34. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, toto je tretí z toho balíka zákonov, ktorý sa týka prokuratúry a polície a orgánov činných v trestnom konaní. My sme tento návrh aj s ostatnými predložili už na jar, lebo sa týkal aj vtedy, aj dnes dôležitej témy, ktorá je otázka menovania a vedenia Policajného zboru, ale aj otázka inšpekcie. Keďže však vláda neustále sľubovala svoje riešenie, chceli sme, aby sme to v parlamente zladili, tak sme ten návrh odkladali až na septembrovú schôdzu. Ako vieme, napriek tomu, že tu bol prísľub vlády, tie návrhy tu stále nemáme, tak sme sa rozhodli to už ďalej neodkladať a dať parlamentu možnosť o tomto hlasovať.
Obsahom tohto zákona sú, je viacero vecí, ale ja by som zdôraznil tie štyri najvýznamnejšie veľmi stručne. Prvá je, teda zavádzame nový mechanizmus výberu policajného prezidenta, kde teda musí sa uskutočniť výberové konanie, musí sa uskutočniť verejné vypočutie v parlamente, je pomerne podobne upravené, ako to má byť, ale zároveň chcem povedať, že zachováme právomoc ministra vnútra si nakoniec vybrať, teda rozhodnúť, či akceptuje kandidátov z výberového konania. A takisto navrhujeme, aby minister teda mohol mať možnosť aj odvolať. Pretože my si myslíme, že ak minister vnútra má niesť politickú zodpovednosť za Policajný zbor v dnešnom stave, tak mal by mať možnosť aj menovať, aj odvolať, ale nemala by táto možnosť jeho byť neobmedzená, teda nemala by to byť jeho svojvôľa, mal by vybrať z kvalifikovaných kandidátov, ktorí prejdú verejným vypočutím, verejnou kontrolou. Vidíme tam aj úlohu prezidenta Slovenskej republiky. To znamená, že navrhujeme, aby minister zostal, ale, povedal by som, štrukturálnym spôsobom.
Čo to však musí vyvážiť, je náš návrh na nezávislosť inšpekcie a kontroly v rámci Policajného zboru, kde navrhujeme, aby táto bola podriadená novozriadenej rade pre integritu Policajného zboru, ktorá bude zvonku Policajného zboru aj zvonku ministerstva vnútra. A zároveň navrhujeme, aby táto rada mohla zastaviť aj konanie voči policajtom, ktorí majú podozrenie, že sú šikanovaní za vykonávanie svojej práce.
Tretím návrhom je, podobne ako pri prokuratúre som už spomínal ustanovenia o jednak výberových konaniach na krajských a okresných riaditeľov Policajného zboru, ale aj ustanovenia o tom, že po 10 rokoch teda musia prejsť do iného regiónu alebo vo funkcii skončiť, aby sa tiež odstránili prílišné budovania miestnych väzieb.
Takže to sú, to sú také tie najdôležitejšie veci, ktoré v tom návrhu zákona sú, a dovolím si vás týmto požiadať o jeho podporu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 936). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Začal by som tým, že celkom oceňujem, že niekto prichádza s návrhom systémových zmien, keď už s tým neprichádza vládna koalícia, hoci mesiace a mesiace počúvame o tom od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, že v oblasti voľby policajného prezidenta príde so systémovým návrhom. Stále sa tak nedeje, takže vítam to.
Ale zároveň musím povedať, že tento návrh je veľmi predčasný a radšej by som s ním bol opatrný, pretože, žiaľ, prax je taká – a moja viera vychádza z tejto praxe, že ja osobne neverím, že existujú také systémové zmeny, ktoré táto vládna koalícia nedokáže obísť alebo zneužiť. Ani tieto pravidlá, ktoré sú obsiahnuté v návrhu novely zákona, žiaľ, nevylúčia, že by sa do hry vrátili pán Gašpar alebo pán Krajmer.
