že generálny prokurátor je odborná funkcia, kde by nevedeli vyberať kandidátov podľa odbornosti, ale iba podľa ich volebnej kampane. Kandidáti na generálnych prokurátorov by mohli závisieť od ľudí, ktorí by im pomáhali v kampani, alebo od mimovládnych organizácií, ktoré by ich podporovali. „Generálny prokurátor by mohol byť obmeniteľný a závislý od osôb, ktoré by mu naháňali hlasy“, podotkol vtedajší vládny poslanec.
Súčasný stav, teda voľba generálneho prokurátora Národnou radou Slovenskej republiky, ktorá následne predkladá návrh prezidentovi Slovenskej republiky na jeho vymenovanie, je ale taktiež neefektívny a hlavne nie je odpolitizovaný. Na zvolenie generálneho prokurátora v Národnej rade Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, t. j. 76 hlasov poslancov, tak možno konštatovať, že generálny prokurátor je svojím spôsobom nominantom vlády. Domnievame sa, že zvolenie generálneho prokurátora by nemalo byť len vecou voľby 76 hlasov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a teda poslancov vlády.
Generálny prokurátor ako hlavný nástroj boja proti závažným podozreniam a korupcii na najvyšších miestach by nemal byť poplatný tým, ktorí ho zvolili, ale občanom Slovenskej republiky. Ak chceme odpolitizovať justíciu, je nutné zmeniť spôsob voľby tak, aby bola zaručená odbornosť, nestrannosť a transparentnosť pri voľbe generálneho prokurátora.
My vo svojom návrhu riešime všetky argumenty a prichádzame s kompromisným návrhom riešenia. Generálneho prokurátora podľa nášho návrhu už nebude voliť Národná rada Slovenskej republiky ani všeobecná verejnosť, ale odborná verejnosť, to znamená všetci prokurátori, sudcovia, advokáti, notári a exekútori. V súčasnosti by to znamenalo, že generálneho prokurátora by volilo až 8 164 voličov, čo je oproti súčasnému stavu, teda oproti 150 poslancom Národnej rady, 54-krát viac voličov. Voľby by boli tajné a kontrolované nominantmi politických parlamentných strán, prezidentom Slovenskej republiky a predsedom Najvyššieho kontrolného úradu. Ktorýkoľvek z týchto 8 164 voličov by mohol navrhnúť kandidáta za generálneho prokurátora, ktorý by ale musel spĺňať zákonom dané odborné požiadavky, to znamená, že kandidát na generálneho prokurátora musí byť v čase navrhovania a volieb prokurátorom, mať minimálne 40 rokov a 10 rokov vykonával funkciu prokurátora, sudcu, notára, advokáta alebo exekútora, z toho najmenej 5 rokov funkciu prokurátora alebo sudcu. Pre transparentnosť výberu kandidátov navrhujeme aj verejné vypočutie, kde by si jednotliví kandidáti predstavili svoju víziu a strategické ciele, ktoré by chceli počas svojho volebného obdobia vykonať. Na takomto fóre by mali možnosť zástupcovia odbornej verejnosti, ale aj novinárov, zástupcov štátu a voličov generálneho prokurátora klásť otázky jednotlivým kandidátom.
Náš návrh mení aj spôsob odvolania generálneho prokurátora. Chceme, aby bolo možné jeho odvolanie nielen v prípade, ak napr. stratí štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo začne vykonávať funkciu nezlučiteľnú s funkciou generálneho prokurátora, tak jak je to tu teraz. My chceme, aby bolo možné generálneho prokurátora odvolať, kedykoľvek o tom rozhodnú nadpolovičnou väčšinou voliči generálneho prokurátora, t. j. prokurátori, sudcovia, advokáti, notári a exekútori, a to v referende o odvolaní generálneho prokurátora. Takéto referendum sa, samozrejme, bude konať len vtedy, ak o to petíciou požiada aspoň 33 % z celkového počtu voličov a platné bude, ak sa ho zúčastní nadpolovičná väčšina voličov generálneho prokurátora.
