34. schôdza

Vôbec sa, pán kolega Blanár, nečudujem, že už nie ste županom, zrejme to ľuďom v Žilinskom kraji už stačilo, aj teraz ste predviedli svoju erudovanosť ako ekonóm, ako manažér, ďakujem, že ste sa takto ukázali.
No a pokiaľ ide o tú poznámku, že prečo som to ja ako minister neriešil, no tak samozrejme, za rok a pol som mal vyriešiť všetky problémy Slovenska, a to, že vy ste tu 12 rokov, čo je asi tak desaťkrát viac, to vás už nejako netrápi. To, že ľudia si odpľúvajú pri slove smerák v mnohých krajoch Slovenska, to vám je možno aj jedno, ale chcem ešte pripomenúť vecne, že v roku 2010/2011 sa minimálna mzda v súkromnom sektore aj tie tabuľkové platy vo verejnej správe, prakticky nelíšili, čiže v tom čase, to nebol žiadny problém. Ten problém začal rásť a prekypovať až po roku 2012 a vám teda trvalo šesť rokov, pokým ste sa dopracovali k nejakému konečne aspoň trošku serióznemu riešeniu, čomu som, samozrejme, rád a blahoželám vám k tomu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja len kratučko, pretože lídrom tejto témy je u nás kolegyňa Gaborčáková, naša tieňová ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá už vystúpila v mene klubu.
Ja by som chcel len takých pár svojich postrehov aj možno z toho pohľadu verejných financií a vôbec nejakých procesov v rámci verejnej správy, ktoré vnímame, že sú už dlhodobo zle nastavené.
Na úvod teda ja chcem oceniť to, že sa tu týmto zmierňuje tá krivda, ktorá tu, ktorá tu dlhé roky bola, a práve aj opozičnými poslancami, aj kolegom Mihálom, aj nami bola dlhodobo poukazovaná, ale chcel by som tu práve pri tejto príležitosti povedať, že jedna vec je, že vyrovnať tie tabuľky, a tak ako som spomenul aj vo faktickej poznámke, nemala by to byť, ako už naznačil pán Mihál, nejaká fixná suma, ale mal by to byť naozaj ten princíp toho, že keď je to minimálna mzda, tak nech to je minimálna mzda, pretože vtedy sa to automaticky posúva s akoukoľvek zmenou, a nemusíme tu vymýšľať nad tým, že či znovu tí ľudia upadnú do krivdy, ak by sa náhodou, náhodou to číslo zabudlo zvýšiť pri ďalšom zvyšovaní minimálnej mzdy. Ale čo chcem povedať, je, že teda na jednej strane zvyšujeme číslo, ako som povedal dobre, ale musíme a na druhej strane sa pozrieť na to, do akej miery je verejný sektor efektívny. A už dlho tu o tom hovoríme, že personálny audit v rámci verejnej správy nebol vykonaný minimálne 10 rokov, že procesy, nikto sa nepozeral na to, ako tie procesy fungujú, či fungujú dobre, či tí úradníci, ktorí pracujú na týchto postoch, majú správne kompetencie, či nemáme na niektorých miestach zbytočnú prezamestnanosť, a vieme dnes, že na niektorých oblastiach pracovníci chýbajú.
