35. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tento vládny návrh zákona predkladám s cieľom vytvoriť podmienky pre rozvoj v oblasti budovania infraštruktúry pre alternatívne palivá. Návrhom zákona sa ďalej vytvárajú podmienky na podporu najmenej rozvinutých okresov prostredníctvom finančných prostriedkov z rozpočtovej kapitoly ministerstva hospodárstva a zároveň sa zabezpečuje zosúladenie okruhov oprávnených žiadateľov o dotáciu na podporu ochrany spotrebiteľa s pojmológiou zákona o ochrane spotrebiteľa, zosúladenie zákona o dotáciách so zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, precizovanie právnej úpravy a odstránenie nejasností, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.
Návrh zákona je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 290/2016 Z. z. o podpore malého a stredného podnikania a o zmene a doplnení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 177/2018 Z. z. v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1378 z 19. septembra 2018 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona predmetné výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča hlasovať o tomto návrhu s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 290/2016 Z. z. o podpore malého a stredného podnikania a o zmene a doplnení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 177/2018 Z. z. schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 289 zo 16. októbra 2018.
Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vládnym návrhom zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby sa za súčasného zachovania podmienok pre existujúcich výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnou kombinovanom výrobou navrhuje zmena systému podpory na viac trhovo orientovaný typ podpory tak, aby na jednej strane boli zabezpečené ciele Slovenskej republiky vyplývajúce z legislatívy Európskej únie a zároveň aby bola zabezpečená nákladová efektívnosť systému podpory s minimalizáciou vplyvov na koncové ceny energie.
Základnou formou podpory pre všetky nové zariadenia využívajúce obnoviteľné zdroje energie s inštalovaným výkonom nad 500 kilowatt bude podpora prostredníctvom príplatku, ktorú bude poskytovať organizátor krátkodobého trhu s elektrinou. Výrobca bude sám zodpovedný za predaj elektriny obchodníkovi na trhu a bude tiež sám niesť zodpovednosť za odchýlku. Predpokladom poskytovania podpory formou príplatku bude úspech v aukcii. Tento systém je doplnený systémom podpory vopred stanovenými výkupnými cenami, ktorý sa bude vzťahovať na nových výrobcov s inštalovaným výkonom do 500 kW.
Navrhuje sa zachovať podporu formou doplatku aj pre rekonštruované zariadenia výrobcov elektriny s vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktoré sú v podstatnej miere určené pre dodávku tepla pre verejnosť prostredníctvom centralizovaného zásobovania tepla. Dôvodom zachovania podpory pre tento typ zariadení je ich unikátna úloha, ktorou je zásobovanie verejnosti teplom využitím technológie výroby elektriny vo vysoko účinnej kombinovanej výrobe. Takéto zdroje budú mať nárok na podporu iba v prípade rekonštrukcie. Pôjde teda len o existujúce zdroje, ktoré splnia prísne podmienky účinnosti určené zákonom.
Z dôvodu podpory výroby elektriny v mieste spotreby sa navrhuje zaviesť inštitút výrobcu elektriny v lokálnom zdroji. Takýto výrobca bude mať prednostné pripojenie do sústavy a v prípade, ak spotrebuje elektrinu v mieste výroby elektriny, nebude platiť za spotrebovanú elektrinu tarifu za prevádzkovanie systému.
Jedným z hlavných zámerov predkladaného návrhu je aj centralizácia správy systému podpory za účelom zníženia administratívnych nákladov a zvýšenia transparentnosti systému podpory. Úlohy troch prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav vo vzťahu k vyplácaniu doplatkov preberie organizátor krátkodobého trhu s elektrinou. Povinnosť výkupu elektriny od podporovaných výrobcov a prevzatie zodpovednosti za ich odchýlku preberá od prevádzkovateľov distribučných sústav novovytvorený výkupca elektriny.
Zákonom sa ustanovuje základný právny rámec poskytovania štátnej pomoci podnikom vo forme kompenzácií, t. j. vrátením časti poplatkov súvisiacich s financovaním podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Štátna pomoc sa poskytne priemyselným podnikom, ktoré spĺňajú podmienky podľa usmernenia Komisie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky. Pomoc je určená pre odvetvia, ktorých konkurenčné postavenie je ohrozené vzhľadom na výšku nákladov vyplývajúcich z financovania podpory elektriny z obnoviteľných zdrojov. Návrh zákona je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Predložený návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana ani žiadne sociálne vplyvy.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1379 z 19. septembra 2018 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
III. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 439 z 9. októbra 2018, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 320 z 8. októbra 2018 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 283 z 15. októbra 2018.
IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 9 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor navrhuje hlasovať o bodoch 1 až 9 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, máme to ako tlač 1068, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 291 zo 16. októbra 2018. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Maroša Kondróta predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý večer všetkým ešte raz. Sme tu v takom nezvyčajnom čase a aj v takom nezvyčajnom zložení, ale zase myslím, že tak, ako potrebujeme si to prediskutovať, tak si to vieme. Koniec koncov mali sme tu už rozpravu v tom prvom čítaní, vtedy som sa vyjadril k šiestim zásadným výhradám, ktoré mám voči tomuto zákonu. Jedna z nich sa týkala aj notifikácií. Tieto notifikácie sme si aj s pánom Petrovičom prešli na na Komisii pre technologický rozvoj a inovácie, kde som bol teda ubezpečený, že naozaj s notifikáciou tejto podpory problém nadobudnutia platnosti tohto zákona nebude. Takže budem sa venovať tým ostatným.