Naopak, viem si predstaviť, že by túto novelu vládna koalícia s radosťou schválila a potom v zmysle týchto pravidiel by si vypočula v brannobezpečnostnom výbore pána Gašpara, väčšina v tomto výbore, koaličná väčšina, by sa uzniesla, že teda odporúča ministrovi vnútra alebo teda ministerke vnútra vymenovať za policajného prezidenta pána Gašpara. Pani ministerka by povedala, že no vidíte, na základe opozičnej novely sa udialo presne to, čo sa udiať malo, máme tu výborom odporúčaného policajného prezidenta, tak aby som vyšla v ústrety v duchu tejto novely, navrhujem pána Gašpara za policajného prezidenta.
Skrátka tento návrh je podľa mňa predčasný. Vítam, že je tu táto diskusia, je tam veľa nápadov, ktoré určite stoja za podporu, napríklad dvojstupňové menovanie policajného prezidenta, čo funguje aj v mnohých okolitých štátoch a v mnohých členských štátoch Európskej únie, či už je to, na návrh ministra menuje prezident republiky alebo vláda, alebo predseda vlády, ale takéto dvojstupňové modely sú vo viacerých európskych štátoch, takže to je fajn, verejné vypočutie je fajn, ale obávam sa, že je to skrátka predčasné. Obávam sa, že neexistuje systémová zmena, ktorú by zlomyseľní politici nedokázali obísť alebo zneužiť.
Iba toľko som chcel povedať, ináč návrh už v mnohých má moju podporu, ale keby sme ho schválili, tak to môže skončiť zle.

Ďakujem veľmi pekne za teda stručnú rozpravu. Ja poďakujem kolegovi Grendelovi za jeho slová. Ja s ním súhlasím v tom, že to, čo vidíme najmä v oblasti polície, prokuratúry a podobne, je, že systémové zmeny a personálne zmeny musia ísť v ruka v ruke. Jedny bez druhých nebudú fungovať na to, aby sme zásadne zlepšili situáciu. A myslím, že už sme sa všetci poučili z tej možnej ilúzie v minulosti, že keď sú dobre nastavené zákony, je jedno, kto vládne, alebo je jedno, kto riadi štátne inštitúcie. Vidíme jednoznačne, že to tak nie je. Zároveň však vidíme, že dobre nastavené systémy môžu ovplyvniť, kto riadi aj kto musí odísť, a môžu to vylepšiť. To znamená, že to je cieľom tohto návrhu.
A ja úplne súhlasím s tým, že kým je ministerkou vnútra Denisa Saková a kým vládne táto koalícia, tak forma zákona nemá nejaký významný vplyv na to, kto, ako kvalitne bude riadený Policajný zbor. Toto je návrh, ktorý sa pokúša to nastaviť najmä do budúcnosti. Aj keď jedna z vecí, čo si dovolím povedať, je, že keby tento návrh dnes prešiel, tak napríklad v oblasti inšpekcie by znamenal už dnes obrovskú zmenu k lepšiemu, a tam by som nieže nesúhlasil, tam by som tú zmenu videl. V oblasti riadenia Policajného zboru, keďže aj my zachovávame filozofiu, že má to byť štruktúrovaná, ale vôľa ministra vnútra, tak je pravda, že osoba ministra vnútra je v tom kľúčová. Ten proces, ktorý my tam máme, môže zabrániť veľmi zlým kandidátom vďaka verejnému tlaku, vďaka zisťovaniu, vďaka úlohe ďalších orgánov. Ale súhlasím, že pri ministerke Denise Sakovej to dobrý policajný prezident nebude, nech to napíšeme do zákona akokoľvek.

Ďakujem pekne. Toto je, myslím si, návrh, ktorý by za normálnych okolností prešiel asi 140 hlasmi, obávam sa, že v tomto parlamente to tak nebude. Je to návrh zároveň, povedal by som, stredne dôležitý a nemal by byť kontroverzný.
