34. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na záver tohto balíka dnešného mi dovoľte uviesť zákon, ktorý je z nich pre občana asi najdôležitejší. Je to zákon, ktorý vychádza priamo z inšpirácie súčasným francúzskym prezidentom pánom Macronom, ktorý takýto zákon presadil. Na jar tohto roku tento zákon bol prijatý vo Francúzsku a začal platiť 10. augusta. My sme sa ním zaoberali, odkedy bol vôbec francúzskou vládou navrhnutý, a diskutovali sme interne, či ho k nám preniesť a ako, a po niekoľkých mesiacoch práce vám predkladáme výsledok.
O čo ide. Tento návrh hovorí, že občan by mal mať právo urobiť vo vzťahu k štátu chybu, prvú chybu a jednu chybu. To znamená, navrhujeme, aby ak občan urobí chybu tým, že nepodá nejaké tlačivo alebo nejakým spôsobom inak pochybí, nazvime to v papierovacích povinnostiach a nieže niekoho zrazí alebo nejakým iným spôsobom niekomu ublíži, aby nedostal prvýkrát sankciu, ak ju inak má podľa zákona dostať.
My sme našli veľké množstvo príkladov, ktoré by som vám tu mohol citovať o tom, za čo všetko dneska môžte dostať také, nieže môžte, ale dostanete takéto pokuty. Dovoľte, aby som vám povedal len jeden z nich, teda dva z nich, ktoré mi zostali v hlave. Jedno je pokuta za neohlásenie zabíjačky. Ak urobíte domácu zabíjačku a neohlásite ju, tak máte dostať pokutu. Druhý, teda vidím tu, myslím, len jednu pani poslankyňu a jedna pani poslankyňa je za mnou, ak ste živnostníčka a vydáte sa, alebo teda ste živnostník a oženíte sa a zmeníte si meno, čo sa v slovenskej praxi týka asi najmä žien, a nenahlásite to do ôsmich dní Sociálnej poisťovni, tak za každý deň ďalší dostanete pokutu, ktorá sa vám kumuluje neobmedzene až do výšky 16-tisíc eur. To znamená, že ak takejto povinnosti si nie je niekto vedomý, tak za rok, za dva môže dostať dokonca v starej mene až pol milióna korún.
To sú len dva príklady; vedel by som menovať ďalšie, ale nechcem zdržovať; toho, že dnes asi všetci súhlasíme, že kým štát nie je elektronizovaný, asi je dobré nahlásiť Sociálnej poisťovni zmenu mena, aj keď verím, že o pár rokov to už nebude treba, lebo to urobí samotný štát vnútri. Či treba nahlasovať zabíjačku, to je vec diskusie, ja nie som odborník v oblasti poľnohospodárstva, veterinárstva, to nechám na nich, ale ak taká povinnosť existuje, určite nemá zmysel pokutovať niekoho za to, že si z nevedomosti ju prvýkrát nesplní. Treba ho vychovávať.
Preto my navrhujeme, aby v týchto prípadoch pokuta nebola uložená, bolo uložené upozornenie. V prípade, že to konanie vyžaduje, samozrejme, nápravu, tak aj tá náprava musí okamžite prísť, teda ak ste nenahlásili zabíjačku a tá prebehla, už to nemá význam nahlasovať, ale napríklad tú zmenu mena, samozrejme, nahlásiť treba. To znamená, ak to občan po upozornení napraví, nedostane pokutu.
Ja to považujem za filozoficky dôležité nielen ako praktickú ochranu občanov, že prvýkrát po mnohých rokoch, keď sa vždy voči ľuďom uťahujú šróby, vždy sa zavádzajú vyššie pokuty, komplikovanejšie systémy, sa snažíme byť na strane ľudí a snažíme sa hovoriť, že majú aj oni právo robiť chybu a funkcia štátu nie je ich len buzerovať a ničiť, ale ich aj, im aj pomáhať.
Samozrejme, vznikla otázka a to bola otázka, ktorú sme najdlhšie riešili, je zneužiteľnosti tohto. Lebo tak ako je veľká väčšina normálnych a slušných ľudí, ktorí nechcú porušovať zákony a majú stres, keď ich porušia, či už z pokút, alebo celkovo zo sankcií a z toho vedomia, že sú v rozpore s legislatívou, tak existuje aj skupina ľudí v každej krajine vrátane Slovenska, ktorej to, naopak, vôbec nevadí a ktorá, naopak, je schopná aj využívať diery v tomto, aby sa obohatila alebo jednoducho si nerobila, nekonala svoje povinnosti. Preto akýkoľvek zákon musí aj na toto pamätať, nemôžme predpokladať, že všetci občania budú konať v dobrej vôli.
Ten náš zákon na to pamätá hneď niekoľkými spôsobmi. Po prvé, nič z tohto sa nebude týkať toho, keď došlo k ujme voči tretím osobám. To znamená, že ak napríklad my tam máme, my tam máme ustanovenie, že napríklad v drobnom stavebnom konaní by sa takáto pokuta nemusela, nemusela udeľovať pokuta, ale ak teda dôjde k ujme tretiemu občanovi, napríklad susedovi, a ten teda si namieta ujmu, tak v tom prípade, samozrejme, je to, je to iné. Ak niekto urobí nejaký iný priestupok, ktorým ublíži niekomu, tak, samozrejme, takéto odpustenie nebude možné.
Zároveň navrhujeme, aby bolo možné takéto odpustenie len raz za päť rokov, to znamená, že voči tomu istému úradu. To znamená, že nie je možné, aby niekto jednoducho sa vykašľal na svoje povinnosti a každýkrát povedal, že no, tak viete, pomýlil som sa, nič z toho nebude. Raz to bude môcť urobiť, druhýkrát už pokutu dostane. A tretia, tretia poistka, ktorú tam máme okrem teda tej povinnosti, že neublížiť iným osobám, a toho, že len raz za päť rokov, je aj samotný fakt, že správny orgán bude môcť preskúmať, ak nie je predpoklad, že je to v dobrej vôli, ak je predpoklad, že je to naschvál, vedome, tak bude môcť napriek tomu tú pokutu udeliť.
To znamená, tento návrh je opäť formulovaný veľmi racionálne v zmysle, že vytvára priestor pre iný vzťah občana so štátom, ale zároveň veľmi jasne obmedzuje jeho zneužívanie. Je to zákon, ktorý predložil francúzsky prezident, ktorý je pôvodne stredoľavého zamerania, my sme, SPOLU je strana, ktorá je skôr stredopravá, ale toto je podľa mňa skôr príklad toho, že v určitých otázkach tieto ideologické rozdiely dneska nie sú podstatné, lebo je to viac o tom, akú máme filozofiu vzťahu občana a štátu. A ak máme filozofiu, že vzťah občana a štátu je dnes dominovaný štátom, najmä ukladaním veľkého množstva povinností, ktoré si takmer žiadna fyzická osoba nemôže už dneska pamätať úplne a sa im vyrovnať, tak je čas aj pristúpiť k selektívnym zmäkčeniam a k určitému pochopeniu pre občana.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Dostálovi. Nech sa páči.

Vážený pán podpredseda, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehôt na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.