Predložená novela bude mať jednoznačne pozitívne vplyvy na zlepšenie vymožiteľnosti práva a zvýšenie úrovne právneho štátu. Očakáva sa mierne negatívny vplyv na štátny rozpočet súvisiaci s výdavkami a zabezpečenie priamej voľby generálneho prokurátora.
Prosím všetkých, ktorým záleží na odpolitizovaní justície a fungujúcom právnom systéme, aby zahlasovali prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní, kde ho môžeme následne vylepšiť a dôjsť ku kompromisnému riešeniu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja by som doplnil kolegu spolupredkladateľa, že skutočne cieľom tohto návrhu zákona je odpolitizovanie funkcie, hlavne odpolitizovanie činnosti generálneho prokurátora. My sme navrhli, aby generálneho prokurátora volili, poviem to tak, právnici, profesionáli a nie verejnosť.
Dôvod, prečo sme nechceli, aby ho volila verejnosť, je jednoducho ten, pretože potom by sa generálnym prokurátorom mohol stať ten kandidát, ktorý by mal najlepšiu kampaň a najlepší imidž v médiách. V podstate by si generálneho prokurátora volili médiá a veľmi ľahko by sa mohlo stať, že by sme tam videli nejakého, nejakú obdobu Kisku, Luntera alebo Mistríka, čiže to sme naozaj nechceli. Chceli sme, aby generálneho prokurátora zvolili profesionáli, ktorí sa rozumejú práci právnikov, práci prokuratúry a práci súdov.
A takisto sme tam zaviedli aj možnosť ďalšieho odvolania, rozšírenia možnosti odvolania súčasného generálneho prokurátora, ktorým je pán Čižnár, pretože je evidentné, že pán Čižnár si nerobí svoju prácu tak, ako by si mal, a nechal sa zneužiť na politický boj, o čom možno svedčí množstvo jeho krokov, ktoré koná, ale takisto aj množstvo krokov, ktoré proste nekoná. Tá možnosť odvolať takéhoto človeka by tu teda bola za predpokladu, že by sa na tom uzniesla istá časť jeho voličov, to znamená, opäť právnikov, sudcov, advokátov, notárov, exekútorov, a teda týchto ľudí.
Čiže určite by to prispelo k odpolitizovaniu celého tohto režimu a konečne by a konečne by generálny prokurátor sa mohol slobodne nadýchnuť a začať robiť to, na čo je určený. To znamená, trestne stíhať a dbať na dodržiavanie zákona a zákonnosti a nebáť sa trestne stíhať aj najvyššie postavených, možno daňových podvodníkov a podobných ľudí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, slabým miestom právneho systému na Slovensku je generálny prokurátor. Ten je v očiach občanov spochybnený už jeho voľbou v parlamente. Široká verejnosť vníma túto funkciu ako politicky dosadeného predstaviteľa represívnych zložiek štátu, ktorý viac než záujmy štátu a spravodlivosť pre občanov presadzuje záujmy a beztrestnosť tých, čo jeho zvolenie zabezpečili.
A niet sa čomu diviť. Spomeňme si na udalosti z rokov 2010 až 2013, počas ktorých sa poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nedokázali zhodnúť a legitímnym a transparentným spôsobom zvoliť generálneho prokurátora. Voľbu generálneho prokurátora v tomto období sprevádzal intenzívny politický boj, séria škandálov, vzájomných útokov, nekalých praktík a následných zásahov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Objavili sa takisto aj závažné podozrenia z korupcie a kupovania si hlasov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Tak si zopakujme, ako to prebiehalo:
- Bol 3. november 2010. Prebehla neúspešná tajná voľba generálneho prokurátora v Národnej rade Slovenskej republiky. Kandidoval Dr. Dobroslav Trnka, Dr. Eva Mišíková a Dr. Ján Hrivnák.
- 22. novembra 2010. Kandidátom koalície sa stal prof. Jozef Čentéš.
- 2. decembra 2010, pardon, 2010, ospravedlňujem sa, v tajnom hlasovaní bol takmer zvolený Dobroslav Trnka, chýbali 2 hlasy. Vo vládnej koalícii nastávajú spory. ... (pozn. red.: nejasne vyslovené) koalícia sa navzájom podozrieva z podpory Dobroslava Trnku.