Vieme, že je veľmi ťažké obsadzovať na dôležitých miestach ľudí, pretože ich tabuľkové platy sú nízke, a proste tí ľudia ak tam prídu, tak tam zotrvajú nanajvýš pár mesiacov, a potom v dnešnej dobe, keď je nedostatok pracovných síl, si automaticky headhunteri chytajú do súkromných spoločností, a tým pádom stráda aj verejný sektor, čiže tento problém je tu a nevyrieši sa iba tým, že plošne všetkým zvýšime platy. Myslím si, že tá efektivita, nie, že myslím si, že efektivita, však to je úplne známe pravidlo, efektivita sa hľadá v tom, že sa upravujú aj procesy, a to je úplne kľúčové. Čiže toto je, ja by som povedal, len taká polovica, alebo možno tretina domácej úlohy a tu nesmieme zastať, pretože musíme naozaj, a teda vláda by, keďže má momentálne opraty v rukách, by sa určite mala zamerať práve na hľadanie tej efektivity a nachádzanie tej efektivity a nastavovanie a prestavovanie procesov a tomu zodpovedajúce potom aj úprava tabuľkových platov, pretože ako som povedal, zopakujem to ešte raz, sú miesta, ktoré sú dôležité vo verejnom, vo verejnej správe, a je problém ich obsadiť, len preto, že ich tabuľkové platy sú staré neviem koľko rokov, a tí ľudia tam proste nenastúpia, pretože súkromný sektor má tie platy vyššie, a tým pádom strádame v týchto oblastiach a nemôžu sa rozvíjať veci tak, ako by sa mali.
Ďalší dôležitý faktor, ktorý by som teda ešte chcel spomenúť, je práve to, že teda toto hovorí aj o tom pritiahnutí kvalitných ľudí do verejnej správy, lebo naozaj, ak začneme sa pozerať na to, že je tu nejaká verejná správa, ktorá je imúnna od pracovného trhu, tak vytvárame ako keby dva pracovné trhy, a toto podľa mňa tiež nie je dobré a zdravé pre spoločnosť ako takú, lebo tí ľudia, ktorí sa o tú prácu uchádzajú, berú ten pracovný trh Slovenska ako jeden, ale my tam vytvárame dva systémy aj práve takýmito anomáliami, vytvárame dva systémy a potom tí ľudia si musia nachádzať a kompenzovať ako keby niečím iným to, že teda idem do toho verejného sektora, tak sa potrebujem si tam nájsť nejakú inú ako keby istotu alebo výhodu, ktorú mi tá práca v tom verejnom sektore dá. A v takom prípade sa môže ľahko stať, že tí ľudia už potom akonáhle vojdú do toho verejného sektora, už sú teda naučení, dobre, už si zvykli aj na tie nižšie platy, tak už sú tam ako keby, nazvem to tak možno priamejšie, že zabetónovaní, lebo si nevedia predstaviť, že by prešli do toho, znovu do toho súkromného sektora. Tá, ten prechod v tom kariérnom raste potom tu chýba, čo tiež nie je zdravé, a to by sa mohli vyjadriť ľudia, ktorí sa venujú personálnemu manažmentu lepšie, že do akej miery a čo sú tie potrebné profesie na to, aby sa kariérny rast človeka v jeho kvalite vyvíjal, aké by mali byť tie pozície a ako dlho by na jednotlivých pozíciách mal zostávať, ale chcem tým povedať, že ten pracovný trh, delíme momentálne aj týmto, tým, že tento prvok máme, na dva, čo je opäť nezdravé.
Ak chceme tu mať zdravú a fungujúcu ekonomiku a chceme tu mať aj zdravé, aj podnikateľské prostredie, tak je veľmi dôležité, aby tí ľudia vnímali, že, že toto je jeden pracovný trh, na ktorom fungujú jedny pravidlá, tak ako to naznačil už aj pán Mihál. Čiže k tomuto by malo smerovať všetko to úsilie, aby tí ľudia cítili, že štát je tiež spravodlivý a zodpovedný zamestnávateľ, že k tomu pristupuje, naozaj zodpovedne voči ľuďom v prvom rade a nepozerá len na svoje vrecká, tým myslím štátny rozpočet. A o to viac, že teraz ten štátny rozpočet sa napĺňa naozaj enormne viac a lepšie, ako sa napĺňal v minulosti, takže o to ťažšie sa to ľuďom vysvetlí, ak by sa o to zaujímali viacej, tak o to ťažšie im vysvetliť, že tak nedáme vám, lebo, lebo vlastne nemôžme si to dovoliť, ale máme o 600 mil. viac, ale nemôžme si to stále dovoliť. Tak toto sú naozaj akože veľmi ťažké argumenty.
