34. schôdza

11.9.2018 - 20.9.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

14.9.2018 o 9:52 hod.

PhDr.

Ján Senko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:52

Ján Senko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Takže predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Konštatujem, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán podpredseda, ďakujem, skončil som, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

14.9.2018 o 9:52 hod.

PhDr.

Ján Senko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:54

Natália Milanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem vám veľmi pekne za slovo. Ako začať? Ja začnem naším poslaneckým prieskumom v Audiovizuálnom fonde, kde jedným z odporúčaní bolo práve na základe všetkých skutočností, ktoré sme tam zistili, aby tento fond možno zvážil to, ako pristupuje k mladým začínajúcim umelcom. V samotnej tej diskusii, ktorá prebehla v rámci poslaneckého prieskumu, vyvstala totiž otázka, ako je nastavená podpora pre žiadateľov, ktorí sú začínajúci, noví, nemajú toľko skúseností. Vyplynulo z nej, že títo žiadatelia sú, dalo by povedať, diskriminovaní oproti ostatným. Hneď totižto, ako vstupujú do tej súťaže o pridelenie peňazí na projekt, už majú body dole len preto, že za sebou žiadny projekt nemajú, čo je logické, keďže začínajú. Aj keď teda to odôvodnenie bolo, že veď to je iba desať percent z celkovej teda stopercentnej hodnoty toho prideleného budgetu.
Ďalšia vec, ktorá na tomto poslaneckom prieskume odznela, bola tá, že títo naši umelci, nádejní, sú veľmi kreatívni, veľmi vysoko nastavujú tú latku tých svojich projektov, čo je veľmi motivačné pre staršiu generáciu, ktorá musí teda naštartovať ten svoj mechanizmus a dať do tých projektov viacej než doteraz. Čo však neznamená stále, že tí mladí umelci nie sú diskriminovaní, lebo sú. Takže z tohto pohľadu by som len chcela povedať, že tento návrh podporujem v tom zmysle, že si myslím, že študenti umeleckých škôl si osobitnú podporu zaslúžia, potrebujú ju, pretože dnes tých ciest, ako ju získať, je skutočne málo, resp. nie je dobre nastavená. Na tom sme sa zhodli. Teraz je akurát otázkou, že či urobiť formou podpory cez dotáciu z ministerstva v takomto balíku, ako sa to navrhuje, alebo že či neporozmýšľať nad tým, aby už keď ten Audiovizuálny fond, resp. Fond na podporu umenia už majú aj zriadené tie, majú ten systém tých odborných komisií, hodnotení, kontrolné mechanizmy, že či nevyužiť už tieto platformy existujúce a možno v rámci nich zriadiť tie špeciálne sekcie pre začínajúcich umelcov. Nemyslím si, že bude problém, ani keď ministerstvo zriadi päťčlennú komisiu, z ktorej tí traja členovia vždy budú predstavitelia tých vysokých škôl a teda zvyšní dvaja buď budú tak tiež z tých vysokých škôl, alebo teda budú nejakí iní. Ale zase sa vraciame k tomu, že ideme vytvárať niečo nové, a obávam sa trošku, že opäť budeme mať problém s tým, že budeme sa potom neskôr pýtať, že kto sú členmi odborných komisií, kto ich vyberal. Neni to predsa nejaký konflikt, lebo tie umelecké sféry sú malé. To znamená, že keď tam dáme predstaviteľa jednej vysokej školy, počítame s tým, že pozná predstaviteľa druhej vysokej školy a že kamarátsky si v rámci tých dotácií a schvaľovaní tých projektov môže potom pošepnúť niekde do uška, že predsa, veď prihoď mi tam niečo.

