34. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne aj za diskusiu. Ďakujem pekne aj za reakcie, aj pánovi spravodajcovi.
V úvode chcem povedať jednu vec. Samozrejme, ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny mám veľkú radosť, že takýto návrh zákona tu je, pretože konkurencia vo verejnej správe voči súkromnému sektoru začínala byť veľmi komplikovaná, pretože tých najlepších, najschopnejších ľudí si ten sektor v súkromný vedel jednoducho potiahnuť. Preto zdôvodňovať, vysvetľovať, že je potreba takéhoto zákona snáď ani nie je potrebné.
Trošku ma prekvapuje jedna vec. Prečo aj na takomto dobrom zákone tá opozícia má záujem vytĺcť nejaký politický kapitál? Mne to tak trošku pripadá ako keby sme hľadali aj na tej Matke Tereze, že mala aj nejaké problémy, chyby a nedostatky. Toto je veľký výsledok kompromisu. Kompromisu medzi štátom, samosprávou a predstaviteľmi zamestnancov, to znamená odbormi. To je veľmi veľký kompromis. Ten kompromis súvisí s tým, že po prvé štát je schopný a v týchto časoch pri istej ekonomickej konjunktúre pripravený dať celkove 1,5 mld. eur v priebehu tých štyroch rokov, že nakoniec aj tí odborári pochopili isté možnosti. Lebo veľakrát v tom vyjednávaní, viete, medzi kým bol hlavný spor? Samospráva a odbory, lebo sa to bezprostredne tej samosprávy dotýka. Preto bolo potrebné hľadať kompromis, on sa našiel. Verte tomu, že to nie je jednoduché. To neznamená, že v druhom čítaní nie sme pripravení hľadať aj, aj možno alebo zohľadniť aj nejaké rozumné pripomienky, návrhy, keď pôjdu. To tu je. Ale oceňme, že takýto materiál tu je. Dobre vieme, že prešli vlády pravo-ľavé, neriešil sa tento problém. Dnes sa rieši. Treba poďakovať terajšej politickej garnitúre, že takýto návrh bola schopná pripraviť a že ho ide riešiť systémove, lebo, opakujem ešte raz, to je systémové riešenie. Možno toto taká poznámka k tej diskusii.
Inak oceňujem, že zaznieva, zaznieva by som povedal podpora tej novely, čo je celkom prirodzené a pochopiteľné, lebo tu sa nedeľme na opozíciu a koalíciu. Tu sa deľme na to, že sedíme v tomto parlamente a máme ambíciu podporiť dobrý návrh zákona, ktorý ľuďom pomôže, a to nielen na toto obdobie, ale aj na dlhé roky do budúcna, pretože on dáva isté systémové, systémové riešenia. Možno 2-3 poznámky aj ku konkrétnym návrhom, ktoré tu zazneli, alebo k otázkam, i keď je to, je to skôr diskusia pre to druhé čítanie.
Ale po prvé viacerí poslanci otvorili otázku valorizácie. No, viete valorizácia môže byť dvomi spôsobmi, že bude nejaký konkrétny mechanizmus, ako je napríklad pri dôchodkoch, že keď sa vyvinie, nejaké ceny a ďalšie veci mzdy, automaticky sa zvyšuje o toľko a o toľko, alebo je potom druhý spôsob valorizácie a to je sociálny dialóg. Ja som sa toho, priznám sa, že trošku obával napríklad pri sociálnych službách. Tiež som mal záujem, aby bolo v zákone pevne stanovené niečo, na základe čoho sa bude otázka navyšovania prostriedkov pre sociálne služby automaticky zvyšovať. Nakoniec tam ostala otázka, že každý rok sa zídeme a zhodnotíme. Výsledok tohto roku, 27 mil. sa navyšuje. Zohľadnila sa nielen nárast minimálnej mzdy, ale aj veci, ktoré život priniesol, napr. príplatky, sviatok, nedeľa a ďalšie veci, ktoré bolo potrebné zohľadniť. A keby sme boli bývali dali len otázku nárastu minimálnej mzdy, toto by napríklad ten valorizačný mechanizmus alebo spôsob dohody nebol býval mohol riešiť, čo je dôležité.
