34. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán podpredseda vlády, vitajte! Kolegyne tu nemáme, takže kolegovia a hostia na balkóne, veľmi dôležitý zákon. O tomto zákone sme už rokovali. Nie som si istý, či to bolo na konci roka minulého alebo začiatkom tohto roku, ale verejné obstarávanie je veľmi dôležitá oblasť. Prečo? Pretože ňou pretečie ročne radovo niekoľko miliárd, 4 až 5 miliárd ročne a akákoľvek efektivita, ktorá môže v tomto objeme prísť, keby sme vyčíslili len desaťpercentné zvýšenie efektivity pri verejnom obstarávaní, tak máme do rozpočtu 400 miliónov eur. Asi všetci vieme rátať na sociálne balíčky, takže viem si predstaviť, že keď sme mali posledný minuloročný sociálny balíček 250 eur, tak toto je necelé dva sociálne balíčky, čo už každý automaticky spozornie.
Vieme, že máme nového predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý teda dlhodobo hlása, že chce tam priniesť nový vietor, chce priniesť zmenu. A toto je to kľúčové. A myslím si, že to je aj taká veľmi pozitívna správa. Na druhej strane, aj tento zákon vlastne hovorí o tom, že chce priniesť zjednodušenie - ako ste aj na začiatku hovorili, a je to vlastne aj v dôvodovej správe - a zefektívnenie. Toto tiež si môžeme povedať, že je to veľmi pozitívne, lebo vieme, sťažujú sa starostovia, ľudia, ktorí naozaj robia na tých nižších úrovniach s verejným obstarávaním, že to dlho trvá, zväzuje im to ruky, obstaranie malých vecí trvá strašne dlho, čo by si normálne vybavili nákupom v obchode, alebo resp. firmy takýmto veciam vôbec čeliť nemusia a úrady sú zahltené množstvom papierov a množstvom, a dlhým časom.
Takže taktiež počujem a vidím aj teda, že do toho návrhu zákona sa dostali určité pripomienky, ktoré sme prezentovali formou pozmeňujúcich návrhov práve pri tom poslednom, poslednom rokovaní, čo teda nechcem povedať, že by to bol nejaký náš výmysel, ale naozaj sú to veci z praxe, takže na jednej strane ma teší, že sa dostávajú do tohto zákona aj veci z praxe, na druhej strane vidím, že nie úplne všetky.
Ale dnes sme v prvom čítaní a ja mám teda otázku na vás a výzvu, pán podpredseda, aby ste možno tak viacej predstavili myšlienku toho zákona a poviem, v akom duchu, pretože naozaj teda hovoríme tu o tom, že ideme zefektívniť a zjednodušiť, čo teda môže byť pozitívne.
Na druhej strane tu hovoríme o tom, že, hovoríme o balíku peňazí 4 až 5 miliárd eur a zefektívnenie formou toho, že zvýšime limity tak, ako ste aj povedali, že tento zákon sa teda na zákazky nebude vzťahovať, človek vtedy musí automaticky spozornieť, lebo si povie: čo to znamená, že sa ten zákon nebude na tieto zákazky vzťahovať? Znamená to, že tie zákazky vlastne ako keby sa stratia z radaru a môže to dopadnúť, že obstaranie verejné, ktoré - hovorím, môže, nemusí, ale môže, záleží od toho, ako kto si tú efektivitu vysvetlí - zákazky, ktoré radovo boli v povedzme 4 - 5 miliárd, sa budúci rok alebo po platnosti tohto zákona, ten istý objem môže stáť 6 miliárd, napríklad, vymýšľam si. Ale chcem tým povedať, ako bude zabezpečené pri zjednodušení a zefektívnení to, že to verejné obstarávanie bude aj hospodárne. Pretože to je cieľom akéhokoľvek nakladania s verejnými zdrojmi, aby sme, preto sme zaviedli Hodnotu za peniaze, aby sme zabezpečili, že peniaze občanov, ktoré platia vo forme daní, sú míňané efektívne a zároveň hospodárne. Čiže nekupujeme perá, ktoré radovo stoja 30 centov za euro, nekupujeme autá, ktorá radovo stoja 10-tisíc a 15-tisíc atď., by som mohol pokračovať, ale myslím, že to nie je potrebné.
Čiže by ma zaujímalo práve pri tej filozofii, lebo niektoré nástroje ste spomenuli, ale skôr ako filozoficky, keďže sme v prvom čítaní, že akým spôsobom bude zabezpečené, keď my teda ten radar ako keby vypneme na tie nižšie zákazky, ako zabezpečíme, že tí starostovia nakoniec budú nakupovať hospodárne, lebo opäť, chcem to povedať, lebo, a dať v tom za pravdu, že potrebujeme tým starostom a tým jednotlivým aktérom na tom verejnom obstarávaní rozviazať ruky na to, aby mohli byť flexibilnejší a rýchlejší, ale čo bude tá spätná väzba v tejto filozofii na to, aby sme mohli vidieť, že naozaj vynakladajú tie zdroje hospodárne a čo môžme urobiť, ak hospodárne nebudú s tými peniazmi nakladať?
