34. schôdza

Pán poslanec Paška.

Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, ja dobre nerozumiem vášmu vystúpeniu. My žijeme v civilizovanej Európe. Je rok 2018. My nežijeme v Bangladéši, kde neplatia žiadne pravidlá, kde je detská práca bežná. Európa má isté štandardy. Vy by ste mali poznať tie štandardy vo Francúzsku, v Rakúsku, v Nemecku a v iných krajinách okolo nás. A mali by ste mali poznať aj systémy sociálne, ktoré hovoria o tom, že zamestnanci majú v slušných firmách nárok na to, aby dostávali takéto poukážky, aj na iné sociálne benefity majú právo. Takže ak dnes prichádza Slovenská národná strana s takýmto návrhom, tak to nie je lacný marketingový ťah. Je to prispôsobenie štandardom, civilizačným štandardom Európskej únie. Európska únia, nielen Slovenská republika, nariaďuje zamestnávateľom mnohé veci. Nariaďuje im kvalitu potravín, nariaďuje im, ja neviem, emisií pri autách a nariaďuje im aj štandardy sociálnej starostlivosti, pretože zamestnávatelia, nie všetci, sú ochotní sa starať o svojich zamestnancov.
A teraz vaša otázka, kto by to mal zaplatiť. Vážená pani poslankyňa, máte predstavu, kto benefituje z práce ľudí? Štát alebo zamestnávatelia? Tak mal by to platiť ten, kto benefituje, ten by sa mal postarať o sociálne zázemie. Choďte do Spojených štátov, do, do Googlu alebo do, do Microsoftu. Pozrite sa, ako sa tam stará o svojich zamestnancov špičková firma. To znamená, chceme mať špičkové pracoviská a chceme mať podmienky pre našich ľudí, aby mali také podmienky ako iné špičkové firmy, tak musíme tlačiť na našich zamestnávateľov, aby takéto podmienky vytvárali. Ak by ste šli, pani poslankyňa, do ESET-u sa pozrieť, ak by ste vedeli, ako tam pracujú títo zamestnávatelia, by ste vedeli, že ten ESET váži svojich zamestnávateľov. Ak to nerobia všetci zamestnávatelia, tak je to ich chyba. Takže skúsme sa pozrieť na to aj prakticky. Ten, kto benefituje z práce ľudí, sa musí postarať, aby mali tie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Dostál.

Pani poslankyňa Kiššová, uvažoval som, či vystúpim k tomuto návrhu zákona. Po tvojom vystúpení som si povedal, že už asi ani nemusím, lebo si povedala všetko dôležité, čo som zvažoval povedať aj ja. Ale po faktických poznámkach kolegov z SNS zase začínam mať nutkanie, že predsa len by som mal vystúpiť.
Veľmi správne si povedala, že tento návrh zákona, ktorým sa má novelizovať zákon o cestovnom ruchu nie je žiadna sociálna politika, nie je to žiadna pomoc slabším, je to zmes populizmu a lobizmu. Je to zmes populizmu a lobizmu. Slovenská národná strana chce rozdávať peniaze, a nie ako obvykle, ako má vo zvyku, peniaze daňových poplatníkov, ktoré ľudia zaplatia, a rozdeľuje ich pomocou štátu, tento raz chce rozdávať peniaze zamestnávateľov, pretože chce prikázať zamestnávateľom, čo majú oni robiť so svojimi peniazmi. Čiže vy si robíte propagandu a zaplatiť to má niekto iný, zaplatiť to majú zamestnávatelia.
A je to aj lobizmus. Nehovorte, že to nie je lobizmus. Vy chcete napchať peniaze do jedného konkrétneho odvetvia! Prečo nechcete, aby zamestnávatelia prispievali zamestnancom na kúpu slovenskej bryndze? Alebo prečo nechcete, aby zamestnávatelia prispievali zamestnancom na kúpu slovenského ovocia? Lebo predsa nemajú jesť toľko pomarančov a banánov, keď tu máme dobré jablká a slivky. Touto logikou si môžete zdôvodniť čokoľvek a ešte budete tvrdiť, že je to sociálna politika a pomoc chudobným, aby nemuseli jesť tie zahraničné banány zlé, ale kúpili si dobré slovenské jablká. (Potlesk.)

Pani Antošová.

Ďakujem pekne za slovo. Najradšej by som reagovala na pána kolegu Dostála, ale, samozrejme, rokovací poriadok mi to nedovoľuje. Škoda.
Takže chcela by som povedať pani kolegyni Kiššovej tiež pár slov. Keď som vás, pani kolegyňa, počúvala, tak chcela by som vás, sa vás opýtať, že troška si protirečíte, ale troška dosť, pretože v kuse nám vyčítate, pri každom vystúpení, že Slovenská národná strana neponúka systémové riešenia. Teraz, keď sme prišli s návrhom, aby sa stalo povinnosťou aj zvykom motivovať zamestnancov tým, že zamestnávatelia budú povinní poskytovať napríklad aj teda formou týchto rekreačných poukážok finančnú podporu na ich relaxáciu a zároveň aj na rozvoj cestovného ruchu, čiže to je taký uzatvorený kruh a jedno s druhým. Sú to spojené nádoby, jedno druhým, s druhým je spojené, tak to nám vyčítate. Ale na druhej strane vo vašej rozprave ste povedali, že ľudia potrebujú jedni wellness, iný chce ísť do kina, iný chce ísť tam, druhý tam. A to sa vás pýtam, podľa vás toto je systémové riešenie? Takže troška, keby ste si to tak upratali, lebo naozaj vidím v tom protirečenie.
Ďakujem pekne. (Ojedinelý potlesk.)

Pán Jurzyca.

A teraz ja by som chcel na predrečníčku reagovať a nemôžem. (Povedané so smiechom.) Ja myslím, že Janka Kiššová to povedala fakt všetko a dobre.
Je to naozaj tak, že vláda sa snaží zobrať jedným, dať druhým, zobrať druhým, dať tretím, zobrať tretím a dať štvrtým, až sa dostane k tým prvým. A nakoniec to bude vyzerať, že nie ľudia sa živia svojou prácou, ale všetkým dáva vláda.
No ale záver bude argument, ktorý som si našiel v štúdii OECD Tourist and Trans and Policy z roku 2016. Tam v časti textu o daňových výnimkách a stimuloch v tejto oblasti sa píše, že čisté efekty poklesu dotovania turizmu sú nejasné. Nejasné. Nenašiel som nikde napísané v nejakej analýze, že by takéto opatrenia pomáhali bohatstvu krajiny. Nepomáhajú, len ho presúvajú od jedných k druhým. Ďakujem. (Potlesk.)

Poslanec Zelník.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa na tieto poukážky pozerám z hľadiska zdravotného stavu obyvateľstva.
Vieme dobre, že zdravotný stav obyvateľstva, zdravotníctvo ako také ovplyvňuje asi v 10 až 15 % a vo veľkom percente zdravotný stav obyvateľstva práve ovplyvňuje zdravotný štýl. Ja verím, že tieto poukážky prispejú aj k tomu, že ten, ten spôsob života alebo ten, ten zdravý spôsob života aj tieto poukážky naštartujú tak, že keď ten človek dostane ten poukaz, tak môže ho využiť práve na to zotavenie sa, na tú rekreáciu a práve možnože ten sedavý spôsob života troška zmení aj na to, že bude relaxovať.
Ďakujem.