35. schôdza

Ďakujem pekne. Takže aby sme to dali na pravú mieru. Ciele recyklácie sú dané, tak jak ste hovorila, pani poslankyňa, smernicou, to znamená, že to sú dané. To, čo my sme zaviedli do tohto zákona, je, to sú ciele zberu pre OZV-čky, síce na obce, to znamená, že ony sú dané na obce, že koľko v tej obci majú pozbierať, ale to nie je cieľ pre obec, to je cieľ pre pre OZV-čku. To znamená pre výrobcu, ktorý sa má postarať o ten odpad. To znamená, ten cieľ, o čom tu, o čom sa tu rozprávame, to je práve daný pre tých, ktorí to majú pozbierať, lebo tak jak tu pán poslanec hovoril, boli obce, kde ľudia triedili a jednoducho zberovka sa na to vykašľala, lebo OZV-čka si neplnila svoju povinnosť. To znamená, že jakým spôsobom iným chcete vy prijať, priňať tú OZV-čku, aby splnila svoju povinnosť, že mu stanovíte cieľ, ktorý musí splniť, lebo to je jeho povinnosť, zodpovednosť zo zákona, musí sa postarať o ten odpad, ktorý dá na trh.
To znamená, tie ciele sú takto nastavené a ako budú vyrátané tie ciele, to bude vo vyhláške, kde bude ten vzorec na to, že akým spôsobom sa vyratúvajú jednotlivé ciele pre jednotlivé OZV-čky v jednotlivých obciach. To znamená, že má to svoju logiku, a práveže to vychádza z praxe.
Totižto keď si myslíte, pani poslankyňa, že keď sa zavedie takýto nový systém, ktorý ja teraz nechcem hodnotiť, že či mohol byť lepší, keď sa to, keď sa to začalo, alebo nemohol byť lepší, keď sa začal, ale jednoducho, že to zavedieme a bude to fungovať bez toho, jak keby sme čarovným prútikom zamávali, tak to nejde. Nikde to nešlo. Aj v Rakúsku ešte aj stále teraz, kde už 20 rokov to riešia, ten systém stále, stále nejakým spôsobom podľa praxe a podľa nových smerníc Európskej únie a podľa nových, nových vecí upravujú. Takisto to robíme aj my, preto som tu s tým zákonom.
To znamená, že aj ten predchádzajúci, kde sme hovorili o poplatkoch, aj tento zákon, ktorý už rieši povedzme aj okrem viacerých vecí, lebo tam riešime aj skládky, riešime tam európsku smernicu, ktorú sme museli implementovať, riešime aj to, aby sme upravovali, stále vylepšovali ten systém, aby sme mali, čo najlepší výber toho separovaného odpadu. Toto tu my teraz riešime. To znamená, vôbec nie sú tie ciele pre obce, ciele sú síce pre obec, ale musí a je to pre zberovku. To nie zberovku, preto pre OZV-čku. To znamená pre toho, ktorý tam má povinnosť, určitý podiel toho odpadu pozbierať a sa o to postarať.