Ako som spomenul, minulý týždeň sme mali Komisiu pre technologický rozvoj a inovácie, kde sa zúčastnili aj zástupcovia ministerstva. Pekne ich vítam aj dnes tu u nás v parlamente. Takisto sme mali veľmi bohatú diskusiu aj na výbore ako včera, tak aj dnes. A ja teda prejdem priamo k tým výhradám, ktoré v tom zákone pretrvávajú. K niektorým z nich som dal už pozmeňovacie návrhy na výbore. Podal som ich aj teraz k druhému čítaniu. Rozdelil som ich celkovo na päť častí, keďže tak nejak tematicky spolu súvisia.
A začnem hneď tou prvou výhradou, na ktorú som upozorňoval, a to je taká tá obava z novej kauzy, ktorá by mohla vzísť z nejakého prideľovania licencií v rámci aukcií, ktoré sú čisto čiste v kompetencii ministerstva hospodárstva. To znamená, ministerstvo hospodárstva si touto novelou prisvojilo z môjho pohľadu príliš silné kompetencie a právomoci a nemáme dnes žiaden stanovený v zákone, žiaden systém, akým spôsobom budú tieto aukcie, na základe akých podkladov riešené, rozdeľované, prideľované, o čo sa budú najmä tie čísla opierať.
Táto obava vzišla hlavne z toho, že už sme tu aj minulosti mali takúto jednu kauzu. Týkala sa vtedy 120 MW, ktoré boli pre fotovoltiku rozdané, nehovorím vždycky že z večera do rána. V realite to bolo z piatku do utorka, a to práve na SEPS-e, Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave, kedy naozaj sme ľuďom, ktorí sa zúčastnili tejto aukcie, pridelili kapacity, vďaka ktorým si prilepšia alebo dostanú podporu vo výške 700 mil. eur. Toto je priebehu tých pätnástich rokov.
Ja už som vtedy povedal, že, na to, na Slovensku sme za túto sumu mohli mať v každom okresnom meste dve nové nemocnice. Ťažko povedať, či by sme sa vyhli týmto týmto 120 MW, pretože možnože by neskorej boli použité v rámci, dovolím si tvrdiť, že už pomerne transparentného prideľovania, aj keď nie vždy, pretože dobre vieme, že tam bolo viacero káuz, a dnes sa celkovo práve na tie obnoviteľné zdroje skladáme až sumou 400 mil. eur.
Takže tá výhrada, ktorá smeruje k tomu, aby sa niečo takéto v budúcnosti už nezopakovalo, vyústila do pozmeňujúceho návrhu, môjho prvého pozmeňujúceho návrhu, ktorým chceme, aby ministerstvo mohlo vyhlasovať výberové konania na nové zariadenia z obnoviteľných zdrojov.
Ale toto sa takisto týka aj vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla len v prípade, ak budú zodpovedať záverom vyplývajúcim z Integrovaného národného energetického a klimatického plánu, ktorý bude Slovenská republika spracúvať v zmysle čl. 3 a nasledujúceho nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o riadení Európskej únie, ktoré je súčasťou legislatívy, tzv. zimného balíčka. To znamená, aby sme sa naozaj opreli hlavne s tými množstvami, ktoré budeme pripájať, ktoré budeme v rámci aukcie riešiť, o nejaký plán. Pôjde o základný strategický dokument plánovania národných zámerov, cieľov a príspevku každého z piatich rozmerov energetickej únie. Pôjde o legislatívnu nadstavbu energetickej politiky v kontexte energetickej únie a považujeme za vhodné obmedziť novelou navrhovanú absolútnu autonómiu ministerstva pri vyhlasovaní výberových konaní z hľadiska technológií, ale aj lokalít, kde sa majú nové zdroje umiestňovať, pričom ten energetický aj klimatický plán je aj z hľadiska predpísanej participatívnej formy jeho tvorby najvhodnejší nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa.
Prevádzková podpora akýchkoľvek nových obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla by mala byť vždy v súlade so strategickým plánom v oblasti energetiky. Toto je najmä na ten paragraf, kde sa hovorí o tom, že ministerstvo bude mať v kompetencii určovanie podrobností o vyhlasovaní priebehu, vyhodnotenia aukcie, ako aj výber výkupcov energie i elektriny, podmienky v účasti v aukcii, určenie výšky odmeny. Jednoducho všetko toto bude v kompetencii ministerstva, čo, si myslím, že ministerstvu neprislúcha, a minimálne by sme práve odvolávkou na tento plán, klimatický plán, ktorý Slovensko prijme, mohli poriešiť a obmedziť.
Toto bola teda tá prvá výhrada, aby sme sa vyhli nejakej ďalšej kauze v elektroenergetike, ktorá nás bude stáť ďalšie milióny eur, a hlavne aby sme mali nejakú koncepciu. To znamená, aby sme mali niečo, čo v iných krajinách veľmi dobre funguje. Ja už som tu viackrát spomínal príklad z Rakúska, kde som dlhodobejšie pôsobil, kde napríklad keď prideľujú tie dotácie alebo tie výkupné ceny, tak povedia, že v tomto roku pripojíme toľko a toľko nových zariadení, aby sme rozdali maximálne toľko a toľko financií, povedia 5 mil. napríklad, a toto budeme ďalších trinásť rokov garantovať. Ale teda majú dopredu nastavené veľmi jasne, že koľko to bude. Toto v podstate v prípade aukcií takisto budeme mať, pretože naozaj je toto riešenie, len chceme, aby to nebolo čisto čiste v kompetencii toho ministerstva, resp. aby sa to ministerstvo malo aj o čo oprieť, aby tam existovala tá dlhodobá stratégia.