To je asi všetko, čo som chcel tak stručne k tomu povedať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Určite, samozrejme, nie som proti auditu, ale jednu vec by som chcela povedať, že každé, či už štátne, alebo samosprávne, hovorím o štátnych organizáciách, niekto riadi. Veď predsa ten riadiaci pracovník musí vedieť, koľko potrebuje kde zamestnancov, ako sú tí zamestnanci využití a podobne. Čiže nepodceňovala by som riadiacich pracovníkov, ktorí vlastne majú priamu zodpovednosť, to je prvá vec.
Druhá vec, viete, pekne ste povedali, že sú dôležité profesie, u ktorých nevieme dať my vyššie mzdy alebo by sme mali dať vyššie mzdy. V tomto budem s vami súhlasiť, ale poviem takto, pozrime sa všetci dozadu.
Ja v tomto parlamente už sedím dlhšie a pamätám si, ešte za ministerky Tomanovej keď sme dvíhali plat právnikom, ktorí brali 400-500 eur. Viete, aký tu bol krik, a práve zo strany SaS napríklad, že ako im dávame peniaze, ako úradníkov platíme, preplácame a podobne. Nie nepreplácame, lebo už vtedy tí právnici na iných pozíciách mali možno tisíc-dvetisíc eur, a potom sa pýtam, ako môže štátna správa bojovať, ak naozaj tie mzdy nezvýšime s inými kanceláriami právnymi, kde idú tí kvalitnejší ľudia. To už nehovorím napríklad o stavebných činnostiach, o pozemkových činnostiach, kde naozaj tá klasifikácia je veľmi dôležitá. Tak ja si myslím, že keby sme to začali ešte už od začiatku postupne budovať, tak by sa nám tie platy úplne ináč vyvíjali. Takže určite vítam túto novelu. A potom si naozaj povedzme, že všetci sme v zhode, nerozprávajme iné v médiách a povedzme si, že poďme touto cestou, poďme skvalitniť štátnu právu, lebo naozaj je to nutné a potrebné, aby sme tam dostali, máme tam odborníkov a niektorí naozaj pracujú preto, pre svoje presvedčenie, aby sme potom ich aj viacej a lepšie finančne ohodnocovali.
Ďakujem.

Pán kolega Heger, vaše vystúpenie bolo také širokospektrálne až, by som povedal, filozofické. A odvolávali ste sa na vášho predrečníka pána Mihála, ktorý, ako som aj uviedol, si v mnohých vetiach, veciach protirečil. Preto ho to aj tak nazúrilo a zaútočil na mňa aj osobne, ale ja to beriem tak ako to je.
Ale k tomu, čo ste hovorili, lebo ste spomínali efektívnosť verejnej správy. Ja si tu veľmi dobre spomínam na to, ako mnohí z opozície ste kritizovali, že štát je príliš drahý a že veľa peňazí sa vynakladá. A teraz tí istí sa stavajú, jak je toto možné, že tým úradníkom sme nepridali. Preto to pripomínam, aby aj ľudia si osviežili pamäť.
My robíme konkrétne opatrenia a vymenujem vám ich, lebo ste hovorili aj o efektívnosti verejnej správy, ktorá sa skladá zo samosprávy a štátnej správy. A v štátnej správe vám napríklad pripomeniem, že už napríklad činnosť okresných úradov - okrem toho, že sme ich upratali, lebo boli obvodné úrady a nikto sa nevyznal v tom - dnes je v tom absolútny poriadok, vznikli klientske centrá. Pokladáte ich za neefektívne, pán kolega Heger? Práve naopak, ľudia si ich pochvaľujú, pretože je to porovnateľné práve s tým, ako keď chodia do banky alebo hocikde inde, kde to rovnako funguje.