Dnes už v tých sociálnych službách je skôr problém, aby si plnili povinnosti samospráva voči neverejným poskytovateľom, kde sa nachádzajú problémy, ale tie riešime. To znamená, že my neobchádzame tú otázku. Pre budúci rok je dôležité, že je zohľadnenie tých 520, ktoré idem ako minister práce predložiť do vlády, toto zahŕňa. A tu by som polemizoval alebo nesúhlasil aj s pánom poslancom Mihálom, ktorý tvrdí, že štátna služba nie je riešená. My v tomto zákone riešime aj tie dva tarify, ktoré sa týkajú, že sú niekde inde, ako, a to je otázka, otázka, ktorá je tu riešená, my otvárame aj 55, to znamená, zákon o štátnej službe, tieto dve platobné triedy sa preto navrhujú na úroveň 480, resp. 505, pričom sa po dojednaní valorizácie o 10 %, ktorá obsiahne aj tieto triedy, bude realizovať nariadením vlády až po podpise kolektívnych zmlúv. Preto pán poslanec Tomáš, a to bude jedna z ďalších bodov rokovania, predložil návrh, aby sa kolektívne zmluvy neriešili na jeden rok, ale na dva roky. A toto je istá náväznosť aj na riešenie, ktoré ponúkame v tomto. To znamená, vôbec s tým nesúhlasím. Je riešená aj táto otázka, ktorá sa týka štátnej služby, resp. tých taríf.
No a otázka, ktorá často tu zaznievala, a to je, prečo sa neuplatňuje istý systém stupňov náročnosti podľa Zákonníka práce na zamestnancov vo verejnej službe, aj pán Mihál, aj pán Beblavý, proste viacerí tieto otázky otvorili. No ustanovenie v 120 Zákonníka práce, ktoré upravuje minimálne mzdové nároky, je výlučné, je vylúčené z aplikácie na právne vzťahy vznikajúce pri výkone práce vo verejnom záujme v zmysle § 29 ods. 4 novelizovaného zákona. Zákonník práce predstavuje odlišný systém odmeňovania pri aplikácii stupňov náročnosti práce, v rámci ktorých mzda zahrňuje všetky mzdové náležitosti. Odpoveď - vo verejnej službe sú ostatné platové náležitosti mimo rámca tarifného platu. Otázka náročnosti práce je zohľadnená pre každá pracovnú činnosť v príslušnom analytickom liste. Mzdu v zmysle Zákonníka práce nemožno porovnávať s tarifným platom vo verejnej službe, pretože tento tarifný plat definuje len základnú tarifu, a nie všetky zložky platu zamestnanca.
Ja keď chcem udržať legislatívca, právnika alebo odborníka na sociálnu službu, musím z hľadiska pohyblivej čiastky mzdy hľadať spôsob a mechanizmus, ako ho udržať, ako ho motivovať. To tú možnosť má. To znamená, toto je dôležité vnímať a myslím, že to je veľmi jednoducho odpoveď aj na túto otázku, že to nie je možné zohľadňovať a porovnávať automaticky s náročnosťou podľa Zákonníka práce. Tá verejná služba má svoje odlišnosti, ale je to vždy v riadiacich pracovníkoch v inštitúcii, aby vedela aj tieto otázky primerane zohľadniť. Možno toľko k tým konkrétnym námetom.
Ale opakujem ešte raz, ja aj moji kolegovia, kolegovia z úradu vlády, ktorí pripravovali tento návrh, sú pripravení sa aj vecne baviť o otázkach, ktoré by sa mohli premietnuť alebo o ktorých by sa malo diskutovať pred druhým, resp. tretím čítaním.
Ďakujem pekne za diskusiu a ešte raz, uchádzam sa o podporu novely tejto zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dúfam, že budem pokračovať na pozitívnej vlne.
Princíp mnou predkladanej novely je, je veľmi jednoduchý. V súčasnosti je možné uzatvárať tzv. kolektívne zmluvy vyššieho stupňa len na jeden kalendárny rok. Po novom, ak táto novela prejde, to bude možné robiť na dlhšie obdobie s tým, že stále bude platiť doba určitá.
To, čo je dôležité povedať, je, že mnohí z vás už zachytili informáciu, že sociálni partneri, teda vláda, predstavitelia samosprávy, ako aj odbory sa už predbežne dohodli na zvýšení platov pre zamestnancov v súkromnom, respektíve, pardon, v štátnom a verejnom sektore súhrnne o 20 %, teda o 10 % v roku 2019 a o 10 % v roku 2020.
Ak túto novelu zákona schválime, túto predbežnú dohodu budú môcť preniesť a definitívne spečatiť v kolektívnej zmluve a platy, vyššie platy pre týchto zamestnancov sa od nového roka stanú realitou.
