34. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Opäť aj pri tomto návrhu, je toto nový návrh, ktorý sme tu teda ešte v pléne nemali, a je to návrh o vylepšení mechanizmu hypotekárnych prázdnin, ktorý by som predstavil v rozprave. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne a páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní, gestorský výbor do 32 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Je to pomerne jednoduchý návrh, preto ho zbehnem rýchlo, len chcem ho uviesť práve tým, že toto opatrenie je prorodinné a pronatálne. Prečo? Pretože často tu diskutujeme a hovoríme o tom, že rozhodovanie sa rodičov o ďalšom dieťati, alebo ináč by som povedal, že na Slovensku máme podľa prieskumov situáciu, že rodičia majú v priemere o jedno dieťa menej, ako by chceli. A mnohokrát je to naviazané práve na ich finančnú situáciu, pretože naozaj dieťa je veľký záväzok a je to záväzok na celý život, povedzme si na rovinu. Nie je to niečo, čo môžte časom odložiť a nechať to tak.
Takže preto je to veľmi kľúčové a je dobré, že rodičia k tomu pristupujú zodpovedne. A preto je dôležité, aby aj zo strany štátu, ak chceme nejaký mechanizmus poskytnúť, tak aby ten mechanizmus bol taký, ktorý im pomôže a motivuje. Pretože vieme, že naozaj na to, aby mohla rodina dobre fungovať, potrebuje mať vlastné bývanie, nato, aby mohla mať vlastné bývanie, musí si ho nejakým spôsobom zabezpečiť. A vieme, že najčastejšou formou sú práve úvery, a taktiež vieme, že tieto splátky za úvery sú značnou, ak nie najväčšou časťou rozpočtu takejto mladej rodiny. Preto je veľmi dôležité, aby sme vytvorili prostriedky a podmienky na to, aby mohli, aby neboli limitovaní v danom momente, keď chcú mať dieťa, pretože v momente, ako rodičia chcú mať dieťa, tak tá matka s tým dieťaťom, je dobré, keď v tých prvých, prvých mesiacoch, rokoch s tým dieťaťom trávi čas a tým pádom nechodí do práce. Automaticky jej príjem klesá. Máme tu inštitút materskej dovolenky 6 mesiacov, kedy dostáva teda náhradu mzdy, ale po nej prechádza na takzvaný rodičovský príspevok a ten je výrazný výpadok v príjmoch. A toto môže a toto je aj dôvod, prečo mnohé, mnohí rodičia nevstupujú do ďalšieho rozhodnutia pre ďalšie dieťa, lebo práve tento výpadok, ak chcú tráviť naozaj s tým dieťaťom do tých troch rokov počas tej, poberania rodičovského príspevku a chcú investovať do výchovy toho dieťaťa ten čas, tak im ten príjem chýba. A ak majú vysokú splátku práve toho úveru, tak tá sa odsaje a neostávajú im peniaze na to, aby ju mohli rozvíjať. Takže to je, toto sú také, by som povedal, premostené nádoby, ktoré výrazne ovplyvňujú rozhodnutie práve tých nižšie príjmových rodín.
Preto poznáme teda inštitút, ktorý tu dnes je, nejaké hypotekárne prázdniny, ale vidíme, že ten, ten nástroj dobre nefunguje. A preto prinášame naše riešenie, ako by tento nástroj mal fungovať tak, aby naozaj pôsobil prorodinné a pronatálne.