Druhý bod sa týkal podpory pre kombinovanú, nie, pardon, pre teplárov, alebo teda pre centrálne zásobovania tepla, zásobovanie tepla, toto sme riešili aj práve na tom výbore, podpora pre kombinovanú výrobu elektriny a tepla, teda kategória, do ktorej CZT-čka, centrálne zásobovanie teplom, takisto spadá, dosiahla za rok 2017 sumu 115 mil. eur, to je necelá štvrtina celkových nákladov na tú podporovanú elektrinu, keď si vezmeme teda tú, tú tarifu za prevádzku systému, resp. tú časť, keď sa bavíme o obnoviteľných zdrojoch a kombinovanej výroby elektriny a tepla.
Tými najväčšími podporovateľmi boli TEPLÁREŇ Považská Bystrica, tam bolo 16,2 mil. eur, je to tá skupina GGE, ktorá v minulosti patrila pánovi Kmotríkovi. Máme tu MODI SCP 14,7 mil., pán Filo, PPC Energy, súčasť bratislavského Paroplynu, ktorý nedávno kúpila Veolia, 14,3 mil., Tepláreň Košice, čo je štátna tepláreň, 12,2 mil. eur, Slovintegra Energy, 9,9 mil. eur, pán Hatina.
To znamená, že naozaj do zákona zavádzame § 3c, ktorým ideme, dovolím si podporiť veľmi konkrétnych zopár výrobcov, ktorí už na tom trhu fungujú, ktorí už mali v minulosti priklepnutú tú podporu formou doplatku, ktorá im mala zabezpečiť nejakú návratnosť investície, ktorú vykonali v rámci rekonštrukcie, a teraz im to ideme robiť opäť, aby opätovne mohli zrekonštruovať, a ja sa teda pýtam, že dokedy ich budeme takýmto spôsobom podporovať, či to naozaj bude donekonečna alebo či naozaj prejdeme na nejaké iné efektívnejšie a najmä nákladovo efektívnejšie zdroje vykurovania a prípravy teplej vody.
Tým pádom mám tu druhý pozmeňujúci návrh, ktorým vypúšťame práve to ustanovenie § 3c, to znamená, aby práve tieto zariadenia neboli podporované ďalších 15 rokov, pokiaľ už tú podporu mali, a teda uskutočnili rekonštrukciu, ale naozaj aby išli takisto cestou tých aukcií. Včera sme sa koniec koncov na tomto, o tomto zhovárali aj na výbore, vy ste spomínali ako ten základný argument, že teda budú nižšie ceny tepla, alebo teda minimálne tie ceny tepla zostanú zastabilizované na súčasnej úrovni. Vieme, že na budúci rok to tak nebude, ale nebude to kvôli nákladovej zložke na rekonštrukciu, ale teda nákladovej zložke, čo sa týka prevádzky, ale to bude práve kvôli tomu plynu, ktorý ide hore, napriek tomu ja som si dovolil vtedy tvrde a upozorňujem na to opätovne, nezaplatia to ľudia v cene tepla, ale zaplatia to v cene elektriny, pretože..., ale je to tak, jednoducho táto položka bude zahrnutá v cene elektriny v tarife za prevádzku systému, čiže nezaplatíme to priamo z jedného vačku ako za teplo, ale zaplatíme to z druhého vačku formou tarify za prevádzku systému. (Reakcie z pléna.) Tak.
Takže ja sa opätovne pýtam v prípade tohto bodu, prečo ideme garantovať niečo, čo je svojím spôsobom už dnes nejakým ekonomickým nezmyslom, a teda či nehrozí, že opäť po 15 rokoch prídu títo istí, a možnože skorej títo istí žiadatelia, že opäť potrebujú robiť rekonštrukciu, a opätovne potom potrebujú zaplatiť v cenách elektriny nás všetkých.
Takže týmto pozmeňovacím návrhom, ten sa predkladá z dôvodu nekoncepčnosti systematického umiestnenia ustanovení o rekonštrukcii, pardon, teda najprv rekonštrukciu definujeme do, naspäť do § 3c, pretože toto je vlastne ten hlavná, ten hlavný systém a tá podstata toho celého, a potom vypúšťame ustanovenie § 3c, ktoré upravuje právo na doplatok pre existujúce zariadenia a kombinovanú výrobu, ktorú uskutočnia do konca roku dvetisíc... dokonca až 25 rekonštrukciu alebo modernizáciu technologickej časti zariadenia.
Dôvodom je diskriminácia ostatných technológií s vyšším inštalovaným výkonom, ktoré môžu získať prevahu na podporu len na základe úspechu vo výberovom konaní, čo znamená na základe aukcií.
A takisto je tam jedna základná obava, že podľa navrhovaného § 3c toto nespadá ani do blokových výnimiek z poskytovania štátnej pomoci, ktoré vyplývajú z nariadenia Komisie č. 651/2014. Teda existuje vážna hrozba, že systém podpory podľa navrhovaného § 3c nebude v súlade s pravidlami štátnej pomoci, čo môže viesť k vážnym následkom v podobe povinností vymáhať poskytnutú nedovolenú štátnu pomoc spolu s úrokmi. Toto bol teda druhý, druhá výhrada, ktorú takisto riešime a chceme odstrániť.
