34. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žijeme v štáte, ktorý je podľa Ústavy Slovenskej republiky demokratický, ale v ktorom aj napriek tomu je zakázané verejne hovoriť pravdu, hovoriť pravdu o neprispôsobivých asociáloch, hovoriť pravdu o zločineckej politike niektorých štátov, hovoriť pravdu o našej minulosti, hovoriť pravdu o tom, čo Slovensko ohrozuje a kto je jeho nepriateľom.
Žijeme v štáte, v ktorom mať iný názor ako má vládnuca väčšina a médiá hlavného prúdu a odvaha povedať tento názor aj verejne znamená, že vás politická polícia, novodobé gestapo, tzv. NAKA, z vás urobí zločincov a nebezpečných extrémistov. Žijeme v štáte, v ktorom je skutočná politická opozícia prenasledovaná, umlčiavaná, zato zločinci, privatizéri a podvodníci, ktorí okradli Slovensko a jeho občanov o miliardy eur, sa topia v bohatstve a beztrestne si využívajú výhody tohto skorumpovaného systému.
Na jednej strane totalitné orgány tohto prehnitého systému tvrdo trestajú každého, kto si dovolí povedať čo i len jedno krivé či kritické slovo na príslušníkov niektorých zákonom chránených menšín bez ohľadu na to, či je toto slovo pravdivé, spravodlivé a založené na čistých faktoch. A na druhej strane tie isté orgány ticho tolerujú, keď sa útočí na Slovensko, štátotvorný slovenský národ, na jeho národných velikánov a dokonca aj na štátne symboly.
A práve tu sme pri samej podstate veci. Štátne symboly Slovenskej republiky, teda štátna vlajka, štátny znak, štátna hymna a štátna pečať, stelesňujú a predstavujú Slovenskú republiku. Stelesňujú Slovensko a Slovákov, stelesňujú našu štátnosť a nezávislosť, teda hodnoty, ktoré sú pre každého normálneho Slováka sväté. Hodnoty, ktoré si musíme ctiť a ktoré musíme brániť, ak si chceme zachovať nielen našu národnú, ale aj osobnú česť, najmä budúcnosť. Budúcnosť Slovenska ako nezávislého a suverénneho štátu, budúcnosť Slovenska ako štátu, v ktorom naši občania nie sú otrokmi cudzincov, ale pánmi vo svojom vlastnom domove, kde žijú na svojom a po svojom.
Pozrime sa ale na to, ako táto vláda, a to vláda, ktorej súčasťou aj strana, ktorá si hovorí národná, ochraňuje štátne symboly Slovenskej republiky. Symboly republiky, ktorú ona sama reprezentuje a ktorej vládne.
Keď tu v Bratislave pred niekoľkými rokmi nespokojný demonštrant podpálil vlajku, lepšie povedané, okupačnú handru Európskej únie, boli toho plné médiá a orgány činné v trestnom konaní začali okamžite konať a trestne stíhať tohto človeka, hoci Európska únia ani nie je oficiálne štátom, a preto jej symboly nemôžu spadať pod hanobenie štátnych symbolov tak, ako to predpokladá skutková podstata trestného činu výtržníctva.
Keď sa však rôzni protislovenskí pseudoumelci, ako napríklad Havlov priateľ Kalmus či Lorenz, keď si robia verejne vulgárny a nechutný posmech z nášho štátneho znaku, vláda, médiá, ako aj orgány činné v trestnom konaní sa tvária, ako keby sa vôbec nič nestalo. Hovoríme pritom o ľuďoch, ktorí sa netaja tým, že by chceli obnoviť Československo a ktorí sú schopní skutočne všetkého. Keď sa totiž jedného z nich po obvinení z ničenia pamätníkov padlých v druhej svetovej vojne spýtali, či sa chystá zničiť aj štúrovské pamätníky, keďže Štúr bol podľa jeho kumpána "rasista a odporný antisemita", citujem teda jeho slová, "a zastávajúci fašizoidné pohľady", tak sa vyjadril o Ľudovítovi Štúrovi, tak otvorene priznal, áno, mali by zmiznúť aj štúrovci. Dočkáme sa teda toho, že bude ničiť aj pomníky našich národných velikánov, ktorých význam pre Slovenskú republiku si hádam nikto nedovolí spochybniť?
Celé to zašlo dokonca až tak ďaleko, že dokonca najvyšší ústavný činiteľ prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska sa týchto vulgárnych pseudoumelcov zastáva a fotí sa s nimi, ako keby sa nikdy ničoho zlého nedopustili. Svojho kamaráta Kalmusa, predvádzajúceho na verejnosti súlož so sochou, dokonca považuje za jedného z najväčších umelcov v Čechách a na Slovensku. Samozrejme, nie je to nič prekvapujúce, keď sa takto správa prezident, ktorý namiesto toho, aby chcel ostať príslušníkom vlastného národa, z ktorého vzišiel, túži byť príslušníkom cudzieho, podľa jeho slov židovského národa. Prezident, ktorý sa správa len ako akýsi miestodržiteľ a guvernér kolónie, spravujúci Slovensko v záujme novodobých kolonizátorov z radov západných veľmocí.
Rovnako bez trestu zostalo aj konanie poslanca Národnej rady a šéfa Obyčajných ľudí, ktorý zhanobil štátny znak tým, že slovenské trojvršie vymenil za gorilu a tradičný slovenský kresťanský dvojkríž za banán a takto zhanobený ho vycapil na budovu tohto parlamentu. Ani tu však nejde o nič prekvapivé, aj keď si uvedomíme, že priateľom Obyčajných ľudí je už spomínaný pseudoumelec Kalmus, vystupujúci aj na mítingoch tohto politického hnutia.
Jednoducho povedané, niektorí ľudia hoci sa narodili na Slovensku, žijú na Slovensku a sú občanmi Slovenskej republiky, nielenže svojou vlasťou pohŕdajú, ale toto svoje pohŕdanie ešte aj verejne vystavujú na obdiv. A pritom všetkom si ešte myslia, aké záslužné a hrdinské činy robia. V skutočnosti ale len ukazujú svoju hlúposť, svoju podlosť, rovnako ako každý, kto si takpovediac špiní do vlastného hniezda.
A preto, páni poslanci, položme si otázku: kam ešte chceme zájsť, čo ešte všetko chceme dovoliť a tolerovať?
Dnes sa verejne útočí na naše štátne symboly, zajtra sa bude útočiť priamo na našu republiku, na naše rodiny a na náš národ. A to nesmieme dopustiť, to nesmie dopustiť žiadny slušný človek, žiadny slušný občan Slovenskej republiky. Pretože kto si neváži svoju vlasť, neváži si ani sám seba a stáva sa obyčajným nástrojom a hračkou v cudzích rukách.
A práve o to tu ide. Urobiť zo slovenských občanov poslušné ovce bez národnej hrdosti, bez úcty k sebe a k svojim predkom, bez citu k svojej vlasti a domovu, ochotné urobiť pre peniaze či iné materiálne výhody, alebo jednoducho zo strachu, čokoľvek si tento vládny systém a tí, ktorým slúži, vymyslia a rozhodnú sa to presadiť.
Panie poslankyne, páni poslanci, práve preto a len preto naši poslanci z Ľudovej stany Naše Slovensko navrhli novelizovať Trestný zákon a zaviesť nový trestný čin hanobenia štátnych symbolov Slovenskej republiky, ktorý bude prísne postihovať všetky formy hanobenia štátnych symbolov Slovenskej republiky.
Takmer vo všetkom sa nám dávajú za vzor Spojené štáty americké, ale keď už ich chceme v niečom napodobniť a nerobme to napodobňovaním ich chýb a zločinov, ale skúsme si vziať príklad skôr z toho, akú úctu má k svojim štátnym symbolom. Pre štandardného Američana je americká vlajka niečím nedotknuteľným. A kto útočí na tento ich štátny symbol, je jednoducho zradca, ktorým spoločnosť opovrhuje.
U nás sa, naopak, opovrhuje častokrát tými, ktorí štátne symboly a vôbec vlastný štát chránia, obhajujú a pracujú výlučne v jeho záujme. A to isté platí aj v mnohých štátoch v Európe. Boli by sme naozaj v Európe skutoční hlupáci a odrodilci, ak by sme neboli schopní zabezpečiť aspoň porovnateľnú úroveň ochrany štátnych symbolov, ako majú iné európske štáty.
Preto, panie poslankyne, páni poslanci, ak vám nie je ľahostajné Slovensko, v ktorom ste sa narodili, ak skutočne milujete svoju vlasť, tak ako ju milujeme my, a pracujete pre občanov, ktorých v tomto parlamente zastupujete, ak ste skutočne poslancami Národnej rady Slovenskej republiky a nielen nástrojmi, nejakými bábkami v rukách cudzích mocností, podporte náš návrh zákona a ochráňte tak česť a dôstojnosť Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickými poznámkami dvaja poslanci.
Nech sa páči, pán poslanec Mizík.