Čo sa týka plastových PET fliaš, čo ste vy hovorila, že je to ako čerešnička na torte. Áno, je to pár percent z toho všetkého odpadu plastového, ktorý tu máme, ale je to jednak najviditeľnejší a najproblémovejší. To znamená, že týmto systémom, keby sme to nechali v tomto systéme zberu, jako to máme teraz, môžeme dosiahnuť úspešnosť zberu, efektivitu zberu okolo 60 %. Teraz máme, teraz sa hýbeme medzi 50 a 60 %. To znamená, viete, koľko PET fliaš sa dá na trh na Slovensku za rok? 1 mld., 1,1 mld. kusov. To znamená, keď si vyrátate, že 60 %, koľko to je, tak si vyrátate, že koľko zostane niekde, v prírode, neviem kde. Sú štúdie, ktoré jednoznačne ukazujú, že štáty, ak ich je 10 v Európe, ktoré už zaviedli zálohovanie PET fliaš, tú efektivitu, kde my sme na 60 %, ony sú medzi 90 až 98 %. (Reakcia z pléna.) Nemám pravdu. (Povedané so smiechom.) Dobre, nemám pravdu, O. K. To neni pravda, tak si, možnože vy máte iné čísla, máme dve štúdie. Jednu robilo IEP-čko, to znamená, že náš inštitút, a druhé nezávislá firma, ktorej sme to zadali, a tie čísla, to necucali z prsta, to dávali tie štáty, ktoré, kde sa to koná. To znamená, že keď chceme a Európska komisia ide tým smerom, to znamená, že tá smernica, ktorá sa teraz pripravuje a bude ešte prijatá teraz, pred voľbami novej, novými parlamentnými a európskymi voľbami, bude stanovovať tú hranicu, kde vyzbieranie PET fliaš a tých plechoviek, na úrovni okolo 90 %. To znamená, že my inú možnosť ani nebudeme mať a jednoducho iná efektívna možnosť na to, aby sme to dosiahli, aby sme nemali všade PET fľaše pohádzané, ani nie je.
Ja som presvedčený o tom, po týchto štúdiách a po tých všetkých veciach, lebo 6 mesiacov sa o to, o to zaujímame a 6 mesiacov to riešime, že inú možnosť nebudeme mať, a tým pádom my sme sa rozhodli na ministerstve životného prostredia, že už nebudeme sa baviť o tom, či áno alebo či nie, alebo akým spôsobom, ale ako a kedy zaviesť. To znamená, že robíme na tom, aby sme zaviedli zálohovanie PET fliaš. Áno, bude to niečo stáť, ale nebude to o nič viac stáť, jak stojí to v tých štátoch, kde to funguje. V 10 štátoch Európy, v 8 Európskej únie funguje. Funguje to aj v Chorvátsku, v Lotyšku a neviem ešte kde. A my chceme ten systém nastaviť tak, aby čo najviac korešpondoval s tým systémom, ktorý my už tu máme, to znamená s tým zberom odpadu, ktorý tu máme, lebo vo viacerých štátoch, musím povedať, že najprv bolo zálohovanie, až potom bol vlastne ten systém zavedený na separovaný zber. My to máme opačne, my už máme nejaký systém zavedený na separovaný zber a z toho musíme vyňať PET fľaše, a tie plechovky a urobiť to tak, aby to korešpondovalo, aby to, aby to nejakým spôsobom fungovalo.
Takže takto to je a verte mi, že tie čísla od 90 až 98 % sú pravdivé. To znamená, my približne na Slovensku nepozbierame toľko PET fliaš, jako keby sme, nám to vyrátali, v Bratislave na Námestí slobody, naplnili Námestie slobody do 22 metrov výšky PET fľašami. Približne toľkoto zostane niekde mimo.
Takže a keď to chceme spraviť, tak inú možnosť nemáme, aj keď nás to bude niečo stáť. A máme predbežné odhady na to, že koľko to bude stáť. Nebude to stáť, nebude to stáť málo, tie počiatočné náklady, lebo ten počiatočný náklad je značný, lebo treba investovať do tých strojov, ktoré to budú zbierať a tak ďalej, ale potom už ten samotný zber, to znamená ten systém, keď tie investície spravíme, tak tam už ten náklad nie je taký veľký na to, akú budeme mať čistú krajinu. To znamená, že, ja si myslím, že takto by ste mala rozmýšľať aj vy.
Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.)