Vychádza z toho, že podľa dnešného právneho stavu sa zverejňujú súdne rozhodnutia, to je dlhodobo etablovaná prax, ktorú teda aj, myslím si, že všetci podporujú, aspoň som nezachytil, že by ju niekto chcel zrušiť. My sme si však na konkrétnych prípadoch uvedomili, že aj veľmi významné rozhodnutia v oblasti správnych rozhodnutí a udeľovania pokút v priestupkovom konaní sa nezverejňujú dneska, to znamená, že aj veľmi drobné a nepodstatné súdne rozhodnutia sú zverejnené, ale ak dneska v rámci správneho konania a v rámci priestupkového konania dôjde k uloženiu obrovskej pokuty, ak dôjde k zákazu činnosti, čo sú veľmi zásadné veci, alebo naopak, ak nadriadený orgán zruší takéto rozhodnutie, tak to zverejnené nie je a nie je to možné verejne kontrolovať.
Nás k tomu inšpiroval teda konkrétny prípad v prípade Národnej banky Slovenska, kde Národná banka rozhodla aj na náš podnet, podnet občanov, voči, v oblasti nedodržiavania zákona o bankách, ale vlastne nemali sme sa možnosť dostať k tomu rozhodnutiu práve preto, že nie je podľa dnešného rozhodovania verejné. Znamená to, že napríklad v oblasti životného prostredia, v oblasti developerstva a v oblasti porušovania zákonov v tejto, povedzme v znečisťovaní a v mnohých ďalších, desiatkach ďalších dnes verejnosť nemá možnosť zistiť, čo sa deje, a nemá možnosť zistiť napríklad, prečo sa rozhodlo, ako sa rozhodlo. Z tohto dôvodu sme predložili tento návrh.
Samozrejme, keďže takýchto rozhodnutí sa vydávajú ročne, nevieme koľko presne, odhadujeme, že sú to minimálne desaťtisíce až stotisíce, tak sme nenavrhli paušálne ich zverejňovanie, aby sa každá drobná pokuta, každé drobné rozhodnutie zverejnilo, naopak, navrhujeme, aby sa zverejňovali len tie rozhodnutia v správnom a priestupkovom konaní, ktoré majú zásadné následky. To znamená, v ktorých došlo buď k udeleniu vysokej pokuty, alebo došlo k udeleniu zákazu činnosti niekomu, alebo bolo zrušené takéto rozhodnutie.
Inými slovami, nie je možné alebo nie je v našich silách presne vyčísliť, ale náš odhad je, že by išlo ročne o zverejnenie pravdepodobne zopár desiatok, no maximálne stoviek rozhodnutí, čo si myslíme, že by predstavovalo nulovú administratívnu záťaž pre tento štát a zároveň by to umožnilo lepšiu verejnú kontrolu, ale aj by to umožnilo občanom a právnickým a fyzickým osobám vedieť aj, čoho sa vyvarovať vo vzťahu k svojmu konaniu, pretože by vedeli, za čo takéto vysoké pokuty môžu byť udelené aj s podrobným odôvodnením.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Kolegyne, kolegovia, len veľmi stručne. Dovoľte, aby som vám povedal pár slov k tomu návrhu, ktorý predkladá kolega Beblavý s kolegom Mihálom v rámci širšieho balíku návrhu zákonov. Podobne ako ten predchádzajúci návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, myslím si, že je to krok, ktorý ide správnym smerom, poskytuje viacej informácií verejnosti o činnosti verejnej moci, a teda o správnom trestaní. Sú takéto úvahy už dlhšie, že by mal byť väčší rozsah zverejňovaných, teda aktívne zverejňovaných, nielen sprístupňovaných informácií o rozhodnutiach orgánov verejnej moci, pokiaľ ide o správne trestanie.