Teraz by som prešiel krátko k tomu samotnému mechanizmu, pretože súčasný nástroj teda považujeme za nedostatočný a v praxi nepoužiteľný. Sú tam viaceré parametre. Prvé je, že súčasný stav, ktorý máme zakotvený v legislatíve, udáva určitý limit na využitie tohto nástroja a hovorí, že uplatniť sa dajú tie hypotekárne prázdniny pre rodičov alebo teda pre ľudí, ktorí si ich žiadajú, vo veku od 18 do 35 rokov ich života. My navrhujeme, aby tam nebolo žiadne obmedzenie. Nie je dôvod, aby tam bolo obmedzenie, pretože sa to viaže k tomu dieťaťu a nie k veku tých rodičov. Vek dieťaťa ako podmienka na uplatnenie. Doteraz je to stanovené, že do 6 mesiacov od narodenia dieťaťa musí požiadať o takúto výnimku pri splácaní hypotekárneho úveru. My hovoríme, že je na tom rodičovi, kedy sa rozhodne, maximálne do 6 roku toho dieťaťa. Pretože ak sa on rozhodne v treťom, štvrtom roku, no tak nech sa rozhodne, je to na ňom, pretože proste chceme mu dať tú flexibilitu, pretože v danom momente to nemusí byť tak, ale môže sa tá situácia finančná zmeniť počas toho rastu toho dieťaťa, a nech teda rodič má možnosť, nech má tú istotu, že má tú flexibilitu, nemusí sa báť, keby náhodou sa dostal, že otec dostane výpoveď, tak v takom prípade môže požiadať a o to bude spokojnejší, aj pokojnejší pri tom rozhodovaní o vstupe do ďalšieho, v pokuse o splodenie ďalšieho dieťaťa.
Ďalšie je odklad splátky. Doteraz je nastavený mechanizmus tak, že splátky sa dajú odložiť na tri roky, čiže do šesť mesiacov musíte požiadať a počas troch rokov si odkladáte splátku. K tej splátke sa ešte vrátim pri tom poslednom parametri. My hovoríme, opäť nelimitujeme to, čiže nelimitujeme, limitujeme to len vekom toho dieťaťa, čiže nie od narodenia, ako som povedal, od narodenia, ale do šiesteho roku a nie na tri roky, ale do šiesteho roku. Čiže ak ten rodič požiada v prvom mesiaci, tak to má šesť rokov, ak požiada po polroku, tak to má päť a polroka. Ak požiada v štvrtom roku, tak to má dva roky. Proste je to na ňom. Tá flexibilita, ide o ten vek dieťaťa, lebo tam sú tie, tam je tá viazanosť tých rodičov k výchove a väčšej starostlivosti a stráveného času s tým dieťaťom, či už sa rozhodne matka alebo otec, prirodzene viacej matky. A tam dochádza tým, že ten rodič je viac s tým svojím dieťaťom, tak tam dochádza k tomu výpadku príjmu. Čiže ide nám o to postihnúť alebo zasiahnuť do toho skutočného problému, ktorým je ten výpadok príjmu, a vytvoriť im priestor, aby ten výpadok príjmu nepociťovali vo svojom rozpočte a môžu si to kompenzovať vlastne tým odkladom toho úveru. Pretože ak už začnú obidvaja rodičia pracovať, tak ten príjem je automaticky vyšší a dokážu zvládať aj vyššie výdavky.
A posledné, parameter, je práve tá veľkosť odkladu splátky. V súčasnosti si môžu odložiť maximálne polovicu istiny alebo celú istinu, ale úroky musia platiť stále. My hovoríme, že si môžu odložiť všetko, čiže je to na ich flexibilite, je to na ich flexibilite, ako to urobia, ako to využijú. Dávame aj tomu nástroju omnoho väčšiu voľnosť alebo ľuďom omnoho väčšiu voľnosť do rúk, aby sa mohli jednoduchšie, ľahšie rozhodovať pre ďalšie dieťa do svojej rodiny.
To znamená, aby som to ešte explicitnejšie vysvetlil, chcem mať dieťa a obávam sa toho, že v istom roku jeho života môže prísť naozaj k výpadku môjho príjmu. Nemusím sa obávať, pretože mám nejakú splátku úveru, niekoľko sto eur alebo podobne, tak viem, že akonáhle by som mal finančné problémy, môžem na toto siahnuť, automaticky môžem požiadať a do šiesteho roku toho dieťaťa nemusím platiť absolútne nič. Čiže tento výdavok mi vypadáva a môžem ho použiť v prospech výchovy toho dieťaťa. Akonáhle sa rodič, obidvaja rodičia alebo teda ten druhý rodič vráti na pracovný trh, majú väčší príjem a môžu to vrátiť. Nie je to limitované jednorazovým alebo podobne, počas tých šiestich rokov má flexibilitu, môže požiadať, môže začať platiť. Môže požiadať, začať platiť, je to na ňom. Mimoriadne splátky naďalej môže platiť, tak ako mu to umožňuje legislatíva aj dodnes, teda dnes, takže v prípade, že sa mu podarí naakumulovať nejakú sumu a chce si ten úver znížiť, tak vyplatí mimoriadnu splátku. Toto nijako nie je postihnuté.