Pani kolegyňa, nemyslel som, že ešte v záverečnom slove vystúpim, ale keďže ste trošku ináč reagovali na tú faktickú, ja som faktickou reagoval na to, čo ste hovorili o tom, že prenášame zase záťaž na obce, cez ciele zberu a tak ďalej. Ja som povedal, že to s obcami nemá v princípe nič okrem, ak teda nerátame počet obyvateľov obce, ale obce záťaž mať žiadnu nebudú. Vy ste potom v reakcii na moju faktickú, na tú faktickú povedali to, že ja som cez pozmeňujúci návrh riešil limit alebo ciele zberu a tak ďalej. Ja mám pocit, že vy neviete oddeliť ciele zberu a limity recyklácie, na ktoré... (reakcia z pléna), no lebo, lebo, lebo vy to, lebo vy ako keby, vy vravíte, že ako keby sme robili niečo, čo je nepochopiteľné. Ciele zberu sú pre OZV-čky, na všetky tie odpady, o ktoré sa má OZV-čka predsa postarať. To je úplne niečo iné ako limity recyklácie, ktoré máme na úrovni 55 %, ale len pre obaly zo smernice. Čiže toto sú úplne odlišné veci, ktoré ale len vy spájate, nikto druhý, lebo tí, čo s tým pracujú, s tým zákonom, vedia, aj čo sú ciele zberu zavádzané zákonom a limity recyklácie, ktoré sú niekde už ďalej. Ale bez toho, aby sme nedosiahli podstatne vyššiu separáciu, a teraz tie ciele zberu sú o tom, že toto má OZV-čka naplniť, tak my sa k tej recyklácii ani nepriblížime. Čiže ak my neurobíme krok A, tak o recyklácii ani sa nebavme. Ak my nedokážeme najskôr ten odpad vyzbierať a tie a potom cez, ale len obaly, recyklácie obalov, dosiahnuť to, čo určuje smernica. Pre mňa úplne pochopiteľné a jednoduché. Ale vy to spochybňujete, ako keby sme my práve tie limity, ktoré, ktoré hovorí smernica, chceli dostať do cieľov akože, akože ciele zberu. Ale to s tým nemá úplne nič spoločné. Ja som to, aspoň tú výtku vašu pochopil akoby tak.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prajem vám príjemný, dobrý večer.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladám s cieľom vytvoriť podmienky na podporu rozvoja garantovaných energetických služieb vo verejnom sektore, a umožniť využívanie garantovanej energetickej služby vo verejnej správe Slovenskej republiky v súlade s usmerneniami Eurostatu spôsobom, ktorý nemá vplyv na maastrichtský dlh členských štátov Európskej únie počítaný metodikou ESA 2010.
Návrh zákona spresňuje požiadavky na obsah zmluvy o energetickej efektívnosti vo verejnom sektore a zároveň vytvára priestor na nakladanie s majetkom verejnej správy tak, aby mohla byť vykonaná jeho modernizácia alebo zlepšenie pomocou finančného mechanizmu vyplývajúceho z garantovanej energetickej služby, čím sa vytvára priestor pre realizáciu komplexného energetického zhodnotenia majetku verejnej správy, a to najmä v oblasti verejných budov a verejného osvetlenia Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní informáciu, spravodajskú informáciu a predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Dobrý večer. Videl som tie zdvihnuté obočia, nebojte sa, nebude to nič strašné. Ja sa budem iba pýtať, pretože ja považujem tie garantované energetické služby za dobrú vec a určite patria do tohto zákona.
Keď príde nejaký zákon do parlamentu, tak väčšinou si zvyknem ako prvé pozrieť, čo bolo v medzirezortnom pripomienkovom konaní pripomienkované zo strany tých subjektov, ktorých sa bude potom aj ten-ktorý zákon týkať. A mňa tam zaujali také dva body, na ktoré sa teraz opýtam, neviem, či budete hneď na to vedieť odpovedať, ale veď koniec koncov na to tam potom máme aj výbor, aj to druhé čítanie. A teda to boli konkrétne dve veci, prvé, prvá sa týkala teda tej povinnosti pre tie verejné subjekty uzatvárať zmluvy o energetickej efektívnosti výhradne bez dôsledkov na výšku dlhu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu, to bol ten § 18 ods. 2 písm. j), kde sa vlastne pripájali tie slová „ktorý nemá dôsledky na výšku dlhu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu.“
No ale z tohto, z tejto definície teda vyplýva, že sa vylučuje akékoľvek využitie výhod, ktoré vyplývajú z projektov na zvyšovanie energetickej efektívnosti, ktoré sa realizujú formou týchto garantovaných energetických služieb, a to v tých prípadoch, ak nie sú splnené podmienky jednotnej metodiky, ktorá je platná v Európskej únii.