Rovnako sme rozbehli veľký proces debyrokratizácie. Určite tie opatrenia, ktoré už prezentoval ešte vtedy podpredseda vlády pán Pellegrini a teraz jeho nástupca, tak myslím si, že tie naberajú svoje obrátky a je to veľmi, veľmi dobre, a v tom chceme pokračovať ďalej. Čiže ja domnievam, že tá efektivita ide k lepšiemu. Ale je potrebné aj ľudí zaplatiť a my ruka v ruke s minimálnou mzdou prichádzame aj s týmto návrhom.
Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Hegerovi, že teda otvoril tú problematiku efektivity, lebo všetci si musíme uvedomiť, že ak naozaj veci nastavíme efektívne, tie peniaze budú môcť byť použité na vyššie platy ľudí, ktorých naozaj potrebujeme šikovných vo verejnej správe. Na druhej strane chcem určite povedať aj B. Veľmi by bol zaujímavý taký prieskum občanov, ktorí sú v styku s verejnou správou, aký je ich pohľad na efektivitu štátu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pani Vaľová, ďakujem za faktickú poznámku. Ja určite by som tiež nepodceňoval, ani nepodceňujem riadiacich pracovníkov. Myslím si, alebo to, čo som sa snažil povedať je, čo už je mimo ich kompetencie. Čiže dobre vieme, že riadiaci pracovník nemá kompetenciu si všetko nastaviť vo verejnej správe tak ako chce, a snažil som sa teda pomenovať práve tú oblasť, kde už to je mimo jeho kompetencie a kde naozaj tie procesy nedovoľujú, a jednak aby tam boli prijatí kvalitní ľudia kvôli tomu ohodnoteniu, alebo prehadzovať tie kompetencie tak, aby boli tie procesy naozaj efektívne a odpovedajúce súčasným potrebám ľudí, ktorí prichádzajú do styku s tými organizáciami a úradmi.
Čo sa týka efektivity, nemusím, myslím, že to nejako vysvetľovať, že efektivita naozaj dokáže ušetriť rádovo 10-20-30-40 % nákladov. Toto sú práve náklady, ktoré potom môžme, táto úspora, ktorú môžme preniesť do zvýšenia platov. Čiže my vôbec nemusíme zvyšovať obálku, stačí aby sme v tej obálke upratali, a aj ľudia budú spokojní, aj procesy budú dobre nastavené, aj platy budú vyššie. Takže to je štandardný proces, ktorý sa v súkromnom sektore deje pravidelne. Musí sa robiť takáto inventúra. V štáte sa táto inventúra nerobila viac ako 10 rokov.
Pán Blanár, filozoficky áno, však sme v prvom čítaní, avizoval som, ale... Chcem povedať k tomu, čo vy ste povedali, lebo mám pocit, že niekedy buď nepočúvate alebo možno tak posuniete to, čo bolo povedané, do takej roviny, ako vám to zapadá. To že je štát drahý, áno, je štát drahý. Hovorím to aj tu úplne nahlas a vôbec sa to nevylučuje s tým, že na druhej strane hovorím, že niektorým ľuďom treba v tom štáte pridať. Ale nie všetkým, veď to je o tom, čo som hovoril, o tej efektivite.
Takže a keď hovoríte o nejakom veľkom procese debyrokratizácie, prosím vás, pozrime sa za aký čas sa to deje, resp. ako rýchlo a za aké peniaze sa to deje. Keby som mal viac času, tak sa rozhovorím.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, keďže môj kolega Jozef Mihál naozaj podrobne zhodnotil ten návrh, dovoľte mne, naopak, veľmi stručne vyjadriť sa skôr k takým zásadnejším otázkam.
V prvom rade chcem zdôrazniť, že naša reakcia na tento zákon je, že konečne. Pred rokom a pol sme predložili práve s Jozefom návrh ako riešiť túto otázku. Tento dnešný vládny návrh v niečom to prevzal, v niečom sa odlišuje, ale my sme v každom prípade veľmi radi a vítame, že po roku a pol toto v parlamente môžme riešiť.