Ďalšia vec potom je, ale to už možno pôjdem do podrobností, len som sa v krátkosti zamyslela nad tým, že či potom tá vysoká škola samotná zrejme podľa tohto návrhu bude musieť stanoviť výzvy. Bude si musieť stanoviť celý ten svoj program, že či tu dotáciu každoročne rozdelí do ročníkov, alebo že všetko vlastne celé, ako to bude fungovať. To mi trošku chýbalo, ale chápem, lebo to sú len také moje námety.
A ďalšia vec, ešte jedna. Mám trošku skúsenosti z písania projektov a aj s tým, že aké vysoké dotácie sú prideľované, a je to celkom štedrá dotácia pre týchto študentov. Tak potom by ma skutočne zaujímalo, že aké budú výstupy z toho, že či napríklad tí študenti, keď urobia nejaký projekt, či bude prístupný aj širokej verejnosti, že teda vo forme či už divadelného predstavenia alebo možno výstavy výtvarných diel. Lebo dnes mnoho aj takých menších divadiel alebo občianskych združení vie urobiť veľmi, veľmi kvalitný projekt, navštevovaný projekt s dotáciou trebárs tisíc euro. A keď si zoberieme, že teda tá Vysoká škola múzických umení, tá má tri fakulty, takže tam sa dostane 300-tisíc. Výtvarné umenia, tie majú jednu, takže tam pôjde 200-tisíc a Banská Bystrica má tri. Takže tak je to rozdelené v podstate v tých. A potom je tam ešte taká formulka, že každoročne sa vyhradí najmenej 800-tisíc, tak by ma zaujímalo, že či by nebolo dobré stanoviť tú pevnú hranicu. Lebo najmenej, to je také, že začneme na 800-tisíc a potom nám to možno presiahne ten rozpočet, možno celých tých našich nezávislých fondov, ktoré fungujú. Takže možno by bolo dobré tam stanoviť zo začiatku aspoň tú exaktnú hranicu, že nie najmenej 300-tisíc, ale že aby to tam bolo takto podelené. Inak mi to dáva zmysel, ako je to rozdelené na počet tých fakúlt.
A to je zatiaľ z mojej strany všetko. Verím, že sa o tom ešte porozprávame a rada si vypočujem aj kolegynku, ktorá k tomu určite má čo povedať.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

14.9.2018 o 9:54 hod.

Mgr.

Natália Milanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:01

Ľubomír Petrák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

34.
Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ďakujem za konštruktívny tón vášho vystúpenia. Iste sa dá diskutovať o tom, akým spôsobom majú byť prerozdelené tieto finančné prostriedky. Či to má byť najmenej, alebo či to má byť pevne stanovená hranica. Podľa môjho názoru okrem počtu fakúlt to vždy malo byť viazané aj na počet študentov, ktorí sú na jednotlivých fakultách. Možno by to bolo dobré, keby to bolo viazané aj na študijné odbory, a možno by to bolo dobré, keby to bolo viazané aj na aktivity. Ale v tejto chvíli tie aktivity v zásade nie sú celkom adekvátne, lebo v tejto chvíli tento spôsob podpory znamená, aby sme podporili tie fakulty, aby boli aktívnejšie, aby vôbec sa mohli zapájať do jednotlivých takýchto verejných prezentácií. A preto si myslím, že tento spôsob, akým je to navrhnuté, je v danej chvíli dobrý.
Ak by sme hovorili o objeme finančných prostriedkov, tak musím povedať, že ten objem finančných prostriedkov, ktorý je dávaný na tieto činnosti, je vo veľmi serióznej výške. A keď si porovnáte, aký je príspevok na pedagogickú činnosť týchto fakúlt, ktorý je príspevkom do štátneho rozpočtu, tak si myslím, že tieto fakulty sú v tejto chvíli, alebo budú v tejto chvíli výrazne dotované, čo by mohlo výrazne zvýšiť ich kvalitu. A bol by som za to, aby sme možno v budúcnosti hľadali ešte mechanizmus na to, aby sme posudzovali, že či boli tieto finančné prostriedky aj použité na cieľ, na ktorý ich v tejto chvíli dávame.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.9.2018 o 10:01 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:02

Renáta Kaščáková
Skontrolovaný text
Veľmi krátka poznámka. Pani kolegyňa Milanová sa veľmi správne dotkla asi takej podstaty, ktorá na tomto zákone trošku ruší aj mňa, že už máme určité inštitúty financovania takýchto aktivít a namiesto toho, aby sme ich nejakým spôsobom zreorganizovali alebo zefektívnili tak vytvárame niečo nové. Ale dotknem sa toho aj vo svojom príspevku v rozprave, takže poviem o tom niečo viac za chvíľku.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.9.2018 o 10:02 hod.

Mgr.

Renáta Kaščáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:03

Natália Milanová
Skontrolovaný text
Ja by som sa ešte len a vlastne už to nie je aktuálne, lebo už som sa to tu, áno, už som si to overila, ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.9.2018 o 10:03 hod.

Mgr.