Ja by som sa chcel akurát teda spýtať na ten spôsob, akým ste dospeli práve k takémuto vymedzeniu tých významných, významných rozhodnutí. Pán predkladateľ hovoril o tom aj v úvodnom vstupe, že nie je ambícia zverejňovať úplne všetky rozhodnutia v priestupkovom konaní a v, a teda v správnom trestaní, teda za správne delikty, čo je teda pochopiteľné, lebo jednak tých rozhodnutí je strašne veľa, a teda bolo by to asi aj administratívne, možno aj finančne trochu komplikované. Jednak tam asi treba dbať aj na nejaké vyváženie miery medzi verejným záujmom na tom, aby sa o určitých informáciách verejnosť dozvedela, a teda dozvedela sa bez toho, aby musela povedzme dávať žiadosť podľa infozákona, ale tie informácie sú verejne dostupné tým, že sú zverejnené, a tým, že sa povedzme chráni súkromie fyzických osôb. Čiže aj na toto, na toto asi treba dbať. Ale teda zaujímalo by ma jednak, ako ste, ako ste prišli k tej hranici že 2-tisíc fyzická osoba, 5-tisíc právnická osoba, pokiaľ ide o výšku sankcie. Ale tak to asi, teda ak možno nemá nejaké exaktné vysvetlenie, ale, ale teda niekde tú hranicu bolo treba dať, tomu rozumiem.
Ale teraz druhá vec, na ktorú sa chcem spýtať, tie významné rozhodnutia vymedzujete ako druhostupňové, čiže predpokladáte, že bol využitý opravný prostriedok a bolo rozhodnuté o opravnom prostriedku, pričom z hľadiska výšky sankcie alebo teda významu, významu toho rozhodnutia môže byť porovnateľne dôležité aj rozhodnutie, kde vinník alebo ten, komu je uložená sankcia, uzná, že nemá zmysel sa odvolávať, použiť opravný prostriedok, je tam povedzme udelená sankcia v rovnakej výške alebo, alebo rovnakého druhu, zákaz činnosti, napriek tomu by tieto rozhodnutia boli mimo režimu zverejňovania, ktorý navrhujete. Takže možnože, možnože skôr by tam bolo dobré hovoriť o právoplatných rozhodnutiach, teda nie o druhostupňových, ale o právoplatných, ktoré nadobudli právoplatnosť buď po využití opravného prostriedku a v tom prípade to budú druhostupňové rozhodnutia, alebo teda bez toho, aby bol podaný opravný prostriedok, nadobudli, nadobudli právoplatnosť a v tom prípade sa to týka aj prvostupňových rozhodnutí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za vystúpenie kolegu Dostála, položil veľmi korektné otázky, ktoré si, samozrejme, zaslúžia odpoveď.
Začnem od konca, je to veľmi dobrá pripomienka, ktorú by sme určite mali zvážiť, ak by tento zákon postúpil ďalej, že či teda predsa len to nerozšíriť aj na prvý stupeň. My sme boli motivovaní naozaj tým, lebo keď sme ten zákon pripravovali, rozmýšľali sme, že čo bude otázka na jeho odmietnutie, a vnímali sme tam tri možnosti. Jedna je, že zásah do súkromia tých účastníkov, to sme vyriešili tým, že sú anonymizované – rovnako ako súdne rozhodnutia – v tom návrhu zákona tieto veci.
Druhá možnosť bola teda otázka rozsahu a tá má dve časti. Jednak sú tam prvostupňové, druhostupňové a my sme to preto obmedzili na druhostupňové, aby toho nebolo príliš veľa. Ale má pán poslanec úplnú pravdu, že to by bolo treba zvážiť, či v určitých prípadoch by to nestálo za to.