Napriek tomu ten návrh má naozaj veľa nedostatkov, Jozef ich pomenoval, pomenoval ich veľmi slušne a kultivovane, ja to nebudem opakovať. A verím, že medzi prvým a druhým čítaním aj ministerstvo a koalícia budú zvažovať, ktoré z nich aj v záujme občanov, verejných zamestnancov aj vo vlastnom politickom záujme akceptujú.
Čo chcem ja povedať, je to, okolo čoho sa točili aj ostatné poznámky, naozaj povedať, že tu dochádza k jednému zásadnému nedorozumeniu. Nárast verejných výdavkov na Slovensku za vlád Roberta Fica bol najvyšší v Európskej únii, konkrétne o 90 % medzi rokmi 2006 a 2016. Na porovnanie, v Českej republike to bolo 35 %. To znamená, naše verejné výdavky rástli trojnásobným tempom ako v Českej republike. Môžte povedať, že pri sociálnych demokratoch to nie je až také šokujúce, pretože tí chcú práve vybrať peniaze, aby mohli potom poskytnúť občanom špičkové verejné služby, kvalitne zaplatiť verejných zamestnancov a rozvíjať naozaj štátny sektor. No len, máme niečo z toho? Máme niečo z toho? Nemáme! Špičkové verejné služby nemáme, a ako vidím, ani kvalitne zaplatených verejných zamestnancov nemáme, ani budovanie štátneho sektora ako špičkového, konkurencieschopného sektora nemáme. To znamená, v tom jej ten problém, v tomto dochádza k týmto výmenám medzi ľuďmi, ako je pán Blanár, pani Vaľová na jednej strane a pán Mihál a pán Heger na druhej strane, že my sme v unikátnej situácii obrovského zvýšenia výdavkov a nulového zvýšenia komfortu, ale aj platov.
Preto je naozaj šokujúce, že v krajine, kde došlo k takémuto zásadnému nárastu verejných výdavkov verejní zamestnanci sa pohybujú pod úrovňou alebo na úrovni minimálnej mzdy. To, čo tento zákon urobí, je ten základ, že zabezpečí aspoň na chvíľu minimálnu mzdu naozaj pre všetkých. Čo však nezabezpečí - a to je tá výzva na najbližšie roky - sú tri veci.
Jedna vec je spravodlivosť v odmeňovaní napríklad aj podľa vzdelania a náročnosti práce. To, že vláda robí to nevyhnutné minimum, s ktorým my súhlasíme, že tlačí všetkých verejných zamestnancov aspoň na minimálnu mzdu a do jej blízkosti, spôsobuje to, že špičkoví verejní zamestnanci s veľkým vzdelaním, s veľkou náročnosťou práce, ktorí zodpovedajú za zásadné veci v kultúre, v umení, v školstve, v sociálnych sférach, majú dnes, budú mať po tomto zákone platy, ktoré budú v rozmedzí plus-mínus pár euro od zamestnancov, ktorí majú vzdelanie oveľa nižšie, náročnosť práce oveľa nižšiu. To znamená, že dochádza k absolútnej nivelizácii ohodnotenia, čo nie je dlhodobo udržateľné, a nie je to spravodlivé. Tým nechcem zhadzovať túto novelu. Ja chápem, že ten spodok musíme ním začať, keď tak dlho, dlhé roky on bol pod úrovňou minimálnej mzdy, a my sme na to tiež tlačili, to znamená, neberte to ako kritiku toho, že robíte ten prvý krok. Berte to, prosím, ale ako výzvu k tomu, že musíme urobiť spolu ten druhý krok. A naozaj urobiť odmeňovanie, ktoré nebude na úrovni Rumunska, ale minimálne na úrovni Českej republiky.
Druhá vec, ktorú tu spomínali kolegovia, je, že ten odmeňovací systém musí byť aj motivačný a musí sa sústrediť na to, ako naozaj do verejnej správy a do verejných služieb pritiahnuť kvalitných ľudí, a potom ich motivovať, poskytovať kvalitné služby. To ten dnešný návrh neobsahuje nie preto, že by niečo rušil, ale jednoducho preto, že vychádza z doterajšieho systému platov a len zdvíha tie čísla. Opäť nekritizujem, že ich dvíhate, ale v ďalšom kroku musíme rozmyslieť aj o tom, ako ich systémovo zmeniť tak, aby naozaj verejní zamestnanci boli motivovanejší.