- 7. decembra 2010. Neúspešná voľba.
- 2. februára 2011. Funkčné obdobie Dobroslava Trnku skončilo.
- Apríl 2011. Národná rada schválila verejnú voľbu generálneho prokurátora, avšak Ústavný súd nariadil tajnú voľbu.
- 17. mája 2011. Neúspešná tajná voľba, Dobroslav Trnka dostal 70 hlasov. Jozef Čentéš sa pred voľbou vzdal.
- 15. júna 2011. Ústavný súd trvá na tajnej voľbe, kým nerozhodne, či je taká voľba zákonná.
- 17. jún 2011. Poslanci zvolili v tajnej voľbe Jozefa Čentéša, ale prezident chce s vymenovaním čakať na Ústavný súd.
- 14. júla 2011. Dobroslav Trnka podal sťažnosť na Ústavný súd, považuje sa za zvoleného už v máji.
- September 2011. Prezident považuje omylom skartovanú výpoveď Igora Matoviča za prekážku vymenovania Jozefa Čentéša.
- 5. októbra 2011. Ústavný súd oznámil, že voľba môže byť tajná aj verejná.
- 7. novembra 2011. Jozef Čentéš podáva na Ústavný súd sťažnosť na prezidentovu nečinnosť.
- 29. februára 2012. Poslanci KDH, SDKÚ, MOST-a – HÍD a SaS sa obracajú na Ústavný súd vo veci, či má prezident právo Jozefa Čentéša nevymenovať.
- 3. máj 2012. Prezident odmieta Jozefa Čentéša vymenovať. Odôvodňuje to tým, že jeho zvolenie nie je spojené s podozrením z korupcie.
- 24. októbra 2012. Ústavný súd rozhodol, že prezident môže odmietnuť zvoleného kandidáta, ale musí mať na to relevantné dôvody.
- 2. januára 2013. Prezident oznámil, že Jozefa Čentéša nevymenuje.
- 3. januára 2013. Jozef Čentéš podal sťažnosť na Ústavný súd. Obe strany sporu neskôr namietli dvanásť z trinástich ústavných sudcov. Ústavný súd je zablokovaný.
- 14. januára 2013. Rada prokurátorov považuje za najvhodnejšieho kandidáta Jaromíra Čižnára. Jaromír Čižnár nechce kandidovať, kým ústavní sudcovia sa nevyjadria, či sa voľba môže diať.
- 24. apríla 2013. Vláda schválila novelu zákona o konaní pred Ústavným súdom. Má to byť reakcia na sťažnosť Jozefa Čentéša.
- 30. apríla 2013. Novelu zákona v skrátenom konaní schválil parlament.
- 10. mája 2013. Novela ešte neplatí. Predsedníčka Ústavného súdu Iveta Macejková pridelila sťažnosť Jozefa Čentéša sudcovi Petrovi Brňákovi, aj keď ten bol z konania vylúčený. Pridelenie umožňovala spomínaná novela, tá však ešte neplatila.
- 20. mája 2013. Prezident podpísal predmetnú novelu, opoziční poslanci podali podanie na Ústavný súd.
- 5. júna 2013. Ústavní sudcovia pozastavili účinnosť novely.
- 13. júna 2013. Jediným kandidátom voľby je Jaromír Čižnár.
- 18. júna 2013. Jaromír Čižnár bol zvolený v Národnej rade Slovenskej republiky.
- 17. júla 2013. Jaromír Čižnár bol vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky za generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
Toto bola genéza politickej voľby generálneho prokurátora. Preto je nevyhnutné vzhľadom k rozsiahlym právomociam a závažnosti riešených vecí, aby generálny prokurátor od prvej chvíle po menovaní predstavoval autoritu tak pre občanov, ako aj pre odbornú verejnosť. Voľba generálneho prokurátora vo voľbách, v ktorých oprávnenými voličmi by boli všetci prokurátori, sudcovia, advokáti, exekútori, by veľmi pomohla riešeniu problémov s právnym stavom na Slovensku. Navrhovaný spôsob voľby, ako aj možnosť odvolania generálneho prokurátora referendom zbaví funkciu generálneho prokurátora politických vplyvov a to je rozhodujúce.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. No, myslím, že nás všetkých teší, že vaša strana má záujem o zlepšenie stavu fungovania prokuratúry a možnože aj zlepšenia procesu, ako sa prokurátor volí a prípadne odvoláva, avšak obávam sa, že ten spôsob, ktorý navrhujete, je nielenže nefunkčný, ale myslím si, že by viedol k ešte horšiemu stavu, aký máme dnes, čo, samozrejme, je ťažko predstaviteľné.