Tretia výhrada takisto diskutovaná na výbore pre hospodárske záležitosti, ja si myslím, že v tomto by ste problém mať nemali, pretože myslím, že v tomto sme za jedno, a jedná sa o podpory, ktorú by mohla dostať uhoľná elektráreň. No toto, bohužiaľ, ani na komisii mi nebolo, nebolo potvrdené, že k tomu dôjsť nemôže. Totižto v zákone nie je explicitne vylúčené, hoci v rámci medzirezortného pripomienkového konania to viacerí požadovali, že pokiaľ dôjde na ktorejkoľvek z našich teplární k rekonštrukcii, že nedostanú podporu formou doplatku, tak ako je to v prípade tých, tých centrálnych zásobovaní tepla, o čom som sa teraz zmienil v tom § 3c. Totižto ten paragraf je stále navrhnutý tak, že sa bude vzťahovať na akékoľvek zariadenie na kombinovanú výrobu s inštalovaným výkonom do 125 MW, ktoré prejde rekonštrukciou alebo modernizáciou s dosiahnutím úrovne investičných nákladov vo výške 60% novej porovnateľnej technológie. To znamená, toto je jediná podmienka, ktorá tam dnes je, a takéto zariadenie následne získa podporu doplatkom po dobu 15 rokov. Takže svojím spôsobom by to mohli byť kľudne, kľudne aj Elektrárne Nováky, alebo elektráreň vo Vojanoch.
V rámci medzirezortného pripomienkového konania neprešli ani tie pripomienky, aby sa táto podpora vzťahovala len na zariadenia, ktoré mali podporu už pred rekonštrukciou, alebo aby sa tam zmenila práve tá palivová základňa. Takéto pripomienky prišli napríklad od SPP alebo od Priateľov Zeme.
Dnes je výsledkom teda stav, že prevádzkovateľ tepelnej elektrárne môže zrealizovať akúkoľvek rekonštrukciu, či už v Novákoch, alebo vo Vojanoch, a získa podporu doplatkom. To znamená, že ukončíme im podporu formou VHZ, formou nariadenia vo všeobecnom hospodárskom záujme, a oni veľmi plynulo prejdú práve na tú podporu formou doplatku. Bohužiaľ, toto reálne hrozí, preto sme pripravili tretí pozmeňovák, s ktorým, si myslím, že by ste nemali mať žiaden problém, ktorý veľmi jasne hovorí, že dopĺňame do § 3 nový odsek, ktorý ustanoví osobitnú podmienku rekonštrukcie alebo modernizácie zariadení spaľujúcich alebo spoluspaľujúcich tuhé fosílne palivá, to znamená uhlie, a to podmienkou zmeny palivovej základne, tak aby sa... (Reakcia z pléna.) No zmeníte iba palivovú základňu tak, aby sa spaľovali alebo spoluspaľovali palivá, ktoré produkujú nižšie emisie. To znamená, že zmeníme palivovú základňu, aby sme naozaj dosiahli nižšie emisie. Je to vzhľadom na vývoj v európskej legislatíve pripravovaných podporných mechanizmov v Európskej únii a nevidíme tam naozaj dôvod podporovať výstavbu rekonštrukciou, modernizáciou zariadení, ktoré ďalej budú využívať uhlie s jeho vysokým emisným zaťažením. Čiže toto je... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Prečo nie? (Reakcia z pléna.) Dobre. Ja viem, vy budete teraz hovoriť, že však aj napríklad aj teplárne spoluspaľujú uhlie, ale my tu hovoríme o tom, že ak dôjde k zmene palivovej základne, ale takisto prečo by mali byť podporované teplárne, ktoré neprejdú na nejaký efektívnejší, minimálne menej emisnejší spôsob výroby tepla, alebo prípravy teplej vody, alebo tej elektrickej energie. Čiže ide, naozaj tá podstata spočíva v tom, že celý zákon je o podpore obnoviteľných zdrojov. Máme napĺňať nejaké ciele, ku ktorým sme sa zaviazali v rámci prístupových rokovaní, a teda nemôžme my teraz podporovať zase teplárne, ktoré budú naďalej produkovať tie isté emisie, ktoré produkovali doteraz. To znamená, naozaj ide o to životné prostredie, ide o to zníženie toho množstva emisií. Toto sa takisto týka alebo je v súlade s tým, že, možno ste aj zachytili, Greenpeace robil teraz prieskum, kedy až 74% oslovených sa vyjadrilo, že je proti podpore výroby elektriny z domáceho uhlia, a teda naozaj by sme sa mali dostať k nejakému postupnému útlmu a ponúknuť práve tým baníkom nejakú alternatívu. (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) No ale...

Hej, ale aj tak, sú to zaujímavé pripomienky, len v tomto prípade sa naozaj týkalo, týkal ten, ten prieskum Greenpeacu iba spaľovaniu uhlia, čiže nebavme sa teraz naozaj o Mochovciach, ktoré sú samostatnou kategóriou.
Čiže toto bol tretí pozmeňovák, ktorý sme pripravili, a ja si myslím, že by mohol byť minimálne tento na zvážení, teda ja dúfam, že všetky budú na zváženie, pretože som presvedčený o tom, že sú vhodné a dobre urobené, ale teda tento je niečo, na čom sme sa aj v minulosti, myslím, zhodli.
Potom tu máme štvrtý pozmeňovací návrh, ktorý sa týka povinného uzatvárania zmlúv o pripojení. To je ten prípad, čo sme diskutovali včera na výbore, kde ústavný súd v prípade G-komponentu rozhodol o jeho ústavnosti, keďže bol zavedený nejakou podzákonnou normou. Dnes sme to mali aj na výbore, diskutovali sme to aj s pánom Kondrótom, ktorý sa vyjadril, že keďže súd rozhodol, že zavedením takéhoto poplatku zo strany ÚRSO je protiústavné, tak ho zavedieme zákonom. Ale teda toto sa mi zdá dosť také čudné opatrenie, no ale dobre, dostanem sa ešte potom ďalej k tomu, pretože v podstate v prípade tohto bodu sa dostávame do sporu alebo rozporu, čo je vlastne prístup a čo je dodávka. Ide o poplatok, ktorý sa takisto rieši na úrovni... (Reakcia z pléna.) Jasné, kľudne.