Natália Milanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:03

Renáta Kaščáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

40.
Ďakujem pekne. Takže ako som už aj povedala pred chvíľkou, asi to, čo ma trošku najviac vyrušuje na tomto návrhu, je to, že sa tu zavádza nejaký ďalší prvok financovania, a to financovania školstva, bohužiaľ, však mimo rozpočet školstva. Mám pocit, že sa tu potom tak ako prejavujú tie známe problémy toho viaczdrojového financovania, kde sa nám do školstva zlievajú peniaze rôznymi kanálmi a potom asi ťažko niekto vyčísli, že čo nás to školstvo vlastne stojí. Vždy je niečo prehľadnejšie, ak sa to financuje z jedného zdroja. Platí to aj o vzdelávacích programoch, ktoré by mali byť podľa môjho názoru financované teda z ministerstva školstva a malo by sa dať jednoznačne vyčísliť, čo stojí vzdelanie maliara, sochára, ale aj informatika a geológa. To je jedno. Ale každopádne máme už v našom systéme precedensy, kedy sú aj iné teda mechanizmy finančné, aj pri iných typoch škôl, takže to hovorím vlastne len tak všeobecne.
Ale podľa dôvodovej správy to má ísť na realizáciu umeleckých aktivít študentov, ktorá je nevyhnutná pre ich vzdelávanie a ich osobnostný umelecký rozvoj. No a z tejto formulácie mi teda vyplýva, že by malo ísť o bežné študijné aktivity, resp. študijné aktivity, ktoré sú v rámci toho študijného programu naplánované. Ako mi vysvetlil pán Jarjabek, má ísť teda aj o také aktivity, ktoré sú v povinnej náplni študenta pri jeho, povedzme, absolventskej práci a podobne, a na tie už škola teda zdroje nemá, a preto sa tento inštitút zavádza. No neviem, práve je to o tých plánoch študijných, ktoré podľa môjho názoru by mali byť financované z toho rozpočtu školstva, lebo ak by malo ísť o financovanie nejakých potom už doplnkových, nepovinných mimoškolských aktivít alebo teda nad rámec toho študijného programu, tak potom by nebol dôvod, aby sa umelcom špeciálne vytváral nejaký ďalší kanál na financovanie ich štúdia alebo dotovanie ich práce, lebo tí iní študenti na iných odboroch si musia privyrábať. Na to, aby mohli normálne vyštudovať, chodia dokladať tovar do Tesca a neviem kde, takže bola by to taká diskriminácia voči ostatným študijným odborom. Prečo na svoje záverečné práce napríklad nedostanú aj budúci inžinieri alebo biológia a tak ďalej?
Takže pokiaľ má ísť ale o prostriedky, ktoré majú ohodnotiť študentov pri ich nejakých záverečných prácach, a pokiaľ tie ich práce majú dosahovať kvality už teda hotových umelcov, ako predpokladáme, no tak potom ako tu bolo povedané, na to tu už máme tie tri fondy, ktoré rozdávajú dotácie aj študentom, a myslím si, že by bolo príhodné teda prehodnotiť ich štruktúru, zefektívniť ich fungovanie a tak ďalej. Koniec koncov navrhovatelia sú si existenciou týchto fondov aj vedomí a spomínajú ich aj v dôvodovej správe, ale napriek tomu podľa nich tu chýba osobitná samostatná platforma dotačnej podpory takýchto projektov. Čo tam teda nijako nevysvetľujú, že prečo podľa nich chýba. Takže ja by som len povedala, že je to, akoby sa tu zavádza nejaký, ďalší nejaký finančný kanál, ďalší, povedala by som to, kohútik na peniaze navyše. Ono je asi ťažké a pochopiteľné, že sa nepúšťate do nejakého prekopávania samotného fungovania tých fondov. Ono to funguje s nejakými ľuďmi, ktorí vždy niečo niekomu rozdávajú, a keby sme začali robiť zmeny tam, tak si vždy teda niekoho pohneváme, však to už poznáme, tak jednoducho tu vytvárame nový zdroj, ktorým si nastavíme, ktorý si nastavíte podľa seba bez nejakých konfliktov s existujúcimi pomermi.
Ak by som sa teda dotkla tej diskriminácie, no tak potom môžme sa teda zamýšľať aj nad tým, či to nie je diskriminácia študentov a škôl aj iného zamerania. Teda okrem toho, že je to diskriminácia tých škôl iného zamerania než umeleckého, tak potom možno je to diskriminácia aj súkromných škôl, lebo to má byť dotácia určená iba pre verejné školy. No a potom na tých súkromných už sa študenti nám nepotrebujú osobnostne rozvíjať? Takže príde mi to také nerovné.
No a ten limit, ktorý už spomínala aj kolegyňa Milanová, ten zákonom určený rozpočet má byť minimálne 800-tisíc. Je to také absurdum, lebo zákonom sa riadia dotácie v rezorte kultúry na všeličo, ale iba umelecké školy majú mať garantovaných 800-tisíc, nech sa deje hocičo. No štátny rozpočet ako taký by mal zodpovedať ekonomickej situácii krajiny. Keď je kríza, tak si všetci pritiahnu opasok, keď je rast, tak môžeme si dovoliť viac, a nie tak, že hoci všetko krachuje, ale umelci budú mať niečo fixne garantované. To si myslím, že nie je správne. Keď už by sme sa mali baviť o nejakej fixácii položiek v rozpočte, tak nech je to, povedzme, na obranu, ale túto si myslím, že to nemá opodstatnenie.
Takže neviem, no tak nechcem to nazvať tak nejako ako silnými slovami, ale ono do toho zákona vlastne ako keby priamo zavádzame takú možnosť toho korupčného, alebo nazvem to, že elitného správania alebo výberu. Moja predrečníčka to tak naznačila, lebo štandardne pri vyhodnocovaní dotácií, ktoré už dnes máme, v zásade nemôže si dnes dotáciu schvaľovať nikto sám sebe, ale podľa tohto návrhu by mala dotácie pre tieto umelecké školy schvaľovať komisia, ktorá bude mať väčšinu členov. Čiže 3/5 z týchto umeleckých škôl. Takže vždy to budú vlastne schvaľované dotácie samým sebe a zároveň sa teda nezakazuje, aby v tej komisii sedel priamo zamestnanec školy, ktorá je žiadateľom o dotáciu. Takže ono to tak naozaj sa javí, že väčšinou budem schvaľovať dotácie kamarátom a občas aj sám sebe.
Takže toľko také moje stručné poznámky alebo tie prvotné postrehy. Keď to teda zhrniem, tak mi to príde, že vlastne ideme teda znova financovať niečo nejak odboku. Z rezortu do rezortu, cez nástroj, ktorý je dotačný svojím spôsobom, svojou podstatou, a teda mal by mať aj nejakú transparentnosť tých schvaľovacích procesov, čo teda v tomto prípade sa mi nezdá. Takže za SaS hovorím, že budeme k tomuto návrhu veľmi, veľmi zdržanliví.
Ďakujem.

Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

14.9.2018 o 10:03 hod.

Mgr.

Renáta Kaščáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:11

Zuzana Zimenová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem ti, pani kolegyňa, za tvoj príspevok. Z veľkej časti si povedala to, čo by som povedala ja, keby som sa prihlásila do rozpravy. Veď sme o tom diskutovali. Dovolím si len vo faktickej povedať, že áno, veľmi oceňujem aj ja to, čo si spomínala, že predkladatelia návrhu, konkrétne pán kolega Jarjabek aj so mnou o tom hovoril veľa, že mali tú ambíciu a snahu hovoriť aj s opozičnými poslancami a uchádzať sa o našu dôveru a rozumiem aj vašim argumentom. Veľmi tomu rozumiem. Je ale pravda, že súhlasím s tým, čo hovorí pani Kaščáková, že naozaj tu by mali ísť systémové riešenia v oblasti školstva, ktoré by tento problém vyriešili. Ja sa domnievam, že vy ako koaličný poslanec by ste mali mať tú ambíciu hovoriť vlastne aj so svojimi kolegami a predkladať v rámci koalície aj také návrhy zákonov, ktoré budú prekopávať problémy vo vzdelávaní. Renáta Kaščáková hovorí, že vám sa asi nechce veľmi prekopávať tie fondy, ktoré sú existujúce. No ja si myslím, že táto vláda by mala mať ambíciu totálne prekopať tie problémy vo vzdelávaní a zabezpečiť dostatočné finančné zdroje na potreby žiakov, študentov, či už na vysokých školách, na stredných, ale aj na základných. A toto je tá moja hlavná výhrada, že jednoducho tá vláda toto nerobí a vy potom prichádzate s takýmito čiastkovými návrhmi. Preto ja osobne to nebudem môcť podporiť, ale rozumiem dobrej snahe a rozumiem tomu dobrému zámeru.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.9.2018 o 10:11 hod.

Mgr.

