34. schôdza

Budem teda pokračovať v tej úlohe kverulanta, ktorú mi pán minister prisúdil.
Ja som v žiadnom prípade nechcel hovoriť, že je to bezvýznamné alebo je to zmena k horšiemu. A teraz sa vraciam k tým pravidlám, akým sa predáva obecný alebo župný majetok, ktoré presadila vtedajšia pani poslankyňa Žitňanská, ešte dokonca s opozície. Naopak, myslím si, že je to veľmi dôležité, veľmi významne to prispelo k skvalitneniu nakladania s obecným majetkom. Áno, ľahšie sa potom poukazuje na, na to, keď sa pravidlá nedodržiavajú. Ale je tam výnimka, ktorá tam asi musí byť. A aj keď sme boli spolu vo vládnej koalícii za vlády Ivety Radičovej, tak sme hľadali, ako tú výnimku nejakým spôsobom zúžiť. Našli sme riešenie iba v tom, že, že sa, že sa tam dalo, že osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený.
Ale chcem som len poukázať na to, že je fajn nastaviť pravidlá, ale tá realita, ak je vôľa ich obchádzať, môže byť nakoniec úplne iná. A spomenul som to znova práve vzhľadom na tie híringy, ktoré sami osebe sú dobrá vec, jasné že skvalitňujú proces, proces výboru, to, to nie je sporné, len som si to neodpustil, lebo mám vo veľmi živej pamäti, škoda že tu nie momentálne páni poslanci Budaj a Grendel, s ktorými sedím v bratislavskom mestskom zastupiteľstve, kde sa takisto argumentovalo, že vedenia mestských podnikov budú vybrané v transparentných výberových konania s híringmi, zverejnením životopisov, možnosťou verejnosti do toho vstupovať, a dopadlo to tak, že to bolo aj tak vopred dohodnuté, akurát sa to tvárilo ako transparentné výberové konania.
Veľmi rád sa budem mýliť, ak v tomto prípade, v prípade voľby ústavných sudcov to bude inak.