V našich podmienkach alebo v praxi ide napríklad o projekty zamerané na rekonštrukciu zdrojov tepla vo verejných budovách napríklad. To sú, to je tá realizácia typu projektov prostredníctvom tej garantovanej energetickej služby, ktorá prináša v praxi bežné benefity, napr. vo forme zabezpečenia financovania investícií, zníženia prevádzkových nákladov a garanciu za dosiahnutie úspor, prevyšujúce nevýhody plynúce z limitovaného dopadu týchto projektov. A teda keď zavedieme takýto plošný zákaz pre projekty garantovanej energetickej služby mimo metodiky Eurostatu, tak vlastne dôjde k ekonomicky neodôvodnenému obmedzeniu toho potenciálu zvyšovania energetickej efektívnosti vo verejných budovách a k zníženiu tých, toho objemu tých benefitov, ktoré by práve táto garantovaná služba priniesla.
Videl som, že táto pripomienka sa tam objavila viackrát. Mňa by to teda naozaj zaujímalo, že prečo, pokiaľ tá verejná správa stále sa nachádza pod tým maximálnym povoleným dlhom, prečo by nemohla ísť aj mimo tej metodiky. To je teda prvá.
A druhá. Tam sa veľmi detailne návrh zákona venuje v niekoľkých bodoch podmienkam, ktoré musia mať zmluvy medzi tým prijímateľom a prijímateľom garantovanej služby a tým, kto ho poskyt..., a poskytovateľom, čo musia zahrnúť.
Boli tam napríklad podmienky, ak vypovie zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor prijímateľ z dôvodu na strane poskytovateľa, to bol bod 3, alebo teda ods. 3 v bode 7: „Ak prijímateľ garantovanej energetickej služby vypovie zmluvu o energetickej efektívnosti pre verejný sektor z dôvodov, ktorý nie je na strane poskytovateľa garantovanej energetickej služby“, tam už sa dokonca aj definuje to, že čo to bude znamenať. To znamená, v tomto prípade, v rozsahu trhovej platby a ušlý zisk.
No a potom je tam ešte jedna definícia, ak poskytovateľ garantovanej energetickej služby vypovie zmluvu o energetickej efektívnosti pre verejný sektor z dôvodu prevodu majetku vo vlastníctve alebo v správe prijímateľa. Opäť sa hovorí o rozsahu trhovej platby a ušlej, ušlý zisk.
Čiže mňa by zaujímalo, prečo sa takto striktne tým zákonom zavádzajú podmienky, ktoré si medzi sebou majú v zmluve podľa..., nejakým spôsobom upraviť práve tie zmluvné strany. Tu sa hovorí aj o konkrétnej definícii kto, komu a kedy. No a na toto, s týmto priamo súvisí aj vzorová zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor vrátane metodiky. A teda nie je mi celkom jasné, ale je to podľa mňa pomerne neštandardná, neštandardný postup, kedy sa požiadavka záväznosti vzorovej zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor robí takýmto spôsobom, kedy sa zasahuje do ich zmluvnej slobody. A táto je z môjho pohľadu, teda aj z pohľadu toho, čo bolo v rámci MPK pripomienkované, aj ústavou garantované právo na samostatné hospodárenie.
