34. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja myslím, že pán poslanec Pčolinský plus-mínus pomerne presne popísal to, čo sa deje v reálnom živote. Ja na rozdiel od neho ale nemôžem dať úplne nabok slovíčka (povedané so smiechom), pretože to čo on volá slovíčka, sú právne termíny, či už premlčanie, alebo preklúzia. A ja myslím, že pán minister je tu s týmto návrhom zákona aj kvôli tomu, že predchádzajúce riešenie tohto problému pomenoval Ústavný súd ako riešenie, ktoré je v rozpore s ústavou. Preto ministerstvo spravodlivosti hľadá riešenie a o tom sú tie slovíčka, aby našlo a prinieslo riešenie, ktoré je v súlade s ústavou.
Čiže tá kľúčová otázka vlastne dnes je, že v čom je toto riešenie iné, lepšie a ako sa vysporiadalo s tým, čo povedal Ústavný súd, aby sme túto tému mali definitívne uzatvorenú. A ja myslím, že o tom chce byť tento návrh zákona.

Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský, môžte reagovať.

Ďakujem. Ja rozumiem, že musíme dbať aj na termíny. Na druhej strane pre mňa je podstatnejšia tá prax ako termíny, ale rozumiem tomu. A práve preto ja podávam pomocnú ruku pánovi ministrovi. Pán minister, kľudne to urobte v podobe ústavného zákona. Naše hlasy máte. Tým pádom je vymaľované, prejde to ako ústavný zákon.
Zmeňme ústavu. Sme zákonodarcovia, zmeňme ústavu.

Tým pádom sme skončili rozpravu.
Takže nech sa páči, pán minister, môžte sa vyjadriť k rozprave.

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko k pánovi poslancovi Dostálovi. Aj, aj. spotrebiteľ vždy má to slabšie postavenie, hlavne keď je ten tá protistrana neférová. Tu sa bavme, pán poslanec Pčolinský spomenul dopravné podniky. To by bola jedna vec, keby že tie dopravné podniky vymáhajú tie pohľadávky, ale dopravné podniky sčasti už sú zakryté, lebo predali väčšinou tieto pohľadávky rôznym iným spoločnostiam, a tie iné spoločnosti potom riešia práve to, že no nebudem vymáhať, lebo vidím, že tento pán ešte má päť rokov do dôchodku. Tak aby som nemal zbytočné výdavky, aby som nemusel do toho investovať, do tej pohľadávky, ešte ďalšie financie, tak počkám, dám, uplatním si nárok na súde až vtedy, rátajúc s tým, a to sú štatistické, že títo ľudia, jednoduchí ľudia, v koľkých prípadoch si uplatnia právo premlčania, nevedia, čo to je, na advokáta nemajú, nejdú, na CPP-čko, čiže na centrum právnej pomoci, tam ešte nie sú alebo ani o tom nevedia, proste rátajú s tým, že však keď budem mať dôchodok, veľmi rýchlo vymáhačka, exekúcia, buf. A toto je aj problém exekúcií, že prečo sa držia exekúcie 5 rokov, 10 rokov staré. Čaká sa na to u fyzických osôb, že rozdiel medzi životným minimom a starobným dôchodkom je na natoľko rozdielny, že bude tiecť, keď nie tiecť, kvapkať. Za zlomok sekundy sa odkúpili pohľadávky, tak to je super a tu je ešte úrok z omeškania, nikto vám nedá toľko, koľko prisudzuje náš správny poriadok.
Čiže čo povedala pani poslankyňa Žitňanská, áno, slovíčka sú veľmi dôležité, ale nie je to preklúzia, lebo to, to právo zostáva. Čiže to právo len nebude mať po premlčaní súdnu ochranu. Ale poznáme preklúziu v našom právnom poriadku aj v obchodných vzťahoch, aj v civilných vzťahoch, čiže kebyže aj dáme preklúziu, veľa, veľa práv vám prepadáva. Pri spotrebiteľských sporoch povedzme reklamácia. Buď to budete reklamovať do 2 rokov, niečo do 6 mesiacov, keď to nestihnete, máte vymaľované.
Pekný deň.