Pán poslanec Baránik, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Rád by som povedal pár slovo o niečom, o čom sa tu vôbec v tejto súvislosti nehovorilo a čo, si myslím, že je veľmi dôležité, a čo považujem za prejav určitého farizejstva, ktorý je v podstate takmer vo všetkom, čo sa v slovenskej politike robí a hlavne čo robí táto koalícia. A to farizejstvo spočíva v tomto.
A ten problém. Jeden známy bratislavský advokát, starý advokát, lepší advokát, ako čo sú tu v Národnej rade, povedal nasledujúcu vetu: Korupcia na súdoch je čím vyššie, tým väčšia a na Ústavnom súde je najväčšia. A toto on nepovedal, pretože, to nie je politik ani nikto taký, ktorý si potrebuje niečo, prihrievať si nejakú polievočku politickú alebo tak, to je proste realita. A teraz, my s týmto zákonom alebo zrejme koalícia, ale možnože aj iní, prijmeme kritériá, ktoré budú významne tvrdšie ako tie, ktoré boli doteraz. My budeme požadovať to, ono, preverenie, híring, výsluch, vyzlečenie sa do trenírok do istej miery. A teraz otázka znie, a toto všetko za čo, za aký plat? Za to, že sa niekto môže z Bratislavy presťahovať do Košíc? Za plat, ktorý je zlomok toho čo má jeden schopný advokát alebo iný právnik v inom povolaní? Ja viem, že tu sa nesmie hovoriť o peniazoch, ale na druhej strane, keď ide o to, že Národná banka potrebuje mať expertov na niečo, tak tam sú platy kľudne 15-tisíc a viac eur mesačne, ale tu odrazu hovoríme o tom, že niekto za nejaký plat, ktorý je, samozrejme, pre niekoho obrovský, ale keď sa mu zdá ten plat obrovský, tak nech sa páči, môže sa uchádzať o post ústavného sudcu a potom ten obrovský plat bude mať, tak ale pre tých, ktorý naozaj by mali spĺňať tieto kritériá, tak tí predsa nie sú odkázaní na to, predpokladám, že musia ísť na Ústavný súd, aby si zarobili to, čo zarába jeden advokát v nejakej špičkovej firme alebo čo má, čo má iný spôsob perfektného zárobku, pretože má povedzme nejaké, nejaké výnimočné schopnosti a zručnosti.
Čiže ja sa chcem spýtať, že či niekto uvažuje nad tým, že či dôsledok tejto úpravy nebude ten, že tam zase naťaháme len takých kandidátov, ktorí už sa nevedia dočkať toho, že ako to tam fajn bude na tom Ústavom súde, že to tam bude super, a že konečne už to bude také, ako to má byť. No naozaj. Postavme sa k tomu čelom, povedzme si raz pravdu, povedzme si, že keď, keď niekto v Národnej banke môže zarábať toľko isto ako zarába jeho pendant v nejakej Národnej banke na západ odtiaľto, tak prečo by to nemalo byť aj tu tak v prípade Ústavného súdu.
A teraz. O to viacej je bolestivé to, že sa tu tvrdí, že tí mladí, že by tam nemali ísť tí 40-roční. No možnože to nie je, nie je celkom, alebo že by tam, že by tam v rozpore s tým, čo viacerí požadovali, že by, že by sa tie obdobia fungovania ústavných sudcov mali rozbiť a že by, že by nemali byť pre všetkých 12-ročné, ale že by, že by tam mala byť tá nejaká časová stupňovitosť, že, že by tam sa na tie súdy dostali sudcovia, ktorí, alebo ľudia, ktorí nie sú ešte celkom na vrchole svojej právnickej kariéry, že by to pre nich bol nejaký postup. Podobne ako povedzme doc. Drgonec, ktorý ako mladý štyridsiatnik už bol na Ústavnom súde, čiže a potom len rozvinul vedeckú a možnože aj advokátsku kariéru.
Ja si myslím, že k tomuto by sme sa mali postaviť čelom, lebo predstava, že, a postavme sa, to som chcel povedať, že postavme sa aj čelom k tomu, že prečo je absolútna nutnosť to, aby Ústavný súd bol v Košiciach. A teraz to poviem na rovinu. Košice nie sú atraktívne miesto pre väčšiu časť Slovenska. To je proste pravda. V Košiciach je jedna právnická fakulta široko-ďaleko, ale napríklad Trnava je ideálne miesto pre, pre Ústavný súd. Je tam vynikajúca právnická fakulta, mnohí hovoria, že jediná dobrá, aj bratislavská fakulta je slušná. Prečo by nemal, nemal byť Ústavný súd viacej centrálne položený ako v Košiciach? Veď aj z toho plynie to, že je tam určitá izolovanosť od reálneho života. A ten reálny život, proste ide tam do Košíc a tam nikto o tom nevie, že čo to, čo tam prebieha.
A navyše Košice, sa dá povedať, že je miestom, ktoré má snáď, keď nie najhoršiu, tak tú druhú najhoršiu reputáciu ako, ako miesto ovládané súdnou mafiou. Všetci vieme, že ako to tam funguje a čo sa tam deje, alebo tí, čo sme v tom nejako zamontovaní.
Tak veľmi by som prosil pána ministra, alebo tých, ktorí na to majú nejaký dosah, aby nám povedali pár slov o tom, že aký je taký typický profil človeka, ktorý sa bude hlásiť za kandidáta na ústavného sudcu. To znamená, aký má plat, je to, je to učiteľ na vysokej škole, prosím, to by sa asi hodilo, tam majú, majú relatívne platy, tak by si aj polepšil. Ale učiteľ na vysokej škole kde? V Bratislave? Alebo v Trnave? To znamená, že sa presťahuje do Košíc? No to asi nie. To znamená, že je to, že je to učiteľ len v Košiciach. Alebo kde? V Bystrici? Možno, ale sú tam takí, čo, čo by mali byť na Ústavnom súde, to neviem.
Teda myslím, že by sme sa mali úprimne zamyslieť nad tým, že aký je nejaký charakteristický profil toho človeka, ktorý by sa mal za kandidáta na ústavného, na sudcu Ústavného súdu hlásiť. Lebo mne to nijako nevychádza, nijako mi to nevychádza, že tých 18 ľudí za týchto podmienok tam nájdeme. Je to, je to tak nastavené.
A teraz, ja poviem, aj keď som povedal A, tak poviem aj B. Mne to tak vychádza, že všetci počítajú s tým, že oni sa tam budú hlásiť nie pre tých 3- alebo 4-tis. euro, alebo koľko tam zarábajú, ale preto, lebo však čo to povedal ten bratislavský advokát. Tak preto.

S faktickými poznámkami jeden poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, pán poslanec Kresák.

Ďakujem pekne. No nechcel som veľmi reagovať, ale musím, pretože, pán kolega Baránik, vám sa znova podarilo naločiť, naložiť každému a musím povedať, že veľmi, veľmi nie po pravde.
Málo, málo ste možno vo verejnom živote, pretože tá diskusia ohľadne Košíc, tá prebiehala vtedy, keď sa Ústavný súd tvoril, a asi ste to veľmi nesledovali. Boli tam rôzne argumenty a padlo rozhodnutie, ktoré padlo z dobrých dôvodov. Ja sám, priznám sa, som kedysi nebol zástanca toho riešenia, ale dnes pri spätnom pohľade musím protestovať voči veciam, ktoré ste povedali na adresu Košíc, na adresu mesta, na adresu fakulty právnickej, ale aj na adresu sudcov, ktorých máte vo zvyku tak rázovo hodnotiť.
Nuž musím vám povedať, že skutočne nepoznáte kvalitu učiteľov košickej právnickej fakulty na rozdiel odo mňa. Trúfam si povedať, že ich poznám. Je to veľmi dobrá právnická fakulta, rovnako ako je dobrý právnický tím, ktorý už pracuje dlhé roky na Ústavnom súde, a to je tím poradcov. A vďaka Ústavnému súdu sú Košice úplne inde dnes ako mesto, v ktorom funguje táto vážna inštitúcia, než ako boli pred rokom 1993. Ale to sú asi veci, ktoré vás netrápia, pretože potrebujete vysloviť súdy. Nemám rád jednostranné súdy a nemám rád súdy, ktoré sú vyslovované človekom, ktorý nepozná tú prax. Musím vám povedať, pán kolega, že skutočne sa pohybujem pomaly 35 rokov v tejto oblasti a poznám kolegov, poznám prostredie, že nikdy by som si nedovolil takto jednostranne im krivdiť, ako ste to urobili teraz.
Možno by som povedal na záver iba jednu vec. Azda mohol by som súhlasiť s vašou kritikou platových pomerov, ale to je, žiaľ, jediné, čo môžem, s čím môžem súhlasiť z toho, čo ste povedali. Je mi to ľúto.
Ďakujem.