Takže celý tento mechanizmus, myslím, že je to úplne zrejmé aj z toho, čo som povedal, je veľmi logický v tom, že dáva veľkú flexibilitu rodičom a napomáha im pri rozhodovaní sa mať ďalšie dieťa a vlastne vychovávať tú rodinu a zabezpečiť dostatok prostriedkov na to, aby tie deti mohli mať dostatok na to, aby sa v tej rodine cítili dobre, vítaní a aby mali všetko, čo potrebujú a čo si tá rodina zo svojho rozpočtu z tých príjmov môže dovoliť.
Ak by boli nejaké otázky, kľudne položte, či už vo faktickej poznámke, rád to vysvetlím, ale predpokladám, že je to pre jednoduchosť toho zákona pochopiteľné.
Ďakujem pekne, skončil som.

Pán kolega, myšlienka, za mňa, podľa mňa veľmi dobrá. Treba dávať viacej ľuďom a menej tým bankám, ktoré sú nenásytné, aj tak ich máme zbytočne veľa.
Ale mám na vás dve otázky. Že na základe akého mechanizmu ste stanovili tú hornú hranicu toho odkladu, alebo ako by som to nazval, práve na šiesty rok veku dieťaťa, pretože dieťa ide v šiestich rokoch do školy, a to je pre mnohé rodiny ďalšia obrovská finančná záťaž, ktorú dosť ťažko znášajú, hlavne keď majú ten rozpočet natenko stanovený. Čiže taká konštruktívna otázka, ak by ste to vedeli nejako v rýchlosti zdôvodniť, že prečo práve tých šesť rokov.
A druhá možno taká technická otázka. Keby to z vôle božej nejako prešlo do druhého čítania, či ste neuvažovali nad tým, že počas doby toho odkladu, či už na pol roka alebo šesť rokov, teda podľa vášho návrhu, by nebolo dobré to, aby tie úroky proste neplynuli. Aby jednoducho boli pozastavené úroky, aby tí ľudia mali nielen pocit, ale aj naozaj takú vedomosť o tom, že štát mi umožnil na x rokov, povedzme do šesť rokov si to odložiť a zároveň za tých šesť rokov nebudem nejakej banke platiť úroky z tých peňazí. Len toto.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ešte len dopoviem, že to, ten odklad nemôže zasiahnuť nejako do ratingu toho človeka. A teraz tých šesť rokov. Áno, ono to tam veľmi rezonuje, presne, lebo ľudia si to spoja s tým, že idú do školy tie výdavky. Len museli sme určiť nejaký ten čas, kedy sa ten človek najneskôr vracia na ten pracovný trh. Čiže išlo o ten výpadok príjmu. Väčšinou, ak sú tie deti neni nejako zdravotné postihnuté, tak do šiestich rokov už nastupujú do tej školy a tým pádom ten rodič je voľný na to, aby sa vrátil na pracovný trh a jemu sa ten príjem automaticky zvyšuje, pretože rodičovský príspevok sa dá poberať až do roku, šiesteho roku, ak je tam nejaká komplikácia u toho dieťaťa, takže má to ako keby kompenzovať výpadok príjmu na úroveň rodičovského príspevku. Preto je tam ten šiesty rok.
Čo sa týka tých úrokov, rozmýšľali sme aj nad tým, len tam už potom musíme hľadať to opatrenie, že kto to zaplatí tie úroky. Lebo samozrejme tá finančná inštitúcia si bude na to nárokovať, a to už je väčší zásah. Je na diskusiu, ale myslím si na väčšiu spoločenskú diskusiu. Určite je to niečo čo tu môže rezonovať, a to už môžme potom riešiť pri druhom čítaní, ale išlo nám hlavne o tú pointu, lebo aj toto už je veľká pomoc a úľava v prospech tých ľudí. Ak sa to dá ťahať ďalej, nebránime sa tomu.
Ďakujem.