Čiže dve takéto základné otázky ja by som mal. Neviem, či na to budete vedieť teraz odpovedať. Teda tá prvá sa týka, prečo nemôžu tie verejné subjekty, alebo teda prečo majú povinnosť uzatvárať zmluvy výhradne bez dôsledku na výšku dlhu. A tá druhá sa týkala tých veľmi explicitne v zákone stanovených podmienok zmluvy a dokonca sa tam hovorí o tej samotnej vzorovej zmluve, ktorá bude, predpokladám, zo strany ministerstva pripravená. V tomto prípade ani nie je zrejmé, v akom rozsahu by sa dala vzorová zmluva považovať za záväznú, pretože zmluvu spravidla tvoria aj mnohé ďalšie náležitosti nad rámec podstatných náležitostí predpísaným zákonom, pričom požiadavka záväznosti predpripravenej vzorovej zmluvy by mohla významne obmedziť zmluvnú slobodu prijímateľa energetickej služby v postavení obce alebo samosprávnosť kraja. Boli to veci, ktoré ma zaujali v rámci MPK. Videl som, že neboli zohľadnené, a teda chcel by som sa opýtať prečo.
Ďakujem.

Pán poslanec, ja rovno zareagujem na tie vaše dve otázky. Tak z prvého počutia, nehovorím, že to mám nejako do úplnej hĺbky naštudované, poviem vám asi duch zákona, o čom, o čom sme chceli v tejto veci, čo sme chceli priniesť na trh, pretože asi poznáte stav verejných budov na Slovensku. A tie verejné budovy sa netýkajú len štátneho sektora, to znamená ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy, ale aj budov, ktoré patria vyšším územným celkom, mestám a obciam a podobne. Aj naša stará budova, áno, ale hovorím, nepatria len štátnej správe, ale patria napríklad aj VÚC-kam alebo mestám a obciam. A ten stav je, by som povedal, dosť žalostný. Ako zub času sa podpísal na tom, akým spôsobom, aké, v akom stave sú tie budovy, aké sú okná, aké je zateplenie tých budov, aké sú strechy, aká je fasáda tých, aké sú tepelné, tepelné zdroje v tých budovách použité. A nikto v tejto chvíli ani doteraz, nebránil ani mestám, ani obciam, ani VÚC-kam, ani ústredným orgánom štátnej správy, aby s tým urobili nejakú nápravu. Ale mohli to robiť len v rámci svojich rozpočtových možností. To znamená, rozpočtová možnosť znamenala, že napríklad ministerstvo hospodárstva, pokiaľ chcelo rekonštruovať svoju budovu, muselo mať v štátnom rozpočte vyčlenenú čiastku na rekonštrukciu tejto budovy, čo, samozrejme, potom zvyšovalo dlh, resp. ovplyvňovalo stav verejných financií a toto ovplyvňovanie stavu verejných financií, pokiaľ ten rozpočet bol väčšinou deficitný, išlo do schodku, išlo to do zadlženia krajiny a podobne.
Keď sa pozriete na stav tých budov na Slovensku, tak trh hovorí, že ten, tá absorpčná kapacita trhu je niekde na úrovni 2 až 3 mld. eur. To znamená, ak si tu každý začal robiť, čo chce, a začal by bezhlavo rekonštruovať bez toho, aby boli presne splnené podmienky, ktoré hovorí tento zákon, tak by, ak zoberiem ad absurdum tento stav, tak by sme sa mohli dostať do schodku 2 mld. eur. To znamená, jedna z takých týchto pripomienok bola aj pripomienka ZMOS-u. A viem, že som to riešil na Tripartite, že prečo oni musia ísť v rámci nejakého vzoru zmluvy, však oni majú vlastnú hlavu a chcú ísť vlastnou cestou. Môžu, nikto im to nezakazuje, ale nebudú potom vnímaní tou jednotnou metodikou ako, ako subjekt, ktorý ide na základe garantovaných energetických služieb. Pretože tá vzorová zmluva je vynegociovaná s Eurostatom. A robilo to Ministerstvo financií, ktoré stráži, by som povedal, rozpočtovú disciplínu na Slovensku. A práve preto dávame túto vzorovú zmluvu, aby každý, kto chce, a môže to naozaj byť veľký impulz do oblastí zatepľovania, do oblastí energetického zefektívnenia budov, pretože naozaj investície do tohto zatepľovania už sa nebudú premietať v schodku verejných financií a nebudú zaťažovať štátny rozpočet ani rozpočty verejnej správy. Toto je duch zákona.