S reakciou, pán poslanec Baránik.

Tak kolega Kresák má potrebu sa vymedziť a byť pri tom osobný, to je jeho problém, ale realita je taká, že ak pán kolega Kresák je v tomto obore 35 rokov, nemá sa čím chváliť.
Realita je, že popri Zimbabwe a podobných krajinách je stav súdnictva na Slovensku najhorší na svete. A to, to vychádza z meraní objektívnych, nie, to nie sú moje dojmy. Čiže my, toto je to s čím my pracujeme. A to, že, že pán kolega Kresák je zakuklený v nejakých takých tých štruktúrach, sa pohybuje niekde v tých právnických kruhoch takých pološtátnych a takých protektovaných, to je jeho problém.
Ale realita je niekde úplne inde tam na ulici pre človeka, ktorý sa snaží domôcť sa spravodlivosti, a nie je to nejaká politická figúra.
Takže ja som si myslel, nechcel som byť nejako osobný, ja som si myslel, že otváram tu reálnu debatu na niečo, a, samozrejme, sme v parlamente, ale niekomu to vadí, že keď sa hovorí otvorene v parlamente, je, je, podľa mňa je legitímny názor povedať, že, že či Košice sú to správne miesto. Veď kolega Kresák to sám aj pripustil, že o tom už boli predtým debaty. Ale, ale naznačiť, že keď niekto niečo takéto otvorí, že tým pádom nie je nejaký vlastenec alebo sa chová nejak neprimerane, to je demagógia.

Tak naozaj ďakujeme. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, nech sa páči.

Len jednu vetu, vážené poslankyne, vážení poslanci. Pán poslanec Baránik, ja si myslím, že niekedy treba zvážiť slová. Musím sa tiež ohradiť voči tomu jednak, že kde je Slovensko so súdnictvom, a všeobecne čo ste povedali na adresu jednak Košíc, na adresu fakúlt, na adresu všetkých, len jednu vec podotknem.
A to je to, čo ste povedali, že prečo sa tam budú hlásiť ľudia, prečo sem budú hlásiť ľudia za kandidátov za sudcov Ústavného súdu. Tak vy ste povedali, že hocikto, keď bude teraz navrhnutý, hoci aj opozíciou, hoci aj s vašou stranou alebo s vašimi poslancami, budú sa hlásiť nie kvôli platu, ale k možným nejakým nenáležitým benefitom. Toto je, to je urážka všetkých tých, ktorí vôbec uvažujú nad tým, že si zoberú tú kandidatúru.
Neskĺzme do tejto sféry. Nezovšeobecňujme. Keď vieme o niekom niečo zlé, tak to povedzme. (Reakcia z pléna.) Komu? Aj tu to môžte v pléne povedať. Čiže poprosím vás, tá debata doteraz prebiehala veľmi vo vecnej rodin..., rovine, tak aby sme sa držali. Budeme ešte mať priestor aj vo výboroch, aj v druhom čítaní, toto je cesta do pekla. Kto by teraz po týchto vyhláseniach zobral na seba tú pliagu kandidatúry?
Pán poslanec, nie každému ide o majetok, o neviem čo. Máme, chvalabohu, aj saturovaných advokátov, ktorí sú finančne saturovaní, ktorí si to môžu dovoliť, máme tu ľudí, ktorým ten plat sudcu Ústavného súdu stačí. Tí ľudia zas, nemáte dobré vedomosti, nesedia celý týždeň na Ústavnom súde. Majú aj svoje také že kreatívne voľná, ako študujú spisy doma. Čiže aj v tomto sa troška mýlite. Ale toto je absolútne jedno. Proste nemôžte skĺznuť do tej roviny, že to zovšeobecníte. A každý, ktorý sa vám nepáči, nie je z vášho košiara, tak je zlý, horší a najhorší.

Pán navrhovateľ? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/64 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona je pod tlačou 1062, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1116.
Nech sa páči, pán minister, uveďte vládny návrh zákona.