Ide o poplatok, ktorý rieši a umožňuje aj európske usmernenie, ale v úplne inej výške a z úplne iných dôvodov.
Ja som spomínal už aj posledne, že ide o poplatok, ktorý má znevýhodniť výstavbu obnoviteľných zariadení, obnoviteľných zdrojov energie takýchto zariadení, tam kde nie je spotreba, to znamená, napr. sú to veľké krajiny, ktoré, naozaj nemá význam, aby si, ja neviem, vo Veľkej Británii niekde na severe stavali veterné farmy a potom cez celú Britániu ťahali tú elektrickú energiu dole, to znamená tento, tento G-komponent mal práve toto znevýhodniť v jednotlivých koncových lokalitách.
Takisto bavíme sa o poplatku za prístup, ktorý výrobcovia bez koncoviek, ktorí nemajú koncového odberateľa, ale toto teda bol aj predmet sporu aj včera na výbore, aj dnes, lebo ja stále tvrdím, že tá dodávka je ten obchodno-technický pojem, pričom ten prístup je stále v rovine legislatívno-právnej. Takisto nesmieme zabúdať, že títo výrobcovia majú uzatvorenú zmluvu o pripojení, zaplatili pripojovací poplatok a dnes sa ku mne dostala na výbore informácia, že aj ten pozmeňovák, ktorý vzišiel včera od pána Puciho, bol pripravený na základe argumentácie distribučnej spoločnosti, ktorá bola prezentovaná práve na tej komisii.
Ja mám ešte zopár vecí, teda dokončenie štvrtého, piateho, a teda prečítanie tých konkrétnych a pozmeňovacích návrhov, že by som si toto potom nechal ešte do tej ústnej časti, do ktorej sa takisto pripravím. Osem, sedem, šesť, tak nateraz by som moje vystúpenie prerušil.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len doplním k tomu vystúpeniu práve tie teplárne, ktoré si spomenul, keď pán minister bude reagovať možno len tú problematiku tých teplární, lebo naozaj tam vidíme problém s tým, že tie centrálne zdroje tepla, ktoré tu sú na mnohých sídliskách, tak nie vždy je zabezpečená u nich dostatočná efektivita a obnova vlastne ich infraštruktúry, keď to tak poviem, alebo aj samotných zariadení, čiže tie príjmy, ktoré majú, nepretavia nevyhnutne vždy v takej miere, možno teraz už omnoho viacej, ale v minulosti teda sa to naozaj dialo, že nepretavili do potrebnej rekonštrukcie, a tým pádom automaticky toto navyšuje aj ich náklady. A preto aj na trhu podnikatelia, ktorí pôsobili, kým teda zákonom sa neznemožnilo odpájanie, tak prichádzali s konkurenčnými podmienkami, ktoré boli výhodnejšie z hľadiska ceny, to je to, čo, na čo ľudia mnohokrát práve pri tom kúrení hľadia, a práve preto je veľmi dôležité v tomto urobiť taký poriadok, aby jednak aj tí výrobcovia tepla boli motivovaní to robiť čo najefektívnejšie, aby proste boli tlačení tým trhom do toho, že to budú robiť efektívne. Čiže ja len chcem akože len priniesť ten rozmer toho, že o tých teplárňach sa tu bavíme už dlhšie dosť, dosť intenzívne, a preto ten rozmer tej ceny je tam kľúčový.
A je zabezp..., dôležité je, aby bolo zabezpečené aj tie investície, ale aby na druhej strane neboli, samozrejme, nejakým spôsobom nemali garantovaný biznis. Chápete, lebo keď majú garantovaný biznis, tak v takom prípade oni tak zlenivejú trošku v tých investíciách. To je to, čo sa stalo v minulých rokoch povedzme desiatich.

Ďakujem pekne. Pán kolega Galek, ja som nikdy nepovedal, že ten pozmeňujúci návrh vznikol na základe požiadaviek distribučných spoločností. To ste povedali vy niekoľkokrát opakovane a teraz ste to opäť zopakoval. Ja som povedal, že ten pozmeňujúci návrh reaguje aj na diskusiu, ktorá bola na tej predmetnej komisii, a to je niečo úplne iné.
Ďakujem pekne.

Pán Puci, aby som to teda upresnil a uviedol na pravú mieru, keď som sa teraz nesprávne vyjadril v rámci tej rozpravy.
My sme sa dneska zhovárali a vy ste povedali, že to vzniklo na základe diskusie na komisie, komisii. Dobre, aj a ja som vtedy povedal, že už teraz mi to je jasné, pretože práve takéto stanovisko práve na tejto komisii prezentoval zástupca distribučných spoločností. Čiže v podstate toto stanovisko bolo vzaté ministerstvom a pretavené do pozmeňovacieho návrhu, ktorý ste predložili.
To, že sa ministerstvo stotožnilo práve s takouto dikciou, je pre nich, je u nich v podstate legitímna záležitosť, hej, oni sa musia rozhodnúť na jednu alebo na druhú stranu. Ja len hovorím, že to nie je názor, ktorý by bol univerzálny alebo by bol univerzálnou pravdou, ktorá odzrkadľuje realitu, pretože je to jednostranný pohľad, a my tu raz sa budeme naťahovať o to, že kto má pravdu. Vy tvrdíte, že vy, ja tvrdím, že ja, a nakoniec to bude zákon aj a my sa budeme musieť tomu tak či tak iba prispôsobiť.