Takže toto je moja otázka a poprosil by som, ja by som aj zareagoval, ale keďže ste boli v úvodnom slove, sa nedalo, takže by som vás poprosil, keby ste na toto vedeli zodpovedať.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja by som len veľmi krátku reakciu. Sme v prvom čítaní a, pán poslanec, myslím, že sa otvára priestor, aby sa zodpovedali všetky tieto otázky, ale poviem vám to ako bývalý primátor mesta, pretože zvýšenie limitov na jednotlivé druhy zákaziek bola jednou zo základných požiadaviek Združenia miest a obcí Slovenska. Problém, aj prečo prišiel predseda Úradu pre verejné obstarávanie s týmto návrhom zákona, je to, že obstarávanie čohokoľvek na Slovensku trvalo radovo dlhšie, ako obstarávanie v iných krajinách. A keď si vezmeme len eurofondy, ktoré, máme stále problém s ich čerpaním, tak dĺžka obstarávania bola niekedy až päťkrát dlhšia ako v okolitých krajinách.
Čo sa týkalo miest a obcí, obstarávanie, tak ako bolo nastavované, mnohokrát znemožňovalo riešiť akútne problémy miest a obcí. Preto po konzultácii so ZMOS-om sa tieto limity dvihli a, samozrejme, položili ste otázku, ktorá je úplne racionálna, teraz bol limit nižší, teraz bude radovo vyšší o pár desiatok tisíc. Kto to odkontroluje? Ja som presvedčený, že v súčasnej dobe, keď je povinnosť zverejňovania objednávok, faktúr, a viem to z vlastnej skúsenosti, čokoľvek sme nakupovali, v meste sme začali zverejňovať faktúry od jedného eura od roku 2011, je keď to ešte nebolo povinné, ale ten systém a tá kontrola spoločnosti je nastavená tak, že v tej obci naozaj každé euro, čo použijete, niekto skontroluje, čo je veľmi správne.
Tá verejná kontrola v mestách a obciach prebieha tak, že aj teraz keď aj vy, keď sa stretávate so starostami menších obcí alebo primátormi miest, určite vám aj oni potvrdia, že jednoducho nemôžte kúpiť ceruzku za dve eurá, keď stojí jedno euro, lebo vám ktorýkoľvek občan, ktorý si klikne na vašu stránku a to nájde, vám to vyhodí na oči. Miestne zastupiteľstvá naozaj pracujú. Čiže ja by som toto bral, ako dať šancu všetkým starostom k tomu, aby ukázali, že tento zákon im prinesie rýchlejšie obstarávanie, rýchlejšie riešenie problémov dennodenných, ktoré v obciach sú a som presvedčený o tom, že tá verejná kontrola pomocou tretieho sektora, ale najmä vlastných občanov bude mimoriadne silná a nikto si naozaj už v dnešnej dobe nedovolí v takomto systéme, ktorý sa dá veľmi jednoducho skontrolovať, urobiť čokoľvek.
Takže dáva sa tým, vychádza sa v ústrety ZMOS-u, dáva sa veľká šanca primátorom a tá kontrola a tá sankcia je veľmi jednoduchá, lebo tí občania to tým primátorom potom veľmi rýchlo spočítajú a pri nastavení spoločnosti a pri veľkej miere nedôvery, ktorá je voči akémukoľvek obstarávaniu, si myslím, že tá kontrola je tým najväčším limitom a pravidlom a tou hrozbou pre každého daného starostu. Ale určite na to bude priestor aj komunikovať so ZMOS-om, ale treba dať tú šancu, lebo sa nám nemôže zastaviť rozvoj miest a obcí, alebo riešenie problémov obcí tým, že bol ten zákon veľmi komplikovaný.
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem. Pán spravodajca? Nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Vládny návrh zákona je pod tlačou 1072, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 1126.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády Raši, uveďte návrh zákona.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ešte raz, štvrtýkrát príjemné popoludnie vám všetkým. Dovoľte mi teda, aby som uviedol vládny návrh zákona a ktorý vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila 22. augusta 2018.
Cieľom tohto návrhu zákona je presunúť oblasť koordinácie prípravy politík regionálneho rozvoja z pôsobnosti úradu vlády Slovenskej republiky do pôsobnosti úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. V agende nášho úradu je príprava vízie a stratégií a rozhodli sme sa, a považujem to za rozhodnutie správne, aby sa vízie a stratégie Slovenskej republiky boli koordinované a vytvárané spolu aj s, teda s princípom zdola spolu s víziami, stratégiami rozvoja jednotlivých regiónov, jednotlivých našich miest a obcí, pretože tie musia byť základom rozvoja celej Slovenskej republiky. Súvisí to aj s agendou udržateľného rozvoja v rámci Agendy 2030, kde odstraňovanie regionálnych rozdielov a s tým súvisiaca podpora najmenej rozvinutých okresov je úzko spätá práve s činnosťou nášho úradu a preto aj na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa nám javí presunúť túto agendu regionálneho rozvoja, teda sekciu regionálneho rozvoja z Úradu vlády práve na Úrad podpredsedu vlády, pretože podpredseda vlády pre investície a informatizáciu je zároveň aj predsedom Rady pre najmenej rozvinuté okresy, takže tým sa kompetencia pomoci týmto najmenej rozvinutým okresom, vrátane prípravy národných stratégií a regionálnych stratégií, bude zastrešená jedným úradom a myslíme si, že to bude vhodnejšie naozaj aj z hľadiska fungovania, a hlavne z hľadiska pomoci najmenej rozvinutých regiónov.
Takže to sú tie racionálne dôvody a ja vám ďakujem pekne za, že ste si ma vypočuli a prosím o podporu pri prerokovaní tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Kmecovi.
Nech sa páči.