Na a tretia, tretia vec, ktorá nás čaká a ktorá vyplýva aj z týchto dvoch, ale musíme sa jej osobitne venovať, je naozaj návrat našej kvalifikovanej sily zo zahraničia, resp. tej, ktorá dneska je nevyužitá pre tento štát a pre nás všetkých. A to opäť vyžaduje úpravu odmeňovania tak, aby sme boli konkurencieschopní, najmä v tých pozíciách, ktoré vyžadujú buď ťažkú prácu, alebo vysoké vzdelanie. Ak opatrovateľky povedia, že keby dostali 700 eur čistého, vrátia sa z Rakúska domov a vy, pán minister, poviete, že to jednoducho nie je reálne, tak niečo je zhnilé v štáte, kde sa chválime takýmto hospodárskym úspechom a najvyššou produktivitou práce v strednej a východnej Európe. Ak naozaj verejné výdavky vzrástli za vašich vlád o 90 % a nevieme zaplatiť 700 eur čistého opatrovateľkám, aby sa mohli vrátiť z Rakúska, tak niečo tu nefunguje a to niečo musíme zmeniť. Takže toto sú tie výzvy, ktoré nás čakajú.
My zo SPOLU, ako povedal aj, aj Jožo Mihál, my podporíme tento návrh v prvom čítaní. Ale hlavne chcem, popracujme spolu na tom, aby sme opravili jeho chyby a v budúcnosti najmä popracujme na tom, aby sme od jednorazovej nápravy takéhoto podminimálnomzdového stavu prešli k systematickej politike efektívnej verejnej správy a platenia ľudí aj podľa vzdelania, aj podľa ich zásluh, tak aby sa na Slovensku oplatilo študovať a oplatilo tvrdo pracovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Tak ja by som chcela povedať, že tak pekne ste hovorili familiárne, my dvaja s Jozefom, s Jozefom, už ja som ani nevedela, ktorý to je Jozef, ale na konci ste povedali, že Mihál.
Tak viete, vy dvaja s Jozefom predkladáte vždycky návrhy, keď ste v opozícii. Vždycky rozprávate o tom, koľko máme dať peniaze, aké máme dať peniaze, kde máme dať peniaze. V opozícii sa vynikajúko, vynikajúco predkladajú návrhy, pretože nie ste zodpovední za rozpočet, nie ste zodpovední za nič, je to veľmi ľúbivé.
Ale keď vy dvaja s Jozefom ste boli vo vláde alebo ste boli vládne strany, tak ani jeden z týchto návrhov, ktorý ste teraz možno rozprávali alebo predtým, ja si to pamätám. Ja si pamätám vládu Ivety Radičovej, ako ste vy dvaja s Jozefom tu predtým predkladali v opozícii spústu zákonov, a keď zrazu ste prišli do vlády, tak vy dvaja s Jozefom ste nepredložili nič z toho. Takže viete, trošku si ozrejmime pamäť a nerozprávajme o tom, aké to boli časy. Lebo ja keď som si, náročky som si teraz listovala v internete a ja už som aj pánu Mihálovi povedala, keď rozprával, že on rozčarovaný z toho, ako nemohol nič urobiť, lebo nemal financie, keď bol minister, lebo sa mu nedostalo toľko financií od pána ministra, ako píšu články, že prepásol, aby urobil ucelené systémy v poistení, v poisťovniach, v II. pilieroch a tak ďalej.