Ale myslím si, že ak by volili samotní prokurátori a dokonca advokáti, exekútori i notári generálneho prokurátora, tak je treba si uvedomiť, že toto sú všetko povolania, ktoré sú častokrát v antagonistickom vzťahu k prokurátorom a aj ku generálnemu prokurátorovi, ktorý si častokrát osobuje právo rozhodovať v konečnom dôsledku o všetkých veciach, ktoré prokurátori robia, a teda výsledok by mohol byť úplná anarchia.
Myslím si, že treba oceniť to, že sa snažíte zlepšiť súčasnú neblahú situáciu, avšak spôsob, akým sa o to pokúšate, je, by som povedal, celkom nevhodný.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, rokujeme o našom návrhu na nielen samotné zlepšenie procesu a mechanizmu voľby generálneho prokurátora ako najväčšieho a najvyššie postaveného ochrancu práva a zákonnosti na Slovensku, ale o našom návrhu, alebo teda najmä o našom návrhu na odpolitizovanie tejto voľby.
Ja vítam faktickú poznámku pána poslanca Baránika, budem sa jej venovať vo svojom vystúpení, ale ako jediné, čo tu ešte nezaznelo, by som chcel kolegov doplniť v tom, že keď si uvedomíme, akým spôsobom vlastne je dnes volený generálny prokurátor ako hlava všetkých prokuratúr a naozaj ten, ktorý by mal byť cnostným ochrancom zákonnosti a práva na Slovensku, tak veľmi jednoduchými logickými metódami musíme prísť na to, že vlastne vláda si volí človeka, ktorý bude následne niekoľko rokov dohliadať na to, akým spôsobom sa bude pristupovať ku stíhaniu zločincov alebo podozrivých aj na tých najvyšších miestach, na tých najvyšších politických funkciách. A je predsa samozrejmé a je to z histórie mnohokrát potvrdené, že málokto pohryzie ruku, ktorá ho kŕmi. Takže je prirodzené, že ak vládna väčšina, ktorej hlasy stačia v parlamente na zvolenie generálneho prokurátora, tohto človeka zvolí do funkcie, tak asi tento človek nebude mať veľkú motiváciu na to, aby stíhal tých najvyššie postavených zločincov, mnohých zapojených do rozkrádania štátu, pretože títo, títo ľudia mu svojím vplyvom zabezpečili zvolenie do tejto veľmi významnej politicko-právnej funkcie.
Náš návrh prichádza s obrovskou zmenou, a síce v tom, že už by nebol generálny prokurátor volený politikmi, priamo poslancami Národnej rady, čo poslancami, priamo poslancami vládnej koalície, pretože, a teraz nenarážam na súčasné strany, ale na všeobecný mechanizmus voľby generálneho prokurátora, pretože naozaj stačí tá vládna väčšina na to, aby bol zvolený do funkcie. Ale naopak, a o tom sa môžeme, pán kolega, rozprávať, rozširujeme veľmi významným spôsobom, viac ako 50-násobne zväčšujeme množinu voliteľov alebo voličov generálneho prokurátora. To znamená, veľmi zásadným spôsobom aj znižujeme mieru závislosti a možnosť korupcie a korumpovanie týchto ľudí, pretože je predsa prirodzené, že 76 poslancov sa dá oveľa jednoduchšie zmanažovať ako osemtisíc-, neviem, -sto voličov z radov všetkých právnických, právnických komôr. To znamená nielen, ako vy ste povedali, notárov, advokátov a prokurátorov, ale aj sudcov tiež. A myslíme si, že medzi týmito ľuďmi, medzi všetkými týmito skupinami je naozaj ešte stále veľká väčšina ľudí, ktorí sú čestní, zásadoví a ktorí by aj ku voľbe generálneho prokurátora pristupovali ako ku svojej špeciálnej výsade, ku svojmu exkluzívnemu právu rozhodnúť o tom, kto bude ďalšie roky ten najvyšší ochranca zákonnosti a práva na Slovensku.