A druhá vec bolo obmedzenie teda naozaj na tie výšky od 2-tisíc, 5-tisíc eur pokuty pre fyzické a právnické osoby. My sme vychádzali z toho, že sme pozerali sadzobníky alebo teda v tom priestupkovom konaní aké sú rozsahy a odhadli sme, že ktoré sú tie významnejšie. Ale, samozrejme, nakoniec je to subjektívne rozhodnutie, rovnako by tam mohlo byť tisíc a 3-tisíc, nie je to žiadna veda. Toto bol náš odhad, že ak naozaj udeľuje správny orgán pokutu fyzickej osobe od 2-tisíc eur vyššie alebo právnickej osobe od 5-tisíc eur vyššie, respektíve ak je tam nejaký zákaz výkonu činnosti, tak to už sú naozaj tak zásadné veci, že ťažko môže niekto spochybniť, že by takéto rozhodnutie malo byť zverejnené, že je to nejaká trivialita. Takže išli sme na to skôr konzervatívne a opatrne a určite by sa bolo možné baviť o tých hraniciach, ale boli by sme vôbec spokojní, keby sa ten princíp podarilo etablovať.

Dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k rozprave, v ktorej som vystúpil iba ja, ale teda reagoval na mňa pán predkladateľ v záverečnom, teda v záverečnom slove. Tak by som teda rád povedal, že pokiaľ parlamentná väčšina uzná tento návrh za hodný podpory a posunie sa do druhého čítania, tak budem v rámci druhého čítania sa snažiť riešiť tú otázku druhostupňových alebo právoplatných rozhodnutí. Tak týmto sa tiež prihováram za posunutie toho návrhu do druhého čítania, lebo môže to byť zaujímavá diskusia.

Ďakujem pekne. Pri tomto návrhu musím na začiatku hneď vysvetliť, že je to návrh, ktorého reálnym obsahovým autorom je môj stranícky kolega a náš podpredseda SPOLU pán Erik Baláž, pretože je to návrh z oblasti ochrany lesov. Je to návrh, ktorého ja som predkladateľom, keďže on, samozrejme, poslancom Národnej rady v tejto chvíli nie je.
My sme s ním na ňom spolupracovali, ale nebolo by férové mu nedať určitý kredit. S Erikom Balážom sme vychádzali z toho, že jedna z hlavných problémov ochrany lesov – dneska najmä v národných parkoch – je to, že štát nie je schopný; alebo, respektíve ochotný, schopný by aj bol; zaplatiť kompenzácie majiteľom lesov v tom najvyššom stupni ochrany a tým pádom ich nemôže ani obmedzovať v ich činnosti a tým pádom aj lesy v najvyššom stupni ochrany sú dneska často vytínané, vyrubované a zaobchádza sa s nimi spôsobom, ktorý všetci vidíme už niekoľko rokov, či na sociálnych sieťach, či v televízii, a tí z nás, čo tam chodia, samozrejme, na vlastné oči.
Preto tento zákon je veľmi jednoduchý, on hovorí, že štát je povinný vyčleniť sumu 30 mil. ročne až do okamihu, keď vyrieši ochranu tých lesov, ktoré sú v najvyššom stupni ochrany. To znamená, že my nehovoríme, že sa má zakazovať, zakazovať ťažba všade alebo na väčšine územia, alebo dokonca aj na menšine územia, my hovoríme, že majú byť reálne chránené tie lesy, ktoré sú v národných parkoch v najvyššom stupni ochrany alebo sú inak absolútne zásadné pre túto krajinu, a na to by mal štát vynaložiť svoje prostriedky.
My hovoríme, že štát ich môže vynaložiť tým, že si tie lesy prenajme od majiteľov alebo ich od nich aj odkúpi. My si myslíme, že ak štát investuje do národných kultúrnych pamiatok, čo podporujeme, ak štát investuje do národného kultúrneho dedičstva, mal by byť ochotný investovať aj do národného prírodného dedičstva, to znamená, okrem prenájmu vidíme možnosť aj naozaj v postupnom odkupe, tak aby toto najkrajšie a najdôležitejšie prírodné dedičstvo Slovenska bolo zachované.
Ďakujem veľmi pekne.