Takže viete, vítame vaše návrhy, ale buďte slušní a korektní, pretože my sme zodpovední za rozpočet, a potom budem čakať, keď raz budete vo vláde, ale to už rozhodnú ľudia, kto bude vo vláde, lebo ja už to zažila, ani nemusím čakať, že ani jeden z týchto návrhov vy dvaja s Jozefom ste nikdy, keď ste boli minister a poslanec, do vlády nepredložili. Takže buďte korektní, prosím vás. A naozaj oceňte to, čo predkladáme, a že naozaj sa snažíme tým ľuďom pomáhať dávať také možnosti, ktoré nám rozpočet dovoľuje, aby sme zlepšovali život týmto ľuďom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán Mihál odišiel, lebo sa mu to, samozrejme, zle počúva.
V prvom rade chcem tiež oceniť, že aj pán Beblavý, aj pán Mihál, vítajú tento zákon a tieto zmeny, dokonca chcem oceniť aj a akcentovať niektorých odborné pripomienky, ale to ostatné už nie. Slovo konečne, konečne z úst pána Beblavého naozaj vyznieva dosť pokrytecky a pridám k tomu aj pána Mihála.
Pravda je taká, že je, že síce pred rokom a pol sa snažili už tento problém riešiť, ale to už boli v opozícii bez akejkoľvek zodpovednosti za rozpočet tohto štátu. Faktom je tiež, že od roku 2002 už tu máme problém s tým, že tabuľky, platové triedy vo verejnej službe sú pod úrovňou minimálnej mzdy, ak má teda správne informácie odborná sekcia úradu vlády pre štátnu a verejnú službu. No a keď sa pozrieme do, do životopisov týchto pánov, tak tam nájdeme, že v roku 2002 až 2006 bol pán Beblavý štátnym tajomníkom na ministerstve práce a v roku 2010 až 2012 bol Jozef Mihál dokonca ministrom práce. A počas tohto obdobia sa s touto problematikou neurobilo vôbec, ale vôbec nič.
Takže chcem obom pánom, ktorí už tu nie sú, odkázať, že naozaj nestačí si premaľovať tvár inou farbou a tváriť sa, že sme noví politici. Vy už máte svoju históriu a naozaj ste pre ľudí a teraz, keď sa bavíme o pracovníkoch štátnej a verejnej služby, neurobili vôbec nič. (Ojedinelý potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem som, chcel som len doplniť pána poslanca Beblavého v tom, keď už spomínal o svojich aktivitách ako sa snažil v tejto téme bojovať v minulosti. On možno pozabudol aj na to, že spoločne ako opozícia sme minulý rok dali aj podanie na Ústavný súd v tejto veci, ktorú ja osobne považujem za veľmi vážnu, keď práve títo zamestnanci svojimi platovými tarifami boli pod úrovňou minimálnej mzdy. Osobne sa veľmi teším tomu, že konečne sa tento problém rieši.
Akurát nedá mi poznamenať jednu takú kritickú pripomienku, keďže pozorne som sledoval tento proces, je mi ľúto, že keď už máme tento zákon tu v parlamente, neriešili sme zároveň aj platové tabuľky pedagogických a odborných zamestnancov. Viem, ako je to v súčasnosti nastavené, chápem možno niektoré postoje, ktoré sú tak nastavené, ako sú, ale myslím si osobne, že pokiaľ by sme to mali urobiť tým spôsobom, že keď zákon, ktorý to, môže tento problém riešiť, prichádza do parlamentu, nemalo by sa nám stávať, aby sme na určitú skupinu týchto zamestnancov zabúdali. Viem, že sa to bude riešiť, viem, že od 1. januára má byť 10 % navýšenie aj pre nich, ale považujem za dôležité tu poznamenať, že v situácii, keď máme tu správu Education at a Glance 2018, ktorá konštatuje, že stále naši učitelia a riaditelia základných škôl sú pod úrovňou OECD, konkrétne v prepočítaní v paritnej sile. Učiteľ strednej školy po 15 rokoch praxe na Slovensku môže mať plat v prepočte na americké doláre 20 057 dolárov, tak stále je tu veľká výzva, aby sa tento problém riešil spoločne, pretože toto je dôležité.
Neriešme politické veci, riešme odborný problém. Títo ľudia si to naozaj zaslúžia.
Ďakujem.