Preto, pán kolega Baránik, úplne úprimne vám chcem povedať, že ja nerozumiem vašej výčitke, že prečo by to bolo ešte horšie. Pretože to, čo ste povedali, že vlastne mnohí z týchto ľudí alebo mnohí z týchto funkcií sú priamo v antagonistickom vzťahu ku generálnemu prokurátorovi. To znamená, práve naopak, že sú s nim v protiklade, čiže nemajú prečo mu vychádzať poruke a nemajú prečo nejakým spôsobom byť nápomocní nejakej zmanipulovanej alebo skorumpovanej voľbe. Takže aj to, čo vy hovoríte, vlastne nás len utvrdza v tom, že ten návrh, ktorý sme dali, je správny, pretože ak niekoho zvolím do funkcie aj napriek tomu, že som k nemu v antagonistickom vzťahu, to znamená, že tie odborné predpoklady, ktoré uňho vidím, prevážili moje osobné averzie alebo moje osobné nejaké rozhodnutie, že toto človeka tam nechcem. A ak by to takto bolo, tak je to obrovské víťazstvo proti súčasnému stavu.
Ale, samozrejme, možno o tom diskutovať, debatovať, môžme to posunúť do druhého čítania a potom sa rozprávať o tom, že ako tú skupinu tých voličov generálneho prokurátora rozšíriť, alebo naopak, či ju nie je potrebné nejakým spôsobom zúžiť. Je to na konštruktívnu debatu. Ale si myslím, že v tomto pléne sa zhodneme v tom, že je potrebné zmeniť mechanizmus voľby generálneho prokurátora. Bez ohľadu na zloženie súčasnej, budúcej aj tej ďalšej vlády, jednoducho musí byť tento mimoriadne dôležitý človek doslova odizolovaný od politických vplyvov, aby tá práca na špičke Generálnej prokuratúry ako vrchole tej pyramídy ochrany zákonnosti bola naozaj bez politických vplyvov.
V tom druhom čítaní je práve priestor na to, aby ktokoľvek prišiel s pozmeňovacím návrhom práve teda na zmenu tejto množiny voličov alebo skupiny ľudí, ktorí budú mať aktívne právo zasiahnuť do voľby generálneho prokurátora. My sme jednoducho dali na stôl návrh, o ktorom si myslíme, že by mohol byť aj racionálny, aj tak nejako politicky zdôvodnený, ak sa nájdu nejaké protinávrhy, ktoré budú mať svoje zdôvodnenia, budú mať hlavu a pätu. Absolútne to nejako dopredu neodmietame.
Len, pán kolega, aj vy ste povedali, že bude to podľa vás horšie, že vítate zmenu, ale bude ten výsledok omnoho horší, ale nepovedali ste, čím by bolo spôsobené to, že by to bolo horšie alebo prečo by to malo byť horšie. Pretože povedať, bude to horšie, to je veľmi jednoduché. Ale myslím, že toto je naozaj téma, ktorá sa dotýka všetkých občanov Slovenskej republiky, pretože v konaní voči každému z občanov, voči všetkým občanom má vlastne najvyššie postavenie generálny prokurátor. A preto keď povieme, že, alebo ste povedali, že náš návrh nie je dostatočne dobrý, lebo myšlienka je dobrá, ale výsledok by zapríčinil to, že by to bolo ešte horšie, tak by som vás chcel poprosiť, pán kolega, keby ste to nejako špecifikovali a upresnili už len kvôli tomu, že my sami by sme radi vedeli, v čom vy napríklad osobne si myslíte, že je to horšie. Pretože my máme záujem na konštruktívnom dialógu s akýmkoľvek poslancom bez ohľadu na politické tričko. A ak nejaký návrh predkladáme, napríklad ako tento, tak ho vždy predkladáme s najlepším vedomím, svedomím a úmyslom tak, aby, ak by ten návrh prešiel, aby zlepšil tú konkrétnu časť, ktorej sa venuje, proste aby zlepšil či už vymožiteľnosť práva, alebo úroveň života, alebo sociálne zabezpečenie. Proste vždy tú jednotlivú tému, ktorú má ten návrh zákona riešiť.