A k Edovi, ty si teda poukázal na tie centrálne, na to centrálne zásobovanie teplom verzus individuálne vykurovanie, kde takisto máme odpoveď z Európskej komisie, ktorá hovorí o tom, že uprednostňovanie má byť, pochopiteľne, vždycky to, ktoré je nákladovo efektívnejšie. Máme návrh zákona aj na tejto schôdzi, ktorý spoločne predkladáme, ktorý rieši tzv. energetické, pardon, teplárenské nevoľníctvo, a teda teším sa aj na rozpravu k tomuto zákonu, pretože sme sa opäť posunuli troška ďalej v tomto bode.

Tie papiere som si nemusel ani brať so sebou a dobre, skončím teda alebo budem pokračovať tam, kde som skončil.
Bolo tá, bol, týka sa to teda práve tej zmieňovanej, zmieňovaného poplatku za prístup, alebo teda povinného uzatvárania zmlúv.
Čo to teda znamená, ak dnes budeme mať povinne uzatvárané zmluvy o prístupe aj pre tých, ktorí túto zmluvu do dnešného dňa nemali? Ústavný súd rozhodol o tom, že kto ju doteraz nemal, kým to nebolo v zákone, tak jednoducho nemal čo platiť za prístup. V tomto zmysle rozhodli aj všetky súdy do dnešného dňa a to znamená, všetky prostriedky, ktoré boli do dnešného dňa distribučnými spoločnosťami vybrané, budú musieť byť vrátené. Odvtedy, čo bude platiť tento zákon, a teda bude natvrdo povedané zákonom, že každý, kto je pripojený, využíva aj prístup, aj keď teda, no ja s tým nesúhlasím, ale proste je to môj názor, tak od tejto doby sa už bude regulárne vyberať práve tento poplatok. Čo to teda bude znamenať? Budú znevýhodnení naši výrobcovia voči ostatným účastníkom trhu. Máme spoločný trh s elektrinou, kde takýto poplatok zavedený nemajú, aj tak fungujú na tom spoločnom trhu. Toto sa týka, samozrejme, tých, ktorí nie sú podporení podľa 309, to znamená Slovenské elektrárne a v týchto má dokonca štát vlastný podiel. To znamená, že my si znevýhodňujeme náš, naše vlastné elektrárne, ktoré súťažia na voľnom trhu. Je tam nebezpečenstvo... (Kýchnutie v sále.) Na zdravie! Je tam nebezpečenstvo otvárania cenových rozhodnutí v prípade tých výrobcov, ktorí majú nárok na podporu podľa 309/2009, pretože vyhláška hovorí veľmi jasne, v rámci cenového konania musia byť zohľadnené všetky náklady, ktoré vstupujú do cenovej regulácie, a takýmto nákladom je aj poplatok za prístup. Máme tu síce nariadenie Európskej komisie, ktoré takisto stanovuje výšku a rozsah, v akom môže byť takýto poplatok zavedený. Toto bolo robené kvôli harmonizácii tohto poplatku, ktorý už existoval vo viacerých krajinách. A odvtedy, čo bolo toto nariadenie prijaté, sme jediná krajina, ktorá takýto poplatok zaviedla. No ale navyše my sme to zaviedli v rozpore s tým nariadením, ktoré hovorí o 50 centoch za MWh. Ja som dokonca požiadal aj Parlamentný inštitút o vypracovanie štúdie, ktorá by nám teda potvrdila, či sme naozaj až tak komfortní, keď hovoríme o tom, že takýto poplatok majú zavedený aj v iných krajinách. Áno, majú, ale žiadna z krajín, od ktorých sme získali odpoveď, nemá zavedené poplatky v takej forme, ako sú zavedené v Slovenskej republike. Poplatky za distribúciu energie sú povinní platiť iba výrobcovia, ktorí majú zmluvu s odberateľmi energie.
Čo je teda výsledkom tohto poplatku? Máme tu G-komponent, tento platia už výrobcovia 5 rokov. Ale má niekto pocit, že by naše platby za elektrinu klesli, že by klesli distribučné poplatky napriek tomu, že to výrobcovia, pardon, distribučné spoločnosti vyberajú? Ja som to teda, úprimne povedané, nezaznamenal. Z tohto pohľadu naozaj možno hovoriť iba o opatrení, ktoré zaviedol ešte Jozef Holjenčík, bývalý predseda Regulačného úradu, kvôli tomu, že tá jeho regulácia bola absolútne netransparentná. To znamená tým distribučným spoločnostiam v rámci regulácie neuznával vyplatené doplatky v plnej výške, ktoré odviedli výrobcom, no a povedal si, že dobre, urobím vám nejaké výnimky, ústupky, až to vyviedlo do tohto G-komponentu.
Takže zavádzame poplatok, hovoríme o tom, že ho spotrebitelia nejako nepocítia, ale ja hovorím, že pocítia. Ak totižto výrobcovia uplatnia si ten nový poplatok v rámci toho otváraného cenového konania, tak zasa na to doplatia iba ľudia v rámci tarify za prevádzku systému. Takže určite to nebude v prospech spotrebiteľa, ale bude to čisto čiste v prospech troch distribučných spoločností. Máme tu teda návrh, že bude povinná zmluva, aby na to naozaj tí spotrebitelia nedoplatili. Je mi jasné aj po včerajšku, aj po dnešku, že s tou zmluvou nič neurobíme, preto chceme predložiť štvrtý pozmeňovák, ktorý nám umožní aspoň to, aby sme sa vyhli žalobám kvôli výške tohto poplatku, a teda pozmeňovák, ktorým zavádzame hranicu, hornú hranicu, ktorá je v súlade s nariadením Európskej komisie. Ak chceme naozaj odľahčiť tým spotrebiteľov, tak to nerobme takýmito nesystémovými opatreniami. Zrušme dotácie do výroby elektriny z domáceho uhlia. To vieme urobiť prakticky hneď. Vieme tam nadstaviť alebo minimálne vieme túto podporu preniesť na štátny rozpočet, keďže sme si to vymysleli, tak ako politici preberme túto zodpovednosť, nastavme tam nejaký plán útlmu a dajme tým baníkom naozaj reálnu šancu a nejakú istotu tej budúcnosti, a nieže im stále iba ťaháme medové fúzy popod nos, že naozaj to uhlie, keď, nedajbože, si ešte tá elektráreň uplatní podporu formou doplatku, tak budú mať robotu na ďalších 15 rokov. No nebudú! Zabezpečme viaczdrojové financovanie pre obnoviteľné zdroje, kombinovanú výrobu elektriny a tepla a urobme transparentnú reguláciu. Hovorím najmä o SEPS-e, kde naozaj tá dividenda, ktorá je každý rok vyplácaná, odvádzaná, je iba ďalšou nepriamou daňou. Máme vypočítané, že naozaj takýmito opatreniami, ktoré sú systémové, sú transparentné, by sme vedeli v priemernej domácnosti so spotrebou 2,5 MWh ušetriť až 80 eur ročne.