Rasťo, keď si pripomenul štúrovcov, prvý ich zhanobil prvý minister školstva po roku ´89, volal sa Ladislav Kováč, biochemik, ktorý tvrdil, že štúrovci boli polovzdelanci a že sme nemali mať za vzory a vychádzať z cyrilo-metodeckej tradície a z Cyrila a Metoda, ale že sme mali mať uhorské tradície, že sme mali ostať v Uhorsku. Tohto biochemika ocenil agent Kiska cenou Ľudovíta Štúra. Ďakujem.

Pán poslanec Kotleba.

Pán kolega Schlosár, dobre si to povedal, dobre, len vzhľadom na to, aká vážna otázka to je a téma, tak si myslím, že až príliš tak decentne a bez emócie, a mám taký pocit, že aj tí, ktorí to sledovali, tak to zobrali tak štatisticky, aj keď jednoducho tie fakty tam boli neúprosné. A je naozaj najvyšší čas, aby sa tým začal proste aj tento parlament zaoberať. Lebo ak my necháme nielenže rozoberať zvyšky suverenity Slovenskej republiky, nielenže meniť ústavu v prospech bruselského diktátu a v neprospech Slovenskej republiky, ale ešte aj útočiť na symboly, štátne symboly, ktoré majú akýmsi - naozaj, že keď sú symboly - symbolickým významom zdôrazňovať tú štátnosť a suverenitu, tak potom si asi tú štátnosť nezaslúžime, lebo si ju nevieme vážiť.
No a keď ste teda aj s Mizíkom spomínali toho Kisku a Havla a všetkých tých ostatných, tak sa netreba čo čudovať, lebo stačí si pozrieť, čo Kiska znamená v ruštine.

S reakciou nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Mizík, nech sa páči.