Ja verím, že keď máte ešte ďalšie, určite na výbore budeme vedieť k tomu rozprávať. Ale toto bol, toto je duch zákona, to je myslené tým a myslím si, že hodnotíte, že to je významný posun, pretože naozaj sme dlhé roky čakali na to, aby nám to Eurostat, resp. európske, príslušné európske inštitúcie schválili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Týmto vládnym návrhom zákona sa implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EU 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30.
Vládny návrh zákona upravuje dohľad nad dodržiavaním povinností dodávateľa a predávajúceho pri sprístupňovaní energeticky významného výrobku na trh, ako aj sankcie za ich porušenie.
Ďalšie podrobnosti a povinnosti pre konkrétny typ energeticky významného výrobku ustanoví Európska komisia v priamo účinných delegovaných nariadeniach.
Návrhom zákona sa má zamedziť, zároveň zabezpečiť súlad so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/29 z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 8004/450, smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7, 98/27 a 2002/65 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2006/2004.
Predložený návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nepredpokladá vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani žiadne sociálne vplyvy a vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne. Pán minister, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o dohľade nad dodržiavaním povinností pri štítkovaní energeticky významných výrobkov a o zmene zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1314 z 12. septembra 2018 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona predmetné výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o všetkých troch hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o dohľade nad dodržiavaním povinností pri štítkovaní energeticky významných výrobkov a o zmene zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 288 zo 16. októbra 2018. Týmto uznesením zároveň výbor poveril mňa ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja mám trošku inak poznačené poradie tých zákonov, ktoré predkladám, takže sa ospravedlňujem, že som vás zmiatol.
Týmto vládnym návrhom zákona sa mení súčasný režim prerozdelenia zodpovednosti v oblasti jadrovej energetiky rozšírením okruhu činností, za ktoré nesie zodpovednosť Slovenská republika, o činnosti vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a dlhodobé skladovanie vyhoretého jadrového paliva. Finančná zodpovednosť za tieto činnosti zostáva na pôvodcoch odpadov.
Návrh zákona, návrhom zákona sa tiež ustanovuje obdobie, počas ktorého bude držiteľ povolenia na prevádzku jadrového zariadenia odvádzať finančné prostriedky na účet Národného jadrového fondu a nová úprava spôsobu výpočtu a stanovenia výšky povinných príspevkov a platieb do jadrového fondu. Dopĺňajú sa niektoré kompetencie a povinnosti rady správcov, dozornej rady, riaditeľa a hlavného kontrolóra jadrového fondu. Zjednocuje sa prístup k finančnému zabezpečeniu likvidácie jadrových zariadení, zvyšuje sa miera finančného zabezpečenia v záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie a vypúšťa sa možnosť uhrádzania prostriedkov jadrového fondu na krytie nákladov počas obdobia ukončovania prevádzky z prostriedkov jadrového fondu.
Návrh zákona je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Predložený návrh zákona bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana ani žiadne sociálne vplyvy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o Národnom jadrovom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (tzv. atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, máme to ako tlač 1067, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1315 z 11. septembra 2018 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 438 z 9. októbra 2018 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 284 z 15. októbra 2018.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 22 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor navrhuje, aby sa hlasovalo spoločne o bodoch 1 až 22 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Národnom jadrovom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 292 zo 16. októbra 2018. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Maroša Kondróta predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.