Ja zneužijem túto prítomnosť, alebo teda túto situáciu. Zajtra na túto tému máme verejnú diskusiu v Liberálnom dome, kde budeme hovoriť aj o týchto možnostiach, ako legislatívnymi opatreniami znížiť tú cenu energie, pretože máme to aj v našom programe, máme to aj na tejto schôdzi ako konkrétne body, ktoré chceme presadiť, a ja som presvedčený, že sú to systémové opatrenia, o ktorých by sme sa mali baviť, a mali by sme ich čo najskôr zaviesť, pretože v prvom rade tu má byť ten spotrebiteľ, ktorému naozaj dnes hrozí, že od budúceho roka mu cena elektriny stúpne kvôli tomu, že aj tá cena elektriny na trhu jednoducho rastie, a tie politické zásahy, ktoré máme v cene elektriny, sú fixne dané, ale vieme ich okresať, tak to urobme.
V piatom bode - toto je teda môj štvrtý pozmeňovák - a ten piaty, ten sa týka toho, ja to volám, že korekcie verzus dlh, pretože, ako som spomínal, v minulosti tu dochádzalo k nesprávnej regulácii zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, a teda sú tam obavy, že po prejdení na toho jednotného výkupcu si distribučné spoločnosti budú nárokovať nejaký dlh, ktorý si v minulosti v rámci riadneho cenového konania nenárokovali, a teda dôjde k rapídnemu zvýšeniu tarify za prevádzku systému. A teda ja sa pýtam, prečo sa práve v zákone stále hovorí v rokoch 2018 a 2019 o dlhu, ktorý má byť uznaný do, do tej tarify. Konkrétne v novele sa uvádza, že prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav budú mať právo na úhradu neuhradených nákladov, ktoré vynaložili na poskytovanie podpory za rok 2018 a 2019. Takto formulované ustanovenia umožňujú, aby si prevádzkovatelia distribučných sústav, aby im boli uhradené aj iné náklady, ktoré nie, ktoré, a nielen tie, ktoré zodpovedajú korekciám, korekciám podľa vyhlášky podľa toho vzorca, kde sa hovorí o T mínus 2. Zásadný rozdiel, a teda aj riziko spočíva v tom, že takto sa prevádzkovateľom distribučných sústav umožňuje, aby im ÚRSO dodatočne priznalo aj právo na úhradu nákladov, ktoré prevažujú, prevyšujú sumu korekcie.
A opäť, ten diabol je v tých detailoch, spomínal som to aj posledne. My musíme dostať do tej novely zákona hlavne to, aby sa to týkalo len korekcií, nie dlhu, nie nákladov, ktoré im vznikli v iných rokoch ako v tých, kde sa majú uplatňovať tie korekcie. Navrhované ustanovenie dnes nerieši, že prevádzkovateľom distribučných sústav možno priznať len náhradu ekonomicky oprávnených nákladov, pretože len tieto možno podľa zákona považovať za oprávnené, a nie nákladov na podporu ako celku.
O priznaní náhradných nákladov bude rozhodovať ÚRSO v cenovom konaní a nie je jasné, či to pôjde na úkor zvýšenia tarify za prevádzku systému, alebo sa tým zvýšia distribučné poplatky pre prevádzkovateľov distribučných sústav. Dôvodová správa, ktorá je obsiahnutá v tom § 18i ods. 16 a 17, o tomto mlčí.
Takže nič, viac-menej tieto ustanovenia sa v procese prípravy zákona zásadne nezmenili. Vypadla tam možnosť náhrady nákladov, chvalabohu, za obdobia pred 1. 1., ale takisto hovorím, ten diabol je v tých detailoch, preto dávame ten piaty pozmeňovák. Ja sa teda rovno pustím do ich prečítania s tým, že teda ten piaty bude riešiť tie pravidlá cenovej regulácie nákladov prevádzkovateľov.
K čomu som sa dnes nevyjadril, tak to sú tie kompenzácie, pretože tieto budeme riešiť ešte v rámci štátneho rozpočtu, a tieto sú v rámci zákona zatiaľ riešené iba ako možnosť, nie ako povinnosť. O. K., nie všetkým, aspoň niekomu. Ďakujem.
A teraz by som teda prišiel k prečítaniu tých piatich pozmeňujúcich návrhov, ktoré mám pripravené.
Takže prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1068).