Tak ako sa snažíme konštruktívne pristupovať ku kritike návrhov z iných politických strán alebo, naopak, ku podpore návrhov z iných politických strán, tak teda by sme aj, myslím, že celkom právom požadovali, aby aj vy ste pristupovali ku kritike alebo ku podpore našich návrhov nielen kriticky, ale aj odôvodnene.
Takže, pán kolega, ja vás chcem poprosiť ako právneho experta SaS, aby, nemusí to byť v tejto debate a v tomto pléne, ale aby ste nám vaše výhrady, ktoré ste tu formovali, aj nejako zdôvodnili. A veľmi radi si s vami k nim sadneme a môžme si to prejsť, že prečo by to bolo lepšie alebo horšie.
V každom prípade, kolegyne, kolegovia, asi na tom, že je potrebné zmeniť mechanizmus voľby generálneho prokurátora, sa zhodneme. A ja som realista, ja nemám veľké oči a nečakám, že by náš návrh získal toľko hlasov, aby skutočne prešiel a mohol ovplyvniť už v najbližšom volebnom období prokurátora ten výkon samotnej funkcie, ale tak ako aj pri predošlom zákone o tej novele školského, alebo návrhu novely školského zákona, tak aj teraz vám hovorím, ak máte vy lepší spôsob, ak prídete s lepšou myšlienkou, ako chceme odpolitizovať, ako chcete odpolitizovať samotnú voľbu, ale aj výkon funkcie generálneho prokurátora, príďte s tým a my to po konštruktívnej a zmysluplnej debate podporíme. Nemáme s tým žiadny problém, len nech sa dosiahne to, aby naozaj tam potom po ďalšej voľbe sedel človek, o ktorom nikto z nás nebude môcť povedať, že ten človek podlieha nejakým politickým vplyvom alebo že niekoho nitky ho majú zavesené tak, že jednoducho iba bábka.
Keď sa nám toto podarí, bude úplne jedno, že ktorá strana to predloží, dôležité je, aby sme to spoločne dokázali.
Ďakujem pekne.

Len veľmi krátko, pretože nechcem ukrajovať čas obednej prestávky. Dúfal som, že to stihneme doobeda. Ale pán kolega Kotleba považoval za potrebné päťkrát zopakovať tú istú myšlienku, ktorá aj tak je vadná.
Tá myšlienka je vadná preto, pretože všetka moc orgánov štátu musí pochádzať z ľudu. A rozhodne advokáti a prokurátori a exekútori nemajú žiaden mandát ľudu. Takže preto je to úplný nezmysel a bolo by to ešte horšie, ako to je, pretože ľud by nemal možnosť v podstate dosiahnuť zmenu neblahého stavu, ktorý by priniesli nejakí angažovaní, skorumpovaní ľudia v právnických povolaniach tým, že by si zvolili niekoho.
Čiže je to, je to úplný nonsens, čo navrhujete, a naozaj je to niečo, čo, bohužiaľ, vychádza z toho, že nemáte žiadne poňatia o ničom, čo je mimo Slovenska, lebo vás zaujíma len Slovensko a navyše také Slovensko, aké vy si prestavujete.
Ďakujem.

Pán kolega, ďakujem za to stručné vysvetlenie, aj keď na konci tie emócie ste si mohli odpustiť, lebo však my sa snažme bez emócií k tomu pristupovať. Ale ja chápem, že po včerajšku je SaS plná emócií.