Považujem za dôležité toto opatrenie priniesť, pretože úradníci štátni i verejní majú dlhodobo poddimenzované platy. Všetci dobre o tom vieme a tieto peniaze si títo ľudia zaslúžia. A rovnako si myslím, že toto opatrenie môže prispieť aj k zvýšeniu atraktivity tohto povolania. Pôjde určite o historické navýšenie platov v štátnej a verejnej správe, a preto vás chcem pekne poprosiť, aby ste tento návrh zákona podporili.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Erika Tomáša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (tlač 1010).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1239 z 19. júna 2018 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona (tlač 1010) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 125 z 11. septembra 2018. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 305/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, nech sa páči, môžte otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne a vážení kolegovia, dovoľte, aby som predložil správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci o výsledku, o výsledku prerokovania návrhu na odvolanie a voľbu zástupcu navrhovaného reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.
Výbor Národnej rady sociálnej, Slovenskej republiky pre sociálne veci súhlasil s návrhom na odvolanie a voľbu zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady.
1. Výbor navrhuje odvolať Branislava Masára, zástupcu reprezentatívneho združenia zamestnávateľov, z Dozornej rady Sociálnej poisťovne;
2. zvoliť Ota Nevického za zástupcu reprezentatívneho združenia zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne na funkčné obdobie, ktoré začne plynúť odo dňa zvolenia na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor ďalej odporúča vykonať voľbu verejným hlasovaním použitím technického zariadenia podľa ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor ma zároveň poveril, aby som informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ďakujem pekne za pozornosť.
Poprosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Budem krátka. Len mi nedá práve pri návrhu na odvolanie a voľbu zástupcu navrhovaného reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne spomenúť skutočnosť, že práve odmeny členov dozornej rady sa určujú na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z roku 2004, kde sa spomína tzv. priemerná mzda v národnom hospodárstve, ale teda priemerná mzda v národnom hospodárstve určená zákonom neexistuje. Ide o takú veľmi nešťastnú formuláciu, pretože existuje len priemerná mzda zistená Štatistickým úradom, ale čo je problémom práve pri odmenách dozornej rady, je, že nevieme, z ktorej tej priemernej mzdy zistenej Štatistickým úradom sa tie odmeny vypočítavajú, či to je v predošlom roku, alebo je to pred troma rokmi, a tým pádom vznikajú také anomálie, že v podstate priemerná mzda rastie, ale sú rôzne vyplatené odmeny v roku 2016 ako v roku 2014. Napríklad v roku 2014 boli vyplatené vyššie odmeny ako v roku 2016. Preto ja odporúčam, aby sme zvážili toto nešťastné uznesenie, lebo teraz podľa právneho názoru je to tak, že naozaj sa riadime niečím, čo v podstate nemá nejakú právnu oporu v legislatíve, a preto ja budem aj navrhovať nové uznesenie, kde teda spomeniem takých šesť bodov, že odmeny členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne sa poskytujú mesačne, odmeny sa poskytujú zo základu, ktorým je priemerná mzda zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky v roku, ktorý predchádza bežnému roku, kde vlastne budeme ujasňovať tie pravidlá, aby to bolo transparentné, aby sme vedeli, na základe čoho sa vyplácajú práve tým členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne odmeny, a aby sme to zbytočne nespochybňovali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ministerstvo kultúry vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je na základe tejto úlohy primerane upraviť kritériá použité pri výpočte odmeny v sadzobníkoch.
V návrhu zákona došlo k podrobnejšiemu rozpracovaniu kritérií, ako aj k otvoreniu väčšieho priestoru na intenzívnejšie zapojenie používateľov do samotnej tvorby sadzobníkov. Musím sa vydýchať. (Krátka pauza.) Najdôležitejšie je, že predkladaný návrh rieši niekoľko aktuálnych aplikačných problémov z praxe, ktoré sa týkajú vzťahov medzi organizáciami kolektívnej správy práv a používateľmi a legislatívno-technicky spresňuje viaceré ustanovenia. Upriamila by som pozornosť na to, že sa spružňuje inštitút podania žaloby na určenie obsahu licenčnej zmluvy, ak sa organizácia kolektívnej správy a používateľ nedohodnú na jej obsahu. Ďalej spresňuje sa spôsob uplatnenia tohto inštitútu v prípade tzv. dohody o spoločnej správe a taktiež sa zakotvuje povinnosť viesť pri dohode o spoločnej správe aj spoločný sadzobník, pričom sadzby vo svojom súčte nesmú byť vyššie než v prípade samostatných zmlúv s jednotlivými organizáciami.
Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, zároveň s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, životné prostredie, rozpočet verejnej správy a nebude mať žiadne sociálne vplyvy. Očakávajú sa mierne pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona bol dňa 22. augusta schválený vládou Slovenskej republiky a navrhovaná účinnosť je k 1. januáru 2019.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Konštatujem, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z príslušného paragrafu zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo. Chcel som k tomuto návrhu zákona uviesť zopár poznámok a možnože v druhom čítaní, keď sa zdá, že to bude zaujímavejšie ešte, tak budem hovoriť viacej, ale teraz by som chcel uviesť nasledujúcu vec.
Táto predloha zákona sa okrem iného zaoberá tým, že znižuje výšku zálohy, ktorú používateľ autorského diela má zaplatiť pre organizácie... (reakcia z pléna) kolektívnej správy diel, ďakujem, a to, a to tak, že miesto 100 % zálohy bude mať povinnosť zaplatiť len 50 %, a s tým však, že organizácia kolektívnej správy bude mať právo túto takto zníženú čiastku vyplatiť podľa svojho výplatného poriadku autorom.
Tu ale je treba si uvedomiť zásadnú zmenu, ktorá týmto nastala. Touto úpravou sa bude vlastne motivovať každý používateľ, ktoré, ktorý nebude chcieť zaplatiť autorskú odmenu k tomu, aby jednoducho ju neplatil a aby si počkal na to, že ako o spore, ktorý z tohoto vznikne, rozhodne súd. Všetci vieme, ako u nás súdy fungujú. No a súdy jednoducho nefungujú a existuje tu obava, že vďaka tejto zdanlivo drobnej zmene tu nastane situácia, kedy používatelia autorských diel budú vedome odmietať platiť odmenu za to, že použili autorské dielo, a nastane tu doslovná anarchia. Týmto, by som povedal, takým, takouto fintou dosiahlo to, že sa obchádzajú európske predpisy o tom, ako sa majú odmeňovať autorské diela. Je to ďalší z návrhov, ktorý v gescii tejto vlády prichádza s niečím, čo ani zďaleka nie je také, akým sa to tvári.
Preto chcem kolegov veľmi upozorniť na to, aby si zvážili, že či za tento návrh budú hlasovať. Je to nástroj na to, aby vlastníctvo umelcov, autorov bolo používané bez toho, že by títo mali za to zaplatené. Vychádza to z takej tej komunisticko-socialistickej filozofie, že, že čo je na tom, však nikomu z nikoho, z ničoho neubudlo za to, že som si zahral pesničku niekde. To sú tie, tie, také, také tie filozofie, ktoré používajú v podstate zlodeji.
Všetci vieme, že autorské diela sa používajú na to, aby sa zvyšovali zisky. Každý vie, že či už je to krčma, alebo nejaké spoločenské podujatie, nikto tam nepríde, keď sa tam nehrajú autorské diela. Ale nikto zase nechce platiť. Takže tu je to, tu je to o tom, vytvorme spoločnosť, kde ľudia budú chcieť platiť za používanie niečoho, čo zvyšuje ich zisky, a vytvorme spoločnosť, ktorá sa chová slušne k vlastníkom čohokoľvek vrátane vlastníkom autorských diel.

Ďakujem.

56.
Ďakujem veľmi pekne, ja ďakujem kolegovi za to, že upozornil na tento fakt. Chcem iba upozorniť na to, že aj čo sa týka Európskej únie, táto záloha 50 % je u nás najmenšia a dáva teda, vytvára obrovský priestor na to, že radšej toto budú ľudia využívať a budú sa množiť potom, budú sa množiť trestné oznámenia, lebo sa im to oplatí za tých 50 %. Treba si preštudovať aj tie ďalšie zálohy, v ostatných krajinách ako postupujú, ale myslím, že od tých 70-80 % by to bolo už zaujímavé a možno by to predišlo rôznym sporom súdnym.
Ďakujem veľmi pekne.

58.
Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, pán poslanec, ja by som to rada upresnila, pretože zrejme nedošlo k celkom dobrému výkladu tohto zákona. Tam ide o to, že počas sporu, to znamená namiesto 100 %, tých 100 % sa rozdelí na 50 a 50. Hej? Počas sporu používateľ používať predmet tej ochrany aj bez uzavretej licenčnej zmluvy. Na druhej strany ide o to, že tieto prostriedky nebudú počas sporu viazané na... a organizácia kolektívnej správy ich môže prerozdeliť nositeľom práv a veľmi dôležité je to, že zvyšok dlžnej čiastky odmeny používateľ doplatí na základe právoplatného rozsudku. Takže nejde o to, že zaplatí 50 a ten zvyšok bude lietať v lufte. Po skončení právoplatného rozsudku sa doplatí ďalších 50 %.
To je všetko, ďakujem.