Vládny návrh zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1068) sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I v bode 30 v § 5c ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
„Účel a predmet výberového konania, podmienky účasti vo výberovom konaní a kritériá na vyhodnocovanie ponúk predložených vo výberovom konaní musia byť v súlade s politikami a opatreniami na dosiahnutie cieľov vyplývajúcich z Integrovaného národného energetického a klimatického plánu podľa osobitného predpisu.“
Toto bol prvý pozmeňovací návrh. Druhý, neviem, musím čítať aj ten nadpis, že pozmeňujúci návrh poslanca...? Netreba. Dobre, tak rovno sa vrhnem na samotný text pozmeňujúceho návrhu poslanca Národnej rady Karola Galeka.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1068), sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 7 § 3 sa dopĺňa odsekmi 15 a 16, ktoré znejú:
Rekonštrukcia alebo ods. 15. Pardon.
„(15) Rekonštrukcia alebo modernizácia technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny musí zabezpečiť technologické zhodnotenie zariadenia spočívajúce najmä v preukázateľnom zvýšení celkovej účinnosti, zvýšení inštalovaného výkonu, znížení vlastnej spotreby energie alebo znížení strát a nákladov na výrobu elektriny, ktoré výrobca elektriny preukáže znaleckým posudkom. Ukončenie rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny preukazuje výrobca elektriny právoplatným kolaudačným rozhodnutím alebo znaleckým posudkom, v ktorom sa uvedie dátum, kedy bola rekonštrukcia alebo modernizácia technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny ukončená, a ak sa kolaudácia stavby nevyžaduje.
(16) Za rekonštrukciu alebo modernizáciu technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny sa považuje aj nahradenie technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny novou technologickou časťou, ktorá nemusí zodpovedať pôvodnej technológii zariadenia výrobcu elektriny.“
Prejdem na bod 2.
2. V čl. I bod 7 § 3 ods. 13 sa vypúšťa písmeno b). Súčasne sa zrušuje označenie písmena a).
3. V čl. I bod 8 § 3 ods. 16 sa vypúšťajú slová „a § 3c ods. 4“.
Prejdem na bod 4.
4. V čl. I sa vypúšťa bod 15.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Doterajší ods. 23 sa označuje ako ods. 22.
To bol druhý pozmeňovací návrh, takisto veľmi dobrý a verím, že bude mať vašu podporu.
Pozmeňujúci návrh č. 3. ten, ktorý sa týka práve toho uhlia, aby sme naozaj v zákone o podpore obnoviteľných zdrojov nepodporovali zariadenia, ktoré emitujú nové emisie.
V článku, vládny návrh zákona, ktorým sa..., teda opäť vynechám ten nadpis, prejdem rovno k samotnému zákonu.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1068), sa dopĺňa takto:
V čl. I bod 7 § 3 sa dopĺňa ods. 15, ktorý znie:
„(15) Ak sa v zariadení výrobcu elektriny vyrába elektrina spaľovaním alebo spoluspaľovaním tuhých fosílnych palív, rekonštrukciou alebo modernizáciou technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny sa musí zabezpečiť zmena palivovej základne zariadenia výrobcu elektriny na spaľovanie alebo spoluspaľovanie palív s nižšími emisiami skleníkových plynov a znečisťujúcich látok.“
V nadväznosti na túto zmenu sa primerane upraví úvodná veta novelizačného bodu.
Takže to je podľa mňa asi ten dnes najpotrebnejší, teda všetky sú potrebné, ale toto je podľa mňa, aj kde by sme nemali mať žiaden spor.
Štvrtý, ktorý sa týka práve toho G-komponentu teda poplatku za prístup.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1068), sa mení a dopĺňa takto:
V čl. III bod 36 znie:
„36. § 37 sa doplní odsekmi 6 a 7, ktoré znejú:
„(6) Povinnosti podľa odseku 2 písm. a), b), c), e), f), g) a j) sa nevzťahujú na výrobcu elektriny, ktorý nie je pripojený do sústavy.“
A odsek 7, ten dôležitý:
(7) Ak je výrobca elektriny povinný uhrádzať platbu za prenosovej sústavy alebo platbu za prístup do distribučnej sústavy, výška platby nesmie prekročiť hodnotu súčinu sumy 0,50 eura za jednu megawatthodinu a objemu elektriny dodanej do prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy výrobcom elektriny.“
Toto je to, čo nás, čo nás... (reakcia z pléna), čo nás zjednocuje s nariadením, čo nás zjednocuje s nariadením Komisie. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Ďakujeme za upozornenie, pán spravodajca. Poprosím vás, pán kolega Galek, je fakt, že ono by to mali byť len stroho odčítané pozmeňujúce návrhy.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Posledný vládny ná..., posledný pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka vládneho návrhu a ktorým sa, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1068), sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 69 § 18i odsek 16 znie:
„(16) Ekonomicky oprávnené náklady21) vzniknuté prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy poskytnutím podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b), c) a d) v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018, ktoré postupom podľa osobitného predpisu²²⁾ neboli zohľadnené v určenej alebo schválenej cene ²³⁾ platnej od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018, zohľadní úrad v konaní o cenovej regulácii v nasledujúcom období.¹²⁾“
Poznámky pod čiarou k odkazom 21 až 23 znejú:
„²¹⁾ § 2 písm. e) zákona č. 250/2012 Z. z. v znení zákona č. .../2018 Z. z.
²²⁾ § 12 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 18/2017 Z. z, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike.
²³⁾ § 12 zákona č. 250/2012 Z. z. v znení zákona č. .../2018 Z. z.“
2. V čl. I bod 69 § 18i sa vypúšťa odsek 17.
Doterajšie odseky 18 až 23 sa označujú ako odseky 17 až 22.
Ospravedlňujem sa za moje vsuvky, ďakujem za upozornenie, ďakujem za pozornosť a teším sa na podporu.