Dobre, hovoríte, že by to bolo ešte horšie. Uvedomujeme si, súčasný stav je veľmi zlý, tak nech SaS príde s geniálnym nápadom, ako vôľu ľudu pretaviť do voľby generálneho prokurátora tak, aby to bolo reálne. Príďte s tým, špecialista na právo, elita zo SaS-ky, príďte, budeme s vami diskutovať, bude to výborné, podporíme.
Ale, viete, keď míňate energiu na také návrhy ako včera, že proste deštruovať rodinu, zničiť základ štátu a potom kritizujete návrh, s ktorým prídeme my, tak je to veľmi plytké.

Poslanci za stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Ján Mora, Stanislav Mizík a Natália Grausová predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého návrhu zákona je dôslednejšia a prísnejšia ochrana štátnych symbolov Slovenskej republiky pred akýmkoľvek hanobením, a to zavedením nového trestného činu hanobenia štátnych symbolov Slovenskej republiky.
Viac už poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v gestorskom výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Takže pod pojmom štátne symboly Slovenskej republiky sa v zmysle čl. 8 Ústavy Slovenskej republiky rozumie štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna Slovenskej republiky. Štátne symboly Slovenskej republiky sú výrazom štátnej suverenity a trvalou pripomienkou významu nezávislej Slovenskej republiky pre celú slovenskú spoločnosť. Ich hanobenie je preto hrubým a nebezpečným prejavom protislovenského extrémizmu.
V súčasnej dobe sme svedkami čoraz agresívnejších útokov na štátne symboly Slovenskej republiky. Rôzni pseudoumelci, ako je napríklad Ľuboš Lorenz a Peter Kalmus, úmyselne a verejne hanobia štátny znak Slovenskej republiky formou rôznych vulgárnych karikatúr. Ich správanie pritom ospravedlňujú dokonca významní ústavní činitelia.
Na Slovensku pôsobia tiež rôzne organizácie a jednotlivci, ktorí na svojich zhromaždeniach verejne prezentujú preškrtnutý slovenský dvojkríž a šíria tak nenávisť a odpor k Slovensku a Slovákom.
Hanobenia štátnych symbolov sa dokonca dopúšťajú aj samotní verejní činitelia, ako napríklad aj poslanec Národnej rady Igor Matovič, ktorý vylepil na vchod do budovy Národnej rady znevážujúcu karikatúru štátneho znaku Slovenskej republiky v tvare opice s banánom.
Takéto konanie útočiace vo svojej podstate na základy Slovenskej republiky a štátotvorného slovenského národa je dôsledkom dlhodobej neúcty k štátnym symbolom Slovenskej republiky tak zo strany najrôznejších médií a mimovládnych organizácií, ako aj zo strany štátnych predstaviteľov slúžiacich záujmom cudzej moci.
Zákon o hanobení štátnych symbolov je teda nevyhnutné sprísniť, keďže dôrazné nepotrestanie protislovenských aktivistov, napríklad aj tých, ktorých som už spomenul, znamená nebezpečný precedens, kedy budú samozvaní neoliberálni aktivisti narábať so štátnymi symbolmi, ako sa im zachce, bez obáv zo spravodlivého trestu.
Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné prijať také legislatívne opatrenia, ktoré tvrdo a nekompromisne zabránia tomuto nebezpečnému protispoločenskému, protislovenskému konaniu.
V súčasnosti platný Trestný zákon síce postihuje verejné hanobenie akýchkoľvek štátnych symbolov, ale len v rámci trestného činu výtržníctva, pri ktorom nie je určená dolná hranica trestnej sadzby. Páchateľ tak môže v praxi dostať trest odňatia slobody v dĺžke pár dní. Z tohto dôvodu navrhujeme novelizovať Trestný zákon a zaviesť nový trest činu hanobenia štátnych symbolov Slovenskej republiky, ktorý bude podstatne prísnejšie postihovať každého, kto bude verejne hanobiť štátne symboly Slovenskej republiky. Prísnejšie postihy navrhujeme pre tých páchateľov, ktorí majú postavenie verejného činiteľa, napríklad aj takého, ako som už spomenul, sú členmi organizovanej skupiny alebo tento trestný čin spáchajú z osobitného motívu.
Ďakujem pekne.