Zuzana Zimenová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:12

Gábor Grendel
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som chcel zareagovať faktickou na jednu časť prejavu pani poslankyne Kaščákovej, toho Tesca. Aj študenti umeleckých vysokých škôl si privyrábajú takýmto spôsobom a budú si privyrábať aj po zavedení tohto dotačného mechanizmu, pretože toto nebudú peniaze na nejaké honoráre pre tých študentov alebo niečo podobné. Špecifikum umeleckých vysokých škôl alebo napríklad konkrétne záverečných prác na týchto školách spočíva v tomto, použijem ako príklad divadelnú fakultu VŠMU: Študenti tejto fakulty musia povinne každý rok absolvovať alebo účinkovať v inscenácii, ktorú si zorganizujú vo vlastnej réžii. Každá takáto inscenácia nesie so sebou nejaké náklady. Sú to kulisy, kostýmy, iné prevádzkové náklady a tak ďalej. Otázka skôr znie podľa mňa, či súčasné rozpočty týchto umeleckých vysokých škôl vystačia na to, aby tieto náklady pokryli, alebo nevystačia. Ale vôbec to nie je o tom, či študenti iných vysokých škôl si musia privyrábať v Tescu a študenti umeleckých vysokých škôl nemuseli. Naopak, musia a mnohí dokonca musia aj po ukončení štúdia na týchto vysokých školách, pretože majú síce diplom z umeleckej vysokej školy, ale buď sa nevedia uplatniť, pretože ten, nazvime to trh, je príliš malý alebo to umenie je tak nedostatočne finančne atraktívne, že si musia privyrábať, či v Tescu, v reštauráciách alebo kdekoľvek inde.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.9.2018 o 10:12 hod.

Mgr.

Gábor Grendel

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:14

Natália Milanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja by som chcela zareagovať na tú časť, ktorá sa týkala toho, že tie ostatné školy alebo absolventi ostatných škôl by mohli byť diskriminovaní. Áno, je to otázka do budúcnosti. Vieme, že ten školský systém tak, ako je teraz nastavený, tak tých svojich študentov nepodporuje a otázkou je, že prečo s takýmto niečím možno neprišli iné školy. Ja by som tiež bola rada, keby to riešenie bolo systémové a do toho školstva plynulo viacej peňazí. Ale možnože aspoň takto sa o tom začne hovoriť, aj keď môj názor je teda taký, že áno, to, čo máme teraz navrhnuté, ešte nie je dokonalé. Vystáva tam strašne veľa otázok. Ale o tom to je skôr potom vec možno školstva ako samotnej kultúry. Ale som rada, že práve v kultúre to začalo.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.9.2018 o 10:14 hod.

Mgr.

Natália Milanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:15

Ľubomír Petrák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, ja si osobne myslím, že iné efektívne riešenie v tejto chvíli ani veľmi neexistuje. Keby ste poznali vnútorný systém prerozdeľovania financií na vysoké školy, tak by ste zistili, že napríklad ak pohnete koeficientom, a to jeden koeficient, ktorý sa týka publikačnej činnosti a vedecko-umeleckej činnosti o desatinu alebo dve desatiny v prospech napríklad umeleckých vysokých škôl, tak v tom systéme sa vám to prejaví, že rozhádžete celý ten systém, ktorý je nastavený na technické, prírodovedné, humanitné a vedné odbory, rozhádžete celý ten systém a, ja neviem, plus 100-tisíc eur na umeleckých školách znamená mínus 100-tisíc na technických školách. Čo v danej chvíli nie je spoločensky potrebné a výhodné. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka. Pokiaľ sa pozriete, ako sú nastavené vnútorné parametre, rating jednotlivých vystúpení a jednotlivých činností, ktoré produkujú umelecké vysoké školy, tak by ste zistili, že ak dáte napríklad pol milióna eur na vysoké umelecké školy, tak gro, možno 300-, 350-tisíc podľa súčasne platných kritérií, na ktorých sa dohodli dekani a rektori, dostane Bratislava, predovšetkým VŠMU, potenciálne VŠVU. A v tomto pomere, ak dostane 300-tisíc Bratislava, tak len zhruba 30-tisíc, 40-tisíc dostane napríklad Akadémia umení v Banskej Bystrici pri rovnakom alebo porovnateľnom počte študentov na jednotlivých študijných odboroch. Čiže toto je tá vnútorná, ten vnútorný problém toho systému, ktorý sa snažíme riešiť týmto spôsobom.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.9